Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207732
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1416207732.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobkyne:

M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX J., zastúpená: Bardač s.r.o., advokátska kancelária,
Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 754,- eur s príslušenstvom a o nároku
na finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 754,- eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 117,- eur od 01.06.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 637,- eur od
03.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2016 v spojení s návrhom na rozšírenie žaloby
domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 754,- eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a sumy 600,- eur s príslušenstvom, titulom primeraného finančného zadosťučinenia a
vydania deviatich určovacích výrokov špecifikovaných v žalobe. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný

so žalobkyňou uzavrel dňa 22.09.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 102303227, dohodu o
plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
a rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 300,- eur, pričom
žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 49,- eur, 5,- eur a 10,- eur (t.j. spolu 64,- eur) a následne jej bola
zrazená ešte suma 353,- eur. Ku dňu podania návrhu na rozšírenie žaloby zaplatila žalobkyňa spolu
1.054,- eur, čo je suma o 754,- eur vyššia, ako požičaná istina. Žalobkyňa namietala platnosť uzavretých
zmlúv a dohôd zo dňa 22.09.2014 a taktiež tvrdila, že záväzkový vzťah zo Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je bezúročný a bezpoplatkový.

2. Uznesením č.k. 10Co/20/2019-139 zo dňa 30.04.2019 odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu
č.k. 6Csp/51/2016-105 zo dňa 25.10.2018, ktorým súd zastavil konanie v časti žalobných návrhov č.
III. až VIII., X., XI. Tunajší súd zároveň uložil žalobcovi zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 754,- eur s
príslušenstvom, finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej
zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že tunajší prvostupňový súd síce správne dospel k
záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 102303227 (ďalej len zmluva) má povahu spotrebiteľskej
zmluvy, avšak nesprávne určil, že je bezúročnou a bezpoplatkovou z dôvodu, že neobsahovalanáležitosti v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. a), c), f), g) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. (t.j. že
neobsahuje špecifikáciu druhu úveru, absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže uvedené náležitosti boli uvedené v inej zmluve, v dohode o
plnení v splátkach, dohodu o čerpaní úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov). Odvolací súd dospel k narozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že zo spornej zmluvy (bod
1. až 3. Zmluvy) vyplýva výška úveru (300,- eur), druh a účel úveru (bezúčelový spotrebiteľský úver),
ročná percentuálna miera nákladov (32 %), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy (16,49 %), ako aj celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov dlžníka spojených s úverom (588,- eur) s
tým, že žalobkyňa sa dohodou o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 102303227,
ktorú so žalovaným uzavrela v deň podpisu zmluvy, zaviazala uhradiť celkovú čiastku 588,- eur v 12
pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc
dňom 25.10.2014.

Odvolací súd ďalej poukázal na to, že účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku
Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/
ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a

prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o
úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to
bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k zákonu
č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES, pričom účel zákona
vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje
požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES. Vychádzajúc
z účelu a zmyslu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd dospel k záveru,
že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je

konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie
vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v
súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. V zmluvách dojednaných podľa zákona

č. 129/2010 Z. z. tak nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a
pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť
k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Eurokonformná interpretácia ust.

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca
bežné úroky a poplatky, nakoľko účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej

splátke (ktorej výška je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z
ust. § 9 ods. 3, 5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže dlžník získať kedykoľvek
v priebehu trvania zmluvy, bezplatne.

Odvolací súd ďalej poukázal na fakt, že napriek tomu, že žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe (č.

l. 39 - 43 spisu) namietal tvrdenia žalobkyne, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku s touto argumentáciou vôbec nevysporiadal napriek tomu, že má
relevantný vzťah k prejednávanej veci.

V súvislosti s priznaným finančným zadosťučinením odvolací súd uviedol, že žalobkyni žiadna ujma v
súvislosti s poskytnutým úverom nevznikla a žalobkyni ako dlžníčke nie je možné poskytnúť právnu
ochranu, keďže prvá porušila zmluvné povinnosti, na plnenie ktorých sa uzavretou zmluvou zaviazala,
nakoľko napriek tomu, že bola povinná splácať úver splátkami v sume 49,- eur a celý úver splatiť do22.09.2015, uhradila iba dňa 24.10.2014 splátku v zmluvne dohodnutej sume (49,- eur), v rozpore so
zmluvou dňa 23.06.2015 iba sumu 5,- eur a dňa 27.08.2015 sumu 10,- eur, t. j. za 11 mesiacov od
poskytnutia úveru (od 22.09.2014) uhradila žalovanému sumu 64,- eur. Odvolací súd mal za to, že

ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou
dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, resp.
plnili svojvoľne a v rozpore so zmluvou, nakoľko ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské
právo, nesmie viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy
predávajúcim, či veriteľom.

Odvolací súd na záver uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne
rozhodnúť o nárokoch žalobkyne v intenciách uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým
je súd prvej inštancie viazaný, t.j., že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti v
zmysle ustanovení § 9 ods. 2 písm. k), i) zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň posúdiť, či zmluva
neobsahuje neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zo zisteného skutkového
stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.

3. Žalobkyňa v následnom konaní vo svojich vyjadreniach uviedla, že aj keď by rozhodnutie odvolacieho

súdu mohlo naznačovať nedôvodnosť žaloby, existujú viaceré dôvody, na ktoré poukázala už v žalobe
a ktorými sa odvolací súd nezaoberal a pritom svedčia v prospech dôvodnosti žaloby. Podľa žalobkyne
bola daná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to na základe iných dôvodov, než tých ktorými
sa zaoberal odvolací súd. Poukázala pritom na nesprávne vypočítanú RPMN vo výške 32 %, pričom
skutočná je vo výške až 98 %. Rovnako tak za v rozpore s dobrými mravmi žalobkyňa považuje aj

dohodnutú odplatu vo výške 288,- eur, ktorá sa javí ako úžerná. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., pritom odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere
alebo pôžičke ročne. Podľa tabuľky Ministerstva financií SR bola priemernou RPMN pri spotrebiteľských
úveroch nad 6 mesiacov do 12 mesiacov 16,49 % a nad 1 do 5 rokov 14,36 %. Najvyššia možná RPMN

tak mohla byť vo výške 32,98 %, avšak v danom prípade zmluva o úvere predstavovala hodnotu 96 %,
ktorá je takmer trojnásobne vyššia.

Žalobkyňa k nároku na finančné zadosťučinenie uviedla, že dôvodom vzniku neschopnosti splácať
čerpaný úver bola výlučne strata práce, ku ktorej nedošlo z jej viny, pričom táto trvala od 01.02.2015

do 30.09.2015, pričom o tejto skutočnosti informovala aj p. Kučeru, pracovníka žalovaného. V tom čase
okrem toho vyživovala dve nezaopatrené deti a po opätovnom zamestnaní sa, žalovaný uspokojoval
svoje nároky zrážkami z jej mzdy. Celkovo žalobkyni bolo zrazených 990,- eur.

Žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním oznámenia od NBS o prepočte výšky RPMN v

zmluve o úvere a prepočtu odplaty, a to pre prípad, ak by žalovaný výpočet RPMN rozporoval. Taktiež
navrhla doplniť a zopakovať dokazovanie listinami, a to potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
o evidencii ako uchádzačky o zamestnanie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 102303227, potvrdením
o vklade súm 49,- eur, 5,- eur a 10,- eur, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami za II. štvrťrok 2014 a potvrdením MS SR z 03.01.2018.

4. Žalovaný sa v následnom konaní, po vrátení veci z odvolacieho súdu, nevyjadril.

5. Na pojednávanie dňa 23.01.2020 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním
zo dňa 17.01.2020, a to z dôvodu vysokej pracovnej vyťaženosti a vyjadril súhlas aby súd vec

prejednal v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku
v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd doplnil a zároveň opätovne vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 102303227 (č.l. 10 spisu), dohoda o

plnení v splátkach (č.l. 11), potvrdenie čiastkových plnení (č.l. 14), potvrdenie o zrážkach zo mzdy (č.l.
16-17), súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za II. 1 rok
2014 (č.l. 18), VP poskytnutia spotrebiteľského úveru (č.l. 28), potvrdenie zamestnávateľa o zrážkachzo mzdy zo dňa 03.01.2018 (č.l. 81), potvrdenie ÚPVSaR BA o evidencii uchádzačov o zamestnanie
(č.l. 154).

7.SúdnevykonaldokazovanievyžiadanímoznámeniaodNBSoprepočtevýškyRPMNvzmluveoúvere
a prepočtu odplaty, nakoľko žalovaný výpočet žalobcu nijak nerozporoval a tento výpočet bol potvrdený
aj dosadením do vzorca, tvoriaceho prílohu č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa §53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /
ďalej len neprijateľná podmienka/. To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným

úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Súd po vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v zmysle intencií a pokynov odvolacieho súdu a
opätovne posúdil nárok žalobcu s ohľadom na vyššie uvedené listinné dôkazy. Nakoľko odvolací súd vo
svojom rozhodnutí jednoznačne vylúčil, že by zmluva bola bezúročná a bezpoplatková z dôvodov podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. a), c), f), g), k) a i) zák. č. 129/2010 Z. z., čo aj náležite odôvodnil, tunajší súd sa pri

novom rozhodovaní opätovným skúmaním nesplnenia podmienok úverovej zmluvy v zmysle týchto ust.
zákona už nezaoberal. Súd však v zmysle pokynov odvolacieho súdu skúmal, či zmluva neobsahuje iné
neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Súd po preskúmaní vyššie uvedených listinných dôkazov zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
102303227 je platnou zmluvou. V danom prípade ide o typicky formulárovú zmluvu vopred pripravenú,
ktorej podmienky a obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Na základe tejto zmluvy
žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 300,- eur s tým, že celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom boli dojednané na 288,- eur (t.j. žalobkyňa mala spolu uhradiť sumu 588,-

eur). Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom mali predstavovať 64 % ročne a RPMN v
zmysle zmluvy mala byť 32 %, pričom žalobkyňa sa zaviazal úver splatiť do 22.09.2015. V rovnaký
deň zmluvné strany uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a dohodu o splátkach
v rámci ktorej sa dohodli, že žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť celkovú čiastku 588,- eur v dvanástich
pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc

dňom 25.10.2014. V tejto dohode žalobkyňa zobrala na vedomie výšku RPMN v rozsahu 300,29 % a
výšku priemernej hodnoty RPMN v rozsahu 14,36 %.

11. Súd má za to, že dohoda o plnení v splátkach uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v
rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatnou zmluvou, ale je zmenou zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom k tomu, že v pôvodnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo
potrebné poskytnutý úver zaplatiť jednorazovo, spolu s príslušnými poplatkami naraz, k istému dátumu,
pričom dohoda o splátkach umožnila celý tento poskytnutý úver spolu s poplatkami uhradiť v splátkach.
Dohodou o plnení v splátkach došlo ku zmene uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti termínu
zaplatenia celkovej čiastky 588,- eur. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že

uvedenú sumu, ak nie je dohodnuté inak, je potrebné zaplatiť do 22.09.2015, ale následne bol v rámci
dohody o plnení v splátkach dohodnutý iný termín splatnosti 25.10.2015, čím došlo k zmene pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto časti. Súd tu poukazuje na fakt, že v dohode o plnení v splátkach
je uvedené, že žalobkyňa berie na vedomie, že výška RPMN je 300,29 %, pričom priemerná hodnota
RPMN na poskytnutý úver bola ku dňu podpísania zmluvy 14,36 %. Je teda zrejmé, že RPMN vo

výške 300,29 % je mnohonásobne vyššia ako priemerná hodnota RPMN v danom čase. Takáto hodnota
RPMN, ktorá vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj
ďalšie poplatky súvisiace s úverom je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak aj odplatu
vo výške 288,- eur pri úvere 300,- eur (t.j. 96 %) je potrebné v zmysle cit. ust. zákona považovať za
neprimeranú, keďže prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú príslušným nariadením vlády SR.

Z uvedeného je tak potrebné takéto dojednanie hodnoty RPMN aj odplaty vyhodnotiť ako neprijateľné a
neplatné, na základe čoho je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

12. Do pozornosti je potrebné dať aj fakt, že z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je
známa praktika žalovaného v postavení veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý s dlžníkmi

tak, ako aj so žalobkyňou v danom prípade uzatváral v jeden deň zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
zároveň aj dohodu o plnení v splátkach k tejto zmluve. Týmto spôsobom došlo k navýšeniu pôvodne
uvedenej RPMN, v danom prípade z rozsahu 32 % na 300,29 %. Takúto praktiku žalovaného ako veriteľa
možno jednoznačne považovať za nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá je vrozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže uviesť spotrebiteľa do omylu v otázke výhodnosti
spotrebiteľského úveru. Takéto konanie žalovaného je bezpochyby nekalou obchodnou praktiku, ktorá je
zakázaná, o čom svedčí aj rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. GUV-709/2016,zo

dňa 07.06.2016, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu
nad finančným trhom č. OFS-13342/2015-1, zo dňa 23.11.2015, v znení opravy č. OFS-13342/2015-2,zo
dňa 07.01.2016 o vydaní predbežného opatrenia, ktorým spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (veriteľovi
v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov pre spotrebiteľov) bolo - podľa § 25 ods.1
v spojení s § 35e ods. 3 Zákona o dohľade nad finančným trhom - uložené predbežné opatrenie, a

to povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom
je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere
splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého úveru.

13. Súd navyše poukazuje na tú skutočnosť, že aj samotná hodnota RPMN uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere vo výške 32 % je uvedená nesprávne. Na základe výpočtu dosadením hodnôt

do vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku
dňu 22.09.2014 vyplýva, že hodnota RPMN mala byť 96 % a nie 32 % ako bolo uvedené v zmluve.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa bola žalovaným uvedená do omylu, keď bola v zmluve
uvedená nesprávne RPMN v jej neprospech, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Hodnota RPMN 96 % je navyše niekoľko násobne vyššia, ako prípustný

dvojnásobok vtedajšej priemernej hodnoty RPMN, ktorá v zmysle tabuľky vydanej Ministerstvom financií
SR pri spotrebiteľských úveroch nad 6 do 12 mesiacov bola 16,49 %.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že zaplatením sumy 1.054,- eur došlo
vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle cit. ust. zákona k bezdôvodnému

obohateniu na strane žalovaného vo výške 754,- eur.

15. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou bezdôvodného obohatenia, súd mu v zmysle cit. ust.
zákona uložil aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, výška ktorých je súdu známa z rozhodovacej
činnosti, a to v súlade so žalobnou žiadosťou zo sumy 117,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení

žaloby žalovanému a zo sumy 637,- eur odo dňa vystavenia potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o
celkovej sume zrazených mzdových prostriedkov.

16. Súd zamietol žalobu v časti nároku na finančné zadosťučinenie, nakoľko v zmysle odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu mal za to, že žalobkyni ujma v súvislosti s poskytnutým úverom nevznikla.

Súd má za to, že právnu ochranu nie je možné poskytnúť žalobkyni, keďže prvá porušila zmluvnú
povinnosť, na ktorú sa zmluvou zaviazala, nakoľko napriek tomu, že bola povinná splácať úver
splátkami po 49,- eur a celý úver mala splatiť do 22.09.2015, uhradila iba dňa 24.10.2014 splátku
v dohodnutej sume 49,- eur a následne v rozpore so zmluvou splátku 5,- eur dňa 23.06.2015 a
splátku 10,- eur dňa 27.08.2015, t.j. za 11 mesiacov uhradila len sumu 64,- eur, tzn. nebola uhradená

ani samotná požičaná suma 300,- eur. Žalobkyňa sa snažila nesplácanie úveru a nárok na jej
finančné zadosťučinenie odôvodniť tým, že sa starala o dve nezaopatrené deti a od 01.02.2015 bola
ako nezamestnaná evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo aj potvrdením z ÚPSVaR
preukázala. Z predložených listinných dôkazov však vyplýva, že splátky prestala uhrádzať už v mesiaci
november 2014, t.j. v čase kedy zamestnaná ešte bola a do mesiaca február 2015 neuhradila ani jednu

riadnu splátku. Súd má zhodne s odvolacím súdom za to, že ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a
svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, resp. plnili svojvoľne a v rozpore so zmluvou,
nakoľko ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nesmie viesť k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd zhodne ako v pôvodnom rozhodnutí v súlade s §
255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Nakoľko mala žalobkyňa úspech iba čiastočný (plný úspech v časti vydania

bezdôvodného obohatenia a neúspech v časti nároku na finančné zadosťučinenie, ako aj v zastavených
určovacích výrokov, keďže z jej zavinenia došlo v tejto časti k zastaveniu konania), súd rozhodol, že
aj napriek čo do počtu úspešnosti výrokov žalovaného, bol úspech žalobkyne v „ťažiskovom“ výroku o
úhradebezdôvodnéhoobohateniazrejmý.Priznanieplnejnáhradytrovkonaniažalobkyničižalovanémuby však vzhľadom na vyššie uvedené nebol v súlade s pomerom ich úspechu vo veci. Súd preto
vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.