Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206606
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316206606.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s., zapísaný v parížskom registri obchodu
a spoločností pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom Francúzsko, 1 boulevard Haussmann
75 009 Paríž, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom 812 36 Bratislava, Panenská 7, IČO: 47 258 713,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom 811 01 Bratislava, Ventúrska 16,
IČO: 47 234 547, proti žalovaným: v 1./ rade Š. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX B., Q.. F.
XXXX/XX, v 2./ rade K. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX B., E. XXX/XX, o zaplatenie 18

317,37 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1./ a v 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12 140,69 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 23. 10. 2015 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania vo výške 32,56 %, o
ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 18. 4. 2016, v spojení s podaniami zo dňa 9. 6. 2016 a 27. 2. 2017,

domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 18 317,37 eura s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 23. 10. 2015 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, a žalovaný uzatvorili dňa 17. 9. 2013 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške
18 803,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 320,87

eura, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 10. 2013. Do dňa podania žaloby uhradili celkovo 6662,31
eura. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru, preto právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22. 10. 2015. Žalovaní majú voči žalobcovi ku dňu podania
žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 18 317,73 eura (17 581,38 eura z titulu
zvyšku dlžnej úverovej istiny, 682,71 eura z titulu dlžných úrokov z úveru; 53,28 eura z titulu dlžného
poistného z úveru).

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Právny predchodca žalobcu podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Po podaní
žaloby došlo s účinnosťou k 30. 6. 2016 medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,a.s. a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., k cezhraničnému zlúčeniu. Spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP
PARIBAS PERSONÁL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o
úvere, oznámenie mimoriadnej splatnosti úveru, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov,
potvrdenie o prijatých platbách, výzva na splatenie dlžnej čiastky z 16. 9. 2015 s doručenkami a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné
dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,

a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

8. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa

ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky

postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe

dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo13/2009z24.2.2010).Abystranamohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z
27. 7. 2009).

9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

10.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

11. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Dňa 17. 9. 2013 podpísali právny predchodca žalobcu a žalovaní Zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

13. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 17. 9. 2013. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko
právny predchodca žalobcu plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaní vystupovali ako fyzická

osoba nepodnikateľ.

14. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g/, h/ cit. zák., Na účely tohto zákona sa rozumie
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane

úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom

dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

16. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. Právny úkon je

určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona
namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že
sa má splatiť 35 898,20 eura (bod 1.1 zmluvy o úvere), avšak reálne je spotrebiteľ povinný zaplatiť až 38
504,40 eura (120 x 320,87 eura). Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne

a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
charakteristické, že
- pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
- nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem,
nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej

ochrany,
- určenieabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonuvsúdnomkonanípredpokladánaliehavýprávnyzáujem
na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,
- sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),
- ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že

nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého
právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,
- nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady,
inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis,
- zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

17. Súd považuje Zmluvu o úvere za absolútne neplatný právny úkon (§ 37 OZ), nakoľko podľa bodu 1.1
zmluvy je spotrebiteľ povinný zaplatiť celkovú čiastku 38 504,40 eura, avšak v zmluve je uvedená suma
35 989,20 eura. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených

so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ktoré však v danom prípade do celkovej
čiastky zahrnuté nebolo, čo spôsobuje neurčitosť právneho úkonu a teda jeho absolútnu neplatnosť.
Takýmto nesprávnym údajom právny predchodca žalobcu vyvolával mylný dojem o celkovej čiastke
úveru (poskytovateľ úveru tak zámerne vyvoláva dojem povinnosti zaplatiť nižšiu sumu, ako je reálne

spotrebiteľ povinný zaplatiť). Finančné prostriedky boli tak poskytnuté z titulu bezdôvodného obohatenia
a to dňa 26. 9. 2013 (č. l. 59 spisu), preto je povinnosťou žalovaných vrátiť len reálne poskytnutú výšku
finančných prostriedkov s prihliadnutím na už vykonané splátky vo výške 6662,31 eura (č. l. 60 spisu).
Podľa listinných dôkazov, žalovaní splatili celkovo 6662,31 eura a teda ich povinnosťou je zaplatiť ešte
12 140,69 eura s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania.

18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

19. Žalobca bezdôvodne plnil v prospech žalovaných dňa 26. 9. 2013, keď žalovaným poukázal na účet

financie vo výške 18 803,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené k poskytnutiu finančného plnenia došlo z
titulu bezdôvodného obohatenia.

20.Vzhľadomnauvedenésúdvyhovelžalobežalobcuvčastiistiny12140,69euraavozvyškužalovanej
sumy žalobu zamietol (istina 6177,04 eura s príslušenstvom).

21. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť
aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od
23. 10. 2015. Žalobca, resp. jeho predchodca žalovaným zaslal výzvu k splateniu zo dňa 16. 9. 2015,
ktorú možno považovať za výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Žalovaní je prevzali dňa 18.
9. 2015 a mali plniť do 3 dní od doručenia, t. j. do 21. 9. 2015 (pondelok). Keďže neplnili, dňom 22. 9.

2015 sa dostali do omeškania.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

23. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 22. 9. 2015 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne. Postupom podľa § 216 CSP súd priznal žalobcovi právo
na zaplatenie úrokov z omeškania až od 23. 10. 2015, ako to žiadal svojou žalobou.

24. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd vyhovel žalobe v časti 12 140,69
eura aj s úrokom z omeškania a žalobu zamietol v časti žalovanej sumy 6177,04 eura s príslušenstvom,
ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia.

25. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.

26. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech

vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a
sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol úspešný v časti 66,28 % (12 140,69 eura/ 18 317,37 eura x 100) a žalovaný v časti

33,72 %. Žalobcovi tak prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu úspechu a neúspechu, t.j. vo
výške 32,56 % uplatnených a účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.