Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118217696
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118217696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloletú H. H. U. - C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom E. E., J. Strieborná 4, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky N. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. E.,
C. XX a otca F. K. U., nar. XX. XX. XXXX, rakúskeho štátneho občana, bytom E., Z. XX, zastúpeného
Lion Law Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, o návrhu
navrhovateľky Q.. V. I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. E., J. C. 4, o zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 37P/33/2018-393 zo dňa 05. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/33/2018-393 zo dňa 05. 12. 2019 vo výroku,
ktorým okresný súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX.
XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018 (tretí výrok rozsudku), vo výroku,
ktorým okresný súd zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12. 2019 na maloletú H. H. U. - C.,
nar. XX. XX. XXXX vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur mesačných splátkach spolu

s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok rozsudku) a v závislom o trovách
konania, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (siedmy výrok rozsudku), p o
t v r d z u j e .

II. V ostatných výrokoch zostal rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/33/2018-393 zo
dňa 05. 12. 2019 nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 05. 12. 2019 č. k. 37P/33/2018-393 rozhodol
tak, že konanie o návrhu na zverenie maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky zastavil. Zastavil tiež konanie o návrhu na úpravu styku rodičov s maloletou
H. H. U. -C., nar. XX. XX. XXXX počas náhradnej osobnej starostlivosti. Otcovi maloletého dieťaťa
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške

200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018. Zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12.
2019 na maloletú H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátokpri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Matke maloletého
dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo
výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018. Zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do
05. 12. 2019 na maloletú H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 1.150,- Eur okresný súd povolil
matke maloletého dieťaťa splácať v 40,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do
zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania a že štát nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným tamojšiemu súdu dňa 09. 02. 2018 domáhala zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej
starostlivosti, určenia povinnosti rodičom maloletej prispievať na výživu maloletej, matke výživným vo
výške 100,- € mesačne, otcovi výživným vo výške 500,- € mesačne a úpravy styku matky s maloletou

každú sobotu v párny týždeň v mesiaci od 09.00 hod. do 11.00 hod. za jej prítomnosti a otca s maloletou
každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod. za jej prítomnosti. Navrhovateľka
v návrhu uviedla, že bola kontaktovaná matkou maloletého dieťaťa, že sociálny úrad z Rakúska jej
chce odobrať maloletú. Poznamenala, že matka maloletej trpí psychiatrickou diagnózou, ktorá nie je
zlučiteľná s osobnou starostlivosťou o maloletú. Vo Viedni na príslušnom súde prebehlo konanie o

odobratí maloletej a súd potvrdil postup sociálneho úradu. Dňa 04. 01. 2018 jej maloletá bola odovzdaná
a zároveň jej bol daný doklad Magistrátu Viedeň, že je oprávnená vykonávať starostlivosť a výchovu pre
maloletú. Podotkla, že je zdravá, bezúhonná, nebola súdne trestaná. Maloletá má riadne zaopatrenie.
Otec maloletej odo dňa odobratia maloletej maloletú nekontaktoval, matka je rada, že je o maloletú
postarané. Uviedla, že o dieťa sa riadne stará, vybavila jej zdravotnú poisťovňu. Na výzvu súdu doplnila,

že maloletá je na území Slovenskej republiky od 04. 01. 2018. Otec ju bol pozrieť len v pôrodnici,
ďalej sa o ňu nezaujímal. Matka maloletej ju tiež bola pozrieť len jeden raz, v Rakúsku mala stanovený
zákaz styku s maloletou. Maloletá nemá žiadne sociálne väzby v Rakúsku, bola odregistrovaná zo
zdravotnej poisťovne, z miesta pobytu i od lekára. Na Slovensku má maloletá vybudované rodinné i
sociálne väzby, je evidovaná u detského lekára, prihlásená k pobytu. Rozhodnutie sociálneho úradu

potvrdil Bezirksgericht Hernals - GZ 3Ps 116/17d-4, pojednávanie sa uskutočnilo dňa 07. 12. 2017.

3. Otec maloletého dieťaťa vyjadril s návrhom navrhovateľky súhlas v časti zverenia. V časti úpravy
styku navrhol upraviť jeho stretávanie s maloletou na každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod.
do 11.00 hod. v mieste bydliska maloletej v prítomnosti navrhovateľky. Nesúhlasil s navrhovanou

výškou výživného a požadoval určiť výživné z jeho strany v sume 100,- Eur mesačne počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia.

4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k podanému návrhu poukázala na nepravdivé údaje rakúskeho
úradu a popísala skutkové okolnosti, ktoré predchádzali odobratiu maloletej z jej starostlivosti, aj ktoré

nasledovali potom ako sa vrátila na Slovensko.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že v starostlivosti navrhovateľky sa
maloletá nachádza od 04. 01. 2018, kedy bola maloletá odovzdaná rakúskym sociálnym úradom. Vo
vyjadrení poukázal na výdavky na maloletú. Uviedol, že od 01. 10. 2019 maloletá navštevuje materskú

školu.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, pričom z rodného listu maloletej zistil, že maloletá
sa narodila vo Viedni ako dieťa rodičov N. C. a F. K. Wiesera. Z rozhodnutia Magistrátu Viedeň zo dňa
08. 01. 2018 pre prvostupňový súd vyplynulo, že navrhovateľka je oprávnená vykonávať starostlivosť

a výchovu o maloletú.

7. Z rozhodnutia Okresného súdu Hernals 3Ps 116/17d-5 zo dňa 02. 01. 2018 pre prvostupňový súd
vyplynulo, že Okresný súd Hernals predbežne vyhlásil opatrenie úradu pre deti a mládež z 10. 11. 2017
ohľadom maloletej, a to jej umiestnenie do krízovej opatery, za prípustné. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že dňa 17. 11. 2017 požiadal úrad pre deti a mládež o poverenie na starostlivosť o maloletú.

8. Z uznesenia Okresného súdu Hernals sp. zn. 8Ps 1/18f-27 zo dňa 05. 06. 2018 súd prvej inštancie
zistil, že matke maloletej bola odňatá starostlivosť o maloletú a maloletá bola zverená do starostlivostinavrhovateľky. Zároveň bola zamietnutá žiadosť úradu pre deti a mládež na zabezpečenie starostlivosti
o maloletú. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2019. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že
úrad pre deti a mládež požiadal, aby bola naň prevedená starostlivosť o maloletú. Taktiež navrhovateľka

požiadala, aby jej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti. Dňa 10. 11. 2017 bola maloletá
umiestnená úradom pre deti a mládež do krízovej starostlivosti, v polovici decembra 2017 bol zastavený
kontakt matky s maloletou. Dňa 04. 01. 2018 bola maloletá prepustená k navrhovateľke.

9. Dňa 24. 08. 2018 Okresný súd Hernals na dožiadanie okresného súdu oznámil, že Úrad pre pomoc

deťom a mládeži dňa 16. 11. 2017 súdu navrhol, aby mu bola zverená opatera maloletej z dôvodu
ohrozenia blaha maloletej a oznámil, že matke sa dňa 10. 11. 2017 odňalo právo na starostlivosť a
výchovu maloletej. Rozhodnutie Okresného súdu Hernals zo dňa 05. 06. 2018, ktorým bolo matke
odňatéprávonastarostlivosťomaloletúaboloprevedenénanavrhovateľkujedefinitívne.Nebolomožné
poskytnúť informáciu o jeho právoplatnosti, nakoľko nebolo súdu ešte doručené potvrdenie o doručení
rozhodnutia. Dožiadaný rakúsky súd ďalej uviedol, že na ich súde je ešte podaný návrh matky na úpravu

styku s maloletou, matka bola opakovane vyzvaná, či na návrhu trvá, ak sa nevyjadrí, návrh sa bude
považovať za bezpredmetný. Iné konania, napríklad týkajúce sa výživného na Okresnom súde Hernals
nebolo začaté.

10. Z oznámenia spoločnosti Evalar, s.r.o. , IČO: 504 017 42 zo dňa 04. 12. 2018 a zo dňa 14. 12.

2018 prvostupňový súd zistil, že výška priemernej mesačnej mzdy otca maloletého dieťaťa v období od
11/2017 do 10/2018 predstavovala 11.870,72 €, pričom otec vykonával funkciu konateľa.

11. Z potvrdenia zamestnávateľa matky maloletej (BILLA s.r.o, IČO: 313 47 037) zo dňa 13. 09. 2019
prvostupňový súd zistil, že matka je zamestnaná na dobu určitú do 30. 11. 2019 a výška jej priemernej

mesačnej mzdy za obdobie 06/2019 až 08/2019 predstavovala 528,83 €. Z vyjadrenia ÚPSVaR Banská
Bystrica zo dňa 18. 09. 2019 vyplýva, že matka nie je poberateľkou štátnych dávok.

12. Z rozhodnutia Mestského úradu mesta Viedeň zo dňa 09. 11. 2017 súd prvej inštancie zistil, že
otec maloletej bol povinný platiť výživné maloletej od 18. 09. 2017 vo výške 240,- € mesačne do rúk

jej terajšieho zákonného zástupcu pri exekúcii. V tom čase mal otec čistý mesačný príjem 3.200,- €, z
čoho platil dobrovoľné príspevky na dôchodok v sume 1.300,-€, mal zákonné vyživovacie povinnosti na
ďalšie štyri maloleté deti.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 8 Nariadenia (ES) č. 2201/2003, podľa čl. 3 písm.

d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 .

14. Prvostupňový súd konštatoval, že v danej veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa,
v ktorom sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, úpravy
styku a určenia výživného rodičom maloletej. Maloletá sa narodila v Rakúsku matke, slovenskej štátnej

občianke a otcovi, rakúskemu štátnemu občanovi. Nakoľko Slovenská republika i Rakúska republika
sú členmi Európskej únie, okresný súd na otázku právomoci aplikoval Nariadenie č. 2201/2003 a
Nariadenie č. 4/2009. Uviedol, že právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v časti zverenia
maloletej a úpravy styku je daná čl. 8 Nariadenia č. 2201/2003, nakoľko maloletá mala v čase začatia
konania obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Prvostupňový súd mal preukázané, že maloletá

sa narodila v septembri 2017 v Rakúsku, avšak v novembri 2017 bola odňatá zo starostlivosti matky a
umiestnená v krízovej starostlivosti v Rakúsku. Následne v januári 2018 bola odovzdaná do starostlivosti
navrhovateľke a reálne od januára 2018 žila na území Slovenskej republiky v domácnosti navrhovateľky,
prihlásená bola do sociálneho a zdravotného systému v Slovenskej republike, mala tu vytvorené rodinné
väzby s príbuznými. V priebehu konania prvostupňový súd zistil, že aj na Okresnom súde Hernals

prebiehalo konanie o zverenie maloletej, v ktorom bolo už dňa 05. 06. 2018 vydané rozhodnutie vo veci
samej a maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť až dňa 22. 08. 2019 z dôvodu doručovania rodičom maloletej. Toto rozhodnutie bolo
Okresným súdom Banská Bystrica vyhlásené za vykonateľné (sp. zn. 12Ecud/2/2019) a predstavuje
prekážku rozhodnutej veci. Prvostupňový súd uviedol, že nakoľko v časti zverenia maloletej do osobnej

starostlivosti navrhovateľke už bolo právoplatne rozhodnuté, v tejto časti nemohol znovu konať a
rozhodovať. Uviedol tiež, že právomoc slovenského súdu v otázke určenia vyživovacej povinnosti
vyplýva z čl. 3, písm. a) aj b) Nariadenia č. 4/2009 a je daná obvyklým pobytom maloletej, ako i obvyklým
pobytom rodičov maloletej, ako povinných platiť výživné.15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tiež podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), pričom konštatoval, že navrhovateľka využila svoje dispozičné právo a vzala

návrh na zverenie maloletej a návrh na úpravu styku maloletej s rodičmi späť, s čím ostatní účastníci
konania súhlasili, preto okresný súd v zmysle § 29 CMP konanie o návrhu navrhovateľky o zverenie
maloletej do jej osobnej starostlivosti a konanie o návrhu o úpravu styku rodičov s maloletou zastavil.
Okresný súd mal tiež preukázané, že v konaní o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky nie je potrebné pokračovať, nakoľko tomu bráni prekážka rozhodnutej veci, keďže o

zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky bolo už právoplatne rozhodnuté rakúskym
súdom.

16. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletej predložil súdu listinu
Mestského úradu Viedeň, o tom, že bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným v sume 240,-
Eur mesačne od narodenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o rozhodnutie správneho orgánu,

pričom v zmysle Nariadenia č. 4/2009 možno uznať a vykonať len súdne rozhodnutia, pod ktoré patria
aj rozhodnutia správnych orgánov, ale len tých, ktoré sú uvedené v prílohe X Nariadenia č. 4/2009 (čl.
2 ods. 2 Nariadenia), medzi ktorými vyššie uvedený rakúsky orgán nie je menovaný. Okresnému súdu,
teda v časti výživného nebránila žiadna prekážka na rozhodnutie.

17. V súvislosti s rozhodovaním o výživnom okresný súd aplikoval § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „Zákon o rodine“), § 62 ods. 1, 2, 4 a 5
Zákona o rodine.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá mala v čase rozhodovania

prvostupňového súdu 2 roky 3 mesiace. Navštevuje súkromnú materskú škôlku. Nemá žiadnu
pravidelnú záujmovú činnosť, jej zdravotný stav je dobrý, nenavštevuje žiadnu špecializovanú zdravotnú
ambulanciu. Odôvodnené potreby maloletej predstavujú náklady na stravu v škôlke 60,- € mesačne,
20,- € doma, ošatenie, obuv v sume 30,- € mesačne, výdavky na hygienické potreby (plienky, vlhčené
obrúsky, krémy) 20,- € mesačne, zvýšené výdavky v sume 300,- € v súvislosti s návštevou súkromnej

jazykovej škôlky, nákupom kočíka v sume 250,- € ročne, t.j. cca 21 € mesačne. Prvostupňový súd zisti,
že taktiež sú vynakladané výdavky na voľnočasové aktivity s maloletou (plávanie, výlety, dovolenky).
Prvostupňový súd mal ďalej preukázané, že otec v súčasnosti nie je vedený ako zamestnanec na
území Slovenskej republiky, nie je vedený už ani ako konateľ spoločnosti Evalar, s.r.o., v ktorej v
priebehu konania ukončil činnosť štatutárneho orgán a v ktorej dosahoval priemerný čistý mesačný

príjem 11.870,72 €, že má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti okrem maloletej. Otec bol v konaní
nečinný, nedostavil sa na pojednávanie, nebolo možné zistiť bližšie jeho majetkové, bytové, osobné
pomery, či iný príjem, pričom ani právna zástupkyňa otca nevedela súdu bližšie špecifikovať uvedené
skutočnosti. Zohľadňujúc počet ďalších vyživovacích povinností otca, vzhľadom na nečinnosť otca v
konaní, jeho doterajšiu funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti, v ktorej dosahoval nadštandardný

príjemnapomeryvSlovenskejrepublikeamalmožnosťvytvoriťsifinančnúrezervuaúspory,skúsenosti,
prax spojenú s vedením obchodnej spoločnosti, zohľadňujúc produktívny vek otca, nepreukázané
žiadne zdravotné či iné obmedzenia, ktoré by mu bránili zamestnať sa, dospel súd prvej inštancie k
názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej výživným v sume
200,- € mesačne, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na vek, odôvodnené potreby maloletej i

pomery otca. Na strane matky mal súd prvej inštancie preukázané, že matka od odovzdania maloletej
do starostlivosti navrhovateľky neprispievala na výživu maloletej žiadnou finančnou sumou ani iným
spôsobom. Potom, ako nadviazala intenzívnejší kontakt s maloletou, zakupovala potraviny, sladkosti,
hračky, finančnou sumou na výživu maloletej neprispievala. Jej priemerný mesačný príjem podľa
oznámenia zamestnávateľa je 528,83 €. Iný príjem nemá, nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem

maloletej. Nevlastní žiadny hnuteľný majetok väčšieho rozsahu. Zakúpila si nehnuteľnosť, na kúpu
ktorej si vzala úver, uvedené však nemôže ísť na ťarchu výživného pre maloletú, nakoľko výživné má
prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Vzhľadom na zistené pomery matky prvostupňový
súd dospel k záveru, že je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej sumou
50,- € mesačne. Súd prvej inštancie uzavrel, že určené výživné obom rodičom maloletej spolu s

rodičovským príspevkom na maloletú a rodinnými prídavkami, ktoré poberá navrhovateľka je dostatočné
na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej. Obom rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej na účet ÚPSVaR Banská Bystrica ako orgánu oprávnenému na príjem výživného v zmysle §
45 ods. 8 Zákona o rodine, nakoľko maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti.19. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti prvostupňový súd určil od 04. 01. 2018, t. j. odo dňa, kedy
sa maloletá reálne nachádzala v starostlivosti navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka vykonávala

riadnu starostlivosť o maloletú, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Neprihliadol na skutočnosť,
že rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky nadobudlo právoplatnosť
až v auguste 2019 a neurčil vznik vyživovacej povinnosti od tohto času, nakoľko navrhovateľka reálne
vykonávala osobnú starostlivosť, výchovu, opateru o maloletú a zároveň sa podieľala na uspokojovaní
všetkých odôvodnených potrieb maloletej už od 04. 01. 2018 bez finančnej účasti, či podpory

ktoréhokoľvek z rodičov. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že nadobudnutie právoplatnosti
predmetného rozhodnutia sa predĺžilo práve v dôsledku nemožnosti jeho doručenia rodičom maloletej

20. Keďže prvostupňový súd určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti rodičom od 04. 01. 2018
otcovi vzniklo zročné výživné do dňa vyhlásenia rozsudku v sume 4.600,- € (23 mesiacov x 200,- €),
ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou

stratyvýhodysplátok. Matkevzniklozročnévýživnévsume1.150,-€(50,-€x23mesiacov),ktorúpovolil
matke splácať v mesačných splátkach po 40- € spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody
splátok. Pri určovaní výšky splátok prvostupňový súd prihliadal na celkovú sumu zročného výživného,
dobu splatnosti a celkové majetkové i osobné pomery rodičov.

21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej
veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy
právneho zastúpenia).

22. V konaní bol ustanovený tlmočník a prekladateľ do jazyka nemeckého (uznesenie sp.
zn.37P/33/2018-78 zo dňa 20. 07. 2018). V konaní vznikli trovy prekladu za preklad listín potrebných
v rámci medzinárodnej spolupráce a súčinnosti s dožiadanými rakúskymi orgánmi alebo listín
predložených otcom dieťaťa, rakúskym štátnym občanom a ktoré boli hradené z rozpočtových
prostriedkov štátu. Prvostupňový súd s poukazom na znenie § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku

rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu trov, nakoľko trovy vznikli v súvislosti s právom otca maloletej
na konanie v jazyku, ktorému rozumie a z dôvodu potreby komunikácie súdu s príslušným rakúskym
súdom.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa (ďalej

tiež „odvolateľ“), napádajúc ho vo výroku o jeho povinnosti zaplatiť zročné výživné od 04. 01. 2018 do 05.
12. 2019 vo výške 4.600,-Eur v splátkach, spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Požadoval, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý výrok tak, že otec je povinný zaplatiť zročné
výživné za obdobie od 22. 08. 2019 na maloletú H. H. U. - C., nar. XX. XX. 2017, vo výške 800,-Eur k

rukám navrhovateľky, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

24. Otec maloletého dieťaťa sa nestotožnil s dňom, od ktorého je povinný hradiť zročné výživné.
Poukázal na to, že dňa 04. 01. 2018 bola maloletá rakúskymi orgánmi odobratá matke a odovzdaná
do starostlivosti navrhovateľke. Rozhodnutie rakúskeho súdu o zverení maloletej do náhradnej

osobnej starostlivosti navrhovateľky nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2019. Nakoľko súd považuje
právoplatné rozhodnutie súdu v Hernals za prekážku právoplatne rozhodnutej veci, otcovi nie je zrejmé,
z akého dôvodu priznal navrhovateľke zročné výživné odo dňa 04. 01. 2018. Rozhodnutie o zverení
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2019,
pričom až od uvedeného dňa bola navrhovateľka oprávnená požadovať určenie výživného na maloletú.

25. Otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní citoval ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine a § 45
ods. 3 Zákona o rodine, z ktorých vyvodil, že povinnosť platiť výživné na maloletú navrhovateľke,
vzniklo až dňom právoplatnosti rozhodnutia o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.
Do uvedeného dňa bola matka oprávnená požadovať určenie výživného na maloletú, avšak si takýto

nárok nikdy neuplatnila. Otec maloletého dieťaťa tiež v podanom odvolaní odcitoval § 5 ods. 1 zák. č.
627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti (ďalej tiež „Zákona o príspevkoch na
podporunáhradnejstarostlivosti“)a§5ods.2Zákonaopríspevkochnapodporunáhradnejstarostlivosti.
Uviedol, že prispieval na maloletú v čase, keď bola odobraná z osobnej starostlivosti matky, na základerozhodnutia rakúskeho správneho orgánu vo výške 240 Eur. Táto povinnosť mu ale zanikla dňom,
kedy navrhovateľka maloletú prevzala fyzicky do osobnej starostlivosti, čo otcovi výslovne potvrdili
rakúske správne orgány. V opačnom prípade by sa logicky domáhali peňažného plnenia od otca aj

naďalej, čo sa však nestalo. Od tejto doby, teda ani rakúske, či slovenské úrady a ani matka maloletej
nepožiadali o určenie výživného na maloletú. Oprávnenie navrhovateľky konať v mene maloletej vzniklo
až dňom právoplatnosti rozhodnutia po zverení maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, preto
otec považuje až tento deň za rozhodujúci na určenie zročného výživného. Krajným dátumom, od
ktorého súdy priznávajú výživné je deň podania návrhu na súd, čo bolo v tomto prípade až v marci 2018.

Z uvedeného dôvodu má otec maloletého dieťaťa za to, že dátum 04. 01. 2018, od ktorého súd určil
povinnosť otca na hradenie zročného výživného, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o rodine.
Otec maloletého dieťaťa tiež považuje odvolaním napadnutý výrok za nezrozumiteľný, nakoľko z neho
nie je zrejmé, na koho účet sa má suma zročného výživného vyplácať.

26. Vyjadrenie zo strany matky maloletého dieťaťa, zo strany navrhovateľky ani zo strany kolízneho

opatrovníka k podanému odvolaniu otca maloletého dieťaťa podané nebolo.

27. Krajským súd, ako súd odvolací (§ 24 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65
a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej H. H.

U. - C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018 (tretí výrok
rozsudku), vo výroku, ktorým okresný súd zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12. 2019
na maloletú H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri

nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok rozsudku)
a v závislom o trovách konania, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (siedmy
výrok rozsudku), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento

zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

31. Otec maloletého dieťaťa podaným odvolaním napádal rozhodnutie súdu prvej inštancie primárne
vo výroku, ktorým okresný súd zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12. 2019 na maloletú
H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok rozsudku). Odvolací

súd, keďže nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu
(§ 65 CMP) a ani nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) dospel k záveru, že preskúmaniu
je potrebné, na základe podaného odvolania otcom, podrobiť rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem
uvedeného výroku aj vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar. XX.
XX. XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018 (tretí výrok rozsudku) a
tiež v závislom o trovách konania, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (siedmy
výrok rozsudku).

32. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu

odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým okresný súd uložil
povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,-
Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica,počnúcdňom04.01.2018(tretívýrokrozsudku),vovýroku,ktorýmokresnýsúdzročnévýživnéza obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12. 2019 na maloletú H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 4.600,-
Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia,
podhrozboustratyvýhodysplátokprinezaplateníčoilenjednejsplátky,atopočnúcdňomprávoplatnosti

rozhodnutia (štvrtý výrok rozsudku) a v závislom o trovách konania, že žiaden z účastníkov nemá nárok
nanáhradutrovkonania(siedmyvýrokrozsudku), vecnesprávnyavychádzaználežiteavdostatočnom
rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvostupňový
súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na
preskúmaní všetkých podstatných okolností tak na strane rodičov, ako i maloletého dieťaťa. Odvolací

súd považuje za správny záver prvostupňového súdu, ktorý vzhľadom na vykonané dokazovanie uložil
povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške
200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018, pričom zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05.
12. 2019 na maloletú H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v
200,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody

splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé
poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti stanovujúcej rozsah
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

33. Odvolací súd konštatuje, že otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti alebo argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia vo
výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar.
XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018 a vo výroku, ktorým okresný
súd zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12. 2019 na maloletú H. H. U. - C., nar. XX. XX.
XXXX vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným
výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky,
a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a preto odvolací súd na zdôraznenie jeho správnosti (v

súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
odvolanie otca maloletého dieťaťa.

34. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloletá H. H. U. - C., nar.
XX. XX. XXXX, je v starostlivosti navrhovateľky od 04.01.2018. Zároveň bolo vykonaným dokazovaním

preukázané, že otec maloletého dieťaťa na výživu maloletej od 04.01.2018 neprispieval, čo otec
maloletého dieťaťa nepopieral, ba práve naopak tvrdil, že mu vyživovacia povinnosť skôr učená
Mestským úradom Viedeň sumou 240,- Eur mesačne zanikla odovzdaním maloletej H. H. U. - C., nar.
XX. XX. XXXX, do starostlivosti navrhovateľky.

35. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť

poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

36. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť. Súd v súvislosti so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti určí rodičom povinnosť poskytovať maloletému dieťaťu výživné, jeho rozsah a súčasné imuloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti poukazovali výživné úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.

37. V danom prípade otec maloletého dieťaťa podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že jeho
povinnosť platiť výživné „navrhovateľke“ vznikla až dňom právoplatnosti rozhodnutia o zverení maloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti, teda dňom 22.08.2019.

38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať
najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či
konaniebolozačaténanávrh,alebozúradnejpovinnosti.Súdvtýchtoprípadochniejeviazanýnávrhom,

sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere.

40. Otec maloletého dieťaťa sám tvrdil, že výživné určené Mestským úradom Viedeň sumou 240,- Eur
mesačne od odovzdania maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX. XXXX, do starostlivosti navrhovateľky,
neplatil. Teda na výživu maloletého dieťaťa od 04.01.2018 ničím neprispieval. Ak okresný súd uložil

otcovi povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 200,- Eur mesačne počnúc dňom 04.01.2018, jeho
rozhodnutie je správne a zákonné. Čo viedlo okresný súd k aplikácii § 77 ods. 1 Zákona o rodine (ktorý
súd priamo síce necitoval, ale jeho aplikácia vyplýva z bodu 37 odôvodnenia to vyplýva), okresný súd
uviedol v bode 37 odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktorý odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

41. Otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní nesprávne spája plnenie vyživovacej povinnosti s
nárokom na opakovaný príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťaťa. Aj keď príspevok slúži
na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa (§ 5 ods. 1 Zákona o príspevkoch na podporu náhradnej
starostlivosti), jeho poskytnutím nezaniká vyživovacia povinnosť rodičom. Uložením povinnosti
poukazovať výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prechádza síce nárok na

výživné oprávneného dieťaťa na tento úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a do sumy poskytovaného
opakovaného príspevku dieťaťu je príjmom štátneho rozpočtu. Avšak ak výživné je vyššie ako
opakovaný príspevok poskytovaný dieťaťu, patrí dieťaťu aj rozdiel medzi výživným a týmto príspevkom.
Ak nárok na opakovaný príspevok dieťaťu nevznikol, výživné príslušný úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny poukazuje dieťaťu (§ 5 ods. 6 Zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti).

42. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku otca maloletého dieťaťa, že výrok o
zročnom výživnom je nezrozumiteľný, nakoľko podľa názoru odvolateľa, nie je z neho zrejmé, na koho
účet sa má suma zročného výživného vyplácať.

43. Ak okresný súd zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12. 2019 na maloletú H. H. U.
- C., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur mesačných splátkach
spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len
jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a bežné výživné
vo výške 200,- Eur mesačne, uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018, je evidentné, že ak sa má zročné
výživné platiť spolu s bežným výživným, má sa platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica.

44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,

ktorým okresný súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej H. H. U. - C., nar. XX. XX.
XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom 04. 01. 2018 (tretí výrok rozsudku), vo výroku,
ktorým okresný súd zročné výživné za obdobie od 04. 01. 2018 do 05. 12. 2019 na maloletú H. H. U. - C.,
nar. XX. XX. XXXX vo výške 4.600,- Eur otcovi povolil splácať v 200,- Eur mesačných splátkach spolu

s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok rozsudku) a v závislom o trovách
konania, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (siedmy výrok rozsudku), ako
vecne správny potvrdil.45. Výroky rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podaným odvolaním otca neboli spochybňované,
zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2, 3 CSP).

46. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP a
rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2

veta druhá CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).