Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316202791
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316202791.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Ing. O. O., nar.
XX.XX.XXXX, D., Q. XXX/X, zastúpený advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., Dubnica nad Váhom,
Námestie Matice slovenskej 4262/23, proti žalovaným: 1/ Ing. O. E., nar. XX.X.XXXX, B., E. XX,
zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Nitra, Školská 3, IČO: 36 868 639, 2/ auctio

s.r.o., Nitra, Kmeťkova 30, IČO: 36 765 121, o určenie zániku záložného práva, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/63/2016-212 zo dňa 15. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.

rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100% o výške
ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 2 písm. a), f), § 3 ods. 1, § 21 ods.
2, § 27 ods. 1, § 31 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a vecne tým, že „súd je toho
názoru, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách

nakoľko sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Žalobca mal trojmesačnú prekluzívnu lehotu na to,
aby sa domáhal neplatnosti záložnej zmluvy cestou žaloby o neplatnosť dražby. Táto lehota žalobcovi
márne uplynula. V spore bolo preukázané, že žalobca vedel o tom, že na cenu predmetu dražby má
vplyv - znižuje ju záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky žalovanej 1. Preukázané to bolo jednak
oznámením o dražbe a tiež notárskou zápisnicou o vykonaní dražby.
Čo sa týka znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ing. Piskla, súd konštatuje, že znalec posudok

vypracoval nesústredene, chaoticky, neprofesionálne a neodborne. Bližšie zdôvodnenie tohto názoru je
uvedené v bode 19, 20, 21 tohto rozsudku.
Súd vychádzal z toho, že v znaleckom posudku Ing. Piskla pri oceňovaní nehnuteľností bola braná do
úvahy záložná zmluva žalovanej 1. Kým znalec ocenil 1m2 pozemku sumou 30,29 €/m2, ostatné tri
ocenenia pozemkov stanovili cenu 52,65 €/m2, 58,71 €/m2, 55 €/m2. Z porovnania cien za ocenený
pozemok možno konštatovať, že pozemky na ktoré sa neviaže ťarcha majú veľmi príbuznú cenu. Len

pozemok oceňovaný Ing. Pisklom má cenu podstatne nižšiu čoho dôvodom je to, že tu bola braná do
úvahy ťarcha spočívajúca v záložnej zmluve žalovanej 1.
Súd videl rozpor medzi znaleckým posudkom Ing. Piskla a jeho výsluchom pred dožiadaným súdom,
avšak ani tento rozpor nemá vplyv na právne posúdenie veci.
Listinou na základe ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom k pozemkom a tiež k
zápisu záložnej zmluvy žalovanej 1, na list vlastníctva bola notárska zápisnica zo dňa 14.5.2010 sp. zn.

N 176/2010, NZ 17053/2010 kde bolo jasne uvedené označenie a opis práv a záväzkov na predmet
dražby viaznucich a s ním spojených ako aj to, kto pozemky nadobudol a za akú cenu. Teda nie znaleckýposudok, resp. vyjadrenie znalca boli podkladom toho, čo sa zapisuje na list vlastníctva ale touto listinou
je notárska zápisnica.
Žalobca v žalobe tvrdil, že podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizácii bolo povinnosťou veriteľa uplatniť si svoju pohľadávku riadne a včas prihláškou do
konkurzu, inak nemôže byť uspokojená a v konkurze sa na ňu neprihliada. V čase vyhlásenia konkurzu
žalovaný 1. nemal žiadny právny vzťah so spoločnosťou HM UNIVERZÁL, nevlastnil žiadnu pohľadávku
voči úpadcovi a teda si nič nemohol prihlásiť do konkurzu. Konkurz bol vyhlásený dňa 11.8.2006.
Žalovaný 1. už od 6.4.2005 nemal právny vzťah so spoločnosťou HM UNIVERZÁL.

V spore bolo preukázané a to jednak listinným dôkazom - zmluvou ako aj výsluchom svedkov, že
žalovaná 1. poskytla pôžičku obchodnej spoločnosti HM UNIVERZÁL GALANTA spol. s r.o. na nákup
pozemkov od mesta Galanta. Taktiež bolo preukázané uzatvorenie záložnej zmluvy so spoločnosťou
E.D.K. spol. s r.o., ktorá slúžila na zabezpečenie skutočnej pohľadávky a jej príslušenstva. Taktiež bol
preukázaný súhlas na prevzatie dlhu. Tieto právne úkony - ich existencia v danom čase boli preukázané
jednak listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov Y., T. a E..

Čo sa týka spochybňovania určitosti záložnej zmluvy v čl. III. je nutné konštatovať, že zmluva je
dostatočne určitá na to, aby vyvolala právne následky. V zmluve bola dohodnutá možnosť úhrady kúpnej
ceny aj formou prevzatia dlhu, čím sa spoločnosť E.D.K. spol. s r.o. stala novým dlžníkom a záložcom
vo vzťahu k záložnému veriteľovi. Prípadnú neplatnosť časti kúpnej zmluvy ohľadne prevzatia záväzku
nemá žiadny vplyv na platnosť celej kúpnej zmluvy, keďže zmluva pripúšťa dva spôsoby úhrady kúpnej

ceny a to úhradu do 90 dní odo dňa právoplatnosti vkladu alebo možnosť prevzatia dlhu. O platnosti
kúpnej zmluvy svedčí i to, že správca od nej odstúpil, pričom odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy.
O existencii záväzku spoločnosti E.D.K. spol. s r.o. voči žalovanej 1. svedčí aj fakt z účtovníctva tejto
spoločnosti, kde je za účtovné obdobie vykázaná suma 165.970 €, čo v prepočte na slovenské koruny
činí 5.000.000 Sk. V spore nebolo preukázané, že by obchodná spoločnosť E.D.K. spol. s r.o. mala úver

od komerčných bánk.
Žalovaná 1. poprela, že by existovala zmluva o pristúpení k záväzku o ktorej hovoril pri kladení otázok
právny zástupca žalobcu. V spore existencia takejto zmluvy preukázaná nebola.
Rozhodnutie Správy katastra Galanta o zapísaní záložného práva zo dňa 10.5.2012 bolo doručené
žalobcovi, ktorý sa mal možnosť voči nemu brániť zákonnými prostriedkami v zmysle zák. č. 71/67

Zb. z. čo však neučinil a rozhodnutie sa stalo právoplatné a vykonateľné. Súd sa stotožnil s názorom
žalovaného 1., že výsledkom tohto súdneho sporu nemôže byť rozhodnutie, ktorým súd na základe
preskúmania zákonnosti rozhodnutia správy katastra pripustí zánik záložného práva.
Možno konštatovať, že úspechom v spore by žalobca dosiahol neoprávnené obohatenie, ktoré by
spočívalo v sume, ktorá sa rovná zákonným nárokom žalovanej 1., ktoré vyplývajú zo záložnej zmluvy a

na druhej strane žalovaná 1., by prišla o poskytnutú pôžičku, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou.
Ohľadom petitu, ktorým žalobca žiadal, aby žalovaný II. nezačal alebo nepokračoval s výkonom
záložného práva tento petit stratil opodstatnenie vzhľadom na zamietajúce rozhodnutie vo veci zániku
záložného práva.
V prejednanom spore mala plný úspech žalovaná strana a preto má nárok na 100% náhrady trov

konania“.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokáta s tým, že rozsudok napadol
odvolaním z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku,
pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365
ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku,
pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom
prakticky znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a to porušením takmer všetkých
rozhodujúcich charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite, ktorú nemožno nijako objektívne
zdôvodniť a ani ospravedlniť. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozhodujúcou argumentáciou

žalobcu, týkajúcou sa takmer nepreberného množstva relevantných skutočností spochybňujúcich
existenciu zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 21.03.2005; súd prvej inštancie sa v rozsudku vôbec
nevysporiadal s predloženým a vykonaným dôkazom - zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 21.03.2005 (v
bode 14. len konštatuje udelenie súhlasu na prevzatie dlhu), nevysporiadal sa s neexistenciou platnéhoprevzatia dlhu, spochybnením dôveryhodnosti svedeckých výpovedí svedkov T., Y. a E., ako aj výpovede
žalovanej 1/, neprihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní a zániku záložného práva v súlade s
§ 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a premlčanie výkonu záložného

práva na základe vznesenej námietky. Súd nielenže nevykonal žalobcom označené dôkazy, ale celkom
rezignoval na uvedenie dôvodov, prečo tieto označené dôkazy nevykonal. V konaní neboli vykonané
minimálne žalobcom označené a navrhnuté dôkazy: zmluva o pôžičke zo dňa 06.04.2005, súd sa
zaoberal výlučne zmluvou o pôžičke zo dňa 23.02.2005 resp. zo dňa 24.02.2005, výsluch svedka JUDr.
D. označený žalobcom na pojednávaní zo dňa 24.08.2017, zabezpečenie návrhu na vklad č. V 1045/05

spolu so všetkými listinami predloženými navrhovateľmi, dôkazy z pripojeného spisu Okresného súdu
Trnava sp. zn. 15Cbi 1/2007, dôkazy zo súdneho spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 31Cbi 17/2007,
dôkazy zo súdneho spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 40K 5/2006, znalecké dokazovanie pravosti
listín a ďalšie listinné dôkazy predložené žalovanou na pojednávaní dňa 06.09.2016 a odôvodnenie
rozsudku súd argumentoval znaleckými posudkami č. 7 a 8/2005 zo dňa 16.03.2005, resp. 19.04.2005
a všeobecne záväzným nariadením mesta Galanta bez bližšej špecifikácie, ktoré žiadna zo strán

ako dôkaz neoznačila. Týmto postupom súd prvej inštancie flagrantným spôsobom porušil zásadu
kontradiktórnosti sporového procesu. V rozsudku súd ignoroval interpretáciu a aplikáciu príslušných
ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ignoroval vznesenú námietku premlčania výkonu
záložného práva vznesenú žalobcom v podaní zo dňa 11.01.2018 a vysporiadanie sa s premlčaním
výkonu predmetného práva v rozsudku úplne absentuje. Ďalej odvolateľ vytýkal súdu, že rezignoval na

zákonné požiadavky na hodnotenie dôkazov, a to primárne ale nielen zmluvy o prevzatí dlhu, ako aj
svedeckých výpovedí k tejto zmluve a k prevzatiu dlhu sa vzťahujúcich. Súd vôbec nezhodnotil samotný
status svedkov ako aj kontext skutočností ku ktorým boli vypočutí, dopad výsledku sporu na záujmy
svedkov a celkovú nezaujatosť svedka, aplikácia tzv. procesnej doktríny RAVEN o to viac, že žalobca
poukázal na množstvo skutočností spochybňujúcich tvrdenia svedkov ako aj žalovanej 1/. Ďalej žalobca

poukazuje na spochybnenie určitosti záložnej zmluvy v čl. III. (bod 50. rozsudku) i keď v skutočnosti
bolo poukazované na určitosť ustanovení zmluvy o pôžičke. Rozsudok je v tejto časti zmätočný. V
bode 11. rozsudku konštatuje uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 23.02.2005, ale následne v bode
13. už uvádza zmluvu o pôžičke zo dňa 24.02.2005, pričom tento rozpor vo vlastných záveroch nijako
nevysvetľuje. Rozsudok je tak zmätočný, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukazuje

na skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec právne neposúdil na základe akých skutočností a z akého
právneho dôvodu došlo resp. malo dôjsť k domnelému prevzatiu dlhu. Súd len konštatuje uzavretie
zmluvy o pôžičke, udelenie súhlasu veriteľa s prevzatím dlhu a uzavretie záložnej zmluvy. V rozsudku
tak absentuje úplne základné a vo veci samej rozhodujúce právne posúdenie otázky prevzatia dlhu, čo
má základný význam na posúdenie otázky existencie a trvania záložného práva. Rozsudok je z hľadiska

nesprávnosti arbitrárny, zmätočný a absolútne nepreskúmateľný. Zmätočnosť rozsudku zvýrazňuje aj
fakt, že i keď súd prvej inštancie vôbec osobitne sa nevyjadruje k právnemu titulu, ktorým mohlo
dôjsť k platnému prevzatiu dlhu v bode 48. posledná veta uvádza, že „žalovaný 1/ už od 06.04.2005
nemal právny vzťah so spoločnosťou HM UNIVERZÁL“, z čoho implicitne vyplýva, že súd mal za to,
že práve dňa 06.04.2005 malo dôjsť k prevzatiu dlhu, zistenie ktoré však je v absolútnom protiklade

s ďalšími závermi súdu prvého inštancie. V zmätočnosti svojich záverov súd pokračuje v bode 50.
rozsudku kde uvádza „V zmluve bola dohodnutá možnosť úhrady kúpnej ceny aj formou prevzatia
dlhu, čím sa spoločnosť E.D.K. spol. s r.o. stala novým dlžníkom a záložcom vo vzťahu k záložnému
veriteľovi.“ Po tomto závere súdu prvej inštancie je už prakticky nemožné zistiť, či súd má za to, že
k prevzatiu dlhu došlo kúpnou zmluvou, zmluvou o prevzatí dlhu alebo dňa 06.04.2005. Súd prvej

inštancie ďalej konštatuje bod 42. rozsudku, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje ustanovenie §
21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách, nakoľko sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Žalobca
mal trojmesačnú prekluzívnu lehotu na to, aby sa domáhal neplatnosti záložnej zmluvy cestou žaloby
o neplatnosť dražby. Táto lehota žalobcovi márne uplynula. Podľa právneho názoru žalobcu je vyššie
uvedený záver súdu prvej inštancie prima facie nesprávny. Žalobca ako úspešný vydražiteľ vôbec

nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa zákona č. 527/2002
Z.z. zákona o dobrovoľných dražbách. Odôvodnenie rozsudku je absolútne iracionálne, keďže dražba
sa nekonala na návrh záložného veriteľa a súd prvej inštancie opomenul interpretovať aplikovateľné
právne normy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalšou nesprávnosťou rozsudku je to, že v tomto
konaní sa nespochybňuje záložná zmluva, ale trvanie záložného práva zriadeného záložnou zmluvou.

Odôvodnenie rozsudku je tak celkom mylné a úvahy súdu sú ťažko zrozumiteľné. Odvolateľ poukázal na
§ 92 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v tomto prípade nešlo o dobrovoľnú dražbu na návrh
záložného veriteľa, ale o speňažovanie majetku dražbou správcu. Ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách sa pri dražbe organizovanej správcom neaplikujú v celom rozsahu, ale len primerane k povahetakéhoto speňaženia. Právne posúdenie tohto právneho stavu zostalo zo strany súdu prvej inštancie
bez povšimnutia. Žalobca ďalej poukazuje na celkom zmätočné tvrdenia súdu prvej inštancie uvedené
v bode 53. rozsudku keď súd uvádza, že sa stotožnil s názorom žalovaného 1/, že výsledkom tohto

súdneho sporu nemôže byť rozhodnutie, ktorým súd na základe preskúmania zákonnosti rozhodnutia
správy katastra pripustí zánik záložného práva. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha preskúmania
zákonnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávy.Isúduprvejinštanciemusíbyťznáme,ženiejepríslušný
na prejednávanie uvedených nárokov. K rozhodnutiu správy katastra o opakovanom zápise záložného
práva na list vlastníctva sa už žalobca vyjadril. Súd na uvedené vyjadrenie vôbec nereflektuje a teda

sa s ním ani vysporiada. Rovnako iracionálne je aj zistenie súdu, že o platnosti kúpnej zmluvy svedčí
i to, že správca od nej odstúpil, pričom odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy - bod 50. rozsudku.
Z uvedeného záveru je zjavné, že súd si zamieňa právnu príčinu a následok. Z neplatnej zmluvy sa
nestáva platná len preto, že od nej zmluvná strana odstúpi. Odstúpenie od neplatnej zmluvy len nevyvolá
žiadne právne následky. Vyšší záver uvedený v bode 54. rozsudku podľa ktorého úspechom v spore
by žalobca dosiahol neoprávnené obohatenie, ktoré by spočívalo v sume, ktorá sa rovná zákonným

nárokom žalovanej 1/ ktoré vyplývajú zo záložnej zmluvy a na druhej strane žalovaná 1/ by prišla o
poskytnutú pôžičku, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou, je očividne nesprávny. Odhliadnuc od
skutočností, že prísť o poskytnutú pôžičku je právne neudržateľné tvrdenie, o obohatení by bolo možné
rýdzo hypoteticky hovoriť len v rozsahu hodnoty zálohu v žiadnom prípade nie v rozsahu pohľadávky
zabezpečenej záložným právom. Nesprávnym skutkovým zistením súdu prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov poukázali na bod 43. rozsudku kde sa konštatuje, žalobca vedel, že na cenu
predmetu dražby má vplyv záložná zmluva. Toto zistenie nielenže nevyplýva zo žiadnych dôkazov, ale
je v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu. Z oznámenia o dražbe a z notárskej zápisnice vyplýva
len fakticita zápisu záložného práva na list vlastníctva, nič viac ani menej. Rovnako zistenie súdu v
bode 45. rozsudku, že v znaleckom posudku Ing. Pisklu pri oceňovaní nehnuteľností bola braná do

úvahy záložná zmluva žalovanej je v priamom opaku s obsahom znaleckého posudku aj s explicitným
vyjadrením znalca. Spochybňovanie záverov znaleckého posudku len s poukazom na úplnú zjavnú
chybu v písaní v predmetnom posudku je však podľa názoru žalobcu absurdné. Úplne nesprávne a
v rozpore s jasným obsahom listinných dôkazov je aj zistenie súdu uvedené v bode 47. rozsudku, že
listinou na základe ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom k pozemkom a tiež k zápisu

záložnej zmluvy žalovanej 1/, na list vlastníctva bola notárska zápisnica zo dňa 14.05.2010 sp. zn. N
176/2010, NZ 17053/2010. Bolo to práve uvedené konanie o zápis práv k nehnuteľnosti na základe
predmetnej notárskej zápisnice, kde došlo k výmazu záložného práva z listu vlastníctva a nie k jeho
zápisu.Ďalšiekonfúznejezisteniesúduprvejinštancieuvedenévbode15.rozsudku,žedňa09.09.2010
bol uznaný dlh dlžníkovi spoločnosti E.D.K. s.r.o. voči veriteľovi Ing. O. E.. Z obsahu uznania dlhu pritom

bez pochybností vyplýva, že dlžník E.D.K. spol. s r.o. okrem iného uznal svoj dlh vo výške 5.000.000,-
Sk zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2005 (t.j. nie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.02.2005). Ako už
bolo uvedené súd prvej inštancie sa otázkou zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2005 v rozsudku vôbec
nezaoberal a uvedené zistenie o uznaní dlhu tak ani s ostatnými zisteniami nekonfrontoval. Ak bude mať
odvolací súd za to, že niektoré zo žalobcom uvedených dôvodov treba považovať za inú vadu konania

žiada žalobca, aby takto boli posudzované. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/ prostredníctvom splnomocnenca. K premlčaniu výkonu
záložného práva na základe vznesenej námietky uviedol, že námietku premlčania môže vzniesť iba

dlžník, žalobca však nie je v pozícii dlžníka, ale vydražiteľa. Naviac poukázal na § 151j ods. 2
Občianskeho zákopníka. Argumenty odvolateľa k bodu 48. rozsudku, že žalovaný 1/ už od 06.04.2005
nemal právny vzťah so spoločnosťou HM UNIVERZÁL - znamená iba toľko, že to má byť dátum
povoleniavkladudokatastra,prechodvlastníckehoprávaz HMUNIVERZÁLnaspoločnosťEDK.Dátum
prevzatia dlhu 21.03.2005 nie je dátumom prechodu vlastníckeho práva teda zmenou vlastníka. V bode

16. rozsudku je uvedený dátum vyhlásenia konkurzu 16.08.2006 z čoho vyplýva, že 45 dňová zákonná
lehota na prihlásenie zabezpečovaného (záložného) veriteľa do konkurzu začala plynúť 18.08.2006 a
skončila 30.09.2006. Keďže k odstúpeniu od kúpnej zmluvy správcom a vrátenie vlastníctva pôvodnému
vlastníkovi do konkurznej podstaty došlo 23.11.2006, teda po uplynutí zákonnej lehoty na prihlásenie
nárokov, žalovaný nemohol svoje právo uplatniť. Žalobca tieto skutočnosti potvrdzujúce začiatok a

koniec lehoty na uplatnenie práva v konkurze ako i skutočnosť, že k vzniku práva na uplatnenie nároku
došlo až 23.11.2006 počas celého konania nevyvrátil ani sa k nim vecne nevyjadril, iba neustále tvrdil,
že nárok nebol v zákonnej lehote prihlásený. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.5. K odvolaniu žalobcu sa podrobne vyjadrila aj žalovaná 1/. Uviedla, že v pôvodnej žalobe sú vedené
nepravdivé tvrdenia, ktoré sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov.
Súd prvej inštancie sa podrobne venoval všetkým tvrdeniam žaloby. V bode 14. rozsudku súd nie iba

konštatuje udelenie súhlasu na prevzatie dlhu, ale tento súhlas bol udelený ku dňu účinnosti zmluvy o
prevzatí dlhu uzatvorenej medzi pôvodným a novým dlžníkom. Zmluva o prevzatí dlhu bola uzavretá
medzi spoločnosťou HM UNIVERZÁL a spoločnosťou EDK. Tieto spoločnosti nie sú stranami konania.
Boli vypočutí bývalí konatelia ako svedkovia. Žalobca spochybňuje zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa
21.03.2005, táto už bola preskúmaná aj v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spis. zn.

31Cbi 17/2010. Podľa názoru žalovanej 1/ sa súd venoval dostatočne otázke zmluvy o prevzatí dlhu
v bodoch 36., 37., 39., 40. a v iných. Žalobca spochybňuje výpovede svedkov, ktorí nevypovedali
podľa jeho predstáv. Otázky, ktoré boli kladené na pojednávaní boli sugestívne, dvojzmyselné a
nezrozumiteľné. Nie je pravdou, že by sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa
neprihlásenia pohľadávky v konkurznom konaní a zániku záložného práva. Konkurz bol vyhlásený
takmer 1,5 roka po tom, čo prešiel dlh na spoločnosť EDK ktorá riadne tento dlh plnila. Žalobca vytýkal

súdu, že sa nezaoberal zmluvou o pôžičke zo dňa 06.04.2005, ale že sa zaoberal výlučne zmluvou o
pôžičke zo dňa 23.02.2005 resp. 24.02.2005. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Zmluva o pôžičke zo dňa
06.04.2005bolažalobcoviznámaaodvolávasanaňuužvpodanejžalobe.Žalobcanepochopilúčeltejto
zmluvy, lebo táto zmluva je nadbytočná z hľadiska práva, slúžila iba k potvrdeniu podmienok splácania
prevzatého dlhu spoločnosťou EDK. Bolo to vysvetlené listom zo dňa 18.08.2017. Žalobca však napriek

všetkému dokazovaniu predložených listín overených notárom ako aj výpovediam svedkov stále trvá na
svojom zavádzajúcom tvrdení. Čo sa týka výsluchu svedka JUDr. D. navrhovala ho vypočuť žalovaná
1/, neskôr však túto požiadavku na predvolanie svedka odvolala. Žalobca požaduje predloženie návrhu
na vklad č. V 1045/05 spolu so všetkými listinami, pritom v spise ako dôkaz je priložená uzatvorená
záložná zmluva. Nie sú známe dôvody prečo chce žalobca skúmať tieto listiny. Čo sa týka poukazu

žalovanej 1/ na rozdielne ceny pozemkov a rozpory v ocenení súd uviedol v bode 46. a 47., že tento
rozpor nemá vplyv na právne posúdenie veci. V rozsudku sa uvádza dátum 23.02.2005 v bode 11.
a následne v bode 13. z 24.02.2005 na samotnej zmluve o pôžičke je uvedený dátum 23.02.2005 a
preklep vznikol pravdepodobne pri písaní dátumu 24.02.2005 a je nesprávny. Podľa názoru žalovanej 1/
však tento preklep nemohol spôsobiť zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku. Čo sa týka právneho

posúdenia žalobca zámerne zamlčuje právne dôvody pre ktoré bola žaloba zamietnutá. Žalovaná 1/
uviedla, že nikdy nebola účastníkom konkurzného konania spoločnosti HM UNIVERZÁL, nevzťahoval
sa na ňu zákon o konkurze a reštrukturalizácii a uvedenú pohľadávku voči EDK si nemohla uplatniť
v konkurze, lebo táto spoločnosť v konkurze nebola. Znovu poukazuje na uznesenie Správy katastra
Galanta v konaní X1 12/2012 zo dňa 10.05.2012, ktorá opätovne v súlade s § 93 ods. 2 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii rozhodla, že ťarcha nemala byť zrušená. Čo sa týka nesprávnych
skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov uvádza žalobca nepravdivé
skutočnosti. V bode 25. rozsudku je uvedené, že v oznámení o dražbe, ktoré je súčasťou spisu bol
označený opis práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ktoré podstatným
spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby. V notárskej zápisnici z dražby je opätovne vyznačený

opis práv a záväzkov s ktorými uvedené pozemky žalobca vydražil. Čo sa týka zápisu a výmazu
záložného práva tieto úkony vykonala Správa katastra Galanta rozhodnutím na ktoré nemá žalovaná 1/
žiaden vplyv. V zmluve o pôžičke zo dňa 06.04.2005 bola vykonaná a venovaná dostatočná pozornosť,
dôkazy navrhované žalobcom boli iba za účelom predlžovania súdneho konania. Navrhla odvolanie
proti rozsudku v celom rozsahu zamietnuť.

6. Splnomocnenec žalobcu sa vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej 1/. Námietka
premlčania bola žalobcom vznesená nie voči pohľadávke zabezpečenej záložným právom, ako sa
právnyzástupcažalovaného1/mylnedomnieva,alevočivýkonuzáložnéhopráva.Námietkupremlčania
výkonu záložného práva je oprávnený primárne uplatniť záložný veriteľ záložca nie obligačný dlžník ak

nie je súčasne záložcom. V bode 48. rozsudku sa ani náznakom neodkazuje na zmenu vlastníka vo
vzťahu k nehnuteľnostiam, ale len na pohľadávku voči dlžníkovi i keď súd prvej inštancie nesprávne
uvádza termín vlastniť vo vzťahu k pohľadávke. Žalobca nerozumie tvrdeniam právneho zástupcu
žalovaného 1/ o vrátení vlastníctva do konkurznej podstaty, keďže ide o právny nezmysel. Žalovaný
hovorí o vzniku práva na uplatnenie nároku, pričom vznik práva na uplatnenie nároku je tak isto

právny nezmysel. Zo všetkých vyjadrení žalobcu je zrejmá argumentácia, že pohľadávka žalovaného
1/ mala byť v konkurze prihlásená prihláškou na základnej prihlasovacej lehoty, keďže ide o záväzok
pôvodného dlžníka HM-UNIVERZÁL GALANTA voči žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi vzhľadom
na skutočnosť, že nedošlo k platnému prevzatiu dlhu, z tvrdení ktorých implicitne vyplýva, že ide otaký nárok, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu existoval a mal byť uplatnený. Rozhodujúca argumentácia
žalovaného 1/ vo vyjadrení sa týka primárne skutkových tvrdení uvádzaných stranami sporu a nie
posúdenia správnosti rozsudku. K nesprávnosti rozsudku žalobca odkazuje na obsah odvolania.

Polemiku so žalovaným 1/ považuje za celkom nadbytočnú.

7. K vyjadreniu splnomocnenca žalobcu sa vyjadril splnomocnenec žalovanej 1/, ktorý sa stotožňuje
s napadnutým rozsudkom. Žalovaný 1/ sa na základe § 151j ods. 2 môže domáhať uspokojenia zo
zálohu aj postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách, pretože taký je zmysel právnej normy.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení o vrátení vlastníctva pôvodnému vlastníkovi myslel nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodným vlastníkom z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ktoré vykonal
správca konkurznej podstaty. Žalovaný 1/ si objektívne nemohol v konkurze uplatniť svoju pohľadávku v
základnej prihlasovacej lehote, nakoľko správca konkurznej podstaty odstúpil od zmluvy dňa 23.11.2006
až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. V ostatnom sa pridržiava svojich predchádzajúcich
vyjadrení.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného

sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Jednou z odvolacích námietok, pritom však zásadnou bolo namietanie, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

10. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne záverynie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery v ňom obsiahnuté
sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku sú síce rozsiahlym spôsobom popísané stanoviská strán k
veci a obsah vykonaných dôkazov (odsek 1. - 40.), avšak úplne absentuje súborné zistenie skutkového

stavu a obsah hodnotenia vykonaných dôkazov. Súd však musí potrebné údaje, hodnotenia a závery
o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na
doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Napadnuté rozhodnutie
neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené,

ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Preskúmavaný rozsudok tak
nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.

14. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že
záložné právo na nehnuteľnosti: pozemok parc. č. 68/1 o výmere 4138 m2 - zastavané plochy a

nádvoria, parc. č. 68/8 o výmere 83 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 182/10 o výmere 1213
m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 182/11 o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria, podiel
1/1, vedených na LV č. XXXX v kat. úz. N. v zmysle Záložnej zmluvy zo dňa 06.04.2005 uzatvorenej
medzižalovanouv1.radeakozáložnýmveriteľomaE.D.K.spol.sr.o.sídlo:Hlavná918/2,Galanta,IČO:
36 266 728 ako záložcom zaniklo. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

ktorý upravoval určovaciu žalobu v ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Aj v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je
možné žalobou požadovať, určenie neexistencie práva iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie však aplikácia náležitej právnej normy a

vyhodnotenie skutočností vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu absentuje.

15. Je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku jeho
dôvodov, čo znamená, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou naliehavého
právneho záujmu, ktorý v preskúmavanom prípade prezumoval bez opory v zákone. Podľa názoru

odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že vadou zmätočnosti
je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na
všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku
rozhodnutia.

16. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neaplikoval právne predpisy na ktorých žalobca postavil
právne posúdenie uplatneného nároku a to § 588 a § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 1 a
2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom do 31.12.2011, pričom súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza z akých dôvodov

právne posúdenie žalobcom bolo nesprávne a z akých konkrétnych dôvodov na zistený skutkový stav
aplikoval § 2 písm. a) a f), § 3 ods. 1, § 21 ods. 2, § 27 a § 31 zákona o dobrovoľných dražbách,
pričom nestačí len uviesť názor, že na daný prípad sa vzťahuje zákon o dobrovoľných dražbách, a
to obzvlášť za situácie, ak žalobca svoj nárok právne posúdili inak. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na tvrdenia žalobcu, že vo veci je rozhodujúce právne posúdenie otázky prevzatia dlhu,

ktorá má zásadný vplyv na posúdenie otázky existencie a trvania záložného práva. Práve toto skutkové
tvrdenie tvorilo základ procesného útoku žalobcu, na ktorom postavil svoju žalobu. V tejto súvislosti
sa súd prvej inštancie nevysporiadal s relevantnou argumentáciou žalobcu spochybňujúcou existenciu
zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 21.03.2005, s neexistenciou platného prevzatia dlhu, spochybnenímdôveryhodnosti svedeckých výpovedí svedkov T., Y., E. ako aj výpovede žalovanej 1/, neprihlásenia
pohľadávky v konkurznom konaní a zániku záložného práva a premlčania výkonu záložného práva na
základe uplatnenej námietky premlčania. Túto argumentáciu žalobcu však súd prvej inštancie úplne

odignoroval a nedal žalobcovi žiadnu odpoveď. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie
mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu jeho záveru, na ktorom založil zamietnutie
žaloby. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale
jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné,
zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo

irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať
za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na skutkové tvrdenia a dôkazy žalobcu a neposkytol mu žiadnu
repliku na ním predostreté právne otázky. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a

tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu, v ktorej správne žalobca poukázal
na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi strán.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že vadou
zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje zdôvodnenie

vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie
nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkové
otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky
zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

18. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu

dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť
správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento
rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že

nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu
prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

20. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil v celom rozsahu, vrátane
závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať,
znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky vykonaného
dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia
dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení

§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj
odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť
aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciupráve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).