Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/322/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715205710
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1715205710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.

Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: C. U., J. U. Č.. XXX, zastúpeného
Karin Szutányiovou, Kostolná 68, Veľký Biel, proti žalovanej: P. T., Š. X, N. L. J., zastúpenej JUDr.
Rudolfom Halásom, Poľná 5, Ivanka pri Dunaji, o zaplatenie 5.994,85 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.07.2018, č.k. 7C/53/2015-77,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.994,85 eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28.07.2012 do zaplatenia a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.07.2015 domáhal voči žalovanej
zaplateniaistiny5.994,85eurasprísl.titulomúhradycenyzaprácuvykonanúnazákladeústneuzavretej
zmluvy o dielo. Žalovaná si u neho dňa 11.04.2012 objednala stavebné úpravy garáže za celkovú

cenu 4.754 eur, ktoré v priebehu ich výkonu rozšírila o práce naviac za cenu 1.496 eur. I napriek
tomu, že žalobca priebeh prác so žalovanou priebežne konzultoval, prácu riadne odovzdal a žalovaná
voči nej nemala žiadne námietky, keď vady diela nereklamovala, žalobcovi nezaplatila sumu 5.994,85
eura, vyúčtovanú na základe faktúry č. 1/2012 zo dňa 12.07.2012, splatnej dňa 27.07.2012. Žalovaná
predmetnú faktúru osobne prevzala dňa 16.07.2012 spolu s presným rozpisom vykonaných prác, pričom
rovnako prevzala i písomnú výzvu na zaplatenie faktúry č. 1/2012, na ktorú výzvu však nereagovala.
Žalovaná počas priebehu výkonu prác poskytla žalobcovi zálohy na kúpu materiálu a on vykonal ich

vyúčtovanie, pričom z poslednej zálohy na materiál vznikol preplatok v sume 255,15 eura, ktorý žalobca
odpočítal z celkovej ceny prác vo výške 6.250 eur.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a za aplikácie ustanovenia § 631, § 634 ods.
1 a 2 a § 642 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník) ustálil, že
medzi stranami sporu došlo dňa 11.04.2012 k ústnej dohode o vykonaní diela, predmetom ktorej bola
prestavba a rekonštrukcia garáže na Š. D. X P. N. L. J. patriacej žalovanej. Bolo pritom nepodstatné,

kto bol iniciátorom tejto dohody, keď rozhodujúce bolo, že žalovaná si zhotovenie diela u žalobcu ústne
objednala a žalobca jej uvedené práce vykonal, čo žalovaná, ani jej zástupca nepopreli. Žalovaná
nereklamovala práce vykonané žalobcom, pričom žalobca, jeho zástupkyňa a napokon i svedok X.
potvrdili, že žalovaná bola s prácami spokojná. Pokiaľ išlo o dojednanú cenu za stavebné práce zvyjadrení oboch strán vyplynulo, že žalovaná mala k dispozícii cenové ponuky viacerých firiem na
vykonanie rekonštrukčných prác na garáži, keď jednou z nich bola aj cenová ponuka p. Jána Turoňa,
avšak táto ponuka znejúca na sumu 8.502,82 eura bez stavebného materiálu sa jej zdala byť vysoká.

Z tohto dôvodu sa preto dohodla so žalobcom, že jej práce vykoná o 40 % až 50 % lacnejšie, pričom
konkrétnu cenu prác si nestanovili. Súdu prvej inštancie sa javili tvrdenia žalovanej o tom, že nevedela,
koľko bude za práce platiť ako nepravdepodobné, najmä keď i podľa čestného prehlásenia p. T. mala
k dispozícii cenové ponuky, vrátane cenovej ponuky p. Y. O. a so žalobcom sa dohodla na cene nižšej.
Žalovaná tak podľa mienky súdu prvej inštancie musela predpokladať, koľko bude za práce platiť,

rovnako, že bude musieť zaplatiť aj za práce vykonané naviac; so žalobcom sa totiž nedohodla na tom,
že jej práce vykoná zadarmo. Konajúci súd mal za preukázané, že žalovaná zálohovo zaplatila žalobcovi
sumu 6.300 eur za stavebný materiál, ktorý žalobca priebežne nakupoval a žalovanej riadne vyúčtoval.
Pokiaľ žalovaná namietala, že na stavbe sa čiastočne použil i ňou dodaný materiál, svoje tvrdenia v
tomto smere nepreukázala.

4. Pokiaľ išlo o samotné stavebné práce, ktorých detailný rozpis bol súčasťou faktúry č. 1/2012 spolu s
ich ocenením, súd prvej inštancie uviedol, že tieto žalobca, rovnako ako svedok X. riadne vyšpecifikovali
a žalovaná ich výkon nepoprela, pričom nepreukázala, že by neboli zo strany žalobcu realizované.
Námietky žalovanej založené na tom, že žalobca nezohľadnil lacnejšie cenové relácie stavebných prác
oprotidohodnutýmvyhodnotilsúdprvejinštanciezanepravdivé,najmäsohľadomnapredloženúcenovú

ponuku stavebných prác od p. Y. O., znejúcu na sumu 8.502,82 eura. Žalobca totiž dohodnuté práce
za cenu 9.006,36 eura, ako aj naviac práce (betónovanie podlahy v garáži, pokládka dlažby, osadenie
zvodov a žľabov, výkopové práce na osadenie potrubia na odvod splaškovej vody, búracie práce,
montáž konštrukcie na strop pod polystyrén, nakoľko starý strop musel byť zbúraný, elektroinštalačné
práce, prepracovanie garážovej brány), s cenou 1.496 eura, spolu po zľave v sume 6.250 eur, vykonal;

žalovaná suma tak po odpočítaní preplatku za stavebný materiál v sume 255,15 eura predstavovala
sumu 5.994,85 eura. Žalovaná v konaní neprodukovala žiaden dôkaz a nepreukázala svoje tvrdenia
spochybňujúce dôvodnosť žalobného nároku, rovnako ako tie uvedené v čestných vyhláseniach p. T. a
P. T. o požívaní alkoholu, resp. o nedodržiavaní predpisov a noriem počas výkonu stavebných prác; na
tieto preto súd prvej inštancie neprihliadal. S poukazom na to, že dohoda o výške ceny za dielo nie je

podstatnou náležitosťou zmluvy a ak sa strany nedohodli na jej výške pri uzavretí zmluvy je objednávateľ
povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi (cenový predpis - zákon o cenách) a ak osobitný
predpisniejevydaný,primeranúcenu,súdprvejinštancieuviedol,žeakbysaizmluvnéstranynedohodli
na cene diela, bola by žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi cenu primeranú, za ktorú považoval tú, ktorá
sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytovala za obdobných podmienok za porovnateľné

dielo.

5. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že časť prác (konkrétne oprava strechy garáže) vykonával žalobca
bez živnostenského oprávnenia, t.j. z hľadiska trestného ako neoprávnené podnikanie, súd prvej
inštancie konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaná si tieto práce u žalobcu skutočne objednala a

nevadilo jej, že ich žalobca nemá v popise činnosti; žalobca tieto práce skutočne vykonal a keďže ich
žalovaná nereklamovala a bola s nimi spokojná, žalobcovi prináleží dohodnutá odmena.

6. A napokon súd prvej inštancie vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalovanej, že N.. W. U.B.
vystupovala a bola vypočutá v konaní ako svedok a následne splnomocnená žalobcom na zastupovanie

v konaní. Uviedol, že zástupkyňu žalobcu vypočul v súlade s ustanovením § 196 C.s.p., pričom zákon
nevylučuje, aby sa osoba, vystupujúca v konaní ako svedok, stala následne zástupcom strany sporu;
strana sporu má právo sa dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, spolu s istinou i uplatnené príslušenstvo, a to úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa omeškania, ktorý sa odvíjal od dátumu splatnosti faktúry
č. 1/2012, do zaplatenia.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že úspešnému žalobcovi
priznal nárok na ich náhradu proti žalovanej, ktorá úspech nemala, v rozsahu 100 %.9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. a navrhla ho zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. Žalovaná súdu prvej inštancie vytkla porušenie ustanovenia § 89 C.s.p. z dôvodu, že sa nezaoberal
jej námietkou voči splnomocnenej zástupkyni žalobcu, ktorá predtým vystupovala ako svedok a založila
do spisu aj čestné vyhlásenie. Rovnako poukázala na to, že na pojednávaní dňa 10.07.2018, ktoré súd
prvej inštancie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku, vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené,

pričom totožné uznesenie vyhlásil i na pojednávaní dňa 31.07.2018. Keďže sa žalovaná predmetného
pojednávania nezúčastnila, zaslala konajúcemu súdu záverečnú reč, v ktorej zhrnula predmet sporu;
obsahom jej záverečnej reči sa konajúci súd evidentne nezaoberal, po skončení pojednávania jej len
doručil písomné vyhotovenie rozsudku, v ktorom označil žalobcu ako fyzickú osobu, občana, hoci tento
podal žalobu evidentne ako podnikateľ. Z obsahu zápisnice z pojednávania je zrejmé, že strany sporu
nemali možnosť predniesť záverečnú reč.

11. Pokiaľ išlo o vec samu žalovaná opäť zdôraznila, že žalobca jej nepredložil žiadnu cenovú ponuku,
len jej prísľubil, že práce vykoná a materiál dodá za polovičnú cenu. Uvedené vyplývalo i z čestných
prehlásení, ktoré založila do súdneho spisu; originál cenovej ponuky od p. Y. O., ktorý pre ňu vyhotovil
sa pritom záhadne stratil. Táto cenová ponuka obsahovala kompletnú cenu diela, t.j. za vykonané

práce, aj materiál, pričom žalobcom predložená cenová ponuka nekorešpondovala s pôvodnou cenovou
ponukou p. Y. O.. Z jej obsahu sa nedalo zistiť o akú stavbu sa jedná, nebol v nej uvedený ani
objednávateľ cenovej ponuky. V priebehu konania rozporovala ceny prác uvedených v prílohe faktúry,
s tým že tieto boli nereálne nacenené. Zároveň upozorňovala na to, že žalobca si vyúčtoval i úhradu
položiek, a to postavenie krovu, krytiny na strechu, vrátane montáže a prác, celkovo v sume 3.220 eur

(správne má byť 3.720 eur), hoci na túto činnosť nemal živnostenské oprávnenie. Porovnaním výpisu
zo živnostenského listu s popisom vykonaných prác žalovaná potom konštatovala, že žalobca nemal
na tieto práce oprávnenie, ani povolenie. Súd prvej inštancie sa podľa jej mienky touto skutočnosťou
nezaoberal. Nezaoberal sa ani tým, že žalobca od žalovanej prevzal sumu 6.500 eur v hotovosti,
bez faktúry, pričom jej odovzdal potvrdenia o nákupe materiálu len v sume cca 3.000 eur, a teda

za zvyšok jej nevystavil žiadne potvrdenie. Na základe týchto skutočností mala žalovaná za to, že
súd prvej inštancie rozhodoval tendenčne v prospech žalobcu, ktorému žalovaná ani nemohla položiť
otázky, o čom nadobudla presvedčenie už na pojednávaní dňa 13.06.2017. Žalovaná tiež považovala za
zarážajúce, že v konaní vypočutý svedok, ktorý sa mal priamo zúčastniť dohody o podmienkach výkonu
práce (p. X.), nevedel zodpovedať na jej otázky.

12. K predloženej cenovej ponuke od N.. T. U. U.-T., B. J. žalovaná uviedla, že bola vypracovaná bez
ohliadky, pričom suma v nej uvedená predstavovala približne tú istú sumu ako žiadal priznať žalobca.
Vzhľadom na záhlavie cenovej ponuky, s označením č. 0262016, žalovaná usúdila, že išlo o zakázku
vyhotovenú nie zo dňa 06.07.2018, ale zo dňa 02.06.2016.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval jej tvrdenia ohľadne cenovej ponuky za
nepravdivé. Zároveň sa ohradil voči obvineniu zo záhadného zmiznutia cenovej ponuky od p. Y.na O.,
ktorú si následne zabezpečil sám priamo od neho. Zdôraznil, že žalovaná nemala záujem uzavrieť
písomnú zmluvu o dielo, a hoci prezentovala pochybnosti o predmete jeho činnosti, nepožiadala ho

o výpis zo živnostenského registra; ten si pritom mohla zabezpečiť i sama prostredníctvom internetu.
Žalobca zdôraznil, že bol na pojednávaniach súdu prítomný, žalovaná teda mala možnosť klásť mu
otázky, o čo však v priebehu konania neprejavila záujem. Nesúhlasil ani s tvrdeniami žalovanej ohľadne
nákupu materiálu len za sumu cca 3.000 eur. Podotkol, že žalovaná mu odovzdávala peniaze na nákup
spotrebného materiálu oproti podpisu, pričom originál dokladov jej vždy odovzdal. Cenovú ponuku s

príslušným číslom zakázky spracovala firma U.-T. - N.. T. U. na základe zoznamu prác reálne na stavbe
vykonaných, pričom za týmto účelom jej poskytol i fotodokumentáciu pôvodného stavu stavby a stav po
realizácii stavebných prác. Na tomto základe žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

14. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu v písomnom podaní zo dňa 08.10.2018 uviedla, že žalobca
nemal nikdy záujem o uzatvorenie zmluvy o dielo, hoci ho o to viackrát žiadala. Bol pritom povinný
jej okrem cenovej ponuky poskytnúť i doklad oprávňujúci ho vykonávať jednotlivé činnosti. Pokiaľ išlo
o cenovú ponuku firmy U.-T. - N.. T.G. U. podotkla, že táto bola vyhotovená dňa 06.07.2018 a platilapo dobu 30 dní, avšak dielo bolo vykonávané v období roku 2012, pričom ceny od tohto obdobia sa
niekoľkokrát zmenili. V ostatnom zotrvala na námietkach uvedených v odvolaní.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 25.06.2020 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

16. V prvom rade odvolací súd udáva, že i keď žalovaná v odvolaní namietala existenciu všetkých
odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., tieto bližšie konkretizovala len
vo vzťahu k dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) (nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
čo malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces), písm. f) (súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci).

17. Preskúmaním napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
posudzovaldôvodnosťnárokužalobcunazaplateniesumy5.994,85eurasprísl.vintenciáchskutkových
tvrdení a právnej argumentácie oboch sporových strán, s ktorými sa v miere postačujúcej vysporiadal,

pričom prihliadal na listinné a iné dôkazy predložené stranami sporu a vyhodnotiac tieto jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, za súčasnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§
631 a nasl.) dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými popierala
oprávnenosť nároku žalobcu uplatneného žalobou.

18. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu len všeobecne namietala žalobcom vykonané
vyúčtovanie prác, označujúc ho za nadsadené, jeho položky za nezodpovedajúce a neidentické, pričom
tvrdila, že na stavbu dodala svoj materiál, ktorú skutočnosť v konaní nepreukázala. Je pravdou, že na
pojednávaní súdu dňa 13.06.2017 prostredníctvom svojho zástupcu bližšie konkretizovala, v čom mala
spočívať neoprávnenosť niektorých položiek uvedených žalobcom v prílohe vyúčtovania, a to z hľadiska

ceny (cena za betónové pátky 3x v sume celkom 420 eur, ako aj za odstránenie starého dreva z garáže a
prípravu na murovanie vysoká, nevie, čo je v nej zahrnuté; cenové relácie za zámkovú dlažbu spolu 990
eurmalibyťod8do12eurzam2,pričomžalovanánevedela,čiišlooocenenieprácealeboajmateriálu),
ako i z hľadiska ich skutočného vykonania (komín sa podľa nej nebúral, len sa pridala azbestová
vložka), pričom pri prácach, ktoré mali byť vykonané na krove, vrátane pokládky krytiny na strechu v

sume 3.720 eura (žalovaná udávala nesprávne 3.220 eura - pozn. odvolacieho súdu) namietala, že ich
žalobca vykonal bez živnostenského oprávnenia (išlo o neoprávnené podnikanie). S týmito námietkami
žalovanej sa súd prvej inštancie vysporiadal, keď tieto, so zreteľom na dôkaznú situáciu, vyhodnotil za
nedôvodné a ničím nepreukázané. Pokiaľ žalovaná považovala cenu prác pri niektorých z účtovaných
položiek za vysokú, bolo na nej, aby túto skutočnosť v konaní relevantne preukázala. V tomto smere

nepostačovalo len všeobecné konštatovanie žalovanej o neprimeranosti ceny prác, resp. o tom, že cena
za vykonanie jednotlivých prác bola rovnaká ako v cenovej ponuke p. Y. O., hoci mala byť o polovicu
nižšia. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o dielo, v ktorej sa dohodli na jej predmete,
ako aj na tom, že za vykonanie diela žalovaná poskytne žalobcovi odmenu, t.j. dohodli sa na odplatnosti
diela. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalovaná bola uzrozumená s tým, že žalobca

priebežne nakupoval materiál na stavbu, za ktorý mu poskytla preddavky v celkovej sume 6.300 eur,
pričomnákupmateriálujejnáslednežalobcavyúčtovalodovzdanímpríjmovýchpokladničnýchdokladov;
žalovaná musela byť potom uzrozumená s tým, že okrem ceny materiálu bude povinná zaplatiť i cenu
prác, vrátane tých, vykonaných naviac. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti až v odvolaní namietala, že
pokladničné doklady mali preukazovať kúpu materiálu len v hodnote cca 3.000 eur, na tieto jej tvrdenia,

ktoré ničím nepreukázala, nebolo možné prihliadnuť, nakoľko predstavovali neprípustné novoty v zmysle
§366C.s.p.Svýnimkouprácuskutočnenýchnakomíne(búraniekomína)astreche(demontážpôvodnej
strechy), ktoré žalovaná namietala, avšak ich vykonanie potvrdil svedok X., žalovaná nespochybnila,
že by žalobca dohodnuté práce nerealizoval; za tohto stavu bolo potom nepodstatné, či žalobca na ich
vykonanie disponoval živnostenským oprávnením alebo nie (išlo o práce na krove, vrátane pokládky

krytiny). Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
ktoré nesankcionuje neplatnosťou taký právny úkon, ktorý uskutoční osoba so zákazom podnikať, resp.
osoba bez oprávnenia na podnikanie alebo pokiaľ ním osoba prekročí rozsah svojho podnikateľského
oprávnenia. Preto i v prípade, že žalobca prekročil rozsah udeleného živnostenského oprávnenia ana základne ústnej zmluvy o dielo vykonal práce, síce dohodnuté, ale nespadajúce do predmetu jeho
živnosti, nemalo to za následok neplatnosť ústne uzavretej zmluvy o dielo; žalobcovi patrila odplata i
za vykonanie týchto prác.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a konštatoval to správne i súd prvej inštancie, že strany
sporu sa dohodli na odplatnosti diela, t.j. že žalobcovi patrí za vykonanie diela odmena. Odvolací súd
sa nestotožnil s tým názorom konajúceho súdu, že medzi nimi došlo i k dohode o výške ceny diela;
za takú dohodu totiž nemožno považovať prísľub vykonania prác o cca 40 až 50 % lacnejšie oproti

určitej cenovej ponuke, príp. o polovicu lacnejšie ako firma z X.. Keďže dohoda o výške ceny diela
nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo, v prípade absencie takej dohody platí, ako správne
skonštatoval súd prvej inštancie, že objednávateľ je v zmysle § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka
povinný zaplatiť zhotoviteľovi primeranú cenu; za takú možno považovať tú, ktorú žalobca vyúčtoval
žalovanej, a to i s ohľadom na cenu uvedenú v obdobných cenových ponukách od p. Y. O., H. N.
K. U.-T. - N.. T. U.. Žalovaná v priebehu celého konania nenavrhla a ani nepredložila žiaden dôkaz

vyvracajúci uvedené zistenie, a to i napriek tomu, že v konaní namietala primeranosť vyúčtovanej sumy.
Zároveň nepreukázala, že preddavky odovzdané žalobcovi v celkovej sume 6.300 eur mali pokrývať
nielenzakúpenýtovar(materiál),aleajcenuprác.Súdprvejinštanciepretosprávneuzavrel,žežalovaná
neuniesla dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými popierala žalobcom uplatnený nárok.

20. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že súd prvej inštancie nereagoval a nevysporiadal sa s jej
„námietkou zaujatosti“ voči zástupkyni žalobcu (N.. P. U.), ktorá mala vystupovať v konaní najskôr ako
svedok, odvolací súd poukazuje na bod 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku; v ňom konajúci súd
uviedol dôvody, pre ktoré neprihliadal na námietku žalovanej. Odvolací súd zhodne s konajúcim súdom
vyhodnotil žalovanou uvádzané tvrdenia za neopodstatnené. Žalobca ako jedna z procesných strán bol

v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 C.s.p. oprávnený zvoliť si za zástupcu fyzickú osobu, ktorá ho
v konaní zastupovala ako tzv. všeobecný zástupca, a za týmto účelom jej udeliť splnomocnenie (viď
zápisnica z pojednávania súdu dňa 13.06.2017 na č.l. 50). N.. P. U. bola blízkou osobou žalobcu, jej
záujmy neboli v rozpore so záujmami žalobcu, pričom disponovala i tzv. postulačnou spôsobilosťou, a
preto boli splnené zákonné podmienky na to, aby v konaní žalobcu zastupovala. Žalovaná nenamietala

nedostatok jej spôsobilosti na riadne zastupovanie žalobcu, ani to, že by vystupovala vo viacerých
konaniach ako všeobecný zástupca, ktoré okolnosti by boli dôvodom pre rozhodnutie súdu podľa § 89
ods. 2 C.s.p. Zároveň, z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by N.. P. U. v konaní vystupovala ako
svedok, keďže v tomto smere nebola konajúcim súdom poučená a napokon ani vypočutá (ako mylne
uviedol súd prvej inštancie); podľa mienky odvolacieho súdu preto nič nebránilo tomu, aby žalobcu v

konaní riadne zastupovala.

21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej ohľadne nesprávneho procesného postupu
konajúceho súdu, ktorý jej v rámci výsluchu žalobcu nemal umožniť klásť mu otázky. Vychádzajúc z
písomných podaní, ako i z obsahu zápisníc z jednotlivých súdnych pojednávaní je zrejmé, že žiadna

zo strán sporu, teda ani žalovaná, nenavrhla výsluch žalobcu ako dôkazný prostriedok. Pokiaľ mala
žalovaná v úmysle dopytovať sa žalobcu na určité skutkové alebo iné s vecou súvisiace okolnosti, nič
jej nebránilo v tom, aby v rámci prostriedkov procesnej obrany uplatnila návrh na jeho výsluch.

22. A napokon za neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd i tú argumentáciu žalovanej, ktorou

konajúcemu súdu vytýkala, že pristúpil k vyhláseniu uznesenia o ukončení dokazovania dva krát (prvý
krát na pojednávaní súdu dňa 10.07.2018, druhý krát na pojednávaní dňa 31.07.2018). Uznesenie,
ktorým súd vyhlási dokazovanie za skončené je uznesením o vedení konania, ktorým súd nie je v
zmysle ustanovenia § 237 ods. 2 C.s.p. viazaný; preto i pokiaľ konajúci súd pristúpil opakovane k
vyhláseniu tohto procesného uznesenia, nemalo to žiaden vplyv na správnosť napadnutého meritórneho

rozhodnutia. Na tú nemala vplyv ani skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní, na ktorom došlo
k vyhláseniu rozsudku, doručil splnomocnenej zástupkyni žalobcu písomnú záverečnú reč žalovanej, ku
ktorej sa táto nevyjadrila, resp. sama nevyužila právo záverečnej reči.

23. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla

také relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ňou uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou
relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý síce mal v odvolacom konaní

úspech, nepriznal proti žalovanej nárok na ich náhradu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).