Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cb/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223607
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2314223607.21

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 1, Žilina, IČO:
31 575 951, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava
proti žalovanému JASPLASTIK-SK, spol. s.r.o. so sídlom SNP 997/18, 924 00 Galanta, IČO: 36 242
578, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o. so sídlom Nám. Ľ. Štúra
2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227 o zaplatenie 767 088,00Eur s príslušenstvom, o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 8. októbra 2014, opravenou 11. novembra 2014 žiadal

zaviazať žalovaného na zaplatenie 767.088,00 Eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy
767.088,00 Eur od 20. septembra 2014 do zaplatenia.

2. Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 24. júna 2019, č.k.10Cb 5/2014-318 súd žalobu zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Proti predmetnému rozhodnutiu
bolo podané odvolanie, o ktorom rozhoduje Krajský súd v Trnave .

3. Žalobca podal 16. marca 2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré odôvodnil
tým, že o nároku žalobcu aktuálne rozhoduje v odvolacom konaní Krajský súd v Trnave. Prípadný
procesný úspech žalobcu bude viesť k vzniku exekučného titulu vo výške viac ako 1 milión Eur.
Lustráciou Obchodného vestníka žalobca zistil, že na základe rozhodnutia valného zhromaždenia
žalovaný oznámil zníženie základného imania z pôvodnej sumy 8.079.401 Eur na sumu 200.000 Eur,

teda o viac ako 97,5% ( Obchodný vestník č. 35/2020 z 20.2.2020). Následnou lustráciou katastra
nehnuteľností žalobca zistil, že k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného prebieha konanie o vklad
záložného práva ( konanie vedené pre nehnuteľnosti patriace pod Okresný úrad B., katastrálny odbor
pod č. S.-XXX/XXXX) , ktorým žalovaný zaťažil svoj nehnuteľný majetok. Záložné právo bolo zriadené
ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v katastrálnom území O., katastrálnom území
B., katastrálnom území M.Á. a katastrálnom území O., ktoré doteraz neboli zaťažené záložným právom

žiadneho veriteľa. Prednostné zmluvné záložné právo pritom znemožňuje žalobcovi prípadne efektívne
vedenie exekúcie na majetok žalovaného, a to vzhľadom na znenie § 151h ods. 6 Občianskeho
zákonníka a § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Žalovaný navyše v súčasnosti previedol nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie W. G., tvoriace priemyselný areál na spoločnosť Z. A., Z..
Z. F..P.., O. XXX, L.: XX XXX XXX, ktorá je so žalovaným personálne prepojená. Uvedené skutočnosti
preukazujú, že žalovaný vykonáva cielené kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty svojho majetku a

k exekučnej „nepostihnuteľnosti“ konkrétnych stavieb a pozemkov v prípade procesného úspechu
žalobcu. Žalobca vedie proti žalovanému spor o zaplatenie už od roku 2014. Vzhľadom na aktuálnekroky žalovaného sa dôvodne obáva, že žalovaný bude pokračovať v znižovaní a zaťažovaní svojho
majetku, v dôsledku čoho nebude vôbec možné exekučne uspokojiť jeho pohľadávku.

4. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil výpis z obchodného
registra spoločnosti Z. A., Z..F..P.., Výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, katastrálne územie O.,
Výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, katastrálne územie M., Výpis z katastra nehnuteľností LV
č. XXXX, katastrálne územi W. G., Informácia o katastrálnom konaní vlastníka JASPLASTIK-SK spol.
s.r.o. V XXX-XXXX , LV č. XXX, katastrálne územie O., LV č. XXXX, katastrálne územie O., LV č. XXXX,

katastrálne územie O., LV č. XXXX, katastrálne územie B..

5. Z oznámenia v Obchodnom vestníku 35/2020 z 20. februára 2020 súd zistil, že spoločnosť
JASPLASTIK-SK spol. s r.o., IČO: 36 242 578 so sídlom Matúškovo 913 oznámila, že na základe
valného zhromaždenia spoločnosti z 10. februára 2020 znižuje základné imanie spoločnosti z výšky
X.XXX.XXX Eur na výšku XXX.XXX Eur a vyzýva veriteľov spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky

voči spoločnosti do 90 dní po druhom zverejnení tohto oznámenia.

6. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SKH plastic, spol. s r.o., IČO: 45 284 954 súd zistil, že
spoločníkmi a konateľmi sú osoby totožné ako v spoločnosti JASPLASTIK-SK, spol. s r.o., IČO: 36 242
578, a to osoby: L.. O. O. V. L.. Á. Z..

7. Z výpisu LV č. XXXX, katastrálneho územia W. G. súd zistil, že spoločnosť SKH plastic, spol. s r.o.,
Matúškovo 913, sa stala na základe Kúpnej zmluvy evidovanej Správou katastra D. pod č. S. XXX/XX
vlastníkom nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva.

8. Z výpisu LV č. XXXX, katastrálneho územia B., LV č. XXX, katastrálneho územia O., LV XXXX,
katastrálneho územia O., LV č. XXXX, katastrálneho územia O. vyplýva, že na nehnuteľnosti evidované
na týchto listoch vlastníctva je zriadená plomba - na základe vkladového konania č. S.-XXX/XXXX
( Zmluva o zriadení záložného práva) evidovaná Okresným úradom B., katastrálnym odborom .

9. Z výpisu LV č. XXX katastrálne územie O., LV č. XXXX, katastrálne územie O., LV č. XXXX, katastrálne
územie O., LV č. XXXX katastrálne územie O., LV č. XXXX katastrálne územie B., LV č. XXXX,
katastrálne územie M., LV č. XXXX, katastrálne územie M. súd zistil, že nehnuteľnosti na nich vedené
sú vo vlastníctve žalovaného.

10. Podľa § 325 ods. 1, 2 psím. d/ Civilného sporového poriadku / ďalej len CSP / neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala.

11. Podľa § 332 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovujeinak.Neodkladnéopatreniepodľa§325ods.2písm.e)jevykonateľnéjehovyhlásením;ak
sanevyhlasuje,jevykonateľné,lenčobolovyhotovenéneodkladnéopatreniejevykonateľnédoručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie / § 324 ods. 1 CSP /.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri všeobecných
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnenépodmienkypodľa§325ods.1CSP,inaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

19. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3, CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného

práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

20. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi stranami / nie s

konečnousplatnosťou/,pričommusíbyťposkytnutáúpravatomu,ktoovydanieneodkladnéhoopatrenia
žiada,akoajtomu,vočiktorémuneodkladnéopatreniesmeruje.Ideodočasnéopatrenie,ktoréhotrvanie
je obmedzené a môže byť na návrh zrušené a nie je rozhodnutím prejudikovaný konečný výsledok
sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny
význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj

pravdepodobnosť možného ohrozenia exekúcie. Pri nariadení neodkladného rozhodnutia súd nie je
povinný vykonávať dokazovanie a vypočúvať strany. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných
alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčení nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky,
inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu
listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

21. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

význam z toho hľadiska, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie a
rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, ako vyplýva z hora citovaných ustanovení
CSP. Dokazovanie má povahu v týmto prípade povahu osvedčovania. Osvedčované skutočnosti
spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd pri svojom rozhodovaná z nich vychádza. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými

skutkovými tvrdeniami, dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou / CSP, Veľké
komentáre, Števček a spol. str. 1106-1107 /.

22. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená úprava ohrozených alebo porušených
práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom je

vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude
dochádzať. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, súd skúma kumulatívne splnenie
podmienok, a to : či sú tu skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacím opatrením - teda
zriadením sudcovského záložného práva na majetok dlžníka je v zásade vždy možné dosiahnuť účel

sledovaný neodkladným opatrením, to znamená urýchlenú ochranu peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Základnými predpokladmi zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, b/ spôsobilý predmet záložného práva / napr. veci, práva a iné

majetkové hodnoty /, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.24. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v
súlades§127CSP,akoajvšeobecnénáležitostivsúlades§132CSP.Poprivšeobecnýchnáležitostiach
podania musí spĺňať aj osobitné náležitosti, vyplývajúce

z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musia byť opísané skutočnosti
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. V návrhu musí
byť pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je
dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti nároku a jeho trvania, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie
vzniknúť nepomer a súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zmyslom tejto zásady

je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných
právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa
toto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva / uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica a z 25. mája 2017 sp. zn. 43Cob/76/2017 /.

26. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomer strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto
sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale aj v rámcu ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému návrh
smeruje / m. m. IV. ÚS 257/2010 /.

27. V prejednávanej veci súd skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 324 a nasl. CSP na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX,
katastrálne územie O., LV č. XXXX, katastrálne územie O., LV č. XXXX, katastrálne územie O., LV č.
XXXX katastrálne územie O., LV č.XXXX, katastrálne územie B., LV č. XXXX, katastrálne územie JÁ., LV

č. XXXX, katastrálne územie M.. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 16. marca
2020 odôvodnil tak, že žalobca má možnú pohľadávku voči žalovanému a že žalovaný znižuje základné
imanie spoločnosti o viac ako 97,5%, previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na spoločnosť, ktorá
je so žalovaným personálne prepojená a zriadil zmluvné záložné právo k nehnuteľnostiam vo svojom
vlastníctve ( vkladové konanie na Okresnom úrade B., katastrálny odbor pod č. V XXX/XXXX).

28. Rozsudkom tunajšieho súdu z 24. júna 2019 č. k. 10Cb/5/2014-318 súd žalobu o zaplatenie 767
088-,Eur s príslušenstvom zamietol. Rozhodnutie nie je právoplatne skončené. Súd žalobu zamietol z
dôvodu, že pohľadávka spoločnosti PB PT, a.s. voči žalovanému, žalobcovi neprešla s tým, že sám
žalobca spochybnil prechod pohľadávky na žalobcu listom z 24. septembra 2014, ktorým žalovanému

oznámil vznik záložného práva k pohľadávkam a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie záväzkov
na účet spoločnosti PB PT, a.s. V danom prípade žalobca sa domáhal zaplatenia 767 088,-Eur s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe rámcovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou
PB PT, a.s. prešla pohľadávka spoločnosti PB PT, a.s. na žalobcu. Súd mal za preukázané,že žalobca
so spoločnosťou PB PT, a.s. uzavreli rámcovú zmluvu, v zmysle ktorej postupca odplatne postupoval

žalobcovi svoje pohľadávky do celkovej sumy 2 200 000,-Eur, ktorej obsah bol modifikovaný dodatkami.
Účastníci zmluvného vzťahu si presne v zmluve vymedzili postup pri odplatnom postúpení pohľadávok v
článku IV. tak, že počas lehoty predloží postupca postupníkovi žiadosť. Prílohu žiadosti tvoria dokumenty
prináležiace k jednotlivej pohľadávke a úvodný list. V prípade, že postupník akceptuje v žiadosti uvedené
pohľadávky, postupník prijme postupcov návrh na odplatné postúpenie pohľadávok, a to tým spôsobom,

že na žiadosti uvedie jej akceptáciu a o tejto akceptácii informuje postupcu. Predložením žiadosti
postupcom a jej akceptáciou postupníkom, postupca a postupník uzavreli jednotlivú zmluvu, pričom v
danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania prechodu pohľadávky zo
spoločnosti PB PT, a.s. na žalobcu.

29. V danom prípade podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a
materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcu. Prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol a
Krajský súd v Trnave v rámci odvolacieho konania doposiaľ nerozhodol. V prípade, ak bude rozhodnuté,
že žalobca dôvodne podal žalobu na súd doposiaľ nie je zrejmá výška pohľadávky z dôvodu, že žalovanýv rámci prejednania veci sp. zn. 10Cb/5/2014 spochybňoval výšku pohľadávky, a to pre započítanie
pohľadávok / spoločnosti PB PT, a.s. / z 19. septembra 2014, pričom žalovaný mal pohľadávku
voči tejto spoločnosti vo výške 769 104,-Eur a započítaná suma bola vo výške 767 088,-Eur, teda

rozdiel medzi pohľadávkou a započítanou sumou činí 2 016,-Eur. Žalobca v konaní ďalej neosvedčil
primeranosť navrhovaného zabezpečovacího opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie
ktorej sa má zabezpečovací opatrenie nariadiť. Súd za účelom dodržania zásady proporcionality zistil,
že predmetom zabezpečovacieho opatrenia okrem pozemkov sú aj stavby administratívna budova a
ubytovňa, hangárový sklad, garáž / LV č. XXX /., rodinný dom, hospodárska budova / LV č. XXXX /,

haly listovne, expedičný sklad, lachtový sklad, provizórny sklad, byty / LV č. XXXX /., ktorých hodnota
súdu nie je zrejmá. Nie je povinnosťou žalobcu súdu predkladať znalecký posudok za účelom zistenia
ceny týchto nehnuteľností, ale žalobca je bankou, teda inštitúciou špecializujúca sa na „obchod
peňazí“, čiže na zhromažďovanie voľných finančných prostriedkov, poskytovanie úverov a prípadne
sprostredkovanie ďalších bankových operácií, obchodov a transakcií. To znamená, že banka sa v rámci
svojejčinnostimusívedieťvyjadriťkpribližnejcenetýchtonehnuteľností.Žalobcavnávrhunanariadenie

zabezpečovacieho opatrenia sa touto otázkou nezaoberal.

30. Súd vo svetle týchto skutočností / pre nesplnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok /
nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a návrh zamietol.

31. Súd žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania s použitím Základných
princípov čl. 4 ods. 2 Civilného sporového konania, ktoré aplikoval na rozhodnutie o nároku náhrady trov
konania, a to princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy,
ktorúbyzvolil,akbybolsámzákonodarcom.Vychádzalzpomyslenejnormy,pričomžalovanému žiadne
trovy nevznikli a je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového konania zakotvujúcim

procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V prípade,
ak žiadne trovy konania žalovanému nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, rozhodovať o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.