Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210010273
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2210010273.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému V. S., nar. XX.XX.XXXX
v O., pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 27.01.2020, č. k. 3T/73/2010-419, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.07.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok okresného súdu zrušuje
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

V. S. nar. XX.XX.XXXX. v O., trvalé bydlisko W., V. XXXX/XX

o d s u d z u j e

podľa § 190 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm.
e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenému P. Y., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom K. G., na vzdialenosť menšiu ako 5
(päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného V. S. za vinného zo zločinu

hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca február 2009 do 20. júla 2009 v meste Senec a Bratislava a v mieste
trvalého bydliska poškodeného P. Y. v K. G. - I. XXX, okres Dunajská Streda, vo viacerých prípadoch
osobne aj telefonicky pod hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej umy proti jeho vôli ho nútil na zaplatenie
finančnej hotovosti, každý mesiac vo výške 663,87 eur (20.000 Sk) na zabezpečenie jeho osobnej
ochrany, k čomu aj došlo, následne v mesiaci jún 2009 na presne nezistenom mieste pri obchodnom

dome Avion v Bratislave nútil poškodeného pod hrozbou násilia na dostavbu jeho rodinného domu na
ulici V. v W., potom na zdôraznenie svojich vyhrážok poslal na adresu trvalého pobytu poškodeného
dňa 04. júla 2009 neznámych mužov, následne sa v presne nezistený deň na nezistenom mieste v
ObchodnomdomePolusCityCentervBratislavemuvyhrážalpodhrozbounásilia,abyzaplatil33.193,91eur (1.000.000 Sk), ktoré peniaze predstavujú jeho fiktívnu dlžobu, čím P. Y. spôsobil škodu vo výške
3.319,939 eur (100.000 Sk).

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 190 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona a s použitím § 36 písm. l), § 39 ods. 2 písm. b), písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu obžalovanému
podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona určil mu sa skúšobnú dobu s
probačným dohľadom vo výmere 4 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona okresný súd uložil

obžalovanému povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného P. Y. alebo v určenom mieste kde
sa poškodený zdržuje alebo ktoré navštevuje. Napokon podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný
súd poškodeného P. Y. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Napadnutému rozsudku predchádzal rozsudok zo dňa 11.12.2017, č. k. 3T/73/2010 - 322, ktorým bol

obžalovaný V. S. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený zo skutku tam uvedenom. A
poškodenýP.Y.bolpodľa§288ods.3Trestnéhoporiadkuodkázanýnanáhraduškodynacivilnýproces.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.11.2018, č. k. 6To/35/2018-341 bol naposledy označený
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu a podľa §

322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Po zrušení veci a opätovnom vykonaní dokazovania obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na potrebné otázky odpovedal áno. Preto okresný

súd nedoplnil dokazovanie o konfrontácie obžalovaného s poškodeným a svedkyňou P. Y..

Okresnýsúduobžalovanéhozistiljednupoľahčujúcuokolnosťatopodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,
že sa obžalovaný priznal ku spáchaniu skutku a svoj čin úprimne oľutoval. U obžalovaného nebola
súdom zistená v jeho neprospech svedčiaca priťažujúca okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, okresný súd upravoval trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3
Trestného zákona a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 7
rokov až na 10 rokov 2 mesiace.

Okresný súd v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine ako na okolnosť
odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analogiam, teda tak ako v prípade konania o dohode o vine a treste. Zároveň s poukazom na správu
Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru zo dňa 13.11.2019 dospel k záveru, že v
predmetnej veci sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody aj v zmysle § 39

ods.2písm.b)Trestnéhozákona,nakoľkoobžalovanývýznamnoumierouprispelkobjasneniutrestného
činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny. Okresný súd teda znížil obžalovanému dolnú hranicu
trestu odňatia slobody uvedenú v § 190 ods. 3 Trestného zákona (trestná sadzba 7 rokov až 12 rokov)
na 3 roky.

Okresný súd mal za to, že podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou
s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného vo výmere 4 roky s uložením primeraných
povinností spočívajúcich v zákaze nepriblíženia sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov a nezdržiavania sa v blízkosti obydlia poškodeného, je trestom primeraným, vzhľadom na osobu
obžalovaného, osobné pomery a okolnosti spáchaného trestného činu, nakoľko sledovaním správania

obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak,
aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil a splnil súdom uloženú povinnosť.

Poškodeného okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku so svojím nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste.
Argumentoval nasledovne:„S výrokom o treste uloženom obžalovanému sa nestotožňujem. Zastávam názor, že trest, ktorý bol
obžalovanému uložený nezodpovedá ustanoveniam Trestného zákona, resp. výrok o treste je v rozpore
s ustanovením, ktoré upravuje postup pri znižovaní trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú

dolnú hranicu trestnej sadzby, t.j. v danom prípade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona.
Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať

rokov.
Zákon za zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý je
trestne obžalovaný stíhaný, dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov.
Ak by súd v danom prípade postupoval pri ukladaní trestu v súlade s ust. § 39 ods. 4 Trestného zákona,
bol by najnižší možný trest odňatia slobody, ktorý bolo možné obžalovanému uložiť vo výmere 4 roky a
8 mesiacov. Nižší trest odňatia slobody nebolo možné v súlade s ust. § 39 ods. 4 Tr. zák. uložiť, nakoľko

to uvedené ustanovenie vyslovene zakazuje. Keďže ide o trest odňatia slobody presahujúci 3 roky, je
zo zákona vylúčené jeho podmienečné odloženie na skúšobnú dobu a preto v prípade aplikácie ust.
§ 39 ods. 4 Tr. zákona prichádzal do úvahy len nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením
obžalovaného na výkon trestu do príslušného stupňa stráženia.
V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že v danom prípade s poukazom na všetky okolnosti

prípadu, najmä na správu Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru zo dňa 13.11.2019
sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu, avšak nie v zmysle ust. § 39 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona ako to konštatoval súd v napadnutom rozsudku, ale v zmysle ust. § 39 ods. 2 písm.
e) Trestného zákona.
Z predmetnej správy Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru zo dňa 13.11.2019

vyplýva, že obžalovaný v trestnej veci vedenej na odbore NAKA PPZ Bratislava pod ČVS: PPZ-105/
NKA-BA2-2019 proti obv. Q. F. a spol. pre zločin podľa § 296 Trestného zákona a iné (tzv. I.) vystupuje
ako korunný svedok, pričom na základe jeho výpovede došlo k vzneseniu obvinenia 25-tim členom
zločineckej skupiny za rôznu, prevažne násilnú trestnú činnosť, pričom 13-ti z nich boli vzatí do väzby.
Zastávam názor, že pokiaľ chcel prvostupňový súd obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia

slobody s probačným dohľadom, mal aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, v zmysle ktorého súd pri ukladaní trestu pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej
časti trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Vzhľadom k uvedenému navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného

poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám v
intenciách môjho odvolania.“

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a
obžalovaný. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu

prokuratúry vyhovieť. Obžalovaný žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená
- prokurátor, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je

dôvodné, pretože okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b), písm. d), ods. 4
Trestného zákona.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú

aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára
z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Podľa § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenejtýmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľaktorýsazvlášťvýznamnoumieroupodieľal
na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona,

trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu
založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného
zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo
na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak
vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno

dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa
nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy
v trestnom konaní.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

V prvom rade treba konštatovať, že po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožnil s odvolaním prokurátora. Pokiaľ by súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona, by bol uložený trest nezákonný.

Zo správy Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru zo dňa 13.11.2019 (č. l. 379)
odvolací súd zistil, že obžalovaný je v trestnej veci vedenej na odbore Bratislava NAKA P PZ pod

ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 proti obv. Q. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a pre ďalšie trestné činy (tzv. I.) v procesnom
postavení korunného svedka. Obžalovaný sa významnou mierou podieľal na samotnej realizácii tejto
trestnej veci. Na základe jeho výpovede bolo vznesené obvinenie 25 členom tejto zločineckej skupiny
za rôznu, prevažne násilnú trestnú činnosť a 13 z nich boli vzatí do väzby.

Okresný súd tak mal správne aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona a
§ 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, nakoľko odvolací súd má za to, že vzhľadom na závažnosť
spáchaného trestného činu účel trestu možno dosiahnuť aj trestom podmienečným za súčasného
uloženia povinnosti obžalovanému, aby sa tento nepriblížil k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako

5 metrov a nezdržiaval sa v blízkosti jeho obydlia.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného zrušil napadnutý výrok o treste a v zmysle § 322 ods.
3 Trestného poriadku napokon sám rozhodol rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu
k výroku o treste bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý v napadnutom rozsudku bol

správne zistený a teda dokazovanie ohľadom výroku o treste bolo vykonané v dostatočnej miere.Podľa názoru odvolacieho súdu od obžalovaného V. S. možno dôvodne očakávať, že i výkon
podmieneného trestu splní u neho účel tzv. individuálnej prevencie. Zároveň podľa názoru odvolacieho
súdu uložený trest zodpovedá účelu trestu z hľadiska generálnej prevencie.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.