Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612201826
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4612201826.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného:
C., s.r.o., so sídlom X. XXXX, C., J.: XX XXX XXX, proti povinnej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXXX/XX, C., o vymoženie sumy 808,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku
III. uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Er/211/2012-17 zo dňa 11.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok), povolil odklad exekúcie do
nadobudnutia právoplatnosti I. výroku predmetného uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení
exekúcie (II. výrok) a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 99,11 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1, § 9a ods. 1, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, §
196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), § 166 ods. 1, § 166a ods. 1, 2, § 166b ods.
1, 2, § 166e ods. 1, § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

3. Proti výroku III. tohto uznesenia podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že pohľadávku prebrala iná spoločnosť ešte dňa 01.07.2014, o čom mal generálnym oznámením zo
dňa 05.12.2019 znova všetky dotknuté organizácie upozorniť, k čomu priložil aj fotokópie. Uviedol, že
dotknutá spoločnosť si nesplnila ako nástupnícka spoločnosť svoju povinnosť podať na súd a súdnemu
exekútorovi návrh na zmenu účastníkov konania. Z tohto dôvodu žiadal zamietnuť úhradu trov exekúcie

vo výške 99,11 eura.

4. Uznesením č. k. 7Er/211/2012-40 zo dňa 12.05.2020 súd prvej inštancie opravil poučenie
napadnutého uznesenia v dôsledku pisárskej chyby, s tým, že namiesto neprípustnosti odvolania voči
výroku II. uviedol, že nie je prípustné proti výroku III.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť
podľa § 386 písm. c) CSP.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Treba uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo
všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj

uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky,
teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj
neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon
- § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala
zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k
uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len

vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods.2 CSP).

10. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti
odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do
30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný

poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2CSP
v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné
aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o
primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP
(ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok

(ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.

Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob

rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie

odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357
písm. m) CSP.

12. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by bol zákonodarca

chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách
exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom,
ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné
odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného
konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti

odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené

Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť, a to aj napriek pisárskej chybe uvedenej v poučení.14. V závere len okrajovo odvolací súd k oprávneným spochybňovanému postaveniu ako oprávneného
v predmetnom exekučnom konaní uvádza, že súd prvej inštancie preukázateľne v spise do rozhodnutia
napadnutým uznesením nedisponoval namietaným oznámením o prevode pohľadávky na iný subjekt, a

teda dôvodne s ním konal ako s oprávneným a zaviazal ho na náhradu trov exekúcie.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.