Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119376986
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119376986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr.
Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,sosídlomŠtefanovičova4,81623Bratislava,IČO:00585441,
právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 912,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 912,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 5.12.2019 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 912,- Eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Na základe uvedeného bol poškodený nútený užívať vozidlo

na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca
vyúčtoval poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný neuznal uplatnenú
výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorejpredmetombolnároknanáhraduškodyvyplývajúcejzpredmetnejpoistnejudalostiztitulunáhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalovanému
oznámil.

3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. 22Up/1206/2019 zo dňa
7.10.2019), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 34). V podanom odpore žalovaný
namietal celý žalovaný nárok a zdôraznil, že žaloba nespĺňa kritéria podľa § 132 CSP. Ďalej namietal,
že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju vo svojom účtovníctve.
Rovnako namietal, že žalobca nemá v predmete svojej podnikateľskej činnosti činnosť súvisiacu s
nadobúdaním a správou pohľadávok a následne namietal aj jeho aktívnu legitimáciu v spore z dôvodu,
že v zmysle § 524 OZ nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky s jeho právnym

nástupcom. Tento právny úkon žalovaný považoval za absolútne neplatný. K samotnému údajnému
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že jeho
vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla. Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
skutočne upravuje ust. § 4 zákona o PZP. V tomto smere tvrdil, že nárok na náhradu nákladov na
prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z OZ. Namietal tiež, že žalobca nijako

nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval ani nezdokladoval. Súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 31.01.2019, v zmysle ktorého boli priznané náklady za nájom vozidla v rozsahu 18 dní, a to
vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy (stanovenej výrobcom), nakoľko zo strany servisu,

ktorývykonávalopravu,nebolapreukázanánutnosťopravynadrámecčasuvymedzenéhovýrobcompre
danú značku vozidla. Zároveň bola neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo vzhľadom
na jeho typ upravená na sumu 40 Eur / deň. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 49), v ktorom špecifikoval, že žalobca opiera
svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný
za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uviedol, že dňa 18.12.2018 došlo v Žiline
ku škodovej udalosti na motorovom vozidle FIAT Scudo, ev. č. ZA 517 GG, spôsobenej poškodenému
doc. Ing. Benediktovi Badánikovi, PhD.

Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. PB 082 BY,
poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 9528270413. V
dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a
to zapožičaním si náhradného vozidla Dacia Lodgy, ev. č. BL 027MR u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme
č. 684/30 zo dňa 20.12.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190026 zo

dňa 21.01.2019, s dátumom splatnosti 05.02.2019 na sumu 1.632,- €. Oznámením o poistnom plnení
zo dňa 31.01.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku
škody, čím priznal náklady iba v sume 720,- €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené
v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie
poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti.

Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko
poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní
vlastného vozidla. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je

škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o
príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená
porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu
pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového
vozidla. Zdôraznil, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal

najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne VÝBER medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj
Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by
sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového
vozidladopravnounehodouakopoistnouudalosťoujevýrazneobmedzujúcimstavomprepoškodeného.

Považujeme preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca
poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a
čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Za týmto účelom
súdu predkladáme cenník žalobcu. Okrem toho v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti

žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež
dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo, keďže žalovaný nijako
nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 48,- € s DPH (40,- € bez DPH) bola
v danom mieste a čase neprimeraná. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu na základe
ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovaného totiž

doposiaľ nebol predložený jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení.
Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 40,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou
sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje iba sumu 8,- €, čo je necelých 17 % z uplatnenejsadzby, a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Žalovaný totiž v rámci likvidácie
poistnej udalosti priznal náhradu vo výške
viac ako 83 % z fakturovanej dennej sadzby. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s

nadobudnutím a správou pohľadávok považoval za neopodstatnenú. Uvedené nemožno v tomto, ani
v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká
za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto
účelom uzatvoril so žalobcom dňa 22.01.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol
nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 18.12.2018 z titulu náhrady účelne

vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V
zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na
základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. V
závere zdôraznil, že aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení
pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom
rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal

žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené
poistné plnenie na účet žalobcu. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že servis vystavuje faktúru ešte pred
odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až
po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený
na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol

vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Pokiaľ už bolo vozidlo v daný deň opravené, poškodený je oprávnený
si prevziať toto vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby má nárok užívať náhradné motorové vozidlo
ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov SR. Okamih vystavenia
faktúry za opravu totiž sám o sebe ešte nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v
súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Tvrdenie žalovaného uvedené

v oznámení o poistnom plnení zo dňa 31.01.2019, že vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť
opravy (stanovené výrobcom) je účelné zapožičanie náhradného vozidla max. na 18 dní tak považoval
za nepreukázané a nepostačujúce. Záverom poznamenal, že všetky podklady predkladané súdu má
žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody.

5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 4.3.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu a žalobcu, iba za účasti právneho zástupcu žalobcu.
Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 3.3.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Súd

následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

8. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

9. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

10. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

11. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.12. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla:
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

14. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi,
ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

16. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná

škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Po posúdení žaloby a vyjadrení strán sporu súd dospel k záveru, že medzi stranami konania nebolo
sporné, že dňa 18.12.2018 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle FIAT Scudo, ev.
č. ZA 517 GG, spôsobenej poškodenému doc. Ing. Benediktovi Badánikovi, PhD. Existenciu škodovej

udalosti žalobca preukázal na základe Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 18.12.2018 (č.l. 7). V
dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a
to zapožičaním si vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o prenájme vozidla č. 684130 zo dňa 20.12.2018
(č.l.11). Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade

s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

20. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. PB 082 BY,
poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 9528270413,čo rovnako vyplýva z oznámenia žalovanéh o poistnom plnení (č.l. 16) V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si
náhradného vozidla Dacia Lodgy, ev. č. BL 027MR u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 684/30 zo dňa

20.12.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190026 zo dňa 21.01.2019, s
dátumom splatnosti 05.02.2019 na sumu 1.632,- Eur (č.l. 13).

21. Žalovanývpriebehusporuspochybnilaktívnulegitimáciužalobcuzdôvodupostúpenianeexistujúcej
pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval samotný nárok na

náhradu škody. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.1.2019 je daná
aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže
jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia
a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného (č.l.
15 rub). Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 22.1.2019 (č.l. 14) nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka
vo výške 1.632,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu

vo výške 1.632,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 190026. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany
dohodli,žesivzájomnénároky-úhradaodplatyaúhradanájomného,započítavajú.Postúpenámôžebyť
iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.
„Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované
z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie

pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu
v spore.

22. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v
rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd

považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené
postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil sumu 720,- Eur priamo
žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení (č.l. 16). Rovnako je z uvedeného zrejmé, že
predmetná faktúra č. 190026 (č.l. 13) v sume 1.632,- Eur bola žalobcovi doručená, pretože na základe
nej oznámil a vyplatil priamo žalobcovi poistné plnenie v sume 720,- Eur.

23. Zároveň mal súd v konaní za nesporné, že žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods.
6 zákona o PZP a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytol
poškodenému poistné plnenie či vysvetlenie dôvodov neposkytnutia poistného plnenia. Z oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 30.1.2019 vyplýva, že žalovaný považoval za neprimeranú účtovanú dennú

sadzbu za náhradné vozidlo a za primeranú považoval sadzbu denného nájomného v sume 40,- Eur a
v trvaní 18 dní pre nepreukázania potreby dlhšej doby opravy vozidla.

24. Na základe uvedeného tak súd za sporné medzi stranami považoval, či krátenie poistného plnenia
bolo dôvodné a preukázané, a to čo do výšky denného nájomného ako aj do dĺžky doby nájmu vozidla.

Sporná bola aj dôvodnosť a potreba nájmu náhradného vozidla.

25. Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným
nárokom.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženazákladevyššieuvedenejškodovejudalosti(medzi
stranami bola nesporná), si poškodený prenajal u žalobcu náhradné vozidlo. Na tento účel so žalobcom

uzavrel Zmluvu o nájme č. 684130 zo dňa 20.12.2018, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo
na obdobie od 20.12.2018 do času nevyhnutnej opravy vlastného vozidla, t.j. do 22.1.2019. Predmetom
prenájmu bolo motorové vozidlo značky DACIA LODGY za nájomné v sume 51,60 Eur za deň, pričom
pri ukončení nájmu bola upravená denná sadzba nájmu na 48,- Eur podľa počtu dní prenájmu vozidla.
Z faktúry č. 190026 (č.l. 13) zo dňa 22.1.2019 vyplýva, že vozidlo DACIA LODGY bolo prenajaté po

dobu 34 dní za denné nájomné vo výške 40,- Eur bez DPH, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla a
jeho vydania. V zmysle uvedenej faktúry za prenájom vozidla predstavovala celková suma spolu 1.632,-
Eur s DPH (40 x 34 dní x 20 % DPH). Doba prenájmu bola od 20.12.2018 do 22.1.2019. Iné poplatky
spojené s prenájmom náhradného vozidla si žalobca neúčtoval. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 22.1.2019 (uzavretá v deň vystavenia faktúry žalobcom poškodenému) došlo k postúpeniu budúcej

pohľadávky z poškodeného na žalobcu v celkovej výške 1.632,- Eur, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej
žalobcom. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému (č.l. 15).26. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 20.12.2018 dal poškodený opraviť svoje poškodené vozidlo
u spoločnosti Auto Becchi, s.r.o. (č.l. 7), pričom za opravu vozidla mu bola vyúčtovaná suma 5.540,20
Eur, faktúrou č. 21900054 zo dňa 21.1.2019 (č.l. 9). Nasledujúci deň poškodený prenajaté vozidlo vrátil.

Súd má preto za dôvodnú a preukázanú aj dĺžku doby prenájmu náhradného vozidla, t.j. od 20.12.2018
do 22.1.2019, t.j. v trvaní 34 dní. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že dokonca v čase ukončenia
nájmu náhradného vozidla poškodený nemal k dispozícii vlastného vozidlo, pretože ho mal v servise do
konca mesiaca január. Táto skutočnosť je však pre predmet sporu irelevantná, pretože žalobný nárok
na náhradu nákladov prenájmu náhradného vozidla je uplatnený iba do 22.1.2019. Navyše, z listinných

dôkazov ani nevyplýva, že by bolo odovzdané vlastného vozidlo poškodenému neskorším dňom.

27. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného
motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na
účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak
nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie

je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na
všetky okolnosti prípadu, veci. Žalovaný v oznámení zo dňa 31.1.2019 oznámil, že krátil poistné plnenie
z dôvodu doby trvania nájmu o 6 dní, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla trvala neprimerane dlhú dobu
oproti dobe opravy, ktorú uvádza výrobca vozidla. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z oznámenia
o poskytnutí náhrady škody jednoznačne vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa

31.1.2019. Avšak z uvedeného listu nie je zrejmé, z akého dôvodu svojvoľne krátil poistné plnenie o
dobu nájmu 16 dní a znížil denné nájomné na sumu 40,- Eur oproti vyúčtovanej sume 48,- Eur. Svoje
vlastné výpočty krátenia poistného plnenia ničím nepreukázal ani neodôvodnil.

28. Je nepochybné, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za 34 dní, t.j. od 20.12.2018 do 22.1.2019.

Žalovaný v priebehu sporu nespochybňoval, že doba prenájmu v trvaní 34 dní bola dôvodná a tvrdil,
že iba 18 dní je nevyhnutných na opravu takéhoto typu vozidla. Toto tvrdenie v konaní nijakým
spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca preukázal, že za opravu vozidla bola vystavená faktúra dňa
21.1.2019 a nasledujúceho dňa poškodený vrátil náhradné vozidlo, čím došlo k ukončeniu nájmu.
Tvrdenia žalobcu o dobe potreby nájmu má tak súd za preukázané. Žalovaný v konaní iba tvrdil, že

doba nájmu bola neprimerane dlhá a prevyšuje skutočný čas opravy poškodeného vozidla patriaceho
poškodenému, predpísaný výrobcom pre daný typ a značku vozidla. Uvedené tvrdenie o predpísanej
dobe opravy vozidla výrobcom však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. V ďalšom odkázal
pri výpočte primeranej doby opravy vozidla na vlastný počítačový softvér a koeficienty žalovaného,
na základe ktorých primeranú dĺžku opravy vozidla určuje. K uvedenému súd poznamenáva, že ak

by aj samotný výrobca určil primeranú dobu opravy vozidla (čo žalovaný súdu nepreukázal), nie je
možné určiť dobu opravy paušálne počtom dní, keď jednotlivá škodová udalosť má za následok rôzny
rozsah škody. V tomto smere reálnu dĺžku opravy vozidla je možné určiť iba posúdením okolností
konkrétneho prípadu, odborníkom z príslušného odboru, a nie na základe koeficientov a počítačového
softvéru nakonfigurovaného samotným žalovaným, resp. vytvoreným pre jeho potreby. Na druhej strane

súd konštatuje, že žalobca ohľadom svojho nároku na uplatnenie nájomného za celú vyčíslenú dobu
nájmu v rozsahu 34 dní preukázal svoje tvrdenia, a to Zmluvou o nájme náhradného vozidla ako aj
faktúrou z autoservisu, ktorý vykonával opravu vozidla poškodeného. Podľa názoru súdu tak žalovaný
v rámci popretí skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu sa
nezakladajú na skutočnom stave. Na základe uvedeného má súd za to, že poškodený užíval náhradné

vozidlo od 20.12.2018 (dva dni po škodovej udalosti ) do opravy jeho vlastného vozidla dňa 22.1.2019,
a tak nárok na náhradu škodu vzniknutú titulom nájomného za 34 dní prenájmu náhradného vozidla
považoval za dôvodný.

29. Okrem toho žalovaný spochybnil aj výšku denného nájomného, pričom za dôvodnú považoval výšku

denného nájmu v sume 40,- Eur s DPH. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na denné nájomné v sume
48,- Eur (40,- Eur bez DPH) s DPH. Nakoľko však nezdôvodnil krátenie výšky denného nájmu, iba
konštatoval, že s ohľadom na typ vozidla, je primerané nájomné vo výške 40,- Eur denne, súd uvedené
považoval za nepreukázané. V závere súd konštatuje, že nie je povinnosťou poškodeného po škodovej
udalosti hľadať najlacnejšiu alternatívu, ktorá by bola z pohľadu poisťovne, akceptovateľná, ale v snahe

zabezpečiť si realizáciu vlastných potrieb je poškodený nútený si zapožičať náhradné motorové vozidlo
za primeranú trhovú cenu. Uvedené žalobca preukázal cenníkmi iných požičovní v regióne, a tak mal
súd za to, že denné nájomné náhradného vozidla je primerané. Súd preto aj nárok na denné nájomné
považoval za preukázaný.30. Žalovaný opakovane tvrdil, že jeho povinnosťou je uhradiť iba nutné a účelne vynaložené prostriedky
v súvislosti so vzniknutou škodou. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za

prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu,...“(rozsudokOSBAIzodňa06.06.2017,č.k.27Cb/39/2012,rozs.KSvBAzodňa05.05.2015,
sp.zn. 2Cob/134/2014,...) Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu
poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi

stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady
vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže
poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené
s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného
prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej
udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so

zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia.

31. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového
vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom
žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca

žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil
náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné,
ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol
nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu,
keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na

strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného
motorovéhovozidla.Skutočnouškodoubolonájomnézaprenajatémotorovévozidlo,kprenájmuktorého
bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca
v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady
v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať

v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v
rozsahunutneaúčelnevynaloženýchnákladov.To,žetakátoškodavmajetkovejsférepoškodenéhoako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo
forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.

Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za
skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa
považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v
konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca
žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo

v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady
za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

32. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne

vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného

vozidla.

33. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 720,- Eur
je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 912,- Eur uplatnená dôvodne
(uplatnená suma 1.632,- Eur - priznaná suma 720,- Eur = žalovaná istina 912,- Eur), a toto právo bolo

žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.34. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi
náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom

nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442
Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia,
medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť

jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadne individuálne výpočty žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by
mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky ani dohliadať na
opravu vozidla, aby doba trvania opravy poškodeného vozidla bola v súlade s koeficientami a výpočtami
žalovaného. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal, aby

žalobcovi zaplatil sumu 912,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak bol žalobca
úspešnoustranousporu,pretomusúdpriznalprotižalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu

100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.