Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/230/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210051
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717210051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róbert Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne C. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. XXX, L., právne zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., so sídlom T., V. XX,
proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854
140, o neplatnosť zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe odvolania žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15Csp/133/2017-222 zo dňa 17. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Konštatoval, že žiadosť o
poskytnutie úveru podpísala žalobkyňa, čo predstavuje písomný návrh na uzavretie zmluvy o úvere;
oznámenie o poskytnutí úvere na základe tejto žiadosti bolo podpísané žalovaným (bankou, ktorá
poskytla úver) a aj žalobkyňou. Nadväzne mal za preukázané platné uzatvorenie písomnej zmluvy o
úvere (na dvoch listinách; § 46 ods. 2 Obč. zák.). Okresný súd v danej spojitosti (s odkazom na § 4
ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z.) doplnil, že žalobkyni bol predmetný úver poskytnutý a táto ho začala
čerpať. Na základe uvedeného nebolo možné vyhovieť žalobe v časti o určenie neplatnosti zmluvy o

poskytnutí úveru k K. kreditnej karte.
2. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že predmetnú úverovú
zmluvu považovala za bezúročnú a bez poplatkov, bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžník so
žalovaným ako veriteľom „uzavreli uznanie dlhu“ a dohodu o jeho splácaní zo dňa 2.11.2016. Okresný
súd uviedol, že bola spísaná aj notárska zápisnica, v ktorej žalobkyňa uznala dlh vo výške 3.109,50 eur a
vyhlásila, že súhlasí s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom. Zdôraznil, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila,
že ju žalovaný donútil podpísať dotknutú notársku zápisnicu, bolo preukázané, že to bol žalovaný, kto

bol oslovený mediátorom (zvoleným žalobkyňou) a kto vyhovel žiadostiam žalobkyne umožniť jej splatiť
predmetný dlh v splátkach.
3. V danej spojitosti okresný súd poukázal aj na mailovú komunikáciu doloženú žalovaným. Akcentoval,
že v uznaní dlhu a dohode o jeho splácaní je upravené, že dohoda o splácaní dlhu je uzatvorená podľa
§ 585 Obč. zák. Podľa jej čl. I. oddiel II. účelom a predmetom dohody je mimosúdne vyporiadanie
dlhu a dohoda o jeho postupnom splácaní. Následne mal okresný súd za to, že nakoľko došlo k
preukázateľnej dohode o urovnaní medzi žalobkyňou a žalovaným, nie je možné sa ďalej zaoberať

otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, ako ani pohľadávkou, ktorá mala vzniknúť
žalobkyni podľa jej tvrdenia titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného. Na základe dotknutej dohody
o urovnaní doterajší záväzok bol nahradený novým, čo viedlo k zamietnutiu žaloby aj v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia.4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore
plne úspešný žalovaný má právo na ich náhradu voči žalobkyni v celom rozsahu.

5. Proti tomu rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že sa okresný súd
„nemohol uspokojiť s podmieneným záverom“ („ak došlo k platnému uzavretiu“), ale mal skúmať dohodu
o urovnaní ex offo. S poukazom na súdne rozhodnutia v iných veciach uviedla, že nevyhnutným
predpokladom uzatvorenia dohody o urovnaní, resp. jej platnosti, je (musí byť) „skutočná existencia

spornosti alebo pochybnosti o záväzku medzi účastníkmi“. V prejednávanej veci však okresný súd
dohodu o urovnaní neposudzoval vôbec a dôkaz ňou vykonal až na poslednom pojednávaní.
6. Odvolateľka tvrdila, že pokiaľ by posúdil tento dôkaz, musel by dôjsť k záveru, že „fundamentálna
podmienka platnosti“, resp. vôbec existencie dohody o urovnaní (a síce spornosť pohľadávok), nie
je splnená. V prípade, že pôvodný záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, je dôsledné skúmanie
spornosti alebo pochybnosti o to dôležitejšie, že vznikom nového záväzku z urovnania nemožno

uplatňovať námietky proti pôvodnému záväzku. Takýmto spôsobom by bolo možné v podstate
obchádzať tak ustanovenia o neprijateľných podmienkach, ako aj ustanovenia normujúce následky
neplatnosti určitých dojednaní. Žalobkyňa mala za to, že okresný súd akceptovaním podmienenej
platnosti dohody o urovnaní takéto obchádzanie zákona umožnil a vyhol sa aj aplikácii § 298 ods. 1 CSP.

7. Žalovaný sa s napadnutým rozsudkom stotožňoval a žiadal ho potvrdiť. Považoval za „absolútne
zrejmé“, že práva medzi účastníkmi boli sporné a pochybné; čiže bola splnená podmienka pre uzavretie
dohody o urovnaní. Okrem toho, že s uvedeným je plne v zhode skutkový stav (proces uzavretia dohody
o urovnaní iniciovaný práve žalobkyňou), tak spornosť/pochybnosť preukazuje aj dohodnutý výsledok
vyjadrený v predmetnej dohode o urovnaní (neuplatňovanie si zmluvných úrokov a úrokov z omeškania

do budúcna zo strany žalovaného).
8. Žalovaný dodal, že žalobkyňa mohla túto argumentáciu predložiť už na pojednávaniach pred
okresným súdom. Záverom vyjadrenia zopakoval, že žalobkyňa podala účelovo šikanóznu žalobu,
aby sa vyhla plneniu svojich povinností. Napriek kvalifikovanému zastúpeniu predkladala nedôvodnú
argumentáciu a (taktiež) účelovo pokračovala v konaní.

9. Žalobkyňa v následnej reakcii tvrdila, že protistrana sa nezaoberá jej odvolacou argumentáciou.
Skutočnosť, že žalovaný ustúpil z niektorých svojich požiadaviek (zmluvné úroky z omeškania atď.),
nie je - podľa nej - dôkazom toho, že pred uzavretím dohody o urovnaní existoval stav, ktorý je možné
označiť za sporný.

10. Na dotknuté podanie už žalovaný nereagoval.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Prvotne krajský súd konštatuje, že žalobkyňa vôbec nenamietala správnosť záveru okresného súdu
o platnom uzavretí (osobitne vo vzťahu k písomnej forme, ako aj k poskytnutiu a čerpaniu finančných
prostriedkov) zmluvy o úvere - Zmluvy o úvere k ČSOB kreditnej karte. K dotknutej časti napadnutého
rozhodnutia sa v rámci odvolania fakticky bližšie nevyjadruje. Uvedené už samo o sebe (vzhľadom na

viazanosť odvolacieho súdu odvolacími námietkami) vylučuje prijatie iného záveru (než vyslovil okresný
súd) vo vzťahu k žalobnému návrhu smerujúcemu k (údajnej) neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy.

13. Neobstojí námietka žalobkyne, že okresný súd sa nezaoberal dohodou o urovnaní. Z obsahu bodu
12. odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd posudzoval aj jej širšie súvislosti;

vrátane tvrdenia žalobkyne o nútení k podpisu tejto dohody. Z elektronickej/mailovej komunikácie (č. l.
98 - 104) pritom vyplýva, že žalobkyňa (vedomá si riadneho neplnenia svojich zmluvných povinností)
sama iniciovala prostredníctvom mediátora rokovanie o obsahu svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Jeho
výsledkom bolo uzatvorenie predmetnej dohody o urovnaní, ktorá obsahovala i splátkový kalendár.

14. Nemalú mieru tendenčnosti vykazuje aj odvolateľkina interpretácia slovného spojenia použitého v
záverečnej časti bodu 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku „Ak došlo k platnému uzavretiu dohody
o urovnaní, ...“ (zjednodušene interpretácia použitia častice „Ak“) tým spôsobom, že ide o podmienený
záver okresného súdu. Citované - žalobkyňou vytrhnuté z kontextu - slovné spojenie je totiž nevyhnutnévnímať v celkovom znení predmetných konštatovaní okresného súdu. Časť odôvodnenia bezprostredne
predchádzajúca dotknutému slovnému spojeniu pritom vyjadruje jasné stanovisko okresného súdu:
„Keďže došlo k preukázateľnej dohode o urovnaní medzi žalobkyňou a žalovaným...“. To znamená, že

nejde o podmienený záver okresného súdu v otázke platnosti uzatvorenia dohody o urovnaní podľa §
585 Obč. zák., ale - naopak - o výslovné jednoznačné stanovisko.

15. Pomerne účelovým je aj odvolateľkou (minimálne) naznačovaný výklad spornosti, resp. pochybnosti
práv, ktoré mienia zmluvné strany upraviť dohodou o urovnaní, v tom smere, že musí ísť o spornosť,

resp. pochybnosť týkajúcu sa každej časti obsahu záväzku. Predpokladom dohody o urovnaní je totiž
akákoľvek (dokonca i domnelá/subjektívna) spornosť, či pochybnosť o vzájomných právach strán.
16. Dotknutá dohoda odráža vôľu žalobkyne (aj žalovaného) a bola výsledkom jej vlastnej iniciatívy;
konečné znenie rešpektovalo v plnej miere ňou navrhnutú úpravu vzájomných práv a povinností. Nešlo
teda ani o diktát zo strany dodávateľa/žalovaného. Preto nemožno akceptovať terajší prístup žalobkyne,
vrámciktoréhosasnažíonerešpektovaniepravidiel,naktorýchvytvorenísasamazásadnýmspôsobom

podieľala.

17. Navyše, súvisiacu „novú“ skutkovú argumentáciu (o nespornosti obsahu záväzku zo zmluvy o úvere)
predložila žalobkyňa až v odvolacom konaní, pričom ani len netvrdí, že by malo ísť o niektorý z prípadov
vymedzených v § 366 CSP. Čiže v konečnom dôsledku sa jedná o neprípustnú novotu.

18. Bez ohľadu na uvedenú procesnú súvislosť v záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že povinnosť
súdu ex offo skúmať (absolútnu) ne/platnosť právnych úkonov (teda i dohôd) nemožno vykladať tak,
že súd má doslova až vyšetrovaním pátrať po všetkých eventuálnych dôvodoch ich neplatnosti. Aj bez
tvrdení strán posudzuje „len“ elementárne, resp. zrejmé skutkové okolnosti, ale vo vzťahu ku špecifickým
súvislostiam vlastným každému jedinečnému prípadu je určujúcou úloha strán; konkrétne unesenie

bremena tvrdenia. Všetky v odvolaní uvádzané spojitosti boli pritom žalobkyni známe už pred začiatkom
konania v súdenej veci. Keďže žalobkyňa je právne zastúpená advokátom platia pre ňu tiež ustanovenia
o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).

19. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že dôkaz prečítaním dohody o urovnaní okresný súd vykonal až

na poslednom pojednávaní, uvedené nepredstavuje žiadne porušenie procesných predpisov. Naopak,
je štandardným postupom, že listinné dôkazy sa oboznamujú v záverečnej fáze dokazovania. Zároveň
išlo o dôkaz, ktorý (spolu s ďalšími) predložila žalobkyňa v spore Okresného súdu Martin sp. zn.
6Csp/111/2017; t.j. nachádzal sa v jej dispozičnej sfére fakticky od počiatku jeho „vzniku“ (niekoľko
mesiacov pred podaním žaloby v súdenej veci). Aj z tohto pohľadu je zrejmé, že žalobkyňa mohla

už v štádiu konania pred okresným súdom predložiť skutkovú argumentáciu týkajúcu sa (tvrdenej) ne/
spornosti jej záväzku zo zmluvy o úvere ako predpokladu zmluvy o urovnaní. Na pojednávaní dňa
15.5.2019 po oboznámení listinných dôkazov sa mali právo sa k nim vyjadriť obe sporové strany
a žalujúca strana ich nerozporovala; čo sa týka aj listín obsiahnutých v pripojenom spise sp. zn.
6Csp/111/2017.

20. Napokon bezpredmetným je odkazovanie odvolateľky (bez ohľadu na skutkové konkrétnosti daných
prípadov) na závery vyslovené v rozhodnutiach iných prvoinštančných súdov v obdobných veciach. Tie
totiž nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a nepredstavujú
ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň

v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (v spojení i s dôvodmi tohto - odvolacieho -
rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny
názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky vyrovnal, preto nekonal v rozpore
s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z
13.5.2014).

21. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

22. Žalobkyňa síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo
veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú
správnosť (i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj odnej závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite/
zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu plného v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa bola so svojím odvolaním v plnej miere neúspešná, preto žalovaný (ako úspešná sporová
strana) má voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.