Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710212204
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8710212204.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávnených: 1/ F. A., nar.: XX.XX.XXXX
a 2/ F. A., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcich v E. K., I. č. XXX/XX, zastúpených Mariannou Králikovou,
nar.: 19.12.1978, bývajúcou v Liptovskej Tepličke, Záhrady č. 470/33, proti povinnému F. A., nar.:
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Q. B., na ul. V. č. XXX/XX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné

výživné za obdobie od 01.04.2004 do 30.11.2010 vo výške 4.289,07 eur, bežné výživné od 01.12.2010
v sume 182,56 eur mesačne a trovy exekúcie, o odvolaní oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad zo dňa 15.07.2019 č.k. 10Er 530/2010 - 41 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávneným, povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.
Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Ďalej vyslovil, že oprávnený a povinný
nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na návrh oprávnených zo dňa 05.11.2010 sa začalo

exekučné konanie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.12.2006 vydaného vo veci 7Co 69/2004.

3. Dňa 12.03.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie. V uvedenom podaní
exekútor uviedol, že nakoľko povinný uhradil celé dlžné výživné a pravidelne platí bežné výživné,
navrhuje v záujme nezvyšovania nákladov zastavenie exekúcie.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

5. Po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 08.03.2018 a

obsahom spisu, súd dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie možno
vyhodnotiť ako dôvodný. Z podania súdneho exekútora bolo preukázané, že povinný splnil exekučným
titulom uloženú povinnosť uhradiť celé dlžné výživné, pričom povinný bežné výživné hradí pravidelne.
Vzhľadom na tieto skutočnosti prvoinštančný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto v celom
rozsahu zastavil.6. O trovách exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol v súlade s ust. § 200 ods. 2, § 196 a
§ 197 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, nakoľko súdny exekútor
si tieto trovy neuplatnil.

7. Čo sa týka trov konania účastníkov, oprávnení, hoci by mali právo na náhradu nevyhnutných trov
exekúcie, si žiadne trovy neuplatnili a povinný, voči ktorému oprávnene začalo exekučné konanie, na
ich náhradu právo nemá.

8. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnení. Ako dôvod uviedli,
že povinný v minulosti neraz nezaplatil výživné a ich matka F. A., ktorá oprávnených do plnoletosti
zastupovala,muselačastonavštevovaťkanceláriuJUDr.B.,ktorýpovinnéhopísomnevyzývalkplateniu.
Povinní sú stále študentmi a majú obavu, že ak sa zastaví exekúcia, nebude si povinný plniť túto
povinnosť.

9. Súdny exekútor JUDr. F. B. vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že povinný si vyživovaciu
povinnosť plní dobrovoľne bez núteného výkonu súdneho exekútora.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

oprávnených nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na to, že povinný
uhradil oprávneným celé dlžné výživné a svoju povinnosť uhrádzať bežné výživné platí pravidelne bez
potreby núteného výkonu rozhodnutia zo strany súdneho exekútora. Za takejto situácie boli splnené

podmienky pre zastavenie exekúcie po jej vyhlásení za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).