Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317206793
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5317206793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: L. P., nar. X. XX. XXXX, bytom XXX XX B., T. XXX, tohto času bytom J. B. XX, XXX XX
Z. - R., Česká republika, o zaplatenie 679,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 9Csp/106/2017-138 zo dňa 16. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej vo zvyšku súd žalobu

zamietol (výrok II.) p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu463,90
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 204,- eur od 15. 6. 2015 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 95,11 eur od 26. 6. 2015 do zaplatenia, úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25,06 eur od 28. 7. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,67 eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 31,99 eur od 29. 12. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 31,99 eur od 26. 1. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
31,99 eur od 26. 2. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1,10 eur
od 30. 3. 2016 do zaplatenia v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu

zamietol. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,58 %, o výške ktorej
náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 18. 12. 2017, sa žalobca voči žalovanému
domáha zaplatenia istiny vo výške 679,26 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 postúpil postupca Slovak Telekom, a. s.
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o

poskytovaní verejných služieb zo dňa 20. 5. 2015 v znení dodatku zo dňa 20. 5. 2015. Okresný súd
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnej
úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie
ceny poskytnutých služieb spolu vo výške 463,90 eur z titulu faktúry číslo 1900758695, ktorou bolažalovanému vyfakturovaná suma za poskytnuté služby vo výške 204,-- eur, faktúry číslo 7504946297
za služby poskytnuté v období od 8. 5. 2015 do 7. 6. 2015 vo výške 95,11 eur, faktúry číslo 7505832306
za služby poskytnuté v období od 8. 6. 2015 do 7. 7. 2015 v uplatnenej výške 25,06 eur, faktúry

číslo 7508820663 za služby poskytnuté v období od 8. 9. 2015 do 7. 10. 2015 vo výške 10,67 eur,
faktúry číslo 750960230 za služby poskytnuté v období od 8. 10. 2015 do 7. 11. 2015 vo výške
31,99 eur, faktúry číslo 7510722583 za služby poskytnuté v období od 8. 11. 2015 do 7. 12. 2015
vo výške 31,99 eur, faktúry číslo 7600127068 za služby poskytnuté v období od 8. 12. 2015 do 7. 1.
2016 v sume 31,99 eur, faktúry číslo 7601083477 za služby poskytnuté v období od 8. 1. 2016 do

7. 2. 2016 v sume 31,99 eur, faktúry číslo 7602060966 za služby poskytnuté v období od 8. 2. 2016
do 7. 3. 2016 v sume 1,10 eur. Predmetnými faktúrami mal okresný súd preukázané, že uvedeným
žalobcom v konaní uplatneným sumám zodpovedajú sumy vyúčtované za elektronické komunikačné
služby. Okresný sú preto žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi z titulu ceny poskytnutých
elektronických komunikačných služieb sumu vo výške 463,90 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil
aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 215,36 eur vyfakturovanej faktúrou číslo 7602060966

so splatnosťou faktúry dňa 29. 3. 2016. Podľa názoru okresného súdu zmluvná pokuta dojednaná
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v dodatku zo dňa 20. 5. 2015 ku zmluve o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 20. 5. 2015 nespĺňa náležitosti zrozumiteľnosti právneho úkonu
v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta a jej matematicky výpočet sú formulované
takým spôsobom, ktorý je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný. Dojednanie zmluvnej pokuty je

preto pre nezrozumiteľnosť výpočtu jej výšky podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.
Súd preto z uvedených dôvodov bol nútený žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 215,36
eur z titulu zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň, keďže žalovaný sa s plnením svojej
povinnosti uhradiť žalobcovi za poskytnuté služby dostal do omeškania, vznikol žalobcovi i nárok na úrok
z omeškania. Preto súd v súlade s vyššie citovaným § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaného

zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 204,-- eur
od 15. 6. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie faktúry číslo 1900758695,
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 95,11 eur od 26. 6. 2015, t. j. odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie faktúry číslo 7504946297, do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 25,06 eur od 28. 7. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho uplynutí

dňa splatnosti faktúry číslo 7505832306, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 10,67 eur od 27. 10. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry číslo 7508820663,
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 11. 2015, t. j. odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7509760230, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 29. 12. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo

7510722583, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 1. 2016,
t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7600127068, do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 2. 2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry
číslo 7601083477, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1,10 eur od 30. 3.
2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7602060966, do zaplatenia a vo zvyšku

uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodnú
zamietol. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 463,90 eur, do ktorej sume súd žalobe žalobcu
vyhovel a neúspešný bol čo do sumy 215,36 eur, do ktorej sumy súd žalobu zamietol. Žalovaný bol
úspešný čo do sumy 215,36 eur a neúspešný čo do sumy 463,90 eur. Percentuálne bol žalobca úspešný
v rozsahu 68,29 % a neúspešný v rozsahu 31,71 %. Žalovaný bol percentuálne neúspešný v rozsahu

68,29 % a úspešný v rozsahu 31,71 %. Žalobca bol v konaní úspešnejší. Jeho čistý úspech predstavuje
36,58 % (úspech žalobcu 68,29% mínus neúspech žalobcu 31,71%). V uvedenom rozsahu 36,58% súd
žalobcovi v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 2 CSP žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalobca považuje odôvodnenie
súdu v časti zamietnutia zmluvnej pokuty z dôvodu nepreukázania porušenia povinnosti zo strany
žalovanéhozazmätočnéanavzájomprotichodnésvykonanýmdokazovaním,nakoľkovkonaníbolobez

akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením služieb
po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti. Na základe vyššie uvedeného žalobca považuje za nesporné,
že došlo k porušeniu zabezpečovacej povinnosti, ktorú dojednanie o zmluvnej pokute výslovne
predpokladalo,pričomžalobcovinároknazaplateniedohodnutejzmluvnejpokutypreukázateľnevznikol.Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou súdu ohľadom nezrozumiteľnosti výpočtu zmluvnej pokuty pre
bežného spotrebiteľa. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma
špecifikovaná v tabuľke č. 1 (t. j. 318,00 €), ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa

Dodatku. V tejto súvislosti žalobca považuje v súlade s vykonanými skutkovými a listinnými zisteniami
súdu za preukázané, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu a nezaplatil za služby
zmluvne dohodnutú cenu, z čoho vyplýva, že žalovaný preukázateľne v omeškaní bol, predmetnú
skutočnosť nerozporoval a žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú v prospech spotrebiteľa
(navyše) ponížil. Obsah dodatku bol dodávateľom (žalobcom) síce vopred pripravený, čo však nie je

v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe
vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný na obsahu dohody alebo zmluvy
nijakým spôsobom neparticipoval. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou
náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá
pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na

dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo
stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté
v rámci zvýhodnenej ceny. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe
v napadnutej časti o zaplatenie 215,36 eur s prísl. resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného

sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal napadnutý

rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje

správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. V zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však
treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvekzmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú

zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú
práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté,
alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými
sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za

neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a)).

11. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť

individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

12. V zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v
neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú

nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy
už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či
škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami
sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich

obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa
dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.

13. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, odvolací súd je tiež názoru, že táto zmluvná pokuta dojednaná medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v dodatku zo dňa 20.05.2015 ku zmluve o poskytovaní

verejných služieb zo dňa 20.05.2015 nespĺňa náležitosti zrozumiteľnosti právneho úkonu, tak ako to
vyžaduje ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho
zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a s možným
predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. V danom prípade je zmluvná pokuta (a tiež jej
výpočet) formulovaná takým spôsobom, ktorý je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný. Okrem iného

žalobca neuviedol, kedy došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovaného. Aj odvolací súd považuje
počet dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti od uzatvorenia zmluvy do prerušenia poskytovania služieb,
za jeden z podstatných a rozhodujúcich údajov potrebných pre výpočet zmluvnej pokuty.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je názoru, že okresný súd rozhodol správne, keď žalobu v časti

zmluvnej pokuty zamietol, stotožňuje sa aj s prislúchajúcimi priznanými úrokmi z omeškania a tiež s
trovami konania tak, ako boli priznané prvostupňovým súdom.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej

časti ponechal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)