Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 0T/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011914
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117011914.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudcom pre prípravné konanie JUDr. Mariánom Manduchom na

hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 12.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U. J., nar. XX.XX.XXXX v N., F. republika, trvale bytom J. - D. XXX, prechodne bytom J. - D. XXX

j e v i n n ý ,ž e

od30.04.2017do28.07.2017obťažovalsvojubývalúdružku-poškodenúX..K.W.atotakýmspôsobom,
že jej neustále zasiela vo veľkom množstve SMS správy zo svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX na
jej mobilný telefón XXXX XXX XXX, v ktorých jej okrem iného vulgárne nadával, obviňoval ju z rozpadu
ich vzťahu, vyhrážal sa jej samovraždou, pričom jeho správanie vyústilo až do toho, že jej dňa 28.7.2017
poslal obrazovú MMS správu, kde jej vyhádzal veci a spálil ich s popisom, aby ho dala zavrieť, taktiež
ju kontaktoval prostredníctvom sociálnej siete Facebook, kde ju obviňoval, že chce jeho smrť a chce
mu ublížiť, následkom čoho má poškodená psychické problémy a má z obvineného strach, lebo nevie,

čo by jej mohol urobiť,

t e d a

iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho zdravie a
podstatným spôsobom zhoršil jeho kvalitu života, tým, že sa vyhráža inou ujmou jemu, kontaktuje ho
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, proti jeho vôli a uvedený čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe.

T ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona
a s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom

obžalovaného, výsluchom poškodenej X.. K. W. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu. Po vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že poškodená X.. K. W. mu odniesla dieťa
z domu bez jeho vedomia, pričom bez akéhokoľvek nariadenia súdu mu zakazovala stretávať sa s

dieťaťom. Poškodená v ňom vyvolávala cielene frustráciu a to tým spôsobom, že potom čo sa dohodli na
termíne styku s dieťaťom, celý deň mu nedvíhala mobil, dieťa mu nakoniec nedoniesla, čo on psychicky
večer nezvládol, čo vyústilo do toho, že jej potom večer napísal čo si o nej a jej správaní myslí. Stalo sa
to niekoľkokrát a vždy preto, že poškodená nedodržala to na čom sa dohodli. Poukázal na svoj vzťah
k dieťaťu, na ktoré je silno psychicky naviazaný. Bol toho názoru, že tieto výbuchy v ňom poškodená

cielene vyvolávala. Poukázal, že aj trestné oznámenie podala niekoľko dní pred súdnym konaním
ohľadom maloletej dcéry, čím ho chcela poškodená zdiskreditovať a docieliť, aby mu nebola dcéra
zverená do žiadnej starostlivosti. Uviedol, že keď niekto nechce s niekým komunikovať prostredníctvom
sms správ, existuje možnosť zablokovania telefónneho čísla, čo poškodená učinila až potom čo ho
zavreli. Potvrdil, že má telefónne číslo XXXX XXX XXX, z ktorého boli zasielané sms poškodenej. Taktiež

potvrdil, že poškodenú kontaktoval aj prostredníctvom sociálnej siete a aj prostredníctvom MMS správ.
Ani v jednej správe sa jej však nevyhrážal. Poslal jej SMS správu, že jej vyhádzal veci zo skrine nech si
po ne príde. Poslal jej fotku ohňa. Potvrdil, že uvedená správa bola s dôvetkom, že daj ma zavrieť, čo
bola jeho reakcia na predchádzajúcu správu od poškodenej, ktorá uviedla, že sa postará o to, že ho dajú
zavrieť. Taktiež potvrdil, že zapálil nejaké veci, vrátane veci poškodenej. Poškodenej nadával len vtedy,

keď tá bránila styku s dieťaťom. Z jeho strany písanie sms správ nebola pomsta za to, že mu poškodená
nedala dieťa, ale prejav zúfalstva a frustrácie. S poškodenou sa stretávali bežne aj bez prítomnosti
dieťaťa. Viackrát sa dohodli, že budú spolu slušne vychádzať, napriek tomu mu dieťa nedala. Týždeň
predtým než podala trestné oznámenie sa spolu stretli, pričom poškodená ho objala a dala mu pusu.
Večer mu písala sms, že ešte cíti od neho parfum. V komunikácii s poškodenou sa možno vyjadroval

hanlivo, avšak presne si nespomína. Taktiež si nespomína, žeby poškodená uviedla, že nechce, aby jej
písal správy, poškodená však žiadala, aby nebol vulgárny. Nikdy nepovedal, že sa zabije ak mu nedá
dieťa. Nevie uviesť koľko vulgárnych správ poškodenej napísal, avšak keď jej takú správu napísal bolo
to vždy, keď mu cielene bránila v styku s dieťaťom po predchádzajúcej dohode a cielene ho ignorovala.
Bolo to zrejme 4-5 krát. Poškodená mu nezverila maloletú dcéru na celodennú starostlivosť na 24 hodín

ani raz. Za obdobie čo mu je kladené za vinu, poškodená za ním dobrovoľne prišla asi tak 5-6 krát.
Potvrdil, že poškodená pred podaním trestného oznámenia prejavila voči nemu city.

Svedkyňa poškodená X.. K. W. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že problémy s obžalovaným
nastali po odchode zo spoločnej domácnosti, s čím sa obžalovaný zjavne nevedel vyrovnať. Problémy,

ktoré nevedeli vyriešiť mali dlhodobo. U obžalovaného sa stupňovala agresivita, ten po nej kričal a
rovnako kričal aj po maloletej dcére. Potom čo začal kričať aj na dieťa si uvedomila, že toto si nemôže
nechať a následne odišla zo spoločnej domácnosti. Potom jej začali chodiť sms správy, aby sa vrátili, že
ich má rád. Prišlo jej 30-40 sms správ dosť veľkého obsahu, išla jej z toho hlava prasknúť, mala problém
šoférovať, nemohla sa sústrediť ani spávať. Zo začiatku správy od obžalovaného neboli výhražného

charakteru, neskôr ho varovala, aby prestal, nech to nerobí, nech dá tomu čas, možno sa to všetko
nejako utrasie, ustáli a následne uvidia. Napriek tomu to pokračovalo. Počas 3 mesiacov mu dávala
do dispozície maloletú dcéru, a to aj napriek tomu, že dieťa plakalo, tak mu dieťa tlačila. Poškodená
uviedla, že má záujem, aby sa obžalovaný o dieťa staral, ale má podozrenie, že niečo nie je v poriadku.
Poukázala, že dieťa sa ho bojí. Podľa jej názoru normálny inteligentný človek neútočí na matku svojej

dcéry. Varovala ho, že ak neprestane so zasielaním sms správ, že využije aj iné možnosti. No napriek
tomu obžalovaný začal byť agresívnejší a tak využila možnosť prokuratúry a podala trestné oznámenie.
Čo sa týka dcéry tá za nim nechce ísť, pričom ona robila všetko preto, aby to bolo naopak. Pri každom
preberaní dieťaťa využil obžalovaný možnosť jej dohovárať. V spoločnej domácnosti nebývajú od konca
apríla. Od kedy odišla od obžalovaného sú správy intenzívne, avšak na začiatku neboli výhražného

charakteru. Obžalovaný ju kontaktoval aj prostredníctvom sociálnych sietí. V sms správach sa jejnevyhrážal, vyhrážal sa však, že sa zabije. Vyhrážal sa jej samovraždou z dôvodu, že takto nevládze žiť
lebo mu zničila život, ukradla mu dieťa a teda že už nechce takto fungovať. Veľakrát ho upozorňovala,
že takto sa to nerobí. Keď nereagovala na jeho správy tak ju obviňoval, že ho vyprovokovala, nedalo sa

na to množstvo reagovať, tým sms správam ani nerozumela. Naposledy musela vyhľadať aj lekársku
pomoc v súvislosti s jeho samovraždami. Potom čo sa rozišli sa spolu stretli 5-6 krát. Stretnutia inicioval
obžalovaný. Chodila tam potajomky lebo jej rodičia s tým nesúhlasili, aby sa stretávali, nakoľko videli
v akom psychickom stave sa vracia. Na tieto stretnutia chodila za účelom riešiť starostlivosť o dieťa.
Záleží jej na obžalovanom, lebo je to otec jej dieťaťa. Napriek tomu, že od seba odišli, tak stoji za ním,

ale nemôže od nej chcieť aby ho držala nad vodou, keď ona sama potrebuje pomôcť. Na stretnutiach mu
žiadnecitynevyznávala.Možnohoobjala,abymuvyjadrilapodporu.Jepravdou,žepredvyšetrovateľom
povedala, že nechce, aby bol obžalovaný odsúdený, ale chce aby sa dal liečiť. Poškodená dcéru
obžalovanému vozila k nemu na dom. Niekedy ostávala u obžalovaného dlhšie, ale vyslovene to nemalo
význam, lebo do nej „hustil“ a dcéra to vnímala. Nepozorovane potom odišla preč, aby si dcéra nevšimla,
že odišla. Za mesiac máj to mohlo byť aj 10-krát. V mesiaci júl boli nejaké pokusy na stretnutie, ale

väčšinou cez rodičov. V mesiaci jún, júl sa stretli s obžalovaným nevie presne koľkokrát, určite však
nie 10 - 20 krát. Stretávala sa s ním aj nielen kvôli dieťaťu, takéto stretnutia mohli byť 2-3. Stretnutie
inicioval vždy obžalovaný. Na stretnutia chodila, keď videla, že je obžalovaný na tom vyslovene zle,
chcela mu vyjadriť podporu. Avšak on ju zničil a zničil aj jej city voči nemu. Chce sa už baviť s ním iba
o výchove dcéry. Ako otec je milujúci starostlivý, trávil veľa času s dcérou, preto ani nemá problém a

ani nechcela skončiť na súde. Na dcéru nikdy nebol vulgárny ani ju fyzicky nenapadol. Ku koncu však
kričal na nich a dcéra za škaredý pohľad na neho dostávala pohlavky. V súvislosti s jeho správaním
uviedla, že obžalovaný sa vulgárne vyjadroval, pričom nerozlišoval, či ide o jeho rodičov, kamarátov
alebo o ňu. Keď sa nahneval komunikoval vulgárne aj predtým, avšak po opustení spoločnej domácnosti
na ňu vplývala táto komunikácia horšia. V minulosti už došlo k odlúčeniu, avšak to boli ešte bez dcéry,

mali taký taliansky vzťah. Teraz po odlúčení v mesiaci máj písal množstvo správ nie vulgárnych, žiadal,
aby sa vrátili, posielal jej články, že má takú chorobu, že je zlá a zákerná. Sms správy ju obťažovali,
a to aj tie normálne, bolo to veľké množstvo. Aj v sms-kách mu uviedla, že nechce aby jej písal. Číslo
obžalovaného si zablokovala pred týždňom. Nechcela to riešiť blokovaním. Od začiatku mu vravela aj
osobne, aby nepísal. Aj pri stretnutí na hrádzi sa pýtala, že či musia takto spolu komunikovať. Naposledy

sa videla s obžalovaným v sobotu 05.08.2017 kedy mu doniesla dcéru.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: fotokópie SMS, MMS správ a
komunikácie prostredníctvom siete Facebook medzi obžalovaným a poškodenou, uznesenie Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 30P/34/2017 zo dňa 19.07.2017, odpis Registra trestov, lustrácia v Registri

priestupkov, lekárska správa FN Trenčín zo dňa 15.08.2017 a správa ÚVTOS a ÚVV Ilava.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní poškodenou
navrhnutý dôkaz a to oboznámenie listinných dôkazov na č. l. 108 - 113 a tiež obhajcom obžalovaného
navrhnuté dôkazy a to prečítanie listinného dôkazu (screenshotu) a výsluch svedkyne S.. T. J..

Poškodenej návrh sú odmietol z dôvodu, že táto nepreukázala predložením mobilného telefónu
autenticitu SMS správ, ktoré jej mali byť obžalovaným zasielané. Navyše nebolo možné ustáliť ani
obdobie zaslania týchto SMS správ. Napokon návrhy obhajcu obžalovaného boli odmietnuté jednak
z dôvodu ich irelevantnosti vo vzťahu k predmetnému skutku, tiež z dôvodu, že skutočnosti, ktoré
mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov, boli zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a

zároveň aj vykonanými dôkazmi, a napokon aj z dôvodu, že neboli obhajcom obžalovaného navrhnuté
bez meškania, keďže obhajcovi nič nebránilo oznámiť tieto dôkazy súdu po doručení predvolania na
predmetné hlavné pojednávanie dňa 22.10.2018 ešte pred jeho konaním.

Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, dvakrát bol priestupkovo prejednávaný od roku 2014 za

priestupky na úseku cestnej dopravy.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných

strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým
výpoveďami obžalovaného a svedkyne poškodenej bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy savzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani
nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy
vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich

priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. V konečnom dôsledku
obžalovaný ani nepoprel spáchanie predmetného skutku. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne
bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu
kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či skutok, ktorý bol preukázaný na základe vyššie uvedených dôvodov,
napĺňa všetky pojmové znaky niektorej zo skutkových podstát trestných činov taxatívne uvedených v
osobitnej časti Trestného zákona. Prokuratúra navrhla v rámci na hlavnom pojednávaní prednesenej
záverečnej reči, ale aj v písomne podanej obžalobe uznať obžalovaného za vinného zo spáchania
trestného činu prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c), odsek
2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Tak ako už skonštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí v predmetnej trestnej veci, s čím sa
stotožnil aj súd prvého stupňa, pre naplnenie zákonných znakov žalovaného prečinu sa vyžaduje,
aby páchateľ iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o
jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť
kvalitu jeho života tým, že ho kontaktuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne

alebo inak proti jeho vôli. Z hľadiska naplnenia zákonných znakov uvedeného prečinu je podstatnou
skutočnosť, že obžalovaný kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby poškodenú
proti jej vôli z hľadiska spôsobu, obsahu a formy kontaktovania. Za situácie, keď sa obžalovaný a
poškodená navzájom nielen poznali, ale z ich spolužitia pochádza aj maloleté dieťa a z hľadiska
starostlivosti o dieťa bola nevyhnutná aj ich elektronická komunikácia, poškodená dostatočne a logicky

vysvetlila, že využila možnosť zablokovania mobilného čísla obžalovaného a podala na neho trestné
oznámenie až potom, keď jej predošlé osobné upozornenia i upozornenia prostredníctvom sms správ
adresované obžalovanému, že koná proti jej vôli a aby s takýmto spôsobom, obsahom a formou
komunikácie prestal, sa minuli účinku. Už samotný obsah elektronickej komunikácie obžalovaného s
poškodenou, oboznámenej na hlavnom pojednávaní, a obsahujúcej znevažujúce vulgarizmy, oplzlé

nadávky a vyhrážky na osobu poškodenej, odôvodňuje záver o vedomosti obžalovaného, že koná proti
vôli poškodenej, pretože z hľadiska spôsobu, obsahu a formy tejto komunikácie, presahujúcej pritom
hranice spoločensky akceptovateľného správania, nemožno predpokladať, že by s ňou poškodená ako
kontaktovaná osoba mohla súhlasiť.

Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku právne posúdeného ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno
c) Trestného zákona, pričom ide o dokonaný prečin, keďže boli naplnené všetky formálne znaky
skutkovej podstaty uvedeného trestného činu prečinu. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej

zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho
nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný
vo forme priameho úmyslu - dolus directus a svojím konaním tak porušil záujem spoločnosti na ochrane
jednotlivcov pred dlhodobým prenasledovaním. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu prečinu, pretože obžalovaný iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom,

že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho zdravie a podstatným spôsobom zhoršil jeho kvalitu života,
tým, že sa vyhráža inou ujmou jemu, kontaktuje ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby,
proti jeho vôli a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe. Materiálna stránka, t. j.
stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný najmä s poukazom na spôsob
spáchania trestného činu a najzávažnejšiu formu zavinenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (dva priestupky
obžalovaného za porušenie pravidiel cestnej premávky súd vyhodnotil ako zanedbateľné vo vzťahu k
obdobiu, po ktoré má obžalovaný vodičské oprávnenie), súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle
§ 36 písmeno j) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovanídruhu trestu a jeho výmery prihliadať. Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností
znížila sa horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona (6 mesiacov

až 3 roky) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda horná
hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na 2 roky a 2 mesiace, čím
prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 6 mesiacov až 2 roky
a 2 mesiace.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsobený následok a osobu páchateľa, dospel súd k záveru,
že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením
podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici vyššie uvedenej a upravenej trestnej sadzby vo
výmere 6 mesiacov s uložením skúšobnej doby podmienečného odsúdenia 1 rok. Zároveň súd zvažoval
so zreteľom na posilnenie účinku tohto podmienečného trestu uložiť obžalovanému povinnosť v zmysle

ustanovenia § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa k
poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ktorú však neuložil najmä z dôvodu rešpektovania
práva obžalovaného na pravidelný styk so svojou dcérou, pričom prípadné uloženie vyššie uvedenej
povinnosti (nepribližovať sa k matke jeho dcéry, ktorá ju má vo svojej osobnej starostlivosti) by mohlo
predstavovaťzávažnýzásahdotohtoprávaobžalovaného.Napokonajsamotnápoškodenávovýpovedi

na hlavnom pojednávaní poukázala na dobrý vzťah obžalovaného s jej dcérou. Súd mal pri ukladaní
trestu na zreteli najmä závažnosť spáchaného úmyselného trestného činu a vyššie uvedenú významnú
poľahčujúcu okolnosť. Takto uložený trest pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel
trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním
následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho zdravie a
podstatným spôsobom zhoršil jeho kvalitu života, tým, že sa vyhráža inou ujmou jemu, kontaktuje ho
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, proti jeho vôli a uvedený čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.