Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209212768
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2209212768.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr.
Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcov: 1. G. S., nar. XX.
E. XXXX, 2. V. S., nar. XX. W. XXXX, obaja Ul. Q. XXX/XX, B., zastúpených: JUDr. Andrej Gara,
advokát, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. O., nar. X. U. XXXX, F. Y. XX/XX, B., zastúpenej: JUDr. Peter
Bilkovič,advokát,Bratislava,2.AllianzSlovenskápoisťovňa,a.s.,IČO:00151700,Dostojevskéhorad4,

Bratislava, o 4.000 € a trovy konania, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 12 C 140/2009-433 z 7. septembra 2012 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa v prvom výroku vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou v 1. rade
mení tak, že žalobca v 2. rade je povinný nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v sume 252,17 €
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk JUDr. Petra Bilkoviča, advokáta.

II. V druhom výroku (o náhrade trov medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 2. rade) sa napadnuté
uznesenie potvrdzuje.

III. V treťom výroku (o náhrade trov štátu) sa napadnuté uznesenie potvrdzuje v časti, ktorou bol žalobca
v 2. rade zaviazaný nahradiť štátu trovy konania v sume 14,63 €.

IV. Vo zvyšnej časti (t. j. v prvom výroku čo do vzťahu žalobkyne v 1. rade a žalovaného v 1. rade a vo
zvyšnej časti výroku o trovách štátu) sa napadnuté uznesenie zrušuje.

V. Vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovanými, ako aj žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 2. rade
tieto strany nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Svojou žalobou sa žalobkyňa v 1. rade domáhala voči žalovaným spoločného a nerozdielneho
zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do telesnej integrity v sume 10.000 €. Okrem toho sa
obaja voči žalovanej v 1. rade domáhali aj zaplatenia ďalšej náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do
súkromia, a to žalobkyňa v 1. rade sumy 6.000 € a žalobca v 2. rade sumy 4.000 €. Súd prvej inštancie
prvým rozsudkom č. k. 12 C 140/2009-330 žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú v
1. rade zaplatiť žalobkyni v 1. rade celkovo 4.000 €. V celej zvyšnej časti žalobu zamietol a táto časť

rozsudku ako nenapadnutá dovolaním nadobudla právoplatnosť. Rozhodnutie o trovách konania (medzi
žalobcami a žalovanou v 1. rade) podľa § 151 ods. 3 O. s. p. vyhradil samostatného uzneseniu po
právpoplatnosti Na odvolanie žalovanej v 1. rade voči vyhovujúcej časti tunajší súd rozsudkom č. k.
24 Co 202/2011-411 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol aj čo do sumy 4.000 €
priznanej žalobkyni v 1. rade voči žalovanej v 1. rade, a rozhodnutie o trovách v celom rozsahu vyhradil
samostatnému uzneseniu súdu prvého stupňa. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. augusta

2012.2. Následne tu napadnutým uznesením č. k. 12 C 140/2009-433 (v súlade so svojou výhradou) súd
prvej inštancie (I) zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania
4.337,45 €, (II) zaviazal žalobkyňu v 1. rade zaplatiť žalovanej v 2. rade trovy odvolacieho konania

40,43 € a (III) žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy 73,17 €. Na odôvodnenie
uviedol, že v dôsledku rozsudku odvolacieho súdu boli žalobcovia vo veci neúspešní a sú podľa § 142
ods. 1 O. s. p. nahradiť trovy konania úspešným žalovaným. Za účelne vynaložené trovy žalovanej
v 1. rade považoval trovy právneho zastúpenia pozostávajúce zo základnej sadzby tarifnej odmeny
za 8 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, 4 pojednávania,

odvolanie, pojednávanie na odvolacom súde) po 370,14 € a 1/2 sadzby za účasť na vyhlásení rozsudku.
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vyšiel z hodnoty veci 20.000 €. Okrem toho za účelné
považoval aj príslušné režijné paušály, cestovné výdávky a náhradu za stratu času vždy po 4 polhodiny
na cestu Bratislava - Dunajská Streda a 6 polhodín na cestu Bratislava - Trnava. Žalovanej v 2. rade
priznal náhradu cestovných výdavkov. Neúspešných žalobcov podľa § 148 ods. 1 O. s. p. zaviazal aj na
zaplatenie trov štátu spočívajúcich v znalečnom.

3. Včas podaným odvolaním sa žalobcovia domáhajú zrušenia tohto uznesenia v celom rozsahu a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietli, že súd prvej inštancie v rozpore s § 10 ods. 8 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. určil tarifnú hodnotu veci na 20.000 €, keď správne ju mal určiť sumou 2.000 €. Ďalej súd
prvej inštancie nesprávne priznal 1/2 tarifnej odmeny za účasť na vyhlásení rozsudku, keď podľa § 14

ods. 5 písm. b) cit. vyhl. mala žalovanej patriť len náhrada 1/4 tejto odmeny. Za neprimeranú považoval
aj náhradu za stratu času za cestu Bratislava - Trnava v trvaní 6 polhodín, ke´d táto cesta nemohla
presiahnuť jednu hodinu (teda tam a späť 4 polhodiny).

4. Žalovaní sa k odvolaniu doručenému im 5. novembra 2012 nevyjadrili.

5. Napadnuté uznesenie bolo vydané pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. účinky úkonov vykonaných pred 1. júlom
2016 zostávajú zachované. V dôsledku toho treba na účinky odvolaniu žalobcu (vrátane prípustných
odvolacích dôvodov a rozsahu odvolacieho prieskumu) použiť ustanovenia O. s. p. účinné do 30. júna

2016.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia
pojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanieječiastočneopodstatnené

a napadnuté uznesenie treba zmeniť.

7. Z už citovaného § 470 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že účinky úkonov vykonaných pred 1. júlom 2016
zostávajú zachované. Napadnuté uznesenie nadväzuje na právoplatné rozsudky súdu prvej inštancie
č. k. 12 C 140/2009-330 a tunajšieho súdu č. k. č. k. 24 Co 202/2011-411, pretože tieto rozsudky

vyhradili rozhodnutie o trovách konania napadnutému uzneseniu a od týchto rozsudkov sa odvíjajú
nároky jednotlivých strán (účastníkov) na náhradu trov. Podľa názoru odvolacieho súdu to znamená,
že zostávajú zachované aj účinky týchto rozsudkov vo vzťahu k nároku tej alebo onej strany sporu na
náhradu trov konania. V dôsledku toho je teda čo do otázky, či niektorá strana má nárok na náhradu
trov konania a v akom rozsahu, potrebné aj naďalej použiť ustanovenie § 142 a nasl. O. s. p. účinného

do 30. júna 2016. Na účely aplikácie týchto ustanovení je tak predovšetkým potrebné ustáliť, kto (ktorá
strana) a v akom rozsahu má nárok na náhradu trov konania, teda voči komu sa konanie právoplatne
skončilo a s akým výsledkom.

8. Súd prvej inštancie totiž pri vydávaní napadnutého uznesenia vyšiel z toho, že žalovaní boli vo veci

plne úspešní, pretože nárok žalobcov bol zamietnutý sčasti rozsudkom súdu prvej inštancie a sčasti
rozsudkom odvolacieho súdu, čo podľa § 142 ods. 1 O. s. p. dávalo žalovaným právo na náhradu trov
v celom rozsahu. Po vydaní napadnutého uznesenia však Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7 Cdo
65/2013 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 24 Co 202/2011-411 vo výroku, ktorým bola zamietnutá
žaloba čo do sumy 4.000 € vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 1. rade. V nadväznosti

na to tunajší súd v rovnakom rozsahu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Naopak, dovolanie žalobcu v 2. rade proti tomuto rozsudku tunajšieho súdu bolo rozsudkom
Najvyššieho súdu SR zamietnuté. Po tomto rozhodnutí tak vec zostáva právoplatne skončená len vo
vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou v 1. rade, ako aj vo vzťahu oboch žalobcov k žalovanejv 2. rade. Len v tejto časti sú teda v celom rozsahu naplnené podmienky § 151 ods. 3 O. s. p. na to,
aby bolo rozhodnuté o náhrade trov konania samostatným uznesením. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v
1. rade a žalovanou v 2. rade tieto podmienky nemožno považovať za splnené, keďže minimálne v časti

4.000 € nebolo o jej žalobe právoplatne rozhodnuté.

9. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
prerokúvanej veci mali nateraz plný úspech žalovaní voči žalobcovi v 2. rade, ktorého žaloba bola v

celom rozsahu zamietnutá. Naopak, voči žalobkyni v 1. rade konanie právoplatne skončené nie je. V
dôsledku toho treba posúdiť, v akej miere žalobca v 2. rade ako neúspešný účastník (strana) zodpovedá
za trovy konania. Pri tomto rozdelení náhrady trov súd vychádzal z analogického použitia § 140 ods.
1 druhej vety O. s. p., podľa ktorého spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účasti na veci a
na konaní. Žalobcovia svojou žalobou uplatňovali voči žalovaným celkovo 20.000 €, z čoho žalobca
pre seba požadoval 4.000 €, teda 20 %. Vzhľadom na to treba pomer jeho účasti na veci a konaní

predstavuje tiež 20 % a v tomto rozsahu je povinný znášať trovy žalovanej v 1. rade vzniknuté počas
jeho účasti na konaní, teda do právoplatnosti rozsudku vo veci samej je povinný znášať trovy spojené
s vecou samou. Neskôr je povinný za zákonných podmienok znášať len trovy vzniknuté v súvislosti s
rozhodovaním o trovách konania. Naopak, o trovách dovolacieho konania už rozhodol Najvyšší súd SR
citovaným rozsudkom tak, že žalovanej v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade ich náhradu nepriznal.

9. Odvolacie námietky žalobcov smerujú v podstate len voči výške trov právneho zastúpenia a sú
opodstatnené. Súd prvej inštancie nesprávne vyšiel pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za
služby advokáta z tarifnej hodnoty veci 20.000 € (teda výšky žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy). Z §
10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom už v čase začatia konania súdu prvej inštancie totiž

vyplýva, že vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je tarifnou hodnotou 2.000 €,
ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Žalobcovia v prerokúvanej veci žiadali aj náhradu nemajetkovej
ujmy, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie vychádzať z tarifnej hodnoty veci 2.000 €. Základná
sadzba tarifnej odmeny z takto určenej tarifnej hodnoty podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky dosahuje 91,29
€. Žalovaná má pritom do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 24 Co 202/2011-411 nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia celkovo za 9 úkonov právnej služby (1. príprava a prevzatie
zastúpenia, 2. vyjadrenie, 3. až 7. pojednávania 13. januára, 24. februára, 29. marca, 12. mája a 2. júna
2010, 8. odvolanie, 9. odvolacie pojednávanie). Dôvodná je však námietka žalobcov, že podľa § 14 ods.
5 písm. b) cit. vyhlášky patrí advokátovi žalovanej v 1. rade za účasť na vyhlásení rozsudku 2. júna 2010
len 1/4 tarifnej odmeny, nie 1/2 ako účtoval súd prvej inštancie. Vzhľadom na to má žalovaná v 1. rade

správne nárok na náhradu odmeny advokáta v základnej sadzbe tarifnej odmeny za 8 úkonov a v 1/4
základnej sadzby za 1 úkon, teda celkovo (8 x 91,29 + 91,29 : 22,82 =) 753,14 €.

10. Okrem toho má advokát žalovanej v 1. rade podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky nárok na paušálnu
náhradu na miestne telekomunikačné výdavky vo výške 1/100 výpočtového základu ku každému úkonu

právnej služby, čo znamená v roku 2009 2 x 6,95 €, v roku 2010 6 x 7,21 € a v roku 2012 1 x 7,63
€, teda celkovo 64,79 €. Okrem toho má advokát podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky nárok na cestovné
náhrady na cestu na pojednávania z Bratislavy do Dunajskej Stredy a do Trnavy, ktoré si vyčíslil sumou
151,69 € a ktoré žalobcovia v odvolaní nenapadli. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky má advokát pri úkonoch
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou to tohto miesta a späť

právo na náhradu za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Advokát žalovanej si v tomto smere uplatnil za každú cestu z Bratislavy do Dunajskej Stredy náhradu za
stratu času po 2 polhodiny (teda do 60 minút) a v rovnom rozsahu na ceste späť, teda po 4 polhodiny za
každý termín pojednávania. Celkovo sa uskutočnilo v Dunajskej Strede päť týchto termínov v roku 2010,
advokát žalovanej v 1. rade tak má nárok na náhradu 5 x 4 = 20 polhodín po 12,02 €, teda celkovo (20 x

12,02 =) 240,40 €. Dôvodná je však námietka žalobcov proti priznaniu nároku na náhradu za stratu času
za celkovo tri polhodiny (t. j. medzi 60 a 90 minút) na cestu z Bratislavy do Trnavy. Podľa všeobecných
skúseností, ale aj podľa dostupných vyhľadávacích aplikácií (napr. aplikácia Google Maps) je čas cesty
medzi Bratislavou a Trnavou priemerne približne 45 minút, teda nie viac než 2 začaté polhodiny, a to
isté platí aj pre cestu späť. Advokát žalovanej má tak za účasť na odvolacom pojednávaní v Trnave v

roku 2012 nárok na náhradu za stratu času za celkovo 4 polhodiny po 12,77 €, teda celkovo 50,84 €.

11. Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalovanej do právoplatného skončenia konania voči
žalobcovi v 2. rade tak predstavujú celkovo (753,14 + 64,79 + 151,69 + 240,40 + 50,84 =) 1.260,86€, v dôsledku čoho má žalovaná voči žalobcovi v 2. rade nárok na ich náhradu. Podľa toho, čo bolo
uvedené vyššie, predstavuje podiel žalobcu v 2. rade na konaní a veci celkovo 20 %, takže je povinný
žalovanej nahradiť celkovo (0,2 x 1.260,86 =) 252,17 €. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak

v tejto časti nemožno považovať za správne, preto ho odvolací súd podľa § 388 C. s. p. v tomto zmysle
zmenil (výrok I).

12. Žalobcovia sa v odvolaní domáhali aj zrušenia výroku, ktorým bola žalobkyňa v 1. rade zaviazaná
zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu cestovných trov za odvolacie pojednávanie. V tomto smere však

nepredniesli v odvolaní žiaden dôvod, prečo by mal byť tento výrok nesprávny. Žalovaná v 2. rade bola
v konaní úspešná v celom rozsahu vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, ktorá jediná sa domáhala plnení zo
strany žalovanej v 2. rade (žalobca v 2. rade voči žalovanej v 2. rade žiadne plnenie nežiadal). Preto
výrok súdu prvej inštancie v tejto časti zodpovedá § 142 ods. 1 O. s. p. a odvolací súd ho ako vecne
správny podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok II).

13. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. mal štát podľa výsledku konania voči účastníkom nárok na náhradu
trov konania, ktoré platil. Ani proti tomuto výroku žalobcovia nepredniesli žiaden spôsobilý odvolací
dôvod, kvôli ktorému by mal byť nesprávne. Žalobcovia boli vo veci neúspešní a štát platil znalečné
(priznané uznesením č. k. 12 C 140/2009-313), takže má voči žalobcom právo na jeho náhradu. Keďže
však medzičasom došlo k zmene procesnej situácie v tom smere, že konanie možno považovať za

právoplatne skončené neúspechom žalobcu v 2. rade, možno podľa § 148 ods. 1 O. s. p. rozhodnúť
len o nároku štátu voči žalobcovi v 2. rade. Ako už bolo uvedené, podiel žalobcu v 2. rade na konaní
a veci je 20 %, v dôsledku čoho ho treba zaviazať na náhradu trov štátu v sume (0,2 x 73,17 =) 14,63
€. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 C. s. p. potvrdil len vo vzťahu k žalobcovi v 2.
rade a len v tomto rozsahu.

14. Vo zvyšnej časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania žalovanej v 1. rade zo strany
žalobkyne v 1. rade a náhrade trov štátu v rozsahu prevyšujúcom povinnosť žalobcu v 2. rade zaplatiť
14,63 € z nich, napadnuté uznesenie vychádzalo z toho, že rozsudkami súdu prvej inštancie č. k. 12 C
140/2009-330 a rozsudkom tun. súdu č. k. 24 Co 202/2011-411 bolo konanie právoplatne skončené aj

vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 1. rade. Ako už bolo uvedené, v dôsledku zrušenia
týchto rozsudkom dovolacím a následne odvolacím súdom v tomto rozsahu došlo k tomu, že vec
nemožno v tomto rozsahu považovať za právoplatne ukončenú. Tým zaniklo právoplatné rozhodnutie vo
veci samej ako predpoklad pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v zmysle § 151
ods. 3 O. s. p. Okrem toho novým rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12 C 140/2009-555 z 13. júna

2016 došlo k novému rozhodnutiu vo veci samej, v ktorom súd prvej inštancie v súlade s vtedy účinným
§ 151 ods. 3 O. s. p. znova vyhradil rozhodnutie o trovách konania (t. j. trovách vo vzťahu k žalobkyni v
1. rade a žalovanej v 1. rade) samostatnému uzneseniu. V dôsledku toho zanikli dôvody na vydanie tu
napadnutého uznesenia č. k. 12 C 140/2009-433 v uvedenom rozsahu. Preto odvolací súd napadnuté
uznesenie v tomto rozsahu (teda vo zvyšnej časti, v ktorej nebolo ani potvrdené, ani zmenené) podľa §

389 ods. 1 písm. d) zrušil bez toho, aby vec vracal súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie
(výrok IV). Povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania totiž vyplýva z § 151 ods. 3 O.
s. p. v spojení s § 470 ods. 2 C. s. p. tým, že v rozsudku č. k. 12 C 140/2009-555 si súd prvej inštancie
takéto rozhodnutie po právoplatnosti vyhradil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd len vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade
a oboma žalovanými, ako aj medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, pretože len v tomto
rozsahu bolo odvolacie konanie skončené (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.). Úspech
jednotlivých strán v odvolacom konaní však bol vo výsledku v podstate rovnaký, keďže žalobca v 2. rade
bol čiastočne úspešný čo do výšky trov právneho zastúpenia, ale neúspešný čo do zvyšných výrokov

napadnutého uznesenia. Preto odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. žiadnej z nich nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (výrok V). O ostatných trovách odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o trovách celého konania.

16. Uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie
možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.