Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209385
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716209385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu v rade 1. K. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., R. XXX a žalobkyne v rade 2. Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., R. XXX, obaja zastúpení
JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, advokátska kancelária vo Zvolene, Námestie SNP 70/36, proti
žalovanému L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., E. M. G. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Jánom
Vinarčíkom, advokátom, advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Stavebná 1, za účasti intervenienta
na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátska

kanceláriavBratislave,Vajnorská55,onáhradunemajetkovejujmy,naodvolanieintervenientanastrane
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 10C/170/2016-277 zo dňa 12. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v rade
1. sumu 10.000 EUR a žalobkyni v rade 2. sumu 12.000 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výroky I. a II.) a ktorým priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy (výroky IV. a V.) potvrdzuje.

II. Intervenient na strane žalovaného je povinný nahradiť žalobcom v rade 1. a 2. trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 10.000 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu
12.000 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov
v rade 1. a 2. zamietol (III. výrok)

2.1. Žalobcovia odôvodňovali žalobu tým, že ich syn utrpel smrteľné zranenia pri dopravnej nehode, za
ktorú bol žalovaný, čím bolo narušené ich právo na naplnenie vzťahu rodičov a dieťaťa. Žalobca v 1. rade
uviedol, že jeho nebohý syn bol zamestnaný ako policajt na dopravnom inšpektoráte a v ten deň išiel do
služby. Jeho syn býval asi tri roky v rodinnom dome v obci C., vzdialenosť medzi ich bydliskami bola
2-3 km, dovtedy býval aj s priateľkou v rodinnom dome žalobcov. Syn s priateľkou žili spolu asi 6 rokov,
plánovali svadbu. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že syn jej vždy dodával energiu, ešte aj tri hodiny pred

nehodou. Veľmi jej chýba, nepripúšťa si, že zomrel, len odišiel. V podstate žije zo spomienok na neho.
Vybavuje si synovu mimiku, ako sa smial, ako pomáhal, ako ich podporoval a hovoril, že im vynahradí
krásne detstvo, ktoré mu dali. Keď robila v B., tak jej denne volal. Aj vďaka nemu to všetko zvládala.
Teraz ju naopak všetko zloží, všetko jej ho pripomína a zo všetkého sa rozcitlivie. Nevie uvariť obľúbenéjedlá, veci robí mechanicky, doteraz užíva lieky na depresiu. Pamätala si, ako jej syn povedal, že mu v
práci pridelili motorku a potom si aj nejakú kúpil. Sama je vodička a vie, že sa to môže stať každému,
ale čakala prednosť, keďže nemôže vedieť, ako ten oproti ide rýchlo.

2.2. Výšku nemajetkovej ujmy každý zo žalobcov uplatňoval v sume 20.000 EUR, ktorá však
nezodpovedá strate, ktorú utrpeli. Žalobcovia nespochybňovali, že motocyklista išiel rýchlejšie, ako mal
a že jeho konanie by mohlo byť vyhodnotené ako priestupok. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej
ujmy už na túto skutočnosť prihliadli. Príčinou dopravnej nehody však bolo nedanie prednosti v jazde
na strane žalovaného.

3. Žalovaný uviedol, že sa necíti byť vinným, hoci ho to, veľmi mrzí. Hneď ako sa to stalo, vystúpil
z vozidla a začal s oživovaním, potom mu bolo zle, mal problém sa s touto udalosťou vyrovnať,
navštívil aj psychiatričku. V čase nehody mal vodičský preukaz asi mesiac. Vozidlo, na ktorom jazdil v
čase nehody, mal požičané od suseda. Jazdil s ním celý mesiac, na týždňovky do E. aj na dovolenku.
Právny zástupca žalovaného viedol, že pri výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa špecifikujú dve

kritériá a to závažnosť následku a okolnosti, za ktorých k udalosti došlo. Žalovaný bol v trestnom konaní
najskôr spod obžaloby oslobodený, a uznaný za vinného bol až po vyhodnotení, že nedostatočne
predpokladal možnosť závažného porušenia dopravných predpisov iným účastníkom cestnej premávky.
Súhlasil s vyjadrením intervenienta, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posúdiť v súvislosti
s príčinou dopravnej nehody, od ktorej sa nárok odvodzuje, lebo v rámci trestného konania bola ako

technická príčina dopravnej nehody vyhodnotená nesprávna technika jazdy motocyklistu, ktorý prekročil
maximálnu povolenú rýchlosť.

4. Intervenient na strane žalovaného tvrdil, že žalovaný nárok nemožno priznať, keďže základnou
technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy motocyklistu, prekročením

rýchlosti o 30 km/hod. Až druhotnou príčinou bolo nedanie prednosti v jazde zo strany žalovaného Na
strane motocyklistu došlo k porušeniu dopravných predpisov i generálnej prevencie vzniku škody.

5.1. Okresný súd zistil, že žalobcovia v rade 1. a 2. sú rodičmi N.. I. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý utrpel
smrteľné zranenia pri dopravnej nehode, za ktorú bol žalovaný L. B. uznaný za vinného rozsudkom

Okresného súdu Zvolen zo dňa 05. 12. 2016 sp. zn. 5T/94/2015-584 (ďalej tiež „trestá vec žalovaného“)
na tom skutkovom základe, že dňa 02. 08. 2013 v čase o 18.25 hod. mimo obce, na ceste Q./XXXXXX,
kde je povolená maximálna rýchlosť jazdy 60 km/hod. viedol ako vodič motorového vozidla tov. zn. G.
X. ev. č.: P jazdiaci v smere od P. na obec V. pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestnú komunikáciu na
miesto zvané „E. K.“, v rýchlosti vozidla v momente rozpoznateľnosti odbočovacieho manévru cca 31

km/hod. nedal prednosť v jazde motocyklistovi I. R., ktorý v opačnom smere, teda od V. do P. jazdil na
motocykli tov. zn. C. S., ev. č.: Z rýchlosťou XX-XX km/hod. v čase začiatku jeho reakcie na odbočujúce
vozidlo vo vzdialenosti 37 - 41 m a došlo k vzájomnej zrážke, pri ktorej motocyklista utrpel smrteľné
zranenie. Žalovaný tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a za to bol
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu 18 mesiacov. Súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne
konanie, pretože vzhľadom na spoluzavinenie motocyklistu N.. I. R. bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie.
5.2. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaniach okresného prokurátora a poškodeného K.
R. rozsudkom zo dňa 26. 04. 2017, sp. zn. 3To/30/2017, ktorým zamietol odvolanie poškodeného K. R.

a výrok o náhrade škody ponechal nedotknutý. Zároveň zrušil výrok o treste a odsúdil žalovaného na
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s určením skúšobnej lehoty vo výmere 18 mesiacov a
tiež uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok.
5.3. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia v trestnom konaní žalovaného vyplýva, že technickou
príčinou dopravnej nehody v prípade, ak žalovaný mal povinnosť predpokladať pohyb vozidiel po

hlavnej ceste rýchlosťou výrazne vyššou (86-97 km/hod.), ako je pre daný úsek povolená (60km/
hod.), bola nesprávna technika jazdy žalovaného z dôvodu nedania prednosti v jazde a nesprávna
technika jazdy vodiča motocykla, ktorý jazdil rýchlosťou vyššou ako je maximálne povolená rýchlosť.
V prípade, ak žalovaný nemal povinnosť predpokladať pohyb vozidiel po hlavnej ceste rýchlosťou
výraznevyššou(86-97km/hod.),akojepredanýúsekpovolená(60km/hod.),potomtechnickoupríčinou

dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla. Z výsluchu znalca I. R. na hlavnom
pojednávaní v trestnej veci žalovaného vyplynulo, že pri rýchlosti, akou sa motocyklista pohyboval, by
žalovaný nehode zabránil len tak, že by neodbočoval, a odbočil až po prejdení motocyklistu.6. Dcéra žalobcov N.. V. R. vypovedala, že hoci jej matka (žalobkyňa v rade 2.) prišla o oboch rodičov
aj súrodencov a otec (žalobca v 1. rade) o oboch rodičov, a čokoľvek sa stalo, trvalo niekedy dlhšiu,
niekedy kratšiu dobu, ale po čase začali normálne fungovať. Až posudzovaná nehoda syna zmenila ich

život. Boli so synom úzko prepojení, chodili spolu na dovolenky, trávili spolu voľný čas, spolu robili okolo
domu, kde bývali, preto je tam stále veľa spomienok. Nehoda sa stala v piatok, svedkyňa bola v E.. Otec
jej volal, že I. nehodu neprežil. V čase nehody mal 29 rokov a rodičia mali zato, že im syn výchovu, ktorú
mu dali, začne vracať. Matka sa zosypala, nebola schopná ovládať svoje telo. Obaja rodičia sa teraz
musia spoliehať len na seba, sú na plnom invalidnom dôchodku s psychiatrickou diagnózou, pretože

neboli schopní v rámci práce fungovať.

7.1. Okresný súd vychádzal z toho, že základ nároku bol preukázaný v trestnom konaní, z ktorého
vychádzal v tom, že žalovaný spáchal prečin usmrtenia, ktorý je nedbanlivostným trestným činom
žalovaného a ktorým zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcov, práva na rodinný život. Tento
zásah založil právo žalobcov domáhať sa ochrany osobnosti voči žalovanému. Žalobcovia náhle a

nepredvídateľne prišli o syna, ktorý zomrel vo veku 29 rokov. Vzájomný vzťah žalobcov a ich syna
bol na veľmi dobrej úrovni a hoci už nežili v spoločnej domácnosti, boli v dennodennom kontakte.
Syn im poskytoval potrebnú pomoc, tvorili fungujúce rodinné spoločenstvo, mali vytvorené silné citové
väzby, ako rodičia boli na syna hrdí. Smrťou syna sa žalobcom úplne zmenil život, stratili zmysel, lebo
stratili možnosť viesť so synom rodinný život, boli ochudobnení o vzájomný vzťah rodiča a dieťaťa, o

starostlivosť, ktorú očakávali zo synovej strany. Traumatizujúca udalosť mala vplyv na zdravotný stav
žalobcov, ktorí doteraz trpia depresiami a užívajú medikamentóznu liečbu.
7.2. Okresný súd prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je trvalá a tento stav je nezvratný a
nenapraviteľný, preto mal preukázaný aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcom
bola spôsobená ujma narušením rodinných vzťahov ako dôsledok neoprávneného zásahu do práva na

ich súkromný a rodinný život.
7.3. Okresný súd prihliadol na okolnosti, za ktorých k vzniku nemajetkovej ujmy došlo a ktoré vyplývali
z rozsudku v trestnej veci žalovaného, v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že príčinou dopravnej
nehody bol jednak nesprávny manéver žalovaného ako vodiča, ktorý odbočoval vľavo a bol povinný dať
prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám. Avšak zároveň bola príčinou dopravnej nehody bolo

aj prekročenie povolenej rýchlosti N.. I. R., ktorý porušil ako vodič povinnosť prispôsobiť rýchlosť jazdy
svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Zavinenie na dopravnej nehode mali obaja účastníci, lebo
vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú
má rozhľad. Skutočnosť, že zo strany syna žalobcov bola prekročená maximálna povolená rýchlosť

o približne 30 km/hod. mala jednoznačne vplyv na rozhodnutie žalovaného uskutočniť odbočovací
manéver v situácii, kedy je veľmi komplikované predvídať o koľko iný účastník cestnej premávky, ktorý
má prednosť v jazde, prekročí najvyššiu povolenú rýchlosť a teda kedy je ešte možné odbočovací
manéver uskutočniť. Na strane motocyklistu nešlo iba o mierne prekročenie rýchlosti. Vzhľadom na
tieto okolnosti určil mieru spoluzavinenia žalovaného a syna žalobcov v rovnakom pomere. Prihliadol aj

na to, že žalovaný túto situáciu ťažko znášal, po nehode navštívil psychiatričku, pociťoval ľútosť. Na
základe uvedených úvah okresný súd priznal žalobcovi v rade 1. nemajetkovú ujmu v sume 10.000
EUR a žalobkyni v 2. rade, u ktorej sa súdu javilo intenzívnejšie prežívanie a pociťovanie ujmy priznal
nemajetkovú ujmu v sume 12.000 EUR. Pokiaľ žalobcovia požadovali vyššiu peňažnú náhradu, na
základe vyššie uvedených dôvodov ich žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

8. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 11, § 13 ods. 1 až ods. 3, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy (výroky IV. a V.) podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP, čo okresný súd odôvodnil tým, že žalobca pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch nemohli predvídať úvahy súdu, ktorými sa pri rozhodovaní a priznaní nároku riadil. Výška
priznaného plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, ktorý prihliada na okolnosti prípadu. Z tých istých
dôvodov okresný súd nepriznal intervenientovi náhradu trov konania voči žalobcom (VI. výrok).

9.1. Proti rozsudku podal včas odvolanie intervenient, ktorý podal odvolanie proti výrokom I., II., ktorými

okresný súd priznal žalobcom nemajetkovú ujmu v peniazoch, aj proti výrokom IV., V. a VI., ktorými
okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. Namietal, že okresný súd dospel k nesprávnym právnym
záverom a výška priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch je značne neprimeraná k okolnostiam
škodovej udalosti, za akých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov došlo. Namietal,že spoluvina poškodeného nebola dostatočne vyjadrená pri moderovaní výšky uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zopakoval, že v trestnom konaní bolo v znaleckom posudku vyjadrené,
že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy motocyklistu, ktorý prekročil

rýchlosť o 30 km/hod. a až druhou príčinou bolo nedanie prednosti v jazde zo strany žalovaného.
Ďalej bolo v znaleckom posudku konštatované, že pokiaľ by sa zosnulý pohyboval maximálnou
povolenou rýchlosťou pre daný úsek komunikácie, k nehode by nedošlo. Zistené prekročením rýchlosti
je zásadným porušením pravidiel cestnej premávky aj generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415
Občianskeho zákonníka a dôvodom, pre ktorý nie je možné žalobcom v rade 1. a 2. nemajetkovú

ujmu v peniazoch priznať. Prejednanie veci a odsúdenie žalovaného v trestnom konaní sú postačujúcim
zadosťučinením. Intervenient nesúhlasí zo záverom okresného súdu, ktorý určil mieru spoluzavinenia za
nehodu v rovnakom pomere, lebo primárnou príčinou vzniku škodovej udalosti bolo prekročenie rýchlosti
a za týchto okolností žalovaný nemôže niesť takú mieru zavinenia za jej vznik. Navrhol rozhodnutie
súdu prevej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
9.2. V replike na vyjadrenie žalobcov k odvolaniu intervenient uviedol, že tvrdenia žalobcov o tom,

že základnou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného boli účelové a
zopakoval, že primárnou príčinou bolo značné prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti zo strany
zosnulého. Je irelevantné, že toto prekročenie rýchlosti by mohlo byť klasifikované len ako priestupok,
lebo primárne práve zosnulý vyvolal kolíziu svojou rýchlou jazdou. Odsúdenie žalovaného v trestnom
konaní neznamená, že jedine žalovaný je zodpovedný za vznik dopravnej nehody. Za vznik kolíznej

situácie nesie zodpovednosť zosnulý a z toho dôvodu zotrval na tom, aby súd žalobu zamietol.

10. Žalobcovia v rade 1. a 2. v spoločnom vyjadrení uviedli, že v odvolaní sa reprodukujú účelové a
zavádzajúce tvrdenia, spočívajúce v spochybňovaní trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti
žalovaného. Boli preukázané všetky podmienky pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného z dôvodu

jehoprotiprávnehokonania vpodobetrestnéhočinuusmrtenia,existencianemajetkovejujmyapríčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním a následkom. Žalobcovia preukázali, že v prípade správneho
odbočovacieho manévru žalovaného ku kolízii nemuselo dôjsť. Žalobcovia ako rodičia so zosnulým
synom mali a udržiavali mimoriadne úzky, hlboký a otvorený vzťah plný lásky, citu a porozumenia, tento
vzťah bol naplnený vzájomnou pomocou a boli si vo všetkom vzájomnou oporou a zdrojom inšpirácie do

budúcnosti, ktorá bola smrťou syna stratená. Táto strana prišla náhle, neočakávane, vyvolala u žalobcov
obrovskú traumu a bolesť s ktorou sa nevyrovnali. Zásah do práva žalobcov na naplnenie a prežívanie
vzťahu rodiča a dieťaťa bol tak zásadný, že odsúdenie žalovaného v trestnom konaní nie je možné
považovať za zadosťučinenie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je v napadnutých výrokoch vecne správne.

12. Podľa § 360 ods. 1 CSP odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

13.1. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalovaný nesie spoluzodpovednosť
za dopravnú nehodu, pri ktorej bol usmrtený syn žalobcov, čím došlo k zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcov, strate práva na rodinný život a vzniku nemajetkovej ujmy, na ktorú majú nárok
podľa § 13 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo spochybnené, že došlo k nezvratnému zásahu do

fungujúceho rodinného spoločenstva, v ktorom mali žalobcovia s nebohým synom vytvorené silné citové
väzby, ako rodičia boli na syna hrdí. Smrťou syna sa žalobcom úplne zmenil život, lebo stratili možnosť
viesť so synom rodinný život, boli ochudobnení o vzájomný vzťah, o starostlivosť, ktorú očakávali zo
synovej strany. Traumatizujúca udalosť mala preukázaný vplyv na zdravotný stav žalobcov, ktorí trpia
depresiami.

13.2. Pri úvahe o výške náhrady v peňažnom vyjadrení okresný súd vychádzal z toho, že zavinenie na
dopravnej nehode mali žalovaný aj zosnulý syn žalobcov, lebo ako vodiči mali jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby každý z nich bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Okresný
súd prihliadol na obranu žalovaného, lebo vychádzal z toho, že príčinou dopravnej nehody a tedaaj následkov s ňou spojených v podobe nemajetkovej ujmy žalobcov, bolo aj prekročenie povolenej
rýchlosti Mgr. I. R.. Vzhľadom na tieto okolnosti určil pre potreby konania o náhradu nemajetkovej ujmy
mieru spoluzavinenia žalovaného a syna žalobcov v rovnakom pomere.

14.1. Odvolanie intervenienta na strane žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd prihliadol na
spoluzavinenie v rovnakom pomere (t. j. 50 : 50, resp. 1 : 1), čo ale neznamená, že výsledkom rovnakej
miery spoluzavinenia v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy je vzájomná konzumácia nárokov žalobcov
a žalovaného. Žalovaný škodca nemôže uplatniť voči žalobcom rovnaký právny nárok (náhradu) a

súčasne žalobcom nemožno pričítať podiel na okolnostiach, za ktorých ku škodovej udalosti došlo
spoluzavinením žalovaného.
14.2. Odvolací súd dodáva, že trestnoprávna zodpovednosť žalovaného bola vyjadrená v skutkovej vete
odsudzujúceho rozsudku, v ktorej sa uvádza, že viedol ako vodič motorové vozidlo tov. zn. G. X. ev. č.: P
jazdiaci v smere od P. na obec V. pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestnú komunikáciu na miesto zvané
„E. K.“, v rýchlosti vozidla v momente rozpoznateľnosti jeho odbočovacieho manévru cca 31 km/hod.,

čím je vyjadrené objektívne hľadisko, dôležité z hľadiska vyvodenia zodpovednosti a nedal prednosť v
jazde motocyklistovi I. R., ktorý v opačnom smere, teda od V. do P. jazdil na motocykli tov. zn. C. S., ev.
č.: Z rýchlosťou XX-XX km/hod. v čase začiatku jeho reakcie na odbočujúce vozidlo vo vzdialenosti XX -
XX m, čím je vyjadrené subjektívne hľadisko vodiča, dôležité z hľadiska spoluzavinenia oboch vodičov.

15.1. Žalobcovia preukázali spoluzodpovednosť žalovaného za narušenie rodinných vzťahov so synom,
strate práva na ich súkromný a rodinný život žalobcov a ich syna, v dôsledku neoprávneného zásahu
žalovaného, ktorý vyplynul z jeho trestnoprávnej zodpovednosti, vyjadrenej v odsudzujúcom rozsudku.
Odvolací súd nemá pochybnosti o základe nároku, ktorý bol odvolaním popretý ani o priznanej výške
náhrady nemajetkovej ujmy v peňažnom vyjadrení. Okresný súd správne posudzoval nemajetkovú

ujmu na strane každého so žalobcov a prihliadol na spoluzavinenie, čím bolo odôvodnené čiastočné
zamietnutie žaloby.
15.2. Nárok predstavuje jednorazovú náhradu (nejde o rentu), preto sú pre jeho posúdenie rozhodujúce
skutočnosti, ktoré sa viažu k momentu vzniku ujmy a teda straty práva na vzájomný aktívny rodinný život
a vzťah žalobcov a ich syna, ktorý bol v dôsledku dopravnej nehody a okolností za ktorých k nej došlo,

násilne, neočakávane a nenávratne prerušený a ukončený. Okresný súd nemajetkovú ujmu každého
žalobcu posúdil individuálne. Mal preukázané, že žalobkyňa pociťovala stratu syna intenzívnejšie a
priznaj jej vyššiu peňažnú náhradu.

16. Pokiaľ intervenient na strane žalovaného a žalovaný tvrdili, že na strane motocyklistu došlo k

porušeniu generálnej prevencie vzniku škody, odvolací súd uvádza, že rovnaké objektívne kritérium
prevenčnej povinnosti predchádzania vzniku škody sa vzťahuje aj na žalovaného škodcu a to z toho
dôvodu, že bol aktívnym účastníkom cestnej premávky rovnako ako protiidúci motocyklista. Zjavne
neprimeraná rýchlosť jazdy motocyklistu nezbavuje druhého účastníka cestnej premávky, ktorý môže
byť riskantnou jazdou iného dotknutý, spoliehať sa na to, že ku škode nedôjde, prípadne, že iba využil

právo v jazde, podľa platných pravidiel cestnej premávky.

17. Okresný súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobcovia preukázali
nemajetkovú ujmu, ktorej výšku odôvodnil vlastnou za náklade individuálne posúdených okolností danej
veci a z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Potvrdil aj

súvisiace výroky o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom podľa § 255 ods. 1 CSP trovy konania
z prisúdenej sumy.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým vznikli trovy právneho

zastúpenia podaním vyjadrenia k odvolaniu, preto odvolací súd rozhodol o povinnosti a na strane
žalovaného nahradiť žalobcom v rade 1. a 2. trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s tým, že v
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).