Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314218550
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2314218550.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu V. P., X..

X.XX.XXXX, L. E. Č.. X, D., zastúpený advokátom JUDr. Ondrej Nagy so sídlom Bratislava, Sklenárova
1 proti žalovanému v 1.rade: B. D. X.. X.X.XXXX, L. D. XX, L., v 2.rade: H. L., X.. X.X.XXXX, L. H.
XX/M, XXX XX L., v 3. rade : A.. U. P. X.. X.X.XXXX, L. H., R.Á. XXX, 4 rade: LEHOR spol, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Lietavská 16, IČO: 35 754 524, zastúpený WITT & KLEIM Advokátska kancelária
s.r.o., zastupujúci aj žalovaných v 1 a 2 rade o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1, 2, 3, 4 rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 25.7.2014 prostredníctvom advokáta žiadal, aby súd určil,
že nájomná zmluva uzatvorená žalovanými v 1,2,3 rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 4 rade ako
nájomcu dňa 21.5.2013 na pozemok o výmere 691 m2 vymedzenom geometrickým plánom č. 21/2013
zo dňa 27.4.2013, ktorého súčasťou je aj parcela reg. „. Č.. XXX/XX katastrálne územie D. zapísaná na
Z. Č.. XXXX je neplatná. Žalobca súčasne žiadal zaviazať žalovaných k náhrade trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým ,že spolu so žalovanými 1,2,3 je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností uvedených v bode 1 a žalovaní 1,2,3 ako prenajímatelia uzavreli so žalovaným v 4 rade
nájomnú zmluvu bez toho aby ho o tom informovali a dali mu možnosť ako spoluvlastníkovi rozhodovať
o tejto nehnuteľnosti. Na rozhodovanie o uzavretí tejto nájomnej zmluvy nebol prizvaný, o jej podpísaní
ostatnými spoluvlastníkmi nič nevedel a na uvedenej nájomnej zmluve nie je uvedené ani jeho meno.
Po právnej stránke žalobca uprel svoje tvrdenia o ustanovenie § -u 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 162/2004.

3. Podľa žalobcu uvedená nájomná zmluva je neplatná tiež z dôvodu, že tu ide o simulovaný -
predstieraný právny úkon. Predstieraným právnym úkonom nájomnou zmluvou je zriadenie vecného
bremena. Neplatne uzavretá nájomná zmluva mala byť podkladom pre kolaudačné rozhodnutie vydané
mestom D. na stavbu „Priemyselný areál - Administratívno - výrobný komplex.“

4. Žalovaní 1, 2, 4 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali žalobu zamietnuť nakoľko sa

nejedná o simulovaný právny úkon. Čo sa týka nájomného vzťahu, tak ten obsahuje všetky náležitosti,
ktoré má mať. Zmluvné strany nájomnej zmluvy túto uzatvorili v súlade so zákonom. Podľa názoru
žalovaných 1, 2, 4 v žiadnom prípade pri uzatváraní zmluvy nejdená sa o podstatné nakladanie s vecou,
kde by sa vyžadovalo 100% väčšiny všetkých spoluvlastníkov. Žalovaná strana má za to, že je nutnéaplikovaťustanovenie§-u139ods.3Občianskehozákonníka,ktorývprípade,žebysajednaloodôležitú
vec ustanovuje prehlasovanému spoluvlastníkovi, ktorý bol dotknutý týmto väčšinovým hlasovaním
možnosť domáhať sa na súde zmeny rozhodnutia, nie neplatnosti zmluvy. Žalovaní 1, 2, 3 tiež uviedli,

že doposiaľ žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalovaná strana tiež poukázala na to, že
súvisiace konanie vyriešilo právny vzťah a že nájomná zmluva ako taká zanikla.
Taktiež bol zamietnutý naliehavú právny záujem na podanej žalobe, ktorý podľa žalovanej strany žalobca
nemá.

5. Žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobca bol prizvaný k riešeniu veci nakoľko v roku 2010 sa stretli u
pani L.Š., následne u Mgr. D. a tretíkrát sa stretli na neutrálnom mieste, kde riešili danú vec. Žalobca
bol vyzvaný doporučenou zásielkou na pristúpenie k zmluve o zriadení vecného bremena.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie nájomnou zmluvou zo dňa 21.5.2013, listom vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie D., rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. 8C/144/2011 zo dňa 23.8.2011 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/165/2016 zo dňa 26.9.2017 a zistil tento skutkový
stav veci:

7. Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Galanta podielovými spoluvlastníkmi
parcely registra „U. Č.. XXX/XX orná pôda o výmere 6685 m2 sú V. P. v podiele 2/12 - iny , B. D. v podiele

1/12 -ine, H. L. v podiele 1/12 - iny, U. P. v podiele 8/12 - in.

8. Dňa 21.5.2013 bola uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej B. D., H. L. C. A.. U. P.Č.
ako prenajímatelia prenajali obchodnej spoločnosti LEHOR spol. s.r.o. ako nájomcovi za odplatu do
dočasného užívania časť pozemku o výmere 691 m2 vymedzenú Geometrickým plánom č. 21/2013 zo

dňa 27.4.2013 vypracovaným Ing. R. L.. Zmluvné strany sa dohodli na odplate za užívanie predmetu
nájmu vo výške 20 Eur za rok trvania nájmu.

9. Prenajímateľ sa na základe tejto zmluvy zaväzuje umožniť nájomcovi a vlastníkom inžinierskych
sietí, ktoré sa nachádzajú v Predmete Nájmu alebo ním povereným osobám nerušený a neobmedzený

výkon opráv, úprav a revízii inžinierskych sietí (vodovo, plynovod, kanalizácia, elektrina), ako aj strpieť
obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zákona č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez Predmet nájmu a umožniť týmto osobám
vstup na Predmet nájmu. Prenajímateľ zodpovedá za to, že Predmet nájmu je užívania schopný na
dohodnutý účel nájmu podľa tejto zmluvy.

10. Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca má v zmysle ust. 139 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov
právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu v Predmete nájmu a to najmä viesť cez predmet Nájmu
akékoľvek inžinierske siete (tzv. iné právo k pozemkom a stavbám). Zmluvné strany sa dohodli, že

Prenajímateľ je za účelom výkonu práva Nájomcu podľa tohto bodu povinný poskytnúť Nájomcovi do
10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy Nájomcu všetky prípadne potrebné súhlasy vyžadované v
zmysle stavebného zákona (najmä v súvislosti so stavebným a kolaudačným konaním).

11. Prenajímateľ podpisom tejto zmluvy vyjadruje svoj výslovný súhlas, aby Nájomca v predmete nájmu

umiestnil podzemnú stavbu: vodovod, plynovod, kanalizáciu, elektrinu, vrátane prípojok. Prenajímateľ
súhlasí s umiestnením podzemnej stavby inžinierskych sietí s ich realizáciou, skolaudovaním a
užívaním.

12. Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca je oprávnený dať Predmet Nájmu do podnájmu tretej osobe

na poľnohospodárske účely a/alebo aj s tzv. iným právom k pozemkom a stavbám v zmysle 139 ods.
1 písm. a) stavebného zákona, (čo znamená aj možnosť pripojenia sa tretej osoby na inžinierske siete
Nájomcu v časti Predmetu Nájmu, podľa Geometrického plánu 21/2013, ktorý je Prílohou č. 1 tejto
zmluvy).

13. Prípadné pripojenie tretích osôb, ktoré pripojenie by zaberalo časť pozemku 877/22 nad rámec
prenajatej časti pozemku Oprávneným, sú tretie osoby povinné uzatvoriť samostatnú zmluvu o nájme
s povinnými.14. Podľa čl. VI. Bod 2 písm. e) zmluva zaniká okamihom zriadenia vecného bremena na pozemku v
prospech nájomcu alebo v prospech nehnuteľnosti (vrátane inžinierskych sietí) vo vlastníctve nájomcu.

15. Rozsudkom okresného súdu v Galante sp. zn. 8c/144/2011 zo dňa 23.8.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave 24Co/165/2016 zo dňa 26.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2017
bolo určené, že:

„Na pozemku parcelné č. 877/22, parcela registra „E“ orná pôda o výmere 6685 m2, zapísaný na Z. Č..

XXXX, obec D., okres D., katastrálne územie D. sa zriaďuje vecné bremeno:

- právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod,
kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m, od vonkajších vedení
podľa § 19 zák. č. 442/20052 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez
tento pozemok v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí.

- právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovodov, plynovod,
kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení
podľa §19 zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento
pozemok v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí.

- právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí, (vodovod, plynovod,
kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení
podľa § 19 zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento
pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný

areál- Admin. - výrobný kom, na výmere 1500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra D., katastrálne územie: Galanta.“

16. Podľa § 139 ODS. 1,2,3 Občianskeho zákonníka a právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci

sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení sa spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

17. Ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám.
Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb, ktoré často nemôžu poznať
vnútorné vzťahy spoluvlastníkov. Všetci spoluvlastníci majú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť ak je
to aj solidárne oprávnenie vo vzťahu k tretím osobám.

18. Vzájomný vnútorný vzťah spoluvlastníkov je oprávnený v § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zo znenia ustanovenia § 139 ods. 2,3 Obč. zákonníka vyplýva, že zákon vo vzťahu k rozhodovaniu o
hospodárení sa spoločnou vecou rozlišuje či sa jedná o bežné hospodárenie, alebo hospodárenie, ktoré
má za následok dôležitú zmenu spoločnej veci.

19. Pod hospodárením so spoločnou vecou v zmysle odseku 2 rozumieme bežné hospodárenie ako je
napr. údržba veci, je oprava s cieľom zachovať jej účelné využitie. Nakoľko pre výkon práv a povinností
spoluvlastníkov je rozhodujúca výška (podiel) spoluvlastníckeho podielu výška podielu je rozhodujúca
aj pre hospodárenie so spoločnou vecou. Pre bežné hospodárenie s vecou je rozhodujúci hlas väčšiny,
aj keď stanovisko väčšiny je rozhodujúce a v zásade konečné, nie je vylúčené, aby sa prehlasovaný

spoluvlastník domáhal ochrany na súde z dôvodu, že hospodárenie s vecou je v rozpore s dobrými
mravmi. Právo obrátiť sa na súd má spoluvlastník aj vtedy, ak mu nebola daná ani možnosť sa vyjadriť k
hospodáreniu so spoločnou vecou, hoci ide o bežné hospodárenie v zmysle ods 2. Aplikačná prax súdov
dospela k záveru, že ak by menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná možnosť vyjadriť sa k
zamýšľanejzmenevhospodárenísospoločnouvecou,potomajzasituáciekedystakouzmenousúhlasí

väčšina nepôjde o rozhodnutie väčšiny v zmysle § 139 ods. 2. Obč. zákonníka. V takom prípade ide z
hľadiska hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou o neplatný právny úkon. (viď rozhodnutie
NS ČR 28 Cdo 4178/2009).20. Odlišný je právny režim ak ide o hospodárenie s vecou znamenajúcou dôležitú zmenu spoločnej
veci. Aj v prípade ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci rozhodujúce je stanovisko väčšiny, avšak
zákon v porovnaní s odstavcom 2 upravuje spôsob rozhodovania o takomto hospodárení odlišne. Podľa

odstavca 3 ktorýkoľvek menšinový spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný sa môže domáhať súdnej
ochrany vždy, ak bolo ostatnými spoluvlastníkmi zaujaté stanovisko odsúhlasujúce dôležitú zmenu.

21. Bez ohľadu na to, či sa jedná o bežné hospodárenie so spoločnou vecou alebo o hospodárenie,
ktoré znamená dôležitú zmenu spoločnej veci zákon prioritne predpokladá uzavretie dohody. Dohoda

spoluvlastníkov môže byť uzavretá aj neformálne, dokonca aj konkladentne za predpokladu že prejav
zmluvných strán je nesporný.

22. Relatívna samostatnosť spoluvlastníckeho podielu vyplýva aj z toho, že spoluvlastník môže
zaťažiť svoj spoluvlastnícky podiel vecným bremenom. Ak ťarcha vecného bremena zaťažuje len
spoluvlastnícky podiel, spoluvlastníkovi nič nebráni, aby sám uzavrel zmluvu o zriadení vecného

bremena týkajúce sa jeho spoluvlastníckeho podielu. Ak však má vecné bremeno zaťažiť celú vec
zmluvy a jeho zriadené musia uzavrieť všetci spoluvlastníci, a to ja v prípade ak na základe zmluvy
spoluvlastníkov, vec užíva iba jeden zo spoluvlastníkov.

23. Občiansky zákonník sa v záležitosti hospodárenia so spoločnou vecou prikloní k princípu tzv.

majorizácie, prelomený len tým, že spoluvlastníci s menšinovými podielmi môžu v prípade dôležitej
zmeny veci požiadať o ochranu súd (§ 139 ods. 3 Obč. zák.). Tento princíp Ústavný súd v zásade
nespochybňuje, pretože jeho konštrukcia plne zodpovedá ústavnému princípu zakotvenému v čl. 6
ústavy, podľa ktorej rozhodnutia (nielen politické) vychádzajú z vôle väčšiny vyjadrenej slobodným
hlasovaním, avšak súčasne šetrí práva menšín. Ide o prístup pružný spravodlivý a v právnom štáte

obvyklý. Odlišné poňatie, založené na zásade bez výnimky dohody medzi spoluvlastníkmi pri užívaní a
nakladaní so spoločnou vecou, by mohlo hospodárenie s vecou naopak úplne znemožniť.

Jepotrebnépripomenúť,žekoncepciavlastníckehoprávajevyjadrenáajdikciou,podľaktorejvlastníctvo
zaväzuje (čl. 11 ods. 3 Listiny). Vlastník ( teda i spoluvlastník) má nielen práva, ale aj povinnosti. Ak

väčšinoví spoluvlastníci (počítané podľa veľkosti podielov) rozhodnú určitým spôsobom o hospodárení
s vecou, musí toto väčšinové rozhodnutie byť zo strany menšinových spoluvlastníkov rešpektované.
Výnimkutvoriaprípady,vktorýchjevýsledokvextrémnomnesúladesprincípmispravodlivostiaporušuje
základné práva menšinových spoluvlastníkov. Iným i slovami, zvýhodnenie väčšinového spoluvlastníka
na úkor spoluvlastníka menšinového nesmie byť excesívne (porovnaj nález Ústavného súdu sp. zn. IV

ÚS 1735/07 z 21.10. 2008).
24. Podľa rozsudku NS ČR 22 Cdo 2631/2009 väčšinový spoluvlastník môže rozhodnúť o užívaní veci
tak, že menšinového spoluvlastníka z užívania veci úplne vylúči alebo rozhodnúť tak, že spoluvlastník
bude oprávnený užívať vec v rozsahu menšom, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. V
takomto prípade vzniká menšinovému spoluvlastníkovi právo na finančnú náhradu. Hospodárenie so

spoločnou vecou je aj určenie, kto bude jej nájomcom(viď 1 Cdo 69/2006).

25. Rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o tom, komu bude prenajatá časť spoločnej
nehnuteľnosti, ktorej účelové určenie zostalo nezmenené, nemožno považovať za dôležitú zmenu
spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Hospodárením so spoločnou vecou v

zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tiež určenie nového nájomcu bytu v spoločnom dome.
(viď 22 Cdo 205/2002 NS ČR publikované tiež Občiansky zákonník pre prax autor Jaroslav Krajčo
Vydavateľstvo Eurounion str. 1282).

26. Ak väčšinový spoluvlastník, právne relevantne rozhodol o spôsobe či rozsahu užívania spoločnej

veci,nemádôvoddomáhaťsa,abytakú (uždanú)úpravuvykonalsúdapretoniejeaktívnelegitimovaný
na podanie žaloby o úpravu užívania spoločnej veci. (22 Cdo 1812/2001 NS ČR). Taktiež v rozhodnutí
NS ČR 22 Cdo 400/1998 publikovaného tiež Občiansky zákonník pre prax autor Jaroslav Krajčo
Vydavateľstvo Eurounion str. 1285 sa uvádza: „Rozhodnutie tzv. väčšinového spoluvlastníka o tom,
komu bude prenajatá časť nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, ktorej účelové určenie zostalo

nezmenené, nemožno považovať za dôležitú zmenu spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.27. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie
spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), nemôže sa úspešne
domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou. Toto právo má len vtedy, ak sa

nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov. Prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu
väčšiny podriadiť (viď 1 Cdo 119/96, R 54/97 NS SR).

28. Ako to vyplýva z listu vlastníctva predloženého žalobcom pri podaní žaloby dňa 25.7.2014 ako aj

aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Galanta parcela č. XXX/XX má výmeru 6685
m2 a jedná sa o ornú pôdu umiestnenú mimo zastavaného územia obce. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že nedošlo k dôležitej zmene spoločnej veci a uvedený právny vzťah nie je možné posudzovať
podľa § 139 ods. 3 OZ ale podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Obč. zákonníka.

29. Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Galanta bolo zistené, že na

nehnuteľnosti parc. Č.. XXX/XX sa realizovala stavba uloženie vodovodu, plynovodu, kanalizácie,
elektriny, čím bolo zriadené vecné bremeno, avšak to bolo učinené na základe rozsudku OS Galanta 8C
144/2011 v spojitosti s rozsudkom KS Trnava zo dňa 26.9.2017.

30. Žalobca vedel o tom, že žalovaná strana - žalovaní 1, 2, 3 hodlajú prenajať nehnuteľnosť obchodnej

spoločnosti LEHOR spol. s.r.o. a za tým účelom sa uskutočnili spoločné stretnutia spoluvlastníkov u
pani L.. K ďalšiemu stretnutiu došlo u Mgr. D. a k tretiemu stretnutiu na neutrálnej pôde v reštaurácii v
Bratislave. Žalobca oboznámený s tým ako sa hodlá naložiť s nehnuteľnosťou v telefonickom rozhovore
žalovanej v 2. rade povedal, že s ňou nebude jednať a odmietol jednať aj so žalovanou v 1. rade ako aj so
žalovaným v 3. rade. Žalovaný v 3. rade nadviazal kontakt s právnym zástupcom žalobcu, ktorý mu však

uviedol, že bez svojho klienta s ním jednať nemôže. Žalobca odmietol uzavrieť dohodu so žalovaným
v 4. rade, čo vyplýva aj zo spisu 8C/144/2011. Žalobca ani po tom, čo nájomná zmluva, ktorú napáda
zanikla v zmysle čl. VI bod 2 písmeno e) Nájomnej zmluvy nevyvolal jednanie ohľadne nehnuteľnosti,
neprodukoval žiaden dôkaz o tom ako by hodlal s nehnuteľnosťou naložiť.

31. Žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe preukazuje Rozhodnutím Okresného úradu
Trnava odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.11.2014
sp. zn. S.-V.-S.-XXXX/XXXXXX. Týmto rozhodnutím bolo prerušené konanie do doby predloženia
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Galante vo veci návrhu V. P. na určenie neplatnosti
nájomnej zmluvy.

32. Žalobca odôvodňoval podanie žaloby na súd tým, že ho k tomu viedlo rozhodnutie, ktorým bolo
prerušené právne konanie. To sa však nezakladá na zistenom skutkovom stave nakoľko žaloba o
neplatnosť nájomnej zmluvy bola podaná na dú 25.7. 21017 Okresný úrad Trnava prerušil konanie
28.11.2014.

33. Žalovaným bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Trnava odbor opravných prostriedkov č.
S.-V.-S.-XXXX/XXXXXX zo dňa 29.11.2018, ktorým Okresný súd Trnava zrušil rozhodnutie Okresného
úradu Galanta č. S.-D.-S.-XXXX/XXXXXX zo dňa 2.9.2014, ktorým bola povolená obnova kolaudačného
konania.

34. Podľa § 137 písm. a, b, c, d Civilného sporného poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
a) splnení povinností
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
d) určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35. Citujúc z rozhodnutia Krajského súdu Trnava v bode 19 cieľom koncepcie určovacích žalôb je vylúčiť

všetky nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov a o iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.36. Žalobca sa snažil za pomoci žaloby o neplatnosť nájomnej zmluvy zvrátiť kolaudačné rozhodnutie
v správnom konaní. OÚ Galanta svojim rozhodnutím zo dňa 2.9.2014 ako prvostupňový správny
orgán povolil obnovu kolaudačného konania na základe návrhu pána V. P.. Dôvodom povolenia

obnovy bola skutočnosť, že nájomná zmluva uzatvorená medzi stavebníkom LEHOR s.r.o. Bratislava
a spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov nebola uzavretá so všetkými spoluvlastníkmi, nebola uzavretá
s V. P.. Ďalším dôvodom povolenia obnovy konania bola skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie mu
nebolo doručené na správnu adresu a preto si nemohol uplatniť svoje práva ako účastník konania.

37. Okresný úrad Trnava svojim rozhodnutím S. - V.- S.-XXXX/XXXXXX zrušil rozhodnutie Okresného
úradu Galanta odboru starostlivosti o životné prostredie č.j. S.-D. - S.- XXXX/XXXXXX zo dňa 2.9.2014,
ktorým bola povolená obnova kolaudačného konania. Aj z tohto dôvodu odkladá žalobcom tvrdený
právny záujem na podanej žalobe nakoľko aj keby bol v spore úspešný nič to nemení na skutočnosti,
že kolaudačné konanie je právoplatne skončené.

38. Treba poukázať aj na to, že nájomná zmluva nie je platná od roku 2017 z dôvodu splnenia podmienky
pre jej zánik právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu o zriadení vecného bremena na predmet
nájmu.Niejemožnéúspešnesadomáhaťobnovykolaudačnéhokonania.Existujetuprávnypodkladpre
využívanie pozemkov odlišný od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje záujem žalobcu na určení
neplatnosti nájomnej zmluvy. Určením prípadnej neplatnosti by sa jeho postavenie žiadnym spôsobom

nezlepšilo, určením neplatnosti by nič nezískal.

39. Ako už bolo uvedené aj s poukazom na judikatúru prenájom nehnuteľností je nutné posudzovať v
zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako hospodárenie so spoločnou vecou, kde rozhodujú
spoluvlastníci, ktorí majú väčšinu.

40. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.