Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Šulej
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/103/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6918010644.4
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom zasadnutí dňa 29. júla 2020 v trestnej veci
obžalovaného F. Q., za prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr.zák. s poukazom na §
125 ods. 1 Tr.zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 11.06.2020, sp.zn. 11T/101/2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný F. Q. za skutky, ktoré obžaloba kvalifikovala
v bode 1) ako prečin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 125 ods. 1 Tr.zák. a
v bode 2) ako prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr.zák. s poukazom na § 125 ods.
1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
1) od presne nezistenej doby až do dňa 29.11.2016 do 09.40 hod. v priestoroch rodinného domu
nachádzajúceho sa na Ulici X. Q. XXX v obci X., okres Y. W. a v priestoroch k rodinnému domu
prináležiacich postavených na pozemku s parcelovým číslom XXX/X v katastrálnom území obce X.,
ktorý využíva pre svoje potreby a ktorý je vo vlastníctve jeho matky S. Q., rod. M., s trvalým bydliskom
Ul. G. XXX/X, X., okr. Y. W., zapísanom na liste vlastníctva XXX, v rozpore s ustanoveniami § 2 písm.
i) § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 7; § 29 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 31 ods. 3 písm. d) Zákona NR
SR č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v platnom znení, prechovával spolu s
prázdnymi obalmi na spotrebiteľské balenie na tabak zn. Q. - červený obal, zn. P. 40 g - modrý obal a s
prázdnymi obalmi na cigarety v maďarskom jazyku zn. Q. (26 ks), bez povolenia a zaplatenia spotrebnej
dane z tabakových výrobkov aj celkovo - 1497 kusov spotrebiteľských balení tabaku s označením „P."
v modrom balení bez kontrolných známok, každé balenie o hmotnosti asi 40 g, t.j. celkovo 59,88 kg
bližšie nešpecifikovaného tabaku na fajčenie, - 100,6 kg bližšie nešpecifikovaného tabaku na fajčenie,
nachádzajúceho sa v kartónovej papierovej krabici o rozmeroch približne 70x111x74 cm, ktorých pôvod
alebo spôsob nadobudnutia nevedel v súlade so Zákonom NR SR č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej
dani z tabakových výrobkov v platnom znení preukázať a ktoré na výzvu zo dňa 29.11.2016 dobrovoľne
vydal, pričom uvedeným konaním skrátil spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 11.411,73 Eur
v neprospech štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
2) od presne nezistenej doby až do dňa 29.11.2016 do 09.40 hod. v priestoroch rodinného domu na
T. X. Q. XXX v obci X., okres Y. W. a v priestoroch k rodinnému domu patriacich nachádzajúcich
sa na pozemku s parcelným číslom XXX/X v katastrálnom území obce X., ktorý využíva pre svoje
potreby a ktorý je vo vlastníctve jeho matky S. Q. rod. M., s trvalým bydliskom Ul. G. XXX/X, X.,zapísanom na liste vlastníctva XXX, v rozpore s ustanoveniami § 19a zákona č. 106/2004 Z. z. o
spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, bez povolenia a zaplatenia
spotrebnej dane z tabakových výrobkov prechovával celkovo 9,0 kg bližšie nešpecifikovanej tabakovej
suroviny, nachádzajúcej sa v kartónovej papierovej krabici o rozmeroch približne 75x 112x76 cm, ktorej
pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z
tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov preukázať a ktorú na výzvu zo dňa 29.11.2016 tento
dobrovoľne vydal, pričom uvedeným konaním skrátil spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške
639,99 Eur v neprospech štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.por., lebo nebolo dokázané, že skutky spáchal
obžalovaný.
Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie priamo na hlavnom
pojednávaní vo výroku o vine v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 01.07.2020.
Najprv poukázal na predchádzajúce rozhodnutia okresného, ako aj krajského súdu v tejto trestnej veci,
z ktorých, okrem iného, vyplynulo, že oba skutky kladené za vinu obžalovanému v bodoch 1) a 2) sa
stali, a zároveň naplnili všetky zákonné znaky oboch vyššie uvedených prečinov, čo nespochybňoval
ani samotný obžalovaný. V napadnutom rozsudku však už okresný súd po doplnení dokazovania
skonštatoval,ženemaljednoznačnezapreukázané,žebysapredmetnýchskutkovdopustilobžalovaný,
a preto ho spod obžaloby oslobodil. Ďalej dal do pozornosti argumentáciu okresného súdu uvedenú
v odôvodnení jeho rozhodnutia, s ktorou sa však nestotožnil. Vytýkal mu najprv to, že tento hodnotil
výpovede svedkov v prospech obžalovaného, ale bližšie nekonkretizoval, o akých skutočnostiach mali
jednotliví svedkovia vypovedať v prospech obžalovaného.
Podľa názoru odvolateľa v spise obsiahnuté dôkazy jednoznačne svedčia o tom, že obžalovaný spáchal
predmetné skutky, pričom neobstojí jeho obrana, že nemal vedomosť o existencii tabaku v rodinnom
dome v X.. Obhajoval sa tým, že predmetná nehnuteľnosť patrila jeho matke, ktorá uzavrela nájomnú
zmluvu s maďarskou firmou, pričom bolo jednoznačne preukázané, že uvedená firma už v čase
uzavretia nájomnej zmluvy nevykonávala činnosť, resp. bola v likvidácii a jej konateľ už vtedy nežil. Z
tohto možno vyvodiť dôvodné podozrenie, že došlo k antidatovaniu nájomnej zmluvy, čomu nasvedčuje
aj výpoveď O.. P. F., ktorá ako pracovníčka colného úradu uviedla, že nájomné malo predstavovať
sumu 3.000,- Eur ročne, pričom matka obžalovaného vôbec nebola na príslušnom daňovom úrade
registrovaná na daň z príjmu.
Obžalovaný sa ďalej obhajoval tým, že tabak, ako aj tabaková surovina, ktoré boli v trestnom konaní
zaistené, nepatrili jemu, ale patrili jeho otcovi F. Q. W., ktorý tragicky zahynul pri dopravnej nehode
dňa 08.08.2016. Takúto obranu však vyvracajú prepisy hovorov medzi obžalovaným a Y. V., ako aj
inými osobami, ktoré boli zabezpečené cestou právnej pomoci z E. Y.. Ide o rozsiahle materiály, z
ktorých vyplýva, že obžalovaný sa vyjadruje k forme distribúcie tabaku a tabakových výrobkov, dohaduje
prepravované množstvá, cenu, miesta, časy a osoby odberu. Obžalovaný dokonca organizoval dopravu
aj dňa 08.08.2016, a to na bližšie nešpecifikované miesto do E. Y., na vykonanie ktorej dal príkaz svojmu
otcovi, ktorý však pri jej realizácii zomrel. Nie je teda relevantná obhajoba obžalovaného, že z prepisov
odposluchov sa nedá zistiť, či išlo o tabak a tabakové výrobky. Dokonca sa v niektorých prepisoch
telefonických hovorov priamo spomína pojem tabak, a tieto sú taktiež súčasťou vyšetrovacieho spisu. S
týmitovykonanýmidôkazmisavšaksúdprvéhostupňavosvojomodôvodnenívôbecnevysporiadal,hoci
ide o zásadný dôkaz, a teda nepristúpil ani k jeho vyhodnoteniu, či už v prospech alebo v neprospech
obžalovaného.
Obžalovanému priťažuje aj to, že chodil do predmetného rodinného domu chovať ošípané, taktiež
to, že jeho matka vypovedala o tom, že nemala vedomosť, že jej manžel, otec obžalovaného, by mal
obchodovať s tabakom, podnikať mali spoločne v cestnej preprave. Obžalovaný mal pred smrťou svojho
otca, ako aj po jeho smrti neobmedzený prístup do rodinného domu, pričom musel chovať aj ošípané,
ktoré nebohý zanechal, a keďže svedok B. F. pomáhal z ich chovom, len jedenkrát za týždeň, resp. 10
dní, musel sa v ich chove s týmto striedať, preto neobstojí jeho tvrdenie, že v období troch mesiacov
medzi smrťou otca a vykonaním domovej prehliadky sa nepamätal, že by mal byť prítomný v predmetnejnehnuteľnosti. Naviac obžalovaný disponoval kľúčmi od rodinného domu a následne na ňom vykonával
drobné stavebné úpravy, čo svedčí o jeho záujme o nehnuteľnosť.
Výpoveď svedka Y. Z. nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keď uviedol, že sa v predmetnej nehnuteľnosti
stretával otec obžalovaného s maďarsky hovoriacimi osobami, keďže neuviedol, že by mali konať za
účelom kúpy a predaja tabaku, najmä, ak sa v obci bežne komunikuje nielen v úradnom, ale aj v
maďarskom jazyku.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 322
ods. 1 Tr.por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal.
K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 24.07.2020. Najprv poukázal na napadnutý
rozsudok okresného súdu, a následne aj na odvolanie okresného prokurátora, s ktorým sa však
nestotožnil.
Z dôkaznej situácie vyplynulo, že obžalovaný nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, kde bol
nájdený tabak, túto mala v prenájme maďarská spoločnosť, nájomnú zmluvu našla matka obžalovaného
v materiáloch, ktoré patrili jej nebohému manželovi, otcovi obžalovaného. Skutočnosť, že maďarská
firma mala byť v likvidácii, obžalovaný nezisťoval, a taktiež ak jeho matka nebola registrovaná na dani
z príjmu, nie je to chybou obžalovaného, najmä, ak s rodičmi nemal dobré vzťahy a stretával sa s nimi
len sporadicky.
Svedkyňa O.. P. F., pracovníčka colného úradu potvrdila, že obžalovaný sa ihneď vyjadril, že s
predmetným tabakom nemá nič spoločné, a taktiež potvrdila, že nehnuteľnosť bola prenajatá na
základe zmluvy o nájme, obžalovaného oslovila preto, že mal mať k nej prístup. Avšak do predmetnej
nehnuteľnostimaliprístupviaceréosoby,pričomsvedokB.F.vypovedal,žekľúčeodpredmetnéhodomu
a priľahlých priestorov mali len rodičia obžalovaného a on sám. Z tohto dôvodu musel dom otvoriť pri
vykonávaní domovej prehliadky práve on, keďže otec obžalovaného už bol nebohý, a dokonca zakúril,
lebo bolo chladno.
Svedok B. A. uviedol, že obžalovaný býval u neho v byte od jesene 2014 do januára 2018, z čoho
vyplýva, že nemohol bývať v predmetnej nehnuteľnosti v X., čo potvrdil aj starosta tejto obce, ktorý
naviac dodal, že obžalovaný sa v X. nezdržiaval a na trvalý pobyt sa prihlásil až po uzavretí manželstva
v roku XXXX.
Svedok Y. Z. vypovedal, že chodieval pomáhať otcovi obžalovaného do predmetnej nehnuteľnosti s
rôznymi prácami, za čo mu otec obžalovaného niekedy dával peniaze a niekedy tabak. Chodil mu
vypomáhať často, každý deň a chodili tam aj iní ľudia na veľkej dodávke, ktorí hovorili po maďarsky.
Obžalovaný tam v tom čase nechodil, začal tam chodiť až vtedy, keď dom prerábal, čo bolo v roku 2017,
keďže mu pomáhal pri jeho rekonštrukcii.
Taktiež nie je namieste, ako sa domáha okresný prokurátor, vyvodzovať trestnú zodpovednosť
obžalovaného z odposluchov vykonaných v E. Y. v inej trestnej veci, najmä, ak z nej nie je možné
zistiť, že by malo ísť o tabak a tabakové výrobky. Okrem toho, nebolo žiadnym objektívnym dôkazom
preukázané, že by mal obžalovaný s vydanými vecami manipulovať, v tomto smere vôbec neboli
zisťované daktyloskopické, prípadne iné biologické stopy, čo taktiež nemožno hodnotiť na ťarchu
obžalovaného.
Keďže aj po doplnení vykonaného dokazovania naďalej pretrvávajú pochybnosti, že práve obžalovaný
bol osobou, ktorá mala spáchať predmetné skutky, okresný súd správne aplikoval zásadu v
pochybnostiach v prospech obžalovaného a následne uplatnil postup v zmysle § 285 písm. c) Tr.por.
Vzhľadom k tomu navrhol odvolanie prokurátora odmietnuť.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a
súčasne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorý považoval naviac za arbitrárny, v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Naproti tomu obhajca obžalovaného poukázal na svoje písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu,
napadnutý rozsudok považoval za správny a zákonný, a preto navrhol odvolanie okresného prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho
výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že
odvolanie krajského prokurátora nebolo podané dôvodne.
Súdprvéhostupňaprirešpektovaníprávaobžalovanéhonaobhajobu,rozhodolnahlavnompojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a
to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, aj keď odôvodnenie jeho rozhodnutia malo byť podrobnejšie. Vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
neviny obžalovaného zo spáchania skutkov v bodoch 1) a 2) a správne postupoval, keď ho v konečnom
dôsledku podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutky
kladené mu za vinu, spáchal.
Krajský súd pripomína, že v tejto trestnej veci uznesením zo dňa 02.10.2019, sp.zn. 3To/106/2019
podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.por. zrušil prvý rozsudok okresného súdu zo dňa 19.06.2019, sp.zn.
11T/101/2018, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a za to mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 3 roky, a zároveň mu bol uložený aj trest prepadnutia zaistených vecí,
ktoré sú súčasťou skutkov v bodoch 1) a 2). Súčasne prvostupňovému súdu podľa § 322 ods. 1 Tr.por.
vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolací súd opakovane konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že sa
stali skutky kladené obžalovanému za vinu v bodoch 1) a 2) a zároveň, že tieto naplnili všetky zákonné
znaky oboch uvedených prečinov.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu
rozhodnutiu.
Možno súhlasiť s okresným prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané
dôkazy v prospech obžalovaného, avšak takýto postup bol v danom prípade za danej dôkaznej
situácie v súlade so zákonom. Naopak, okresný prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané
dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo namieste, naviac niektoré jeho tvrdenia boli len
predpokladmi a domnienkami, a nie skutočnosťami jednoznačne a bezpečne preukázanými vykonaným
dokazovaním.
Pokiaľ došlo k antidatovaniu predmetnej nájomnej zmluvy obžalovaným, mali túto skutočnosť orgány
činné v trestnom konaní náležite preukázať, najmä, ak obžalovaný nebol žiadnou zo zmluvných strán.
Taktiež nezaregistrovanie na príslušnom daňovom úrade matky obžalovaného ako platiteľky dane z
príjmu za nájomné, nemôže byť hodnotené v jeho neprospech, keďže ani v tomto smere nebola
preukázaná žiadna spojitosť s jeho osobou.
Vo vzťahu k odpočúvaniu a záznamom telekomunikačnej prevádzky, resp. ich doslovným prepisom
získaných v inej trestnej veci prostredníctvom právnej pomoci z E. Y. krajský súd poznamenáva, že
tieto boli prečítané na hlavnom pojednávaní len ako listinné dôkazy a nie ako zvukové záznamy,
resp. ich písomné prepisy podľa § 270 ods. 2 Tr.por., čo by už samo o sebe znižovalo ich dôkaznú
hodnotu. Avšak ani takýto spôsob ich vykonania nebol v súlade s Trestným poriadkom, pretože
obžalovaný nebol v tomto konaní trestne stíhaný za zločiny, resp. iné trestné činy uvedené v ust. §
115 ods. 1 Tr.por. a v takomto prípade absentoval na použitie takéhoto druhu dôkazu súhlas užívateľa
telekomunikačného zariadenia. Z tohto dôvodu boli tieto dôkazy v tomto trestnom konaní nepoužiteľné
a nebolo na ne možné (ani ako listinné dôkazy) vôbec prihliadať, teda nešlo o zásadný dôkaz ako ho
žiadal hodnotiť okresný prokurátor. Uvedené pochybenie okresného súdu však nemalo žiadny vplyv
na správnosť jeho meritórneho rozhodnutia. Nad rámec uvedeného možno doplniť, že aj v prípade
procesnej použiteľnosti týchto dôkazov by ich síce bolo možné hodnotiť ako preukazujúce určitý spôsob
podieľania sa obžalovaného na obdobnej trestnej činnosti, avšak len v minulosti (vzhľadom na časovýodstup), ale samy o sebe by priamu súvislosť so skutkami v bodoch 1) a 2), resp. priamu účasť
obžalovaného na ich spáchaní v dostatočnej miere aj tak nepreukazovali. V tomto smere mohli orgány
činné v trestnom konaní použiť iné zákonné formy na zabezpečenie informácii ako napr. sledovanie
osôb a vecí. Taktiež mohli po zaistení predmetných vecí pri vykonaní domovej prehliadky na ich zisťovať
eventuálnu prítomnosť stôp, ktoré by objektívne preukázali, že obžalovaný s týmito predmetmi nakladal,
resp. ich mal v držbe.
Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých svedeckých výpovedí a listinných dôkazov vyznievajúcich v
prospech obžalovaného, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho predchádzajúceho uznesenia
na str. č. 4 a 5, a nebude ho nadbytočne opakovať, zároveň poukazuje aj na hodnotenie týchto dôkazov
v písomnom vyjadrení obžalovaného k podanému odvolaniu, s ktorým sa stotožnil. Nemožno opomenúť
ani skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že síce nie je vylúčené, že sa obžalovaný
dopustil oboch skutkov kladených mu za vinu, dokonca možno konštatovať, že je z takéhoto
konania v určitej miere podozrivý, a to vzhľadom na súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho neprospech,
avšak v tomto smere pretrvávajú viaceré nezanedbateľné pochybnosti, ktoré by nemohlo rozptýliť ani
prípadné vykonanie ďalších dôkazov. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu,
vychádzajúczozistenej austálenejdôkaznejsituácie,malodvolacísúdzato,žebolopotrebnéaplikovať
zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne
a správne, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod obžaloby oslobodil. Nebolo
totiž jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že práve on bol tou osobou,
ktorá skutky v bodoch 1) a 2) kladené mu za vinu, spáchala, resp. aspoň sa na nich podieľala konaním
zakladajúcim trestnú zodpovednosť.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.