Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010168
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7716010168.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému O. M. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 1T/47/2016 zo dňa 2. 6. 2016 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 3. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 1T/47/2016 zo dňa 2. 6. 2016 uznal obžalovaného O. M.
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre skutok, že

dňa 21. 9. 2015 v čase okolo 15.40 hod. na štátnej ceste č. I/19 v obci Trhovište okr. Michalovce v
blízkosti budovy potravní GVP, teda na mieste verejnosti prístupnom pri dokumentovaní dopravnej
nehody, ktorej účastníkom bola Norma K., dcéra obvineného, pristúpil k poškodenému B. Y., ktorý bol
vodičom motorového vozidla, ktoré malo účasť na dopravnej nehode a na tohto najprv kričal, že čo
to urobil, či je slepý, že ho zabije, vulgárne mu nadával, kričal na neho, že je hovädo a následne ho
kovovým nadstavcom na „ gola kľúč“, ktorý držal v ruke chcel udrieť do oblasti hlavy, na čo poškodený

zdvihol pred svoju hlavu pravú ruku, aby sa tak bránil voči úderu do hlavy, pričom ho obvinený udrel
po pravej ruke a spôsobil mu tak podľa odborného vyjadrenia zranenie a to zlomeninu štvrtej záprstnej
kosti pravej ruky pod hlavičkou s dobou liečenia a dobou dočasnej práceneschopnosti v trvaní od 21.
9. 2015 do 22. 10. 2015.

Súd mu za to uložil podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. a/, l/ Tr.

zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným Sociálnej poisťovni,
pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, 829 02 Bratislava škodu vo výške 414,20 eur a Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a.s., Mamateyova 17, P.O.Box 41, 850 05 Bratislava 55, IČO 35 937 874 škodu

vo výške 62,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol,
že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ohľadom prekvalifikácie konania obžalovaného zo
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. Nestotožnil sa však so záverom súdu, ktorý pri kvalifikácii konania obžalovaného

toto jeho konanie neposúdil aj podľa odseku 2 písm. b/ ustanovenia § 156 ods. 1 Tr. zák. Podľa názoru
prokurátora zámerom konania obžalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností pomsta a to pomstaobžalovaného vodičovi, čo vyplýva zo samotnej výpovede obžalovaného. Obžalovaný došiel na miesto,
zistil čo sa stalo, uvažoval čo urobí, odišiel domov pre železnú tyč, vrátil sa na miesto, kde následne
poškodeného viackrát a opakovane napádal. Je teda podľa názoru prokurátora zrejmé, že obžalovaný

mal dostatok času, aby si rozmyslel, čo bude robiť a ako zareaguje na udalosť s tým, že rozhodol sa
tak, že sa poškodenému pomstí. V žiadnom prípade tak nemožno hovoriť o konaní obžalovaného ako o
skratovom konaní, resp. že konal v citovom rozrušení a takto ospravedlniť jeho konanie. V neposlednom
rade nemožno opomenúť ani generálnu prevenciu trestu na spoločnosť. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje,
tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor podal obžalobu na Petra M. pre skutok,

právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Na podklade vykonaného dokazovania okresný súd oproti podanej obžalobe konanie obžalovaného

kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., keďže poškodenému Y. úmyselne
spôsobil poranenie, ktoré u neho vyvolalo poruchu zdravia trvajúcu viac než 7 dní, pričom vzhľadom
na dĺžku práceneschopnosti poškodeného sa nejednalo o ťažkú ujmu na zdraví. Správne okresný súd
ustálil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keďže sa obžalovaný dopustil verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej

neslušnosti, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania spočívajúcim v tom, že poškodeného
napadol so zbraňou. Okresný súd zároveň zdôvodnil, prečo sa v danom prípade nejedná o zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zák., s čím sa v konečnom dôsledku stotožnil aj prokurátor.

Spornou tak, ako je to z dôvodov podaného odvolania zrejmé, zostala právna kvalifikácia konania
obžalovaného ako konania spáchaného z osobitného motívu, teda z pomsty.

Krajský súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom okresného súdu, že samotné vyjadrenie
obžalovaného, že sa chcel pomstiť poškodenému - vodičovi vozidla, ktoré zrazilo jeho dcéru samo

osebe nemôže zakladať kvalifikačný znak v zmysle § 156 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., teda ako konanie
z osobitného motívu, konkrétne z pomsty podľa § 140 písm. b/ Tr. zák. Okresný súd v tejto súvislosti
správne uviedol, že v danom prípade je nutné prihliadať nato, že obžalovaný konal v dôsledku okolností,
ktoré nastali potom, čo bola zrazená jeho dcéra, ktorá bola vážne zranená a bezvedomí, v dôsledku
čoho je nutné, aj podľa názoru krajského súdu, do určitej miery vnímať citované rozpoloženie samotného

obžalovaného ako pochopiteľné.

Pomsta je charakterizovaná ako páchateľova reakcia na nejakú udalosť alebo okolnosť priamo súvisiacu
s obeťou.Aby sme však mohli hovoriť o pomste, v zmysle osobitného motívu ako kvalifikačného znaku podľa § 140
písm. b/ Tr. zák., musí ísť o pomstu ako negatívnu emóciu voči nejakej konkrétnej osobe alebo viacerým
konkrétnym osobám ako reakciu na nejakú udalosť alebo okolnosť, pričom táto emócia nevyplýva z

morálne ospravedlniteľného citového rozpoloženia, ktoré je vo všeobecnosti spoločnosťou vnímané ako
pochopiteľné. Páchateľ je v takom prípade v podstate chápaný ako obeť pocitov, ktoré si sám neprivodil,
ide najmä o prípady, keď osoba odpláca trestný čin, ktorý bol spáchaný na nej alebo na jej blízkej osobe,
pričom takáto reakcia nesmie byť až príliš neprimeraná.

Za takúto situáciu možno, aj podľa názoru krajského súdu, považovať útok otca na osobu, ktorá mu
práve z nedbanlivosti autom zrazila dieťa. Krajský súd v danom prípade za daných skutkových okolností
nepovažoval reakciu obžalovaného ako otca za príliš neprimeranú, keďže v konečnom dôsledku za
situácie, že jeho dcéra bola zrazená, vážne zranená a v bezvedomí, spôsobil poškodenému ujmu na
zdraví v zmysle § 156 Tr. zák. Správne tak v tejto súvislosti okresný súd podotkol, že obžalovanému nič
nebránilo spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu, závažnejšie zranenia, resp. ďalej na neho útočiť železným

kľúčom, k čomu bol tam prítomnými osobami aj nabádaný a čo v konečnom dôsledku neučinil.

Vyššie uvedené neznamená, že s konaním obžalovaného možno súhlasiť, resp. schvaľovať ho a jeho
konanie musí podliehať zodpovednosti, v danom prípade trestnoprávnej, avšak v rámci naplnenia
pojmových znakov základnej skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Podrobne sa okresný súd vysporiadal aj s osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcim životom.
Uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní dvoch rokov spĺňa aj podľa názoru krajského súdu všetky kritériá z hľadiska tak
individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Len pre úplnosť krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že sa stotožnil aj s ustálením poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. a/ Tr. zák., t. j. že páchateľ spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom
rozrušení. Za daných okolností v nadväznosti na vyššie uvedené, keďže v danom prípade išlo o morálne
ospravedlniteľné, silné citové rozpoloženie, ktoré je dokonca vo všeobecnosti poľahčujúcou okolnosťou,

by bolo považovanie jednej okolnosti zároveň za kvalifikačný znak a aj za poľahčujúcu okolnosť vnútorne
rozporné a nelogické.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.