Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912212702
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7912212702.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: C. T.-G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXX/XX, T., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár, s.r.o., Werferova 1,
040 01 Košice, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s. so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava,
IČO: 31 321 828 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie
823,74 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2012 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy

823,74 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 28.04.2012
v čase okolo 10.45 hod. pri odchode z Hypermarketu TESCO v P. utrpela úraz, keď vrazila do sklenených
dverí, ktoré sa otvárajú na fotobunku. Predmetné sklenené dvere sa nachádzajú na mieste vedúcom
smerom k eskalátorom, ktoré ústia v podzemných garážach. Pri prestupovaní uvedených dverí nedošlo
k ich otvoreniu v dôsledku čoho narazila hlavou do týchto dverí. Utrpela zranenie - fraktúru nosovej
kosti s jej posunom. Vôbec si nevšimla, že sklenené dvere sú zatvorené a senzor alebo mechanizmus
týchto dverí zlyhal a neotvoril posúvacie dvere. Prvotné poúrazové ošetrenie pomocou obväzov vykonali

priamo na mieste za asistencie pracovníkov SBS hypermarketu, ktorí s použitím sily sklenené dvere
otvorili a poskytli jej pomoc. Nárok uplatnila v zmysle ust. §415 a §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázala na bod 11.2 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 391/2006 Zz o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách na pracovisko, v zmysle ktorého priehľadné dvere sa musia primerane
označiť v úrovni očí zamestnanca. Keďže opomenutie tejto povinnosti malo za následok vznik škody na
zdraví, v zmysle ust. §3 zák. č. 437/2004 Z. z. si uplatnila nárok na náhradu za bolesť. Pri určení výšky
náhrady vychádzala z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku 48

bodmi vynásobeným hodnotou bodu za rok 2011 vo výške 15,72 Eur, teda sumu 755 Eur. Suma 68,74
Eur predstavuje náklady vynaložené na uplatnenie pohľadávky, pričom suma pozostáva zo sumy 7 Eur
za vydanie lekárskeho posudku a sumy 61,74 Eur za odmenu za poskytnuté právne služby v súvislosti
so spísaním výzvy na úhradu bolestného. Celkovo si uplatnila sumu 823,74 Eur s príslušenstvom a
nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že neexistuje priamy svedok udalosti nárazu žalobkyne do vstupných dverí

hypermarketu P.. Hneď po tom ako sa zamestnanci žalovaného dozvedeli o udalosti, poslali na miesto
ako prvú pomoc pani Moniku Ondovčákovú a pána Kolomana Baču, ktorí jej priniesli vodu a pomohli
jej zdvihnúť sa zo zeme. Žalobkyňa odmietla privolanie záchrannej služby a rovnako aj syn žalobkyne
odmietli preukázať svoju totožnosť pre účely vykonania zápisu (služobný záznam) . Služobný záznambol podpísaný osobami ktoré poskytovali pomoc žalobkyne na mieste. Má za to, že žalobkyňa vedomá
si toho, že si zranenie z nedbanlivosti spôsobila sama tak nemala záujem vec riešiť oficiálnou cestou.
Inak vždy keď dôjde k škodovej udalosti sa spisuje záznam a vyžiadajú sa svedecké výpovede svedkov

o priebehu udalosti. Takto vykonaný záznam slúži ako podklad pre prípadné odškodnenie poškodeného.
V tomto prípade však žalobkyňa nemala záujem o riešenie bežným spôsobom. Žalovaný vykonáva
pravidelnú ročnú revíziu vchodových dverí do hypermarketu. Posledná revízia dverí bola vykonaná
08.03.2012 s výsledkom, že dvere sú plne funkčné bez závad. Keďže žalovaný neporušil nijakú zákonnú
povinnosť, neuznáva nárok žalobkyne.

3. Súd vo veci vyhlásil dňa 28.01.2014 rozsudok, ktorým návrh žalobkyne zamietol. Proti predmetnému
rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k.
1Co/532/2014-161 zo dňa 24.03.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

5. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná

od 1.7.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.

6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Súd opätovne vykonal dokazovanie aj v zmysle záverov odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav
veci:

8. Podľa lekárskej správy vystavenej dňa 28.04.2012 C. lekárom traumatologickej ambulancie
Nemocnice s poliklinikou P. zistil, že pacientka pri zatváraní senzorových dverí v Tescu pri vchode si

poranila nos o 9.40 hod. Utrpela zlomeninu nosa a nosových kostí s posunom.

9. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.06.2012,
vyhotoveným C. traumatológom úrazovej chirurgie, súd zistil, že bolestné u žalobkyne bolo ohodnotené
položkou 12a - zlomenina nosových kostí s posunom s počtom bodov 40 a položka č. 2 - tržná rana

nosa vrátane revízie a sutury, počet bodov 8, spolu 48 bodov.

10. Faktúrou číslo 2012057 zo dňa 31.07.2012, vyúčtoval JUDr. Ján Tokár s.r.o. Advokátska kancelária
žalobkyni sumu 61,74 Eur, titulom odmeny za poskytnuté právne služby, uplatnenie práva na náhradu
škody na zdraví (predžalobná výzva).

11. Listom zo dňa 17.07.2012 s názvom Predžalobná výzva - pokus o zmier zo dňa 18.06.2012- odpoveď
oznámil žalovaný právnemu zástupcovi žalobkyne, že vykonal vnútorné šetrenie prípadu udalosti, z
ktoréhovyplývajúnasledovnéskutočnosti.Knehodežalobkyneneprišlozavinenímžalovaného.Vstupné
dvere boli plne technicky funkčné, po revízii, bez závad. Sklenené dvere sú zabezpečené farebnými

šípkami v úrovni očí. Ich pripomienka, že dvere sú stále otvorené je z dôvodu vetrania podzemnej
garáže z dôvodu extrémnych vonkajších teplôt, nie z dôvodu technickej závady. Z uvedeného dôvodu
považujú nárok žalobkyne za nedôvodný.

12. Z protokolu preventívnej prehliadky spoločnosti SPEDOS servis vykonanej 08.03.2012 vyplýva,

že ide o zariadenie: automatické dvere typ SP 860 L, prevedenie dvojkrídlové lineárne 2000x 2640,
počet kusov jeden. Sú tam špecifikované prevedené práce zo záverom, zariadenie je schopné ďalšej
prevádzky.

13. Zo služobného záznamu zo dňa 28.04.2012 vyplýva popis udalosti, ktorá sa udiala 28.04.2012. Je

podpísaná 4 osobami a to osobou, ktorá ho spísala a prítomnými osobami.

14. Právny zástupcu žalobkyne na pojednávaní uviedol, že uplatňuje si nárok v zmysle ustanovenia
§ 420 Občianskeho zákonníka a zároveň v zmysle bodu 11.2, prílohy č. 1 nariadenia vlády č.391/2006. Uplatnená suma predstavuje 823,74 Eur. Táto suma pozostáva z viacerých položiek a to zo
sumy 755 Eur titulom bolestného, ktorá bola vyčíslená počtom bodov 48 podľa lekárskeho posudku o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vynásobením hodnoty jedného bodu 15,72 Eur. Ďalej

ako príslušenstvo uplatňuje sumu 61,74 Eur za poskytnutie právne služby, vyhotovenie predžalobnej
výzvy. Ďalej 7 Eur za vyhotovenie lekárskeho posudku a trovy konania za zaplatený súdny poplatok 49
Eur.Úrokyzomeškaniauplatňujeod21.6.2012zdôvodu,ževtendeňboladoručenávýzvažalovanému.
Príčinná súvislosť medzi právnym úkonom a výškou škody je jednoznačne v tom, že žalovaný zabudol
označiť dvere v súlade s právnymi predpismi, v čoho dôsledku žalobkyňa narazila do týchto dverí a

žalovaný ani nerozporoval to, že tieto dvere v čase úrazu žalobkyne ani neboli označené. Tieto dvere
žalovaný až následne označil v súlade s právnymi predpismi. Príčinná súvislosť je v tom, že keby tieto
dvere fungovali a otvorili by sa, tak žalobkyňa by do nich nevrazila a nespôsobila si úraz alebo ak by boli
v súlade s právnymi predpismi označené ako majú byť, tak by ich videla a nevrazila by do nich.

15. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že v čase keď sa to odohralo, tak bola v časti kde sú eskalátory. Bola

tam len ona a jej syn. Potom tam prišli nejakí ľudia, ale všetci sa otáčali, pretože dvere boli zablokované.
Udalosť sa stala tak, že neúmyselne narazila do tých dverí pretože keď odchádzala z Tesca, tak dvere
sa za ňou zatvorili a ona si to neuvedomila, a keď sa chcela vrátiť niečo kúpiť tak povedala synovi, že
sa chce vrátiť a pri ceste cez zatvorené dvere nebolo nič označené. Narazila tam hlavou a prebrala sa
na zemi s tým, že jej tiekla krv z úst a z nosa. Sedela na zemi a ani nevie odkiaľ syn prišiel naspäť. Prišli

tam nejakí SBS- kári a videla ako rozťahujú násilne dvere a dávali jej obväzy a vodu. Uviedla, že za
dva dni mala tamtóny v nose a po dvoch - troch dňoch sa spamätala a zavolala do Tesca. Hovorila s
nejakou pani, ktorej funkciu uviesť nevedela. Tá sa jej pýtala kedy sa stal úraz. Ona uviedla, že o ničom
nevie. Dala jej číslo na riaditeľa Tesca s ktorým tiež hovorila, že prečo to neprišla riešiť v sobotu. Po
udalosti šla o synom na pohotovosť, kde bol pán doktor J. a ten ju poslal na krčné oddelenie. Čo sa týka

krčnej lekárky C. tak má lekárske správy od tejto lekárky. Uviedla, že tam v ten deň nebola prvý krát. V
súčasnom období tam nechodí, pretože má strach z dverí. Nachádzala sa tesne pri eskalátoroch. Syn
išiel pred ňou s vozíkom, pretože on pokračoval s vozíkom po tých schodoch ďalej. Ona stála v časti
tesne pri madlách eskalátora. Tam sa zastavila a povedala synovi, že sa vráti naspäť, nech ju počká
v aute. On tým pádom odišiel a ona tam ako stála, sa otočila a sa vracala naspäť. Keďže na dverách

nebol žiaden pásik a ani špina, tak išla s tým, že dvere sú otvorené.

16. Žalovaný k tomu uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný si nesplnil či už prevenčnú alebo inú
povinnosť súvisiacu zo škodovou udalosťou. Skutočnosť, že žalobkyňa bola na mieste sama len
potvrdzuje tvrdenie, že ku škode došlo spôsobom, ktorý si sama zavinila. Čo sa týka označenia dverí

a tvrdenia žalobkyne, že dvere neboli označené vo výške očí, štandardné označenie dverí je práve
tým trojuholníkom, ktorý označuje otváranie dverí. Zákon neuvádza presne ako majú byť dvere presne
označené. Nemusí tam byť plná čiara, kruhy alebo vlnovky alebo logo spoločnosti. Stačí označenie
dverí vo výške očí akým spôsobom sa dvere otvárajú, a teda v ktorom smere sa otvárajú a iné
špecifikácie zákon neuvádza. Označenie trojuholníkmi dáva výrobca dverí a celá garancia pochádza

od samotného výrobcu, pretože samotné dvere podliehajú vyhradenému technickému zariadeniu. Celý
režim údržby a nastavenie sa riadi doporučením výrobcu. Tento výrobca nesie plnú zodpovednosť za
dvere, za nastavovanie dverí, za revíziu dverí a za preventívne prehliadky týchto dverí. Dvere boli asi
mesiac pred incidentom nastavené. Konkrétne 08.03.2012 a incident sa stal 28.04.2012. Z protokolu
preventívnej prehliadky vyplýva, že kontrola celkového stavu zariadenia je vyhovujúci a rovnako aj

ďalšie body ktoré sú tam označené krížikom na predmetných dverách nebola zistená závada technická
alebo iná, za čo spoločnosť SPEDOS servis ako aj autorizovaný servis a zároveň aj výrobca týchto
dverí ručí. Protokol preventívnej prehliadky sa vykonáva minimálne raz ročne a navyše podľa sezón sa
prenastavuje mechanizmus otvárania týchto dverí. V prípade škodovej udalosti sa v spoločnosti spisuje
škodový služobný záznam zo všetkými účastníkmi škodovej udalosti. V tomto prípade bol služobný

záznamnapísanýbezpoškodenejatozdôvodu,žepoškodenánemalazáujemsalegitimovať namieste
a teda nemali akým spôsobom zistiť o koho ide. Služobný záznam bol spísaný bez jej prítomnosti a len
za prítomnosti osôb, ktoré boli či už prítomné alebo dostali prvé informácie o udalosti.

17. Predžalobnou výzvou - pokus o zmier zo dňa 18.06.2012 vyzval právny zástupca žalobkyne

žalovaného na zaplatenie sumy 755 Eur a 7 Eur ako nákladov na uplatnenie pohľadávky za vydanie
lekárskeho posudku, teda celkovej sumy 762 Eur titulom škody na zdraví. Výzva bola žalovanému
doručená dňa 21.06.2012, čo vyplýva z kópie poštovej doručenky.18. Súd sa oboznámil aj s lekárskou správou vystavenou C. zo dňa 28.04.2012 UPS-ORL ambulancia,
ako aj s naskenovanými fotografiami vstupných dverí hypermarketu Tesco v P..

19. Z výpovede svedka L.o, ktorý je synom žalobkyne súd zistil, že k nehode došlo v sobotu keď, sa
vracali s matkou hlavným vchodom do podzemných garáží. Mama zistila, že niečo zabudla kúpiť a
rozhodla sa vrátiť. Rozhodla sa vtedy, keď už vstupovala na eskalátor. On s nákupným košíkom išiel
dole a mama sa vrátila naspäť. Potom len počul dunivý náraz a ako mama spadla. Keď počul dunivý
náraz tak potlačil nákupný vozík dole a vrátil sa po eskalátoroch naspäť. Tam uvidel mamu ležať na zemi.

To ako sa to konkrétne stalo, nevidel. Keď k nej prišiel, SBS sa pokúšali otvoriť dvere. Boli zaseknuté.
Zasekli sa asi tým nárazom. Boli tam ľudia a pozerali z druhej strany z vonku. SBS otvárali dvere z
vonkajšej strany. Jeden z nich cez garáže prešiel k nim a ďalšia SBS-kárka k nim cez dvere pretlačila
vodu a obväzy. V tom čase boli dvere roztiahnuté asi na 5 cm. Mama v bezvedomí nebola a sedela
na múriku. Bola pri vedomí a všetko vnímala. Ten SBS-kár, ktorý bol vnútri pri nich im doporučil, aby
navštívili pohotovosť. Nik ich nežiadal, aby sa legitimovali alebo spísali nejaký záznam. Následne šli k

lekárovi a od lekára sa už naspäť nevrátili.

20. Z výpovede svedka C. T. súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti SPEDOS Slovensko s.r.o. v
pracovnom zaradení servisný technik. Spoločnosť vykonáva prehliadky automatických dverí žalovaného
a aj údržbu. Čo sa týka prehliadky, tak tú mal žalovaný zazmluvnenú 2-krát ročne a údržba

automatických dverí a ich oprava je v podstate aj v rámci prehliadky. Čo sa týka vykonávania prehliadky,
tak tá sa realizuje 2 krát do roka, a to v marci a v septembri príslušného roka. V danom roku
bola prehliadka v marci príslušného roka. Výsledkom prehliadky je protokol, ktorý podpisuje príslušný
zamestnanec, ktorý prehliadku vykonáva a zamestnanec Tesca. Pán D. je jeho kolega. Dvere, ktoré sú
umiestnené v P. vyrába ich spoločnosť. Pri výrobe dverí sú dvere označované malým trojuholníkom,

ktorý označuje smer otvárania dverí, keď sú namontované a keďže dvere majú presklenú stenu tak
chlapi ju označia po namontovaní veľkým čiernym krížikom a ten krížik je tam dovtedy, kým neskončí
stavba a každý užívateľ si nezvolí svoj dizajn. Nevie o tom, aby od nejakého konkrétneho zákazníka bola
požiadavka čo má byť nalepené na daných dverách. Každý si tam dáva svoje logá či už sú to lekárne
alebo obchodné domy a podobne. Nevedel uviesť kedy bola konkrétne vykonaná prehliadka v danom

roku, ale mala byť v septembri. Nie vždy je on osobne prítomný na danej prehliadke, pretože má ďalších
kolegov. Uviedol, že nad každými dverami je snímač a žalovaný mal požiadavku, aby bolo zabezpečenie
dverí tak, aby tam nikoho neprivrelo a vie, že sú tam dva senzory- lúče. Jeden vo vzdialenosti 5 cm od
dverí do obidvoch strán a ďalší lúč 20 cm od dverí. Čiže celkovo je tam okolo pol metra priestor. Ak by sa
v danom priestore niekto nachádzal, tak by sa tie dvere nezatvorili. V tom snímači je ďalšie čidlo pohybu

na otváranie dverí a to je nastavené tak, aby približne priestor 2,5m bol pokrytý na otváranie dverí už
pred dverami. Niekedy je to dva metre. Podľa toho ako to priestor umožňuje. Nevedel sa vyjadriť, aká je
vzdialenosť konkrétne v priestoroch hypermarketu Tesco. Na konkrétnu otázku systému otvorenia dverí
uviedol, že osoba ak sa dostane do priestoru 2 až 2,5 m pred dvere, závisí od toho či osoba tam zostane
stáť alebo sa hýbe, pretože čidlo je nastavené na pohyb a nie na prekážku. Čiže tá osoba nesmie zostať

stáť. Ale ak by daná prekážka bola už 20 cm pred dverami kde pôsobí druhý senzor na zatváranie dverí,
tak by sa tie dvere zatvoriť nemali. Na otázku či je možné, že po náraze sa dvere neotvoria uviedol, že je
to možné, pretože dvere majú elektroniku, ktorá sníma silu motora ako musí ťahať dané dvere. Keď sa
dvere napríklad po náraze skrížia tak elektronika vyhodnotí, že dvere idú ťažko a tým pádom ich netvorí
a treba ich načítať. Dané dvere sa dajú otvoriť iba manuálne z vnútra od eskalátorov na pohone je tiahlo

zámku, to sa zatiahne a dvere sa manuálne otvoria. Nemá vedomosť o tom, že by takýto problém bolo
potrebné riešiť v P. Uviedol, že dvere sa dajú nastaviť rôznym spôsobom, aby sa neotvárali úplne. Je to
napríklad v zimnom období, aby sa zatvárali a otvárali rýchlejšie. Ale v Tescu sa to nedá, pretože Tesco
to musí riešiť prostredníctvom ich spoločnosti. Uviedol názornú situáciu, že keď by stál za dverami vo
vzdialenosti 75 cm a zrazu si zmyslel, že sa chce vrátiť a urobil prudký pohyb vrátenia sa, tak aj tie dvere

a ich motor má určitý čas reakcie, kedy sa rozbehnú plynule. Čiže ak stojí tých 70 cm alebo 50 cm a
stojí, nie sa hýbe tak, senzor nereaguje a dvere sa zatvoria, keďže už nie je v zóne 25 cm pred dverami.
Aj človek, ktorý by stál pred ním tak by sa nestihol uhnúť, keby urobil takýto náhly pohyb. Uviedol, že aj
napriek preventívnym prehliadkam sa môžu pokaziť takého dvere. Je to len elektronika. Je to ako auto,
ktoré po prehliadke sa môže pokaziť. Pri prehliadke skúšajú funkčnosť dverí a elektroniku do detailov

nepozerá. V prípade, že by došlo k takejto poruche elektriky tak nemôže byť vyriešená bez toho, aby
niekto z ich firmy prišiel a odstránil danú poruchu. Uviedol, že snímač pohybu nemôže siahať až celkom
k eskalátorom, pretože eskalátory sú v pohybe, takže ten snímač by potom stále zaberal.21. V protokole o preventívnej prehliadke spoločnosti SPEDOS servis zo dňa 08.03.2012 ohľadne
dvojkrídlových lineárnych dverí 2000x2640 1ks a zo záznamu z protokolu o preventívnej prehliadke
rovnakých dverí zo dňa 11.09.2012 rovnako vyplýva, že zariadenie je schopné ďalšej prevádzky.

22. Súd sa ďalej oboznámil s listinami predloženými spoločnosťou SPEDOS dverové a vrátové systémy
a to vyhlásením o zhode na automatické dvere SK 806 zo dňa 07.05.2009, s potvrdením vedúcej
servisného strediska spoločnosti SPEDOS Slovakia s.r.o., z ktorého vyplýva, že spomínané automatické
dvere boli namontované v roku 2008, na základe zmluvy o údržbe sa na nich v pravidelných intervaloch

vykonávajú pravidelné prehliadky. V roku 2012 bola preventívna prehliadka vykonaná 08.03.2012 a
11.09.2012. Na zariadení neboli zaznamenané žiadne závady, ktoré by mohli ovplyvniť ich bezpečnú
prevádzku. Spoločnosť žalovaného urobila nadštandardné opatrenia, ktoré legislatíva nevyžaduje
a to kvôli zvýšeniu bezpečnosti zákazníkov, konkrétne nastavený cyklus preventívnych prehliadok
automatických dverí je dvakrát v roku a automatické dvere sú zabezpečené 2 kombinovanými radarmi
i napriek tomu, že pôvodné vybavenie zodpovedalo príslušným normám. Radary takto zabezpečujú

minimálne riziko pri prechode automatickými dverami a pri pohybe okolo nich.

23. Z výpovede svedkyne C. súd zistil, že je zamestnancom SBS spoločnosti. Priamo pri škodovej
udalosti nebola, iba im prišiel povedať zákazník, že pani mala vonku úraz a že sa jej neotvorili dvere.
Kolega pán Bačo vybehol vonku a potom sa vrátil a povedal nech prinesú vodu a obväz. Zobrali to a išli

tam. On rozťahoval dvere. Cez tú škáru sa potom podala voda a obväz a potom išli robiť svoju prácu.
Nevedela, či sa robil nejaký záznam o danej udalosti. Uviedla, že kamerové záznamy k dispozícií má
manažér SBS a záznamy sa uchovávajú 7 dní. Uviedla, že dovtedy nezaznamenali takú situáciu ktorá
sa stala žalobkyni.

24.ZvýpovedesvedkaT.súdzistil,žejezamestnancomspoločnostiABASs.r.o.,ktorávykonávastrážnu
službu pre žalovaného. Predmetný deň prišiel jeden zákazník s tým, že jedna pani zakrvavená sedí pri
dverách. Sedela v časti smerom ku eskalátorom, v tej časti za dverami. Dvere boli zatvorené a snažil sa
dvere otvoriť silou ale nedalo sa. Tak dookola cez sporiteľňu a garáž prešiel hore a dostal sa do časti k
poškodenej a keďže videl, čo sa stalo, zahlásil do vysielačky kolegom, aby priniesli vodu a gázu. Pani

sedela na zemi, držala si tvár a krvácala. Snažil sa otvoriť dvere, ale otvoril ich asi na 10 cm. Kolegyňa
mu podala vodu a gázu a on to dal poškodenej. Iným spôsobom sa dvere otvoriť nedajú. Údržbári majú
spôsob ako ich otvárať, ale on je SBS-kár a on iný spôsob nemal. Následne sa pýtal poškodenej na
meno, ktoré mu odmietla povedať. Potom povedal, že zavolá záchranku a taktiež to bolo odmietnuté.
Pýtal sa potom syna žalobkyne a ten mu tiež nepovedal svoje meno a tým to pre neho skončilo. Volali

údržbárovi, aby prišiel a odstránil túto poruchu. Údržbár je zamestnancom Tesca a nie je tam každý deň.
Vtedy tam nebol, lebo bola sobota alebo nedeľa. Následne prišiel údržbár a odstránil poruchu a dvere
fungovali ďalej. Následne vyhotovil služobný záznam, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Jeho podpis
sa nachádza rovnako na danom zázname. Potom už s poškodenou nebol vôbec v kontakte.

25. Z výpovede svedka O. súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti ABAS s.r.o., ktorá poskytuje
strážnu službu pre žalovaného. Pri škodovej udalosti nebol priamo prítomný. Cez vysielačku od pána
Baču dostal informáciu, že pri eskalátoroch sa nachádza človek. Kolega tam išiel pozrieť, zhodnotil
situáciu a oznámil im, že je tam pani, ktorá má skrvavenú tvár a aby priniesli vodu a obväz a nejaké
prostriedky na poskytnutie prvej pomoci. Medzi tým ako to s pani M. priniesli, tak pán J. už bol z druhej

strany a snažil sa roztiahnuť dané dvere, aby mu mohli podať tú vodu a obväzy. Keď mu to podali tak
on pokračoval v poskytovaní prvej pomoci a on s kolegyňou sa vrátil na svoje stanovisko. Následne
prišiel údržbár, ktorý spravil dvere a to bolo asi všetko. Mal pohotovosť, bol doma a následne prišiel
opraviť dvere.

26. Z výpovede svedka B. súd zistil, že nebol priamo pri udalosti a všetko, čo o udalosti vie, vie iba
sprostredkovane od kolegov.

27. Z výpovede svedka JH. súd zistil, že je zamestnancom žalovaného, u ktorého pracuje od r. 2009. Vo
svojej výpovedi uviedol, že bolo to v lete a bolo to určite v sobotu, pretože nebol v práci, ale má služby

a je v pohotovosti a preto bol dodatočne privolaný na konkrétne miesto. Bol privolaný kvôli tomu, že
sa dvere nedali otvoriť. Keď prišiel na konkrétne miesto tak zistil, že dvere sa nedali otvoriť z dôvodu,
že boli vyhodené z koľajničky. Reťaz spadne stále len na jednu stranu. Na druhú nemôže, pretože z
jednej strany je koľajnička a z druhej strany je pevné sklo. Takže môže vypadnúť len do tej strany, naktorej je koľajnička. Iná závada zistená nebola. Valček, ktorý sa nachádza v koľajničke, po ktorej sa
pohybujú dvere, odpojil, nahodil retiazku späť a naspäť to zapojil. Dvere spojazdnil. Nič viac tam nerobil.
Všetko keď vyskúšal, tak sa dvere otvorili, zatvorili. Fungovali ďalej. Z dôvodu tejto poruchy nebola

volaná servisná služba. Na servis dverí prišli až riadne v termíne ako bolo určené. K príčine vysunutia
dverí z koľajničky uviedol, že musel do nich niekto naraziť vozíkom alebo sa potkol a spadol a narazil
do dverí. Nevedel si to inak vysvetliť. Priamo pri tom nebol. Uviedol, že od dverí po madlo eskalátorov
je zhruba 3 metre. Predtým je drážkovaná plocha pred eskalátormi zhruba 70 cm. Tých 70 cm je teda
vrátene tých 3 metrov.

28. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie nevysvetlil
prečo na daný prípad neaplikoval ust. § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., v zmysle ktorého
povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosť vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza
s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a v nadväznosti na toto ust. aj §

13 tohto zákona, ktoré priamo odkazuje na nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z.. Ďalej z odôvodnenia
zrušujúceho rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd skúmal aj prevenčnú povinnosť žalovaného
ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka a teda, či žalovaný urobil všetky potrebné preventívne
opatrenia pri zabezpečení posuvných priehľadných dverí z hľadiska ich viditeľnosti tak, aby zabránil
možným úrazom.

29. Žalovaný na výzvu súdu v písomnom podaní zo dňa 04.08.2017 uviedol, že žalobkyňa sa v
predmetnom konaní domáha priznania nároku na náhradu škody podľa ust. § 415 a 420 ods. 1 OZ.
Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na
životnomprostredí,vzniknevšeobecnázodpovednosťzaškodupodľa§420OZ.Prepriznanienárokuna

náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobkyňa preukázala všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu a to 1) protiprávny úkon, 2) spôsobenie škody, 3) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou. Tzn., že na to, aby bol žalobkyňa v konaní úspešná musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu. Zo strany žalovaného bolo preukázané, že žalovaný
si plnil všetky povinnosti vo vzťahu k bezpečnosti prevádzky dverí, a to aj nad rámec toho, ako mu

to ukladajú právne predpisy. Žalobkyňa nepreukázala, že k spôsobeniu škody došlo nárazom do dverí
žalobkyňou. Z výpovedi svedkov a zo zápisov je zrejmé len to, že žalobkyňa bola nájdená sedieť na zemi
so zranením nosa, pričom odmietla preukázať svoju totožnosť, popísať skutkový dej priamo na mieste
a odmietla tiež privolanie záchrannej služby. Žalobkyňa z prevádzky žalovaného bez ďalšieho odišla a
kontaktovala žalovaného až po štyroch dňoch od incidentu. Podľa názoru žalovaného aj tento časový

odstup, ktorý spôsobila samotná žalobkyňa znemožňuje objektívne preukázať, čo sa v danom momente
stalo, či následné zranenie žalobkyne bolo naozaj spôsobené nárazom do dverí, alebo či nenastalo
ešte iné zranenie počas nasledujúcich štyroch dní, čo v konaní musí preukázať žalobkyňa. Žalovaný
zastáva názor, že žalobkyňa nepreukázala zákonné predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody.
Žalobkyňa v súvislosti s označovaním dverí poukazuje na bod 11.2 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č.

391/2006Z.z.ominimálnychbezpečnostnýchazdravotnýchpožiadavkáchnapracovisku,podľaktorého
priehľadné dvere sa musia primerane označiť v úrovni očí zamestnanca. Žalovaný zastáva názor, že
dvere boli označené dostatočne výrobcom dverí, pričom z fotografií je zrejmé, že sa nejedná o žiadny
3 cm trojuholníček, ale o riadne označenie so smerom otvárania dverí.

30. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 20.09.2017 poukázala na výsluch žalobkyne vykonaný
dňa 27.11.2012 a výsluch svedkyne C. Ďalej uviedol, že žalovaný dvere, ktoré spôsobili žalobkyni úraz
v prevádzke TESCO v P. dodatočne opatril bielym prerušovaným pruhom vo výške oči. Žalovaný ináč
štandardne označuje vchody do svojich prevádzok, ktoré majú podobu priehľadných pohyblivých dverí,
modrým resp. bielymi pruhmi vo výške približne 120 cm nad úrovňou zemského povrchu. Žalovaný preto

nesplnil riadne minimálne svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ, dvere neboli riadne označené,
ako je to obvykle u obdobných dverí aj u samotného žalovaného. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust.
§ 420a ods. 1 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou
činnosťou. Je názoru, že na danú vec by mohlo byť aplikovateľné i ust, § 420a ods. 1 OZ.

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.11.2017 v súvislosti so závermi zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu uviedol, že účelom zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť základné podmienky bezpečnosti a
ochranyzdraviapriprácivzťahujúcesanasubjektypracovnoprávnychvzťahovaobdobnýchpracovnýchvzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný) v záujme vylúčenia alebo zníženia pravdepodobnosti
vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a ich následkov
na zdraví zamestnancov a vylúčenia alebo odstránenia s tým spojených neproduktívnych nákladov

zamestnávateľa a spoločnosti. Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOP, v rozsahu nevyhnutnom
vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti, rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré
nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu
alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom
tejto činnosti (práce). Právna úprava tak sleduje zvýšenie právnej istoty zamestnancov a iných osôb,

ktorí vykonávajú činnosť (prácu), aby v oblasti BOZP mali rovnaké postavenie, zabezpečujúce ich
ústavné práva na ochranu života a zdravia. Znenie ust. § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona v spojitosti s ust.
§ 3 písm. a) a b) tohto zákona umožňuje, aby sa tento zákon vzťahoval aj na v budúcnosti prijatú
právnu úpravu iných foriem právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo všetkých
sektoroch a odvetviach činnosti. Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 Smernice Rady 89/391/
EHS mierne presahuje nad rámec tejto smernice. Pôsobnosť tohto zákona je v súlade aj s dohovorom

MOP č. 155 z roku 1981, ktorý upravuje problematiku BOZP pre pracovníkov, pričom pracovníci (čl. 3
písm. b) cit. dohovoru) zahŕňa všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov. Ustanovenie
vymedzilo okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon a to: 1) v
pracovnoprávnych vzťahoch na a) zamestnancov podľa zákona č. 311/2001 Z. z., b) zamestnancov,
ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. 2) v obdobných pracovných

vzťahoch na a) príslušníkov podľa zákona č. 73/1998, b) colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z.,
c) štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z., d) príslušníkov HAZZ podľa zákona č.
315/2001 Z. z., e) vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z.. Zákon v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je
potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činnosti,
vzťahuje sa aj na iné osoby a vzťahy, ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. Už

tradične sa právna úprava BOZP v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím
zamestnávateľa zdržiavajú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch. Zamestnávateľ je povinný starať
saobezpečnosťaochranuzdraviaajtýchosôb,ktorésúsjehovedomímvjehopriestorochpoužívaných
na plnenie pracovných úloh. Ide o rôzne osoby (obchodného partnera, žiakov na exkurzii, osoby na
súkromnej návšteve u šéfa firmy alebo u zamestnanca a i.), ktoré sa nachádzajú na pracoviskách.

Predpokladom tejto povinnosti je fakt, že tieto osoby sa u zamestnávateľa nachádzajú s vedomím
predstaviteľa zamestnávateľa, a to napríklad pracovníka strážnej služby. Žalovaný je teda názoru, že
zákon č. 124/2006 nie je možné na daný prípad aplikovať. Pod predmetný zákon nemožno v žiadnom
prípade subsumovať verejne dostupné priestranstvá, akým je aj miesto, kde došlo k úrazu žalobkyne
pri vzťahu, aký je medzi žalobkyňou a žalovaným. Napriek uvedenému boli sporné dvere označené v

súlade s bodom 11.2 prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách na pracovisku, čo žalovaný v konaní preukázal fotodokumentáciou. Rovnako
rám dverí, sa pri zatvorenej polohe nachádza presne uprostred dverí. Tento rám je na oboch sklenených
krídlach predmetných dverí výrazne biely, pričom tento nemožno aj bez označenia pri dostatočnej
pozornosti prehliadnuť a tak nadobudnúť dojem, že tieto sú otvorené. Žalobkyňa tesne pred úrazom

prechádzala cez tieto dvere a teda mala presnú vedomosť o tom, kde sa nachádzajú, ako fungujú.

32. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 02.01.2018 dáva do pozornosti súdu znenie vyhlášky
147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi

súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. V tejto
vyhláškesauvádza,žetátovyhláškaustanovujepodrobnostinazaisteniebezpečnostiaochranyzdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich (ďalej len „stavebné práce“), pričom je nepochybné,
že má dopad aj na ďalšie prípady, ktoré bezprostredne nesúvisia s vykonávaním prác. Napríklad v
zmysle bodu 3.2 prílohy číslo 2 k tejto vyhláške sa uvádza, citujeme: „Výkop v zastavanom území obce

na verejných priestranstvách a výkop v uzavretých objektoch, kde sa súčasne vykonávajú aj iné práce,
musí byť zakrytý alebo na hrane inak zabezpečený proti pádu ... Zmysel uvedeného je nepochybný, a
to je prevencia proti pádu ľudí na sídliskách do výkopov, a je nepochybné, že ak by do výkopu spadol
človek, ktorý stavebné práce nevykonával a vznikla by mu tým škoda, mal by nárok na náhradu škody
voči tomu, kto by opomenul označenie takéhoto výkopu zabezpečiť. Obdobne je tomu aj s primeraným

označenímpriehľadnýchdverívprevádzkeatovúrovnioči.Okremtohosámžalovanýuvádza,citujeme:
Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia tých osôb, ktoré sú s jeho vedomím
v priestoroch používaných na plnenie pracovných úloh. Ide o rôzne osoby (obchodného partnera,
žiakov na exkurzií, osoby na súkromnej návšteve u šéfa firmy alebo u zamestnanca a i.), ktoré sanachádzajú na pracoviskách. Žalobkyňa sa nachádzala v priestoroch žalovaného, pričom žalovaný je
obchodný partner, ktorý predáva tovar a taktiež zamestnávateľ. Žalobkyňa uskutočnila u žalovaného
nákup tovaru, teda obchod, za ktorý žalovanému riadne zaplatila, a teda sa stala obchodným partnerom

žalovanéhosistýmiprávamiapovinnosťami.Nazákladeuvedenéhonažalobkyňusavzťahujepríslušná
ochrana. K tvrdeniu žalovaného o tom , že sporné dvere boli označené v súlade s bodom 11.2. prílohy
č. 1 Nariadenia vlády 391/2006 Z.z o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na
pracovisko, žalobkyňa uviedla, že uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalovaného nijako preukázané.
Napriek tomu žalobkyňa dodáva, že malý trojuholníček, nemôže rozhodne spĺňať požiadavku zákona na

primerané označenie. Primeranosť je síce otázkou posúdenia súdu, avšak nie je výlučne subjektívnou
kategóriou. Pre posúdenie otázky primeranosti žalobkyňa odkazuje napríklad na prílohou Nariadenia
vlády Českej republiky číslo 147/2013 Sb. o podrobnějších požadavcích na pracoviště a pracovní
prostředí, konkrétne bodom 3.4.2 kde sa uvádza, cituje: Průhledné nebo prosklené dveře musí být ve
výšce 1,1 m až 1,6 m nad podlahou náležitě výrazně označeny. Toto citované nariadenie pritom v § 1
uvádza, že zapracováva príslušné predpisy Európskych spoločenstiev na zaistenie BOZP a následne v

poznámke pod čiarou odkazuje na žalobcom toľko citovanú smernicu rady 89/391/EHS. Ergo po syntéze
vyššie uvedeného je nepochybné, že pod pojmom primerané označenie sa chápe výrazne označenie,
ktoré upozorní príslušnú osobou na prekážku. Žalovaný priznal svoju chybu a to svojím konaním, keď
dvere, ktoré spôsobili žalobkyni úraz dodatočne opatril bielym prerušovaným pruhom vo výške oči. Toho
času už žalovaný priehľadné dvere štandardne označuje modrým respektíve bielymi pruhmi vo výške

približne 120 centimetrov nad úrovňou zemského povrchu. Do spisu žalobkyňa predložila na porovnanie
ilustráciu fotografie obdobných dverí z vchodu do budovy Okresného úradu Košice a vchodu do budovy
Krajského súdu v Košiciach, z ktorých je zrejmé, čo bezpečnostní technici týchto spomenutých inštitúcií
považujú za primerane označenie.

33. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k takémuto právnemu záveru:

34. Podľa ust. §415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. §1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a zmene ďalších právnych predpisov /ďalej zákon/, Tento zákon ustanovuje a) podmienky

priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b)
vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky
posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. §3 ods. 1, 2 zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za
bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť
sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

35. Žalobkyňa sa domáha nároku z titulu náhradu škody. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej
zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou. V §420 odsek 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická
osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť

vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a
porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe musí byť v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním (porušením povinnosti). V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia
všaktrebakonštatovať,žeďalšoupodmienkouvznikuvšeobecnejzodpovednostizaškodujeajzavinenékonanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. V prípade, že sa preukáže,
že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno postihuje
poškodeného, zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Škodca sa zodpovednosti zbaví tak,

že preukáže, že škodu nezavinil.

36. Súd preto v prvom rade skúmal prvý predpoklad náhrady škody a to porušenie povinností zo strany
žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na predmetných dverách, do ktorých mala
naraziť žalobkyňa nebola hlásená porucha ani pred touto udalosťou dňa 28.04.2012 ani po nej. Na

všetkých dverách vrátane sporných dverí bola v pravidelných intervaloch vykonávaná servisná kontrola,
čo mal súd za preukázané z protokolov preventívnej prehliadky predložených servisnou spoločnosťou
SPEDOS Slovensko s.r.o. za rok 2012. Po udalosti, zakladajúcej nárok na náhradu škody, boli dvere
uvedené do funkčného stavu údržbárom, ktorý mechanickým spôsobom odstránil závadu a sfunkčnil
dvere. Dvere sa nedali otvoriť z dôvodu, že boli vyhodené z koľajničky, čo mohol spôsobiť prudký
náraz do dverí, pričom iná závada zistená nebola. Nebolo preukázané, že na dverách bola iná porucha

mechanická alebo elektronická, ktorej opravu by bolo potrebné a nevyhnutné riešiť prostredníctvom
servisnej spoločnosti. V prípade elektronickej poruchy, táto je vykonávaná iba zmluvnou spoločnosťou.

37. Z písomného vyjadrenia vedúcej servisného strediska spoločnosti SPEDOS Slovensko s.r.o.
vyplýva, že žalovaný kvôli zvýšeniu bezpečnosti zákazníkov urobil nadštandardné opatrenia, ktoré

legislatíva nevyžaduje, spočívajúce v tom, že nastavený cyklus preventívnych prehliadok automatických
dverí je dvakrát v roku a automatické dvere sú zabezpečené dvoma kombinovanými radarmi i napriek
tomu, že pôvodné vybavenie automatických dverí zodpovedalo príslušným normám; radary takto
zabezpečujú minimálne riziko pri prechode automatickými dverami a pri pohybe okolo nich. Na dverách
sú nainštalované dva senzory, senzor zatvárania dverí a senzor pohybu. Prvý senzor má dva lúče, jeden

vo vzdialenosti 5 cm od dverí do obidvoch strán a druhý do 20 cm od dverí, vytvára tak priestor okolo pol
metra, a ak by sa niekto v danom priestore nachádzal, dvere by sa nezatvorili. Druhý senzor - pohybu je
nastavený tak, aby približne priestor dva a pol metra do obidvoch strán bol pokrytý na otváranie dverí.
Je nastavený na pohyb nie na prekážku, teda ak niekto v danom priestore zostane stáť, senzor na
neho nereaguje, dvere sa zatvoria. Pri prudkom pohybe dvere potrebujú určitý čas na reakciu, teda na

otvorenie. Zároveň senzor je nastavený do takej vzdialenosti, aby nereagoval na pohyblivé eskalátory.

38. Z uvedeného vyplýva záver, že dvere boli funkčné, bez závad, ich neotvorenie nebolo spôsobené
žiadnou poruchou mechanickou ani elektronickou. Žalovaný si plnil a splnil všetky povinnosti vyplývajúce
zo zabezpečenia bezpečnosti prevádzky zariadenia.

39. Súd z výpovede žalobkyne zistil, že táto po odchode z hypermarketu stála v časti pri madlách
eskalátora, kde sa zastavila a povedala synovi, že sa vráti naspäť, ako tam stála, otočila sa a vracala sa
späť. Z uvedeného popisu udalosti v nadväznosti na popis fungovania jednotlivých senzorov dverí, teda
súd dospel k záveru, že žalobkyňa nebola v dosahu senzora zatvárania dverí (5-20 cm od dverí), preto

sa dvere zatvorili, stála v dosahu senzora pohybu (dva a pol metra od dverí v časti začiatku eskalátora),
pričom v danom priestore už senzor reaguje, avšak z dôvodu, že žalobkyňa najprv stála (senzor
nereaguje na prekážku ale na pohyb) a následne sa otočila a vykonala pohyb smerom k dverám, senzor
nestačil reagovať a dvere sa nestihli otvoriť. Súd je názoru, že v dôsledku rýchlej reakcie žalobkyne,
ktorá po tom, čo stála a následne urobila náhly pohyb smerom k predmetným dverám, do týchto narazila

a utrpela úraz. Toto konanie žalobkyne a nadväzujúcej reakcie resp. nereakcii dverí, nemožno klásť za
vinu žalovanému, teda, že dvere sa neotvorili a žalobkyňa nárazom do dverí utrpela úraz. Žalobkyňa
tesne pred nárazom do dverí, týmito krátko predtým vychádzala von smerom k eskalátorom, bola si
vedomá toho, že sa tam nachádzajú sklenené dvere, avšak v dôsledku jej nedostatočnej pozornosti
zaoberajúc sa myšlienkou, že zabudla niečo kúpiť, nevenovala dostatočnú pozornosť priestoru pred

sebou. Hypermarket Tesco v Trebišove žalobkyňa nenavštívila prvýkrát (čo je zrejmé aj z výpovede
samotnej žalobkyne), vedela o tom, že smerom k eskalátorom stoja sklenené dvere, ktoré sú opatrené
senzorom, ktorý reaguje na pohyb, avšak aj takáto elektronika, ktorou sú vybavené pohyblivé dvere
si vyžaduje nevyhnutný čas, po uplynutí ktorých sa dvere po zachytení pohybu otvoria. Podľa názoru
súdu si žalobkyňa nepočínala tak, aby ku škode nedošlo, a teda iba v dôsledku jej nepozornosti došlo

k úrazu žalobkyne.

40. V zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu sa súd opätovne zaoberal skutočnosťou, či si
žalovanýsplnilvšetkypovinnostivyplývajúcemuzozabezpečeniabezpečnostiprevádzkyatokonkrétneust. § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

41. V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. d) cit. zákona, povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v
rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti
vzťahujú aj na d) fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo
v jeho priestore.
Účelom zákona (Komentár k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

www.dashofer.sk Copyright © 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer) je upraviť základne
podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovno-právnych vzťahov a obdobných pracovných
vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný) v zaujme vylúčenia alebo zníženia pravdepodobnosti vzniku
pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a ich následkov na zdraví
zamestnancov a vylúčenia alebo odstránenia s tým spojene neproduktívne náklady zamestnávateľa
a spoločnosti. Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP, v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom

na povahu vykonávanej činnosti, rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú
typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založene na pracovno-právnom vzťahu alebo
obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (prace) a s osobným výkonom
tejto činnosti (prace). Pravna úprava tak sleduje zvýšenie právnej istoty zamestnancov a iných osôb,
ktorí vykonávajú činnosť (prácu), aby v oblasti BOZP mali rovnaké postavenie, zabezpečujúce ich

ústavne pravo na ochranu života a zdravia. Znenie § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona v spojitosti s §
3 písm. a) a b) tohto zákona umožňuje, aby sa tento zákon vzťahoval aj na v budúcnosti prijatú
právnu úpravu iných foriem právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo všetkých
sektoroch a odvetviach činnosti, pravdaže, ak tento vzťah budúca právna úprava explicitne nevylúči
alebo neobmedzí z pôsobnosti tohto zákona. Také vymedzenie je v súlade s tradičným rozsahom

pôsobnostiprávnejúpravyBOZPnaSlovensku.Pôsobnosťzákonavsúladesčl.1ods.3smerniceRady
89/391/EHS mierne presahuje nad rámec tejto smernice. Vo svojom základe je v súlade s vymedzenou
pôsobnosťou citovanej smernice, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na zlepšenie starostlivosti o BOZP
vo vzťahu k pracovníkovi (čl. 3 písm. a) citovanej smernice), ktorým je akákoľvek osoba zamestnaná
zamestnávateľom vrátane praktikantov a učňov a zamestnávateľovi (čl. 3 písm. b) citovanej smernice),

ktorým je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má zamestnávateľsky vzťah k pracovníkovi
a zodpovedá za podnik.
PôsobnosťtohtozákonajevsúladeajsdohovoromMOPč.155zroku1981,ktorýupravujeproblematiku
BOZP pre pracovníkov, pričom vyraz pracovnici (čl. 3 písm. b) citovaného dohovoru) zahŕňa všetky
zamestnane osoby vrátane verejných zamestnancov. Ustanovenie vymedzilo okruh zamestnávateľov a

zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento
zákon.
Pôsobnosť tohto zákona sa vzťahuje aj na služobne pomery a štátno-zamestnanecké pomery, ktoré
sa spravujú osobitnými predpismi. Ide o pracovne vzťahy prokurátorov, profesionálnych vojakov,
príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, zamestnancov štátnej

správy a ďalších.
Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviska, pracovne prostriedky,
stavebne objekty, technológie, pracovne postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa.
Zo znenia ustanovenia vyplýva, že potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci musí sústavne vykonávať každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca

a každý zamestnanec. Povinní sú vykonávať ich pri všetkých nimi zabezpečovaných činnostiach, na
všetkých riadiacich stupňoch a súčasne zasadne vždy vopred tak, aby sa zaručil požadovaný stupeň
ochrany telesnej a duševnej integrity zamestnanca.
Do takto vymedzeného okruhu nepatria osobne a nepracovne aktivity, napríklad súkromne prace na
záhrade, chalupe, rodinnom dome, ani záujmová činnosť. Nepatri sem tiež vlastná umelecká produkcia

(výkon) v najužšom význame slova. Už tradične sa právna úprava BOZP v nevyhnutnom rozsahu
vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa zdržiavajú na jeho pracoviskách a v jeho
priestoroch.

42. Na základe takto vymedzenej pôsobnosti citovaného zákona je súd názoru, že zákon č. 124/2006

a to konkrétne ust. § 2 ods. 2 písm. d), v zmysle ktorého sa povinnosti a opatrenia ustanovené týmto
zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na
povahu činnosti vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho
pracovisku alebo v jeho priestore, nie je možné aplikovať na daný prípad.43. V zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 124/2006, podrobnosti o požiadavkách na stavby a ich súčasti,
komunikácie, pracoviská, pracovné prostriedky, pracovné postupy a činnosti z hľadiska zaistenia

bezpečnostiochranyzdraviapripráciustanovujúosobitnépredpisy.Týmtoosobitnýmpredpisomjenapr.
aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na pracovisko. Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na všetky pracoviská v odvetviach
výrobnej sféry a nevýrobnej sféry, okrem pracovísk uvedených v odseku 2 tohto nariadenia.

44. Nariadenie vlády č. 391/2006 Z. z. sa vzťahuje na všetky pracoviská v odvetviach výrobnej sféry
a nevýrobnej sféry okrem dopravných prostriedkov používaných mimo pracoviska a na pracoviskách
v dopravných prostriedkoch, dočasných pracovísk alebo mobilných pracovísk, pracovísk, na ktorých
sa vykonáva banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, rybárskych plavidiel, polí,
lesov a iných plôch, ktoré sú súčasťou pôdohospodárskeho pracoviska a lesníckeho pracoviska a
sú situované mimo ich objektov. Pracoviskom sa pritom rozumie miesto, ktoré je určené na výkon

práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu
práce. Na zaistenie BOZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo požiadavky
na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia. Je povinnosťou
zamestnávateľa zabezpečiť pracovisko tak, aby (1) dopravné cesty k únikovým východom a samotné
únikové východy boli trvalo voľné a priechodné, (2) sa vykonávala údržba pracoviska, pracovných

prostriedkov a zariadení, najmä tých, ktoré sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia, (3) aby sa každá
zistená porucha, ktorá má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, čo najskôr odstránila,
(4) sa pracovisko, pracovné prostriedky a zariadenia pravidelne čistili a udržiavali tak, aby zodpovedali
primeranej úrovni hygieny (minimálne lehoty čistenia vykurovacích telies, osvetľovacích telies a okien
na pracovisku sú uvedené v prílohe č. 3 nariadenia) a (5) sa pravidelne udržiavali a kontrolovali

bezpečnostné prostriedky a zariadenia určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev, najmä
tých, ktoré sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia, s cieľom zabezpečiť ich funkčnosť. Zamestnávateľ
musí napríklad zabezpečiť, aby sa dali dvere únikových východov otvárať smerom von a neboli
zamknuté, podlahy pracovísk nemali žiadne nebezpečné hrboly, diery ani šikmé plochy a boli pevné,
stabilné a nešmykľavé, tehotným ženám a dojčiacim matkám musí byť poskytnutá možnosť oddychovať

poležiačky v primeraných podmienkach a zamestnancom bola poskytnutá pitná voda. Pracoviská, ktoré
sa uviedli do prevádzky po 1. júli 2006, musia vyhovovať požiadavkám na bezpečnosť a ochranu zdravia
na pracovisku uvedeným v prílohe č. 1 nariadenia. Pracoviská uvedené do prevádzky pred 1. júlom
2006, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku uvedené v
prílohe č. 2 nariadenia, musia splniť požiadavky uvedené v prílohe č. 1 nariadenia najneskôr do 30. júna

2008. V zmysle nariadenia musia všetky zmeny na pracovisku uskutočnené po 1. júli 2006 vyhovovať
požiadavkám BOZP na pracovisku uvedeným v prílohe č. 1 nariadenia.

44. Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 391/2006 Z. z., čl. 11, bod 11.2 - priehľadné dvere sa musia
primerane označiť v úrovni očí zamestnanca. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že

dvere boli označené na úrovni oči, a to štandardným spôsobom - malým trojuholníkom, ktorý označuje
smer otvárania dverí. Okrem tohto označenia dverí, prostriedkom dverí prechádza biely rám, ktorý je
zjavne viditeľný práve pri zatvorených dverách. Ak by žalobkyňa venovala dostatočnú pozornosť pri
prechádzaní týchto dverí, nemohlo by dôjsť k úrazu narazením do predmetných dverí. Súdu sa javí ešte
za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by boli dvere na úrovni oči označené aj iných spôsobom, tak ako

to deklaroval právny zástupca žalobkyne súdu na ostatnom pojednávaní, ktoré označenie považuje za
primerané (dvere z vchodu budovy Okresného úradu Košice, Krajského súdu v Košiciach), podľa názoru
súdu aj takéto označenie by nebolo dostačujúce v prípade, ak osoba prechádzajúca takýmito dverami
nevenovala dostatočnú pozornosť pri ich prechádzaní (napr. sklopený zrak).

45. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

46. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

47. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 420a ods. 1 OZ na danú vec, na ktoré poukázal právny zástupca
žalobkyne, k tomu súd uvádza, že ustanovenie § 420a prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou
činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno poriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnejzodpovednosti. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Škodcom môže byť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. V prípade
právnickej osoby, najmä pri obchodných spoločnostiach, nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú činnosť,

ktorá je zapísaná v obchodnom registri alebo o inú prevádzkovú činnosť. Pokiaľ ide o zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť.
Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný
liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t. j., ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá
nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.

48. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinností
zo strany žalovaného, rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti zo strany žalovaného, preto súd žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu sa už súd výškou
škody nezaoberal.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V súlade so zásadou úspechu, súd priznal žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, plnú náhradu trov
konania voči žalobkyni.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.