Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/349/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204976
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318204976.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov

senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: M. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka č. 1, 903 01 Senec, dieťa zverené do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti starým rodičom: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 4, XXX XX F. a U. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 4, XXX XX F., dieťa rodičov: matka - U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom ul. M. 4, XXX XX F. a otec - L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX Z. V., o
návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa

23.10.2018, č.k. 37P/206/2018-71, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo
dňa 18.07.2019, č.k. 37P/206/2018-105, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k.
37P/206/2018-105, zo dňa 18.07.2019 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 23.10.2018, č.k. 37P/206/2018-71, zvýšil otcovi výživné
na maloletú M. V., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 30 percent zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 120 eur mesačne, počnúc dňom 06.08.2018, ktorú sumu je otec
povinný zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka č.1
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú M. V., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od
06.08.2018 do 31.10.2018 v sume 257,91 eur povolil otcovi splácať v 30 eur mesačných splátkach spolu
s bežným výživným, počnúc dňom 01.11.2018 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
pracovisko Senec, Krátka č.1 pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. Matku
zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej M. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne,

ktorú sumu je matka povinná zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko
Senec, Krátka č.1 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č.k. 38P/173/2016-61 zo dňa 15.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Bratislava č.k. 11CoP/492/2017-102 zo dňa 20.03.2018 v časti o výživnom na maloletú M. V.. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 37P/206/2018-71 zo
dňa 23.10.2018 vo výrokovej časti IV doplnil výrok tak, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej M. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom rozhodnutia dňa 23.10.2018 ,

ktorú sumu je matka povinná zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko
Senec, Krátka č.1 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Určil, že zročné výživné na maloletú M. V.,
nar. XX.XX.XXXX zo strany matky nevzniklo. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 45 ods. 8, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 81 ods. 1 Zákona o rodine, a na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného. Mal preukázané, že starí

rodičia sa riadne o maloletú starajú, zabezpečujú všetky jej potreby, pričom rodičia o maloletú
nejavia žiadny záujem, nenavštevujú ju, otec si sporadicky plní vyživovaciu povinnosť a matka
vôbec. Prihliadal na vyčíslené priemerné mesačné náklady na maloletú M. predstavujúce výdavky
súvisiace s návštevou materskej škôlky a úhradou poplatkov za stravné 1,27 eur denne, školné
20 eur mesačne, rodičovský príspevok 40 eur polročne, na výdavky súvisiace s jej nepriaznivým

zdravotným stavom (atopickým exzémom), diétne stravovanie a zvýšené výdavky pri nástupe do
predškolského zariadenia súvisiace so zakúpením oblečenia a obuvi. Náklady na potreby maloletej
ustálil sumou 250 eur mesačne. Výživné zvýšil otcovi na sumu 120 eur mesačne od podania návrhu
považujúc takto určené výživné za primerané odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na úrade
práce a žije z príjmu svojej manželky, ktorého výšku, ako sám uviedol, nepozná. Dospel k záveru,

že otec vzhľadom na ukončené vzdelanie (vyučený automechanik) má možnosť nájsť si adekvátne
zamestnanie s príjmom, ktorý mu umožní platiť určené výživné. Správanie otca, ktorý je dobrovoľne
nezamestnaný, nemá snahu riešiť svoju životnú situáciu a nechá sa živiť manželkou, považoval
za nezodpovedné, najmä ak má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Konštatoval, že takéto
správanie otca nemôže byť na úkor maloletej, o ktorú navyše nejaví vôbec žiadny záujem.

Zároveň rozhodol vo vzťahu k povinnosti otca a matky o určení nového príjemcu výživného, ktorým
bude Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec v zmysle novelizovaného ustanovenia § 45 ods. 8
Zákona o rodine. V súlade s ust. § 225 ods. 1, 2, 3 CSP rozhodol dopĺňacím rozsudkom o povinnosti
matky prispievať na výživu maloletej od 23.10.2018 a zročnom výživnom matky na maloletú. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výroku rozsudku I., II., IV. a V. podal odvolanie otec. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vyslovil názor, že pri hodnotení
výsledkov dokazovania došlo k nesprávnemu postupu. Nesúhlasil so zvýšením výživného na maloletú
z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného neuplynula ani doba pol roka, nakoľko posledný rozsudok

o výživnom na maloletú nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2018 a návrh na zvýšenie výživného bol
podaný dňa 06.08.2018. Zdôraznil, že na jeho strane došlo ku zmene pomerov, nakoľko uzavrel
manželstvo, žije s manželkou, má záujem sa zamestnať, avšak v okolí jeho bydliska v Z. je problém
nájsť si prácu, preto ho v súčasnej dobe živí manželka, ktorej pomáha v domácnosti a týmto ju aspoň
sčasti odbremeňuje, keďže sa spoločne starajú o jej deti. Vyslovil názor, že súd nezohľadnil pomery v

akých žije a nestotožnil sa ani s návrhom kolízneho opatrovníka na zvýšenie výživného. Mal za to, že ku
zmene pomerov na strane dieťaťa došlo až jej nástupom do materskej škôlky. Vyhodnotenie dôkaznej
situácie súdom prvej inštancie považoval za jednostranné bez objektívneho zhodnotenia jeho životnej
situácie. Uviedol, že záujmy jednej rodiny nemožno nadraďovať nad záujmy druhej rodiny, ktorá existuje,
funguje a ktorej členmi sú aj maloleté deti. Uvedomuje si potreby maloletej a má záujem, aby vyrastala

tak, aby jej nič nechýbalo, avšak aj maloleté deti, o ktoré sa stará s manželkou majú svoje potreby.
Zvýšené výživné považoval za neadekvátne bez zohľadnenia jeho životného postavenia.

4. Navrhovatelia, starí rodičia vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvali na svojich tvrdeniach a návrhu.
Poukázali na to, že otec je dobrovoľne nezamestnaný a nič mu nebráni pracovať. Navrhli napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
správny.

6. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval

vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľov,
starých rodičov, na zvýšenie výživného zo strany otca a matky z hľadiska súčasných odôvodnených
potrieb maloletej v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto
potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so
skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú v čase predchádzajúceho rozhodovania

súdu o výživnom.

9. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o
rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, jeho prirodzeným
rastom, nástupom do materskej škôlky, a s tým súvisiacimi zvýšenými výdavkami. Súd prvej
inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa. Tu je potrebné zdôrazniť,

že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb
týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako
aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne rastom
dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletú od poslednej úpravy výživného
zvýšili. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými.

Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil potreby maloletej aj z hľadiska jej zdravotného stavu a s tým
súvisiacimi nákladmi na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Rovnako správne posúdil i možnosti a
schopnosti otca. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým
deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou a prvoradou povinnosťou, z čoho vyplýva, že
rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen

svojej, ale aj svojmu maloletému dieťaťu. Otec si musí byť vedomý plnenia vyživovacej povinnosti na M.
a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného
v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám maloletej, naviac ak starostlivosť o ňu zabezpečujú
starí rodičia a suplujú jeho rodičovské povinnosti. Zároveň nemožno ponechať bez povšimnutia ani
skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujíma, nestretáva sa s ňou, vyživovaciu povinnosť si voči nej

plní len sporadicky a nepodieľa sa na zabezpečení jej potrieb ani v čase prázdnin, víkendov a sviatkov.
Odvolací súd vyhodnotil námietku otca vo vzťahu ku skutočnosti, že zmena pomerov nenastala na
strane maloletej od podania návrhu za nedôvodnú. Pri porovnaní pomerov na strane otca odvolací súd
prihliadal na skutočnosť, že pri určení výživného na maloletú rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III č.,k. 38P/173/2016-61 zo dňa 15.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 11CoP492/2017-102 zo dňa 20.03.2018 súdy vychádzali z minimálneho príjmu otca dosahovaného
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý pozostával z odmien za výkon prác. Odvolací súd zastáva
názor, že v danom prípade je nevyhnutne potrebné zohľadniť zmenu pomerov na strane otca, ktorý
bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a má možnosť zamestnať sa a zabezpečiť si príjem, z
ktorého bude schopný hradiť výživné na maloletú v súdom určenom rozsahu. Je potrebné zdôrazniť,

že výška výživného určená pôvodným rozhodnutím súdu je neprimeraná veku a potrebám maloletej
a nezohľadňuje aktuálne možnosti otca. Odvolací súd neprihliadal na argumenty otca vo vzťahu k
obmedzeným možnostiam zamestnať sa v lokalite, v ktorej žije s poukazom na jeho aktuálnu situáciu,
zmenu osobného stavu a potrebu zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti jeho manželky, s ktorými
žije v spoločnej domácnosti. Dané argumenty otca neobstoja z dôvodu jeho prvoradej povinnosti

k maloletej, ktorej je biologickým rodičom a voči ktorej má zodpovednosť zabezpečiť jej minimálne
základné potreby. Rovnako nemožno akceptovať námietky vo vzťahu k jeho novej rodine, nakoľko deti
manželky otca majú nárok na výživné od svojho otca, ktoré si ich matka môže uplatniť. Odvolací
súd konštatuje, že otec je zdravý, v produktívnom veku a v konaní nebolo preukázané, že by mu
jeho zdravotný stav nedovoľoval zamestnať sa, vykonávať prácu a zabezpečiť si riadny príjem. Výška

zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie aj podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané
odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca. Súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď výživné zvýšil od podania návrhu starých rodičov a správne rozhodol aj o splátkach
zročného výživného.

10. Pokiaľ otec v odvolaní napadol aj výrok IV rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa vzťahuje
na výživné na maloletú určené matke, odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca aj v tomto smere za
nedôvodné dospejúc k záveru, že výživné určené matke je správne. Vzhľadom k tomu, že otec k danémuvýroku rozsudku neuviedol žiadne dôvody, odvolací súd nepovažoval za potrebné ďalšie zdôvodnenie
rozhodnutia v tejto napadnutej časti výroku. K napadnutému výroku V rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd udáva, že správne súd prvej inštancie pri zmene výšky výživného zmenil i prechádzajúce

rozhodnutie súdu o výživnom na maloletú M., ktorý postup mu vyplýva zo zákona.

11. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).