Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201910
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819201910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej,
v spore žalobcu: H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. I. X/X, F., občan SR, proti žalovanému:
Poštovábanka,a.s.,sosídlomDvořákovonábrežie4,Bratislava,IČO:31340890,právnezastúpenému:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232
471, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 18Csp/37/2019-179 zo dňa 4. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom
II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.05.2019 domáhal

voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.499,38 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 27.06.2015 a vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
500,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.03.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX na sumu 1.900,- Eur, pričom do dnešného dňa žalobcovi zaplatil sumu 3.399,38
Eur. Zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom, preto vzniklo žalovanému bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.499,38 Eur. Žalobca tvrdil, že pre uzavretie zmluvy písomnou formou bolo
potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu. V predmetnej veci k prijatiu návrhu nedošlo, pretože

žalovaný ako veriteľ neprijal návrh žalobcu ako dlžníka bez výhrad a zmien. Žalobca tvrdil, že v čase
podpisu žiadosti o poskytnutie úveru nemal vedomosť o všetkých podstatných náležitostiach úverovej
zmluvy a všetky podstatné údaje zmluvy boli vpísané do zmluvy až po tom, čo vypísal a podpísal
žiadosť o poskytnutie úveru. Zmluva o úvere preto nemohla byť uzavretá platne. Je neplatná, resp.
k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo. Žalobca ďalej uviedol, že v zmluve je RPMN uvedená nesprávne, čím
sa podľa § 11 zák.č. 129/2010 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež zmluva
obsahujeneprijateľnézmluvnépodmienkyohľadompoisteniaschopnostisplácaťúver,bodu3.2.zmluvy,

bodu 3.3. zmluvy, bodu 3.4., 3.5. zmluvy s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, kedy
neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ďalej sa žalobca
domáhal primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa, pretože mal za to, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou a
predostrel žalobcovi formulárovú zmluvu, ktorú vopred sám pripravil. Žalobca zdôraznil, že nárok nie
je premlčaný, nakoľko si žalovaný uplatnil svoju pohľadávku žalobou podanou dňa 31.10.2014 na

rozhodcovskom súde, preto nie je možné uvažovať
o premlčaní predmetného bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Prievidza vydal dňa 07.05.2019
platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Žalovaný uviedol,
že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Úver zo spotrebiteľskej zmluvy
bol splatený v celom rozsahu dňa 06.07.2015, čo v konaní nie je sporné. Súd prvej inštancie uznesením

zo dňa 03.06.2019 platobný rozkaz
č. k. 18Csp/37/2019 - 17 zrušil podľa § 267 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej ,,CSP“). Následne súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalovaného za účasti jeho
právneho zástupcu. Vykonal dokazovanie prednesom žaloby žalobcom, prednesom právneho zástupcu
žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi: žalobou, zmluvou o úvere ,,dostupnápôžička“, výpisom
z úverového účtu, listinou tlač histórie zrážky, žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy,

výpočtom RPMN (sme.sk), platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, všeobecnými
obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, sadzobníkom
poplatkov, uznesením, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu,
späťvzatím
v rozhodcovskom konaní, prehľadom úhrad na úvere ako aj ostatným obsahom súdneho spisu. Zistil,

že dňa 18.03.2013 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.900,- Eur, ktorý bol v celom rozsahu splatený, pričom z
listiny na č.l. 166 vyplýva, že v mesiaci jún 2015 žalobca istinu úveru zaplatil a v zmysle predmetnej
listiny v danom stĺpci (kde je uvedená poznámka, že ak je uvedený údaj ako mínus, žalobca zaplatil
viac a má nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia), pri mesiaci jún 2015 je uvedený údaj - 1476

84 Eur. Nebolo sporným, že žalobca splatil žalovanému celý spotrebiteľský úver. Právne súd prvej
inštancie poukázal na § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 5
z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie skonštatoval, že bolo jeho povinnosťou
zaoberať sa v spore vznesenou námietkou premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je podľa názoru prvoinštančného súdu

významná vedomosť oprávneného a nielen možnosť vedomosti
o vzniku bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobcu
o tom, že žalovanému uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy žalobca
preukázateľne získal informácie, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho
platby presiahli v úhrne výšku istiny úveru. Tým, že splátky uhrádza sám dlžník v jemu známej výške,

je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého
matematického výpočtu. Dlžník sa tak dozvedel o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny
súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu preplatí ( viď rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016, sp. zn. 17Co/341/2017 zo dňa 20.06.2018,
sp. zn. 17Co/82/2018 zo dňa 07.02.2019). Na námietku žalobcu, že je potrebné námietku premlčania

posúdiť podľa § 112 OZ, kedy ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie, súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade ide o nárok, vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, keď z dlhodobo ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR je zrejmé,
že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 10 II časti všeobecných obchodných podmienok žalovaného k

predmetnej zmluve o úvere je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná, (čo napokon tvrdí aj samotný žalobca) a nemohla založiť právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná , so sídlom Dunajská 15, 811 08
Bratislava v danej veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie
a rozhodnutie v danej veci, preto ani podanie návrhu na začatie konania na orgán, ktorý vo veci nemal

právomoc konať, nemohlo spôsobiť spočívanie premlčacej doby nároku žalobcu. Žalobca podal žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia na súd prvej inštancie dňa 02.05.2019. Z vykonaného dokazovania
najmä z listiny na č.l. 166 súdneho spisu vyplynulo, že žalobca preplatil istinu v mesiaci jún 2015. Právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať v subjektívnej lehote 2 rokov, ktorá lehota
v danom prípade uplynula v júni 2017 a najneskôr v objektívnej lehote 3 rokov, ktorá lehota uplynula v

júni 2018. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciu žalobcu, že v danej veci plynula 10-ročná
objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku. Podľa jeho názoru
(oproti názoru žalobcu) v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmysel
získať na úkor klientov bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že postup žalovaného priuzatváraní zmlúv o úvere nemožno považovať za úmyselné konanie za účelom získania bezdôvodného
obohatenia, preto v danej veci je potrebné aplikovať na premlčanie 3-ročnú objektívnu premlčaciu
dobu. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.499,38 Eur s prísl. preto súd prvej

inštancie zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu
premlčania, sa už súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími skutkovými okolnosťami. Žalobca sa v spore
zároveň domáhal voči žalovanému aj vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,-
Eur
(§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa), ktoré má povahu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie

skonštatoval, že pre priznanie nemajetkovej ujmy nepostačuje zistenie porušenia práva (a jeho
úspešné uplatnenie na súde), ale je nevyhnutné, aby bola daná aj existencia nemajetkovej ujmy, ktorá
v príčinnej súvislosti s porušením práva vznikla. Nestačí, aby bola jej existencia tvrdená, ale aby bola
takáto ujma preukázaná ako skutočná. V spore žalobca nepredložil ani neoznačil žiadne konkrétne
dôkazy, ktoré by preukazovali fakt, že utrpel porušením povinností žalovaným ujmu. Preto aj v tejto časti
súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 500 Eur zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §

255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešnému žalovanému v spore v celom rozsahu preto priznal plnú
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej
inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne aplikoval právny predpis. Poukazujúc na § 19 ods.

2 z.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého po začatí rozhodcovského konania nemožno v
tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, uviedol, že nakoľko
vo veci konal Stály rozhodcovský súd, súd prvej inštancie musel mať za preukázané ukončenie konania
na rozhodcovskom súde. V opačnom prípade by nemohol začať konanie v predmetnej veci a jednalo
by sa o protizákonné konanie. S poukazom na § 122 Obč. zák. ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ si

veriteľ uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje,
premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského
súdu bolo doručené žalobcovi dňa 01.02.2019, preto nedošlo k uplynutiu dvojročnej lehoty subjektívnej
ani trojročnej objektívnej. Z tohto dôvodu námietku žalovaného o premlčaní nemožno brať do úvahy.
Ďalej žalobca uviedol, že žalobca poskytuje úvery z vlastných zdrojov v rámci povoleného predmetu

činnosti, preto musel mať vedomosť, aké náležitosti má zmluva o úvere obsahovať, avšak napriek
tomu ich v zmluve uvádzal nesprávne. Jeho konanie tak možno považovať za úmyselné konanie s
cieľom obohatiť sa. Žalovaný zmluvy uzatváral niekoľko rokov neplatne, čím jeho konanie možno
označiťzaúmyselné.Boloním spôsobenébezdôvodnéobohatenie,priktoromplatí10-ročnápremlčacia
lehota. Ďalej žalobca namietal, že predmetná zmluva je neplatná z dôvodu, že nemá písomnú formu

a neobsahuje náležitosti v zmysle z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách. Tiež obsahuje
množstvo neprijateľných podmienok. Žalovaný si uplatnil svoj nárok u spoločnosti G. na Stálom
rozhodcovskom súde cez Advokátsku kanceláriu U. a u zamestnávateľa žalobcu tak došlo zo strany
žalovaného k porušeniu § 374 Trestného zákona neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Ani
tátoskutočnosťžalovanéhoneodradilaodvymáhaniapohľadávky,čomožnooznačiťzacieľbezdôvodne

sa obohatiť, preto aj z tohto dôvodu je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu. V čase, keď
žalovaný začal vymáhať pohľadávku, žalobca uhradil 359,58 Eur, preto by žalovanému patril iba rozdiel
medzi poskytnutým úverom a zaplatenými splátkami (1.900 - 359,58, t.j. 1.540,42 Eur). Aj napriek
tomu si žalovaný uplatnil pohľadávku prostredníctvom spoločnosti G. O. vo výške 2.471,71 Eur, cez
spoločnosť W. G. vo výške 2.967,26 Eur a na Stálom rozhodcovskom súde vo výške 1.850,83 Eur. K

nepriznaniu súdom primeraného finančného zadosťučinenia žalobca doplnil, že novšie znenie zákona o
ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z.) zmiernilo podmienky jeho poskytnutia. V súčasnosti
sa poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa stanovené Zákonom o
ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Primerané
finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú ako aj sankčnú, s účelom odradiť dodávateľa od

nekalého konania. Uplatnenú výšku peňažného zadosťučinenia treba považovať za primeranú. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného
obohateniavovýške1.499,38Eurspolus5%úrokomzomeškaniaročne aždozaplateniaakzaplateniu
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
500 Eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, správne aplikoval právne predpisy, rozhodnutie riadne odôvodnil, a preto
ho považuje za vecne správne v oboch výrokoch. Otázkou premlčania (subjektívnou dvojročnom aobjektívnou trojročnou) sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal v bode 8. odôvodnenia rozsudku,
pričom na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016. Rovnako sa vysporiadal aj s otázkou aplikácie desaťročnej

objektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie
(bod 8. odôvodnenia rozhodnutia) sa zaoberal aj otázkou právomoci Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej mediačnej, keď dospel k záveru, že tento nemal právomoc konať vo
veci a rozhodnúť, preto nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby. V závere vyjadrenia uviedol, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v časti žaloby, ktorou žiadal priznať primerané finančné

zadosťučinenie ako nemajetkovú ujmu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s ním nesúhlasí. V čase, keď si
žalovaný uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde dňa 31.10.2014, nemohol mať vedomosť o tom,
či rozhodcovský súd je, alebo nie je v danej veci oprávnený konať. Túto vedomosť nadobudol až po

vydaní rozhodnutia Okresným súdom Prievidza. Z tohto dôvodu musí platiť ustanovenie § 112 Obč.
zák. a nemohlo dôjsť k plynutiu premlčacej lehoty. I keď rozhodcovský súd konanie zastavil, toto konanie
prebehlo a bolo riadne ukončené, preto je nutné použiť § 112 Obč. zák. o neplynutí premlčacej lehoty
počas konania na rozhodcovskom súde. Opätovne žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.

5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na doposiaľ predloženom
vyjadrení zotrváva. Na podporu svojich záverov uviedol, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto
konaní titulom vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.499,38 Eur s prísl. a pohľadávka
žalovaného uplatnená v rozhodcovskom konaní v sume 1.850,83 Eur predstavujú dva samostatné

nároky , z ktorých každý má svoj osud. Pokiaľ žiadal žalobca priznať žalovanú sumu 500 Eur ako
primerané finančné zadosťučinenie, žalovaný neozrejmil, aká ujma by mu mala byť kompenzovaná
( poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin, sp.zn. 10Csp/59/2017 zo dňa 20.10.2017, Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/10/2019 zo dňa 19.10.2019). Opakovane navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doplnil, že neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
bola spôsobená až vydaním rozhodnutia Okresného súdu Prievidza dňa 04.10.2019. V čase podania
žaloby na Stálom rozhodcovskom súde nemohol mať žalovaný vedomosť o jej neplatnosti. Na danú
vec preto platí ust. § 112 Obč. zák. Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu ukončilo konanie z

dôvodu späťvzatia žaloby. Žaloba bola riadne podaná, konanie začalo, aj prebiehalo. Žalobca zdôraznil,
že súd nemôže konštatovať, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako to
bolo prezentované v odôvodnení rozhodnutia, čo nebolo podložené jediným relevantným dôkazom.
Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal zmluvu podľa platných zákonov o spotrebiteľských zmluvách
v čase jej uzatvorenia. V opačnom prípade by bola musela byť vyhlásená za neplatnú, resp. bezúročnú a

bez poplatkov. Keďže žalovaný niekoľko rokov uzatváral neplatné zmluvy, jeho konanie sa dá definovať
ako úmyselné, s cieľom obohatiť sa. Žalobca navrhol zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a
žiadal žalovaného zaviazať k vydaniu bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia s tým,
že žalovanému nebude priznaná náhrada trov konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.10. Odvolací súd zdôrazňuje, že na predmetný právny vzťah treba aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, resp. medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľskou zmluvou v

zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je vzťahom
občianskoprávnym.

11. V danej veci mal z obsahu spisu odvolací súd preukázané, že žalobca sa podanou žalobou,
doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.05.2019, domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného

obohatenia v sume 1.499,38 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 27.06.2015 ako aj zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 Eur. Okresný súd Prievidza vo veci vydal platobný
rozkaz č. k. 18Csp/37/2019-17 zo dňa 07.05.2019, ktorým žalovaného zaviazal k zaplateniu žalovaných
súm v zmysle žalobného návrhu. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal proti platobnému rozkazu
odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že v konaní došlo k márnemu uplynutiu subjektívnej aj objektívnej

premlčacej lehoty, preto žalobný návrh rozsudkom č. k. 18Csp/37/2019-179 zo dňa 04.10.2019 zamietol
spolu aj s návrhom na zaplatenie finančného zadosťučinenia. Proti tomuto rozsudku podal v celom
rozsahu odvolanie žalobca.

12. Podstata odvolacích námietok spočívala v nesúhlase odvolateľa s názorom súdu prvej inštancie,

že pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula subjektívna aj objektívna
premlčacia lehoty, ďalej že v priebehu rozhodcovského konania nastalo spočívanie premlčacej lehoty
podľa § 112 Obč. zákonníka a že žalobca splnil predpoklady na to, aby mu bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy.
13. Podľa žalobcu bolo v danom prípade potrebné aplikovať 10- ročnú premlčaciu lehotu podľa §

107 ods. 2 Obč. zák., pretože na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu.
Uviedol, že žalovaný mal úmysel od samotného začiatku zmluvného vzťahu obohatiť sa, keďže
uzatvárané zmluvy so spotrebiteľmi celé roky neboli v súlade s platnou legislatívou.

14. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon stanovuje subjektívnu a

objektívnu premlčaciu dobu. Plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne. Plynutie a skončenie nie sú na
sebe závislé. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde
k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Pre počiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho

získal. Vyžaduje sa skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor
bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol
o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, prípadne
aj skôr. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/67/2011 sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvie, keď skutočne(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe

ktorých môže podať žalobu, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto okolnostiach mohol dozvedieť aj skôr.

15. Odvolací súd sa vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby v
predmetnej veci stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Subjektívna premlčacia doba začala
plynúť v mesiaci jún 2015, kedy došlo k preplateniu istiny splátkami žalobcu a uplynula v júni 2017.

Objektívna premlčacia lehota uplynula v júni 2018. Žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.499,38 Eur na súd prvej inštancie dňa 02.05.2019, po uplynutí ako subjektívnej,
tak aj objektívnej premlčacej doby.

16. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v danej veci mala plynúť 10-ročná objektívna premlčacia

lehota, odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že žalovaný pri
uzatváraní vedel, že spôsobuje bezdôvodné obohatenie a takýto následok (bezdôvodné obohatenie)
chcel spôsobiť, t. j. že uzatváral zmluvu so žalobcom s tým, že chcel získať bezdôvodné obohatenie
(priamy úmysel), alebo bol aspoň s takýmto následkom uzrozumený (nepriamy úmysel).
17. V desaťročnej premlčacej dobe sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané
úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu
a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal
bezdôvodné obohatenieneúmyselneapotombysihoúmyselneponechal.Akniesúsplnenépodmienkyna desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď
povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich

ustanoveniach úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto
sa pri skúmaní konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.
Zavinenie je založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej. Pri úmyselnom zavinení je
zastúpená tak vedomostná ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

18. V danej veci sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že na strane žalovaného došlo k
vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho by sa trojročná objektívna premlčacia
doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Napriek argumentácii
žalobcu, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v postupe žalovaného pri uzatváraní
zmlúv o úvere nemožno vidieť úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktorá okolnosť by mala vplyv na
dĺžku objektívnej premlčacej doby. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno uvažovať o tom, že by

žalovaný úmyselne uzatváral neplatné zmluvy, a že jeho konanie bolo zamerané výlučne na získanie
bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Takýto záver z vykonaného dokazovania
súdu prvej inštancie nevyplynul. Úmysel predstavuje vnútorný vzťah konajúcej osoby k zamýšľanému
následku založený tak na vedomostnej, ako aj vôľovej zložke. Záujmom žalovaného pri poskytovaní
úverov je získanie odplaty za poskytnutie úveru, preto je možné dospieť

k záveru, že aj v tejto veci mal žalovaný záujem žalobcovi poskytnúť riadny úver za odplatu. Pokiaľ
poskytnutá zmluva o úvere vykazovala nedostatky, aj keby žalovaný vedel o týchto nedostatkoch
zmluvy, jeho vôľa smerovala k zachovaniu platnosti predmetnej zmluvy. Nie je tak možné dospieť
k záveru, že by žalovaný mal, či už priamy (vedel a chcel spôsobiť bezdôvodné obohatenie),
alebo nepriamy úmysel (vedel a bol uzrozumený s tým, že môže spôsobiť bezdôvodné obohatenie)

bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu.

19. Odvolací súd má za to, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie
nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. V
rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa18. 10. 2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že

samotné všeobecné skutočnosti (fakty)
o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov
a doterajšia súdna prax, týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé osebe
nemôže bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Povinnosťou je teda
skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia, aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri

právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania
neoprávneného majetkového prospechu.

20. S namietaným spočívaním premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Obč. zák. podľa žalobcu počas
rozhodcovského konania sa súd prvej inštancie dôsledne a správne vyporiadal v odôvodnení rozsudku,

na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje. Podstatnou je skutočnosť, že ak žalovaný uplatnil
svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorý nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku neplatnej
rozhodcovskej doložky, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka
uvedená v ust. § 112 Obč. zák.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako každá neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom a rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Pretože rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný
rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodovanie danej veci. V dôsledku

toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo
dôjsť
k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej doby.

21. Na základe uvedeného je teda potrebné konštatovať, že keď žalovaný uplatnil svoj nárok na

rozhodcovskom súde na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, neuplatnil svoj nárok na príslušnom
orgáne, v dôsledku čoho ani nemohla počas konania na tomto orgáne spočívať premlčacia doba.22. Ďalej sa odvolací súd v danej veci stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento dospel k
záveru,ženebolisplnenépodmienkyvzmysle §3ods.5Zákonaoochranespotrebiteľanato,abymohol
priznať nárok žalobcovi na primerané finančné zadosťučinenie. Predmetné ustanovenie upravuje právo

spotrebiteľažiadaťprimeranéfinančnézadosťučinenievprípade,ak nasúdeúspešneuplatní porušenie
svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sa úspešne uplatňuje porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť

takéhoto práva a povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Bez právneho významu je, či ujma skutočne
spotrebiteľovi vznikla.

23. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej

obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

24. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo
strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či

došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného
rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

25. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, aj sankčnú tak, aby bol dodávateľ dostatočne odradený od získavania

plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných dojednaní,
a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí.

26. Ako je zrejmé z uvedeného, vyžaduje sa, aby si spotrebiteľ uplatnil svoje práva na súde a bol
úspešný. Nie je preto možné uzavrieť, že je v danej veci splnený základný predpoklad pre priznanie
nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti voči žalovanému ako dodávateľovi. Samotný výsledok sporu - zamietnutie žaloby z

dôvodu uplynutia premlčacej lehoty nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinností spotrebiteľom. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom podľa §
3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. nie je uplatnený dôvodne.

27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne a

právne správny potvrdil.

28.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1,§262ods.1
a§255ods.1CSP.Vodvolacomkonanívznikolnároknanáhradutrovkonaniaúspešnémužalovanému,
preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
vydaným súdnym úradníkom
(§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).