Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35Csp/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201368
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318201368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:

P. H., A.. XX.XX.XXXX, W. L., O. XXXX/XX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom: Občianske
združenie Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, so sídlom Galanta, Staničná 1702/10,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č.
25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, žedohodyozrážkachzomzdyuzavreték RevolvingovýmzmluvámČ..XXXXXXXXXX
N. T. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX Y. Č..

XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX uzavreté medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom
sú neplatné.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 7 416,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd v časti určenia neplatnosti Zmlúv o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX z a m i e t a .

Súd žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.2.2018 domáhala, aby súd určil že Dohoda
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX Y. Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú
neplatné. Rovnako tak žiadala určiť neplatnosť úverových zmlúv s rovnakými vyššie uvedenými číslami,
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7 416,51 Eur a priznanie finančného zadosťučinenia vo
výške 1 000,- Eur. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila štyri úverové zmluvy

(formulárové, typové, predtlačené) a to zmluvu Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX
N. T. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX.
Uzatvorené zmluvy považuje žalobkyňa za právne úkony, ktoré sú v rozpore s právnymi normami
na ochranu spotrebiteľa, nakoľko obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky (nečitateľné zmluvnépodmienky, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy). Na
základe dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených pri každej z úverových zmlúv, žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok, a teda aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne

súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa žalobkyni zrážky zo mzdy, bez ohľadu
na existenciu sporu. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za rozporný s právom
Európskej únie, a preto je neplatný. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy ide o tzv. mimosúdne
zrážky, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, ktorý zrážky nedokáže zastaviť. Dohoda o zrážkach
poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z

neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. V
ďalšom texte žaloby žalobkyňa odkazuje na konania pred dvorom EÚ ako aj únijné právo, zamerané na
ochranu spotrebiteľa. V závere žaloby žalobkyňa uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu. Výška dlhu síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve
so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné

podmienky nedokáže vyhodnotiť. Na určení neplatnosti právnych úkonov má žalobkyňa naliehavý
právny záujem, nakoľko deklarovaním neplatnosti žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie
predmetného kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši
sa tým prípustnosť, príp. neprípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky.
Žalobkyňa ďalej navrhuje určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy (zamestnávateľ) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky,
stanovenej v úverovej zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a
to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Klient podpisom tejto zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz

k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu
mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým,
že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len
do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia sa,
zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z tejto

Úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy
klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou čo je v rozpore so zákonom a je
neprijateľnou podmienkou. Žalobkyňa je presvedčená, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých
podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba
zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne na ich primeranosť s poukazom na princíp

ochrany povinného. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok,
čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované osoby.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2018. V
predmetnom podaní žalovaný uviedol, že namieta neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení

neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500031187 zo dňa 10.09.2013, Dohody o zrážkach zo mzdy
Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, T. E. N. N. P. Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX
Y. T. E. N. N. P. Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2018 môže byť predmetom
určenia (v korelácii s ustanovením § 137 ods. 1 písm. d) C.s.p.) iba neplatnosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, resp. bezúročnosť a bezodplatnosť úveru poskytnutého na základe takejto
zmluvy. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že žaloba nebola podaná dôvodne a v
súlade so zákonom. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy o
revolvingovom úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Napriek skutočnosti, že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie ukladajúce mu povinnosť plniť, má si žalovaný uplatňovať nároky

na základe svojvoľného diktátu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom
Európskej únie, pričom tvrdí, že moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne
súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru.

Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho
súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a
tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným
prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhradedlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr.
uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi
vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže

schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr.
porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento
zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa
napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej tvrdí, že pre toto konanie
je podstatné to, či žalobkyňa mala možnosť nadobudnúť o predmetnej dohode vedomosť alebo nie.

Táto vedomosť žalobkyne jestvovala už v predzmluvnej fáze a trvala aj následne pri (a po) poskytnutí
úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená vo forme samostatného dokumentu s osobitným
označením, ktorý bol navyše žalobcom aj osobitne podpisovaný. Pri zachovaní priemernej obozretnosti
a vnímavosti spotrebiteľa je vylúčené, aby si žalobkyňa neuvedomila, že ide o samostatný zmluvný
dokument, ktorý navyše, ako to vyplýva zo samotného obsahu listiny, nepredstavoval podmienku k
poskytnutiu úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úveru a spotrebiteľ mohol po zrelej úvahe

podpis takéhoto dokumentu odmietnuť. Pokiaľ ide o námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške
dlhu s majetkom dlžníka, je nutné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom
zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je prísne upravená osobitnými predpismi.
Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí
dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a teda ani

dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok vo vyššej výške, ako umožňuje zákonný
predpis. Žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobkyne o rozpore tohto zabezpečovacieho prostriedku s
právom Európskej únie. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje výkon zrážok, regulácia tohto
inštitútu ponecháva výlučne na vôli vnútroštátneho zákonodarcu. Žiadne ustanovenie únijného práva
neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom

a dlžníkom. Neexistuje ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou
vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho
inštitútu možné alebo nie. Ak teda Národná rada Slovenskej republiky ako jediný zákonodarný orgán
určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, potom
je každý takýmto rozhodnutím zákonodarcu viazaný. Žalobkyňa svoje hypotézy nepodporila žiadnymi

konkrétnymi okolnosťami, majúcimi pôvod v uzatvorených dohodách o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
popiera aj dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Výpočty predložené
žalobkyňou nemajú oporu v konkrétnych okolnostiach vo vzťahu ku tej - ktorej zmluve o revolvingovom
úvere, nakoľko nezohľadňujú výšku skutočnej mesačnej splátky, lehotu splatnosti a ďalšie relevantné
údaje. Dôvodnosť takto koncipovaného nároku nebola preukázaná vo vzťahu ku žiadnej zo zmlúv o

revolvingovom úvere, z vyjadrenia žalobkyne zároveň nevyplývajú skutkové a zákonné okolnosti, ktoré
by jeho relevanciu a oprávnenosť preukázali. Absentuje teda tvrdenie takých skutočností, ktoré by
žalobu zdôvodnili. V neposlednej rade žalovaný popiera aj dôvodnosť nároku na vydanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Žalobkyni žiadny nárok na zaplatenie ňou uplatňovaného nároku nevznikol,
rovnako tak neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohla uplatňovať a

už vôbec nebola preukázaná žiadna okolnosť, v zmysle ktorej by bolo preukázané právo požadovať
predmetný nárok v uvedenej výške, ani to, na základe akého výpočtu žalobkyňa dospela k sume
uplatneného nároku. Zákonná úprava práva spotrebiteľa požadovať primerané finančné zadosťučinenie
vyžaduje rozhodnutie súdu s výrokovou časťou, v ktorej sa konštatuje, že konkrétne právo spotrebiteľa
bolo porušené a spotrebiteľovi sa priznáva predmetný nárok. Ani tento predpoklad nebol v predmetnom

prípade naplnený. Záverom žalovaný poukázal na to, že pripojený list od MS SR ako listinný dôkaz, sa
na daný prípad nevzťahuje.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobkyni, ktorá sa k uvedenému vyjadrila podaním súdu
doručeným dňa 25.5.2018. V predmetnom podaní zásadne poprela skutkové tvrdenia žalovaného.

Naliehavý právny záujem na ochranu jej práv a oprávnených záujmov, tu daný je. Je potrebné aby sa
dosiahloodstráneniespornostiprávaaprávnejneistoty,predchádzalosporomaabynedošlokporušeniu
jej práv žalobcu. Bez určenia súdu či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, sú jej
práva ohrozené. Podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva
žalobkyne, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre

právny vzťah účastníkov sporu. Žalovaný úvodom namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti sporných dohôd o zrážkach. S poukazom na právnu úpravu spotrebiteľského
práva v Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2018, naliehavý právny záujem na určení nie je
potrebné preukazovať, pretože vyplýva priamo zo zákona. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nieje založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstve. Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy,
nemá žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve

jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky
vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné
podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody
o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom
zákonníku umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných

podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým
súdom. Žalovaný popiera dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný je dlhodobý poskytovateľ pôžičiek na Slovensku a vedome porušuje zákony a svojvoľne si
určuje vlastné pravidlá čím poškodzuje spotrebiteľov. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je
v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom,
že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi.
Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je základnou náležitosťou
zmluvy o poskytnutí úveru. Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Je nepochybné, že tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na

zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá je s vlastnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a
vytvára jeden celok. Cena poskytnutej finančnej služby a to úrok za poskytnutie úveru je síce v sporných
spotrebiteľskýchzmluváchvyjadrená,avšaklenformálne.Cenouzaposkytnutúfinančnúslužbujenielen
úrok za poskytnutie úveru, ako aj ďalší poplatok z úverov za službu preberania peňažnej hotovosti na
úhradu dlhu z úveru. Ustanovenia sporných zmlúv o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 4

ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať
(reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe
ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. Cena poskytnutej
služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne. Obsah zmluvy sa
snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je

veľmi výhodná. Len zložitým matematickým výpočtom mohla žalobkyňa ako spotrebiteľ zistiť skutočnú
cenu poskytnutej služby. Uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane zmlúv o zabezpečení
splátok úveru sú ako celok neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a považujú sa podľa § 11 zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Úverové zmluvy neobsahujú termín konečnej
splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona o spotrebiteľských

úveroch, preto sa úvery na základe nich poskytnuté považujú sa za bezúročné a bez poplatkov (§ 11
ods. 1 citovaného zákona). Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že v danom prípade
sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto na neho musia byť aplikované tak ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobkyňa má za to, že v predmetných zmluvách absentujú obligatórne náležitosti, ktoré sú vyžadované

podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to predovšetkým:
a) údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
b) údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
c) neuvedenie priemernej RPMN,
d) neuvedenie RPMN.

Taktiež má za to, že nakoľko ide o spotrebiteľské úvery, zmluvy obsahujú veľa neprijateľných podmienok,
a to v prvom rade neprimerane vysokú zmluvnú odmenu a taktiež neprimerane vysoké sankcie v
súvislosti s omeškaním dlžníka s úhradou splátky, rozhodcovská doložka, a mnohé iné. Predmetné
zmluvy sú teda v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí, ktoré sú vyžadované zákonom, ako aj v
dôsledku prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok, považované za bezúročné a bez poplatkov.

K predloženému listu MS SR žalobkyňa uviedla len toľko, že ak podľa žalovaného nejde o výsledok
objektívneho procesu, tak žalobkyňa môže pripojiť viacero súdnych rozhodnutí preukazujúcich to, ako
sa žalovaný bezdôvodne obohatili na spotrebiteľoch.

4. Vyjadrenie žalobkyne bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k uvedenému vyjadril podaním

súdu doručeným dňa 9.7.2018. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú nejasné
a nezrozumiteľné, nakoľko z ich obsahu nemožno zistiť k čomu smerujú, t.j. či žalobkyňa napáda
výšku úrokovej sadzby, príp. výšku odplaty za určitú službu a pod. Žalovaný poukázal na to, že
otázka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z.z. boladonedávna posudzovaná rôzne a dospela až do stavu, kedy časť súdnej praxe negovala závery
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Túto prax jednoznačne stopol Najvyšší súd SR, ktorý
v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2017 vyslovil, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri

interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným
smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide o pravidlo výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať,

či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola uvedená, čo pre prípad zmluvného vzťahu sporových
strán popierame nižšie) ešte neznamená, že úver je bezúročný. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o
náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah
záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a
výška úveru. Na základe uvedeného žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobkyne sú nesprávne a v rozpore
so zákonom. Zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými

spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných
splátok, alebo spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých
dátumsplatnostiposlednejsplátkyuvedenývoznámeníoschváleníúverujezároveňtermínomkonečnej
splatnosti. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru,
pretože nie je v zmysle uvedeného spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho

záväzku v zmysle zmluvy. Požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou
nad rámec smernice a s jej uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe
bezúročnosti úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie
spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie
jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobkyňou neobstojí a je založený na formalistickom prístupe
pri výklade právnej normy. Jazykový doslovný výklad právnej normy podávaný žalobkyňou odporuje
v prvom rade systematickému výkladu. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ

má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by
zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom žalovaný nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa
požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve.
To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9
ods. 5. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera aj povinnosť rešpektovať účinky únijného

práva. Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo

„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Žalovaný
poprel aj tvrdenia žalobkyne o tom, že zmluvy o revolvingovom úvere neobsahovali údaje o priemernej
RPMN za úver a RPMN úveru. Oba predmetné údaje sú obsiahnuté v obsahu bodu 6. zmluvných
vzťahov a nemožno hovoriť o žiadnom porušení povinnosti. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že

sa pridržiava už uvedenej námietky voči uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
predovšetkým z pohľadu nesprávnosti výpočtov, na základe ktorých žalobkyňa dospela k výslednej
sume, ako aj z dôvodu absencie ďalších právne relevantných skutočností či podporných dôkazov,
ktorými by oprávnenosť svojho nároku preukázal.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, a to na deň 22.11.2018. Po vyvolaní veci súd zistil, že na
pojednávanie sa osobne dostavil len splnomocnený zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalovaného
mal doručenie predvolania riadne vykázané, pričom svoju ako aj žalovaného neprítomnosť vopred
písomne ospravedlnil. V predmetnom podaní súčasne uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vo veci konal
a rozhodol aj bez ich osobnej účasti. O odročenie pojednávania nepožiadal. Súd teda pojednával len v

prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne.

6. Splnomocnený zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že sporné zmluvy sú bezúročné a bez
poplatkov. Jedná sa konkrétne o štyri zmluvy, pričom z každej žalobkyňa obdržala 1 277,05 Eur, pretožežalovaný si zo sumy uvedenej v zmluve ako výška pôžičky 1 500,- Eur odrátal sumu 225,95 Eur z
titulu odplaty za poskytnuté služby. Pri vyčíslení úhrad, ktoré boli žalobkyňou realizované na jednotlivé
zmluvy, vychádzali z kariet klienta. Zo všetkých štyroch zmlúv, keďže zmluvy sú bezúročné a bez

poplatkov, žalobkyňa preplatila celkovo poskytnuté finančné prostriedky o 7 416,51 Eur. Preto žiada,
aby súd žalovaného k úhrade tejto sumy zaviazal. Podľa názoru žalobkyne zmluvy taktiež obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky, napr. RPMN v zmluvách dosahuje 70 %, čo je potrebné považovať
za úžeru. Ďalej poukázal na to, že časť úhrad žalobkyňa realizovala aj formou zrážok zo mzdy, ktoré
vykonával jej zamestnávateľ. V dôsledku postupu žalovaného, ktorý voči žalobkyni neustále používal

vyhrážky a hrubý nátlak sa zdravotný stav zhoršil tak, že je dlhodobo práceneschopná. Primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur žiada žalobkyňa priznať vzhľadom na to, že jej práva ako
spotrebiteľa boli výrazne porušené, aj vzhľadom na to, že ide o štyri prípady ako aj vzhľadom na to, o
akú vysokú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

7. Súd v danej veci skonštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu štyroch zmlúv o

revolvingových úveroch, a to

- č. XXXXXXXXXX, poskytnutý úver 1 277,05 Eur, poskytnutá čiastka preplatená o 1 828,79 Eur,
(plnila 3 105,84 Eur);
- č. XXXXXXXXXX, poskytnutý úver 1 277,05 Eur, poskytnutá čiastka preplatená o 1 768,33 Eur,

(plnila 3 045,38 Eur);
- č. XXXXXXXXXX, poskytnutý úver 1 277,05 Eur, poskytnutá čiastka preplatená o 2 719,19 Eur,
(plnila 3 996,24 Eur);
-č.XXXXXXXXXX,poskytnutýúver1277,05Eur,poskytnutáčiastkapreplatenáo1100,20Eur, (plnila
2 377,25 Eur).

Na základe uvedeného súd skonštatoval, že žalovaný obdržal od žalobkyne o 7
416,51 Eur viac, než jej poskytol. Revolvingové zmluvy súd považuje za bezúročné a bez poplatkov a to
vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto zmluvy nespĺňajú všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom absenciu týchto náležitostí nie je možné nahradiť oznámením veriteľa k jednotlivým

úverovým zmluvách z dôvodu, že toto oznámenie nie je súčasťou zmluvy a nie je ho možné považovať
za dvojstranný právny úkon.

Súd rovnako tak skonštatoval, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.4.2018 síce
spochybnil uplatnený nárok, avšak neuviedol žiadne iné tvrdenia a nepredložil dôkazy, ktorými by výšku

uplatneného nároku spochybnil.

8. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a
to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvné dojednania spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., prehľad platieb žalobkyne, oznámenie veriteľa o schválení úveru a karta klienta k zmluve
č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX, oznámenie zamestnávateľa žalobkyne o vykonávaní zrážok,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila štyri spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých boli žalobkyni

poskytnuté spotrebiteľské úvery, ktoré sa táto zaviazala v pravidelných mesačných splátkach
žalovanému vrátiť. Peňažné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté za nasledovných podmienok:
- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 36, mesačná splátka 85,15 Eur,
celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 3 065,40 Eur, predpokladaná RPMN 70,00 %, priemerná
RPMN 46,06 %, ročná úroková sadzba 70,00 %;

- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 36, mesačná splátka 85,15 Eur,
celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 3 065,40 Eur, predpokladaná RPMN 70,00 %, priemerná
RPMN 46,06 %, ročná úroková sadzba 70,00 %;

- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 42, mesačná splátka 47,43 Eur,
celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 2 142,06 Eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, priemerná
RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,08 %;- zmluva č. XXXXXXXXXX: poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, splatnosť 42, mesačná splátka 47,43 Eur,
celková čiastka k splateniu (úver + úroky) 2 142,06 Eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, priemerná
RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,08 %. Nakoľko žalobkyňa svoju povinnosť splácať poskytnuté

úvery riadne a včas neplnila, s ich splácaním sa dostala do omeškania. Žalovaný tak pristúpil k realizácii
dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyne, prostredníctvom ktorých sa realizovalo splácanie poskytnutých
úverov. V priebehu konania mal súd za preukázané, že žalobkyňa celkovo žalovanému splatila sumu vo
výške 12 524,71 Eur, hoci jej bolo poskytnutých len 5 108,20 Eur.

10. Súd vec právne posúdil nasledovne:

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 cit. Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

17. Podľa § 11 ods. 2 cit. Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba

aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

19. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ). spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21.Podľaods.3cit.ustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

27. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

28. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a

spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

29. Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia
§ 7 až 9 tým nie sú dotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci ako listinné dôkazy boli
predložená zmluvy o revolvingovom úvere, z okolností, za akých boli žalobkyni úvery poskytnuté bolo

treba dospieť k záveru, že boli poskytnuté klasické úvery. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi
je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj
nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej
výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovaniarevolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade boli však žalobkyni poskytnuté úvery
jednorazovo a v konkrétnej výške.

31. Súd dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a
na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

33. Predmetné zmluvy teda súd považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré vykazujú známky
absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami
spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

34. Po preskúmaní zmlúv o úvere z pohľadu či obsahujú náležitosti uvedené v § 9
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd zistil, že zmluvy neobsahujú údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona). Konkrétny dátum
splatnosti poslednej splátky nie je v zmluvách uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom

na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný mal podľa zmluvy zaplatiť 36 (prvé dve
zmluvy) a 42 (druhé dve zmluvy) splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluvách jednoznačne
určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmlúv vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Dátum poslednej
splátky obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré však nemožno považovať
za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalobkyňou podpísané a vyhotovené bolo až potom, ako žalobkyňa

podpísala návrh na uzavretie zmluvy a zároveň žalovaný nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalobkyni
doručené. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvy o spotrebiteľských úveroch za
platne uzavreté, v dôsledku chýbajúcich náležitostí sú však poskytnuté úvery bezúročný a bez poplatkov.

35. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že prvý úver bol žalobkyni reálne

poskytnutý vo výške 1 277,05 Eur, pričom žalobkyňa splatila sumu vo výške 3 105,84 Eur, t.j. poskytnutý
úver preplatila o 1 828,79 Eur, druhý úver bol poskytnutý reálne vo výške 1 277,05
Eur, splatených bolo 3 045,38 Eur, čiže v tomto prípade bolo splatené o 1 768,33 Eur viac. Tretí úver
bol žalobkyni poskytnutý taktiež vo výške 1 277,05 Eur, splatených bolo 3 996,24
Eur, a síce o 2 719,19 Eur. V prípade posledného úveru bolo žalobkyni poskytnutých rovnako tak 1

277,05 Eur, splatených však bolo 2 377,25 Eur, čo je o 1 100,20 Eur. Nakoľko súd dospel k záveru, že
zmluvy uzatvorené medzi sporovými stranami neobsahovali zákonom predpísané náležitosti, úvery boli
poskytnuté bezúročné a bez poplatkov, a teda žalobkyňa bola povinná vrátil len to čo jej bolo poskytnuté.
Z vyššie uvedeného prehľadu poskytnutých a splatených čiastok je zrejmé, že žalobkyňa poskytnuté
finančné prostriedky preplatila o sumu 7 416,51 Eur. To znamená, že o túto sumu sa žalovaný

bezdôvodne obohatil, a to na úkor žalobkyne - spotrebiteľa. Súd mal zato, že žaloba v časti vydania
bezdôvodného obohatenia je dôvodná preto jej v tejto časti vyhovel.36. Súčasťou uzatvorených zmlúv o úvere bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle
§ 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo
mzdy. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy

strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa
zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa
ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv
je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd
v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č.
8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už
v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným

procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným ku všetkým štyrom zmluvám o úvere sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 OZ z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ

bola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú
súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez
možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných
zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými
mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva

spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných
právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý
je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohody o zrážkach
zo mzdy vyhodnotil za neprijateľné a tým aj neplatné zmluvné podmienky v zmysle ustanovení § 53

ods. 1 až 6 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi z úverovej zmluvy je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy
na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv.
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky

nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná
v rukách veriteľa - žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje
žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z

neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s § 53 OZ, keďže žalobkyňa bola už v čase vzniku
úverovej zmluvy nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu
prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo

mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri
zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Z uvedeného dôvodu za nesprávny treba považovať aj názor

žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, a preto žalobe aj v časti určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy vyhovel.37. V časti neplatnosti uzavretých úverových zmlúv súd žalobu zamietol, nakoľko mal za to že zmluvy
boli uzatvorené platne, len neobsahovali všetky zákonnom predpísané náležitosti, čo malo za následok
bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutých úverov.

38. Žalobkyňa sa podanou žalobou v neposlednej rade domáhala aj vydania finančného zadosťučinenia,
a to v sume 1 000,- Eur, ktorú odôvodnila zhoršením zdravotného stavu v dôsledku postupu žalovaného,
ktorý neustále používal vyhrážky a hrubý nátlak, čo spôsobilo dlhodobú práceneschopnosť žalobkyne,
ako aj intenzitou zásahu do jej práv a výškou sumy, o ktorú sa žalovaný ne jej úkor obohatil. Na základe

podanej žaloby bolo teda zahájené konanie, v rámci ktorého sa okrem iného žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému prišlo na strane žalovaného z dôvodu, že pre absenciu
podstatných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere, sa žalobkyni poskytnuté úvery považujú za
bezúročné a bez poplatkov. Absenciou podstatných náležitostí sa právny úkon - spotrebiteľské zmluvy v
tejto časti stali neurčitými, nezrozumiteľnými a obsahovo predstavovali teda rozpor so zákonom. Zmluvy
uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným boli vo svojich ustanoveniach v rozpore so zákonom a

zakladali hrubú nerovnováhu práv a povinnosti v neprospech slabšieho spotrebiteľa a predstavovali
tak porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri
uzatvorení zmlúv použil žalovaný nekalé obchodné praktiky spočívajúce v tom, že text obsahu zmlúv
bol tlačený veľmi malým písmom v dôsledku čoho je formulár nečitateľný a v uplatnení dohody o
zrážkach, ktorá je v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vyslovene neprípustnou

formovou zabezpečenia záväzku. Uvedené nebránilo žalovanému v tom, aby aj napriek prebiehajúcemu
súdnemu sporu využil postup považovaný za nekalú obchodnú praktiku a na základe neprípustného
zabezpečenia svojej pohľadávky sa snažil o uspokojenie svojho neodôvodneného nároku. Súd má
zato, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, sa v predmetnom konaní domáhala ochrany svojich práv súdnou
cestou a v konaní bola úspešná, takže jej v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

prislúcha aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie bolo
zo strany žalobkyne uplatnené v sume 1 000,- Eur. Žalovaný, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá sa vyžaduje
nielen v rovine uzatvorenia zmluvy v súlade so zákonom, ale aj v jej následnom plnení a prijímaní
finančných plnení zo strany spotrebiteľa. Žalovaný predložil k podpisu (štyri krát) návrh spotrebiteľskej

zmluvy, ktorá neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov, v dôsledku
čoho sa stala nezrozumiteľnou a neurčitou. V dôsledku použitia slovných spojení „úroky“ a „zmluvná
odmena“ skresľuje informácie o skutočnej výške odplaty za poskytnutie úveru a v časti zmluvných
podmienok je napísaná i nečitateľným malým písmom. Na základe zmluvy, ktorá je v rozpore so
zákonom (o tejto skutočnosti žalovaný vzhľadom na požiadavku odborného poskytovania služieb a

rozhodovacej činnosti súdov musel vedieť) prijal od žalobkyne neoprávnený prospech v sume 7 416,51
Eur, vydanie ktorého si žalobkyňa musela uplatniť súdnou cestou a výška ktorého je vyššia než
samotná výška poskytnutých úverov (5 108,2 Eur). Z konania žalovaného je zrejmé, že pri svojej
podnikateľskej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov, nepostupoval v súlade so zákonom,
používal praktiky, ktoré je možné kvalifikovať ako nekalé obchodné praktiky a zmluvné dojednania,

ktoré majú povahu neplatných zmluvných podmienok a týmto postupom získal neoprávnený prospech
v rozsahu 7 416,51 Eur a spôsobil žalobkyni nemajetkovú ujmu a nepriaznivé ekonomické dôsledky v
tom, že výška neoprávneného prospechu požadovaného zo strany žalovaného mala negatívny dopad
na jej ekonomickú situáciu a zabezpečovanie životných potrieb pre jej rodinu, ktorý sa ešte viac
prehĺbil v prípade uskutočňovania zrážok zo strany zamestnávateľa, na základe žiadosti žalovaného,

v očiach ktorého žalobkyňa vystupovala ako dlžník neplniaci si svoje povinnosti. Žalovaný pri svojej
podnikateľskej činnosti nepostupoval v súlade so zákonom, používal praktiky, ktoré je možné kvalifikovať
ako nekalé obchodné praktiky a rovnako tak používal aj zmluvné dojednania, ktoré majú povahu
neplatných zmluvných podmienok a nie sú v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu
spotrebiteľa. Konanie žalovaného nemožno považovať za konanie v súlade s ochranou spotrebiteľa

ako slabšej strany daného sporu. Súd požadovanú sumu finančného zadosťučinenia považoval za
primeranúatosohľadomnaintenzituzásahužalovanéhodoprávažalobkyneakospotrebiteľa.Konaním
žalovanéhovzniklinastranežalobkynenepriaznivéekonomickédôsledky.Tým,žežalovanýsivovzťahu
k žalobkyni uplatnil zrážky zo mzdy vo výške dvojnásobku mesačnej splátky, vyvolalo u žalobkyne taktiež
aj stresové situácie a psychické vypätie, v dôsledku ktorého pretrvával u nej stav neistoty a obavy z

možnosti, že zo strany žalovaného sa bude voči nej uplatňovať nárok na uhradenie už raz splatených
peňažných prostriedkov a výška bezdôvodného obohatenia bude narastať. Súd tu súčasne poukazuje
aj na to, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej vyššie citovaným zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnýmipredpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna a presne definovaná ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti
dôjde. Uvedená podmienka v danom prípade splnená bola, nakoľko žalovaný svojím konaním rozhodne

nepostupoval v súlade s ochranou spotrebiteľa a jeho práv, ktoré práva v dôsledku vyššie uvedeného,
boli porušené. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a primerané
finančné zadosťučinenie v požadovanej výške 1 000,- Eur ako dôvodné a opodstatnené, čo do výšky
i základu, priznal, a to vzhľadom na vyššie vedené skutočnosti a závažnosť nezákonného konania zo
strany žalovaného.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol
žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobkyni v konaní žiadne trovy nevynikli,
žiadne si neuplatnila a žiadne jej nevyplývali ani zo súdneho spisu, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.