Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011150
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619011150.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

8. januára 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto
r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
T. T. D. G. R. C. Š., nar. X. X. XXXX P. I. T., trvale bytom V. XXXX/XX, I. T., nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 12. 10. 2018 v čase o 13.24 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Transit, ev. č.
LM 673 AY, v Liptovskom Mikuláši po Poľnohospodárskej ulici smerom na mestskú časť Demänovú,
kde prekročil maximálnu povolenú rýchlosť vozidla a po tom, ako zbadal policajnú hliadku Okresného
dopravného inšpektorátu Liptovský Mikuláš, náhle zmenil smer jazdy a odbočil vľavo na nespevnenú
časť vozovky za budovu č. 2083, kde bol neskôr kontrolovaný hliadkou polície, a to aj napriek tomu, že
právoplatným rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberok pod číslom
ORPZ-RK-ODI2-P-373/2017 zo dňa 22. 12. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2017, mu

bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov odo dňa 22. 12. 2017, kedy
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na
ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 30 (tridsať) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 6. 5. 2019 na T. T. obžalobu pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal

dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem
uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257
ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať. Na hlavnom pojednávaní ku skutku,
ktorý je mu kladený za vinu uviedol, že V. prišiel za ním a požiadal ho, vedel, že jeho oco má dodávku,

pretože V. kolegyňa mu navrhla, že mu dá nejaké staré nábytky na pálenie. Poprosil ho o pomoc, otec
im dal dodávku. Sadli do tranzita, išli smerom na Demänovú, ako je družstvo. Po ceste im začalo trhať
autom, báli sa, aby sa neodvzdušnilo, takže kamarát, keď videl najbližšiu odbočku, odbočil a v tom
momente si uvedomil, že nemá pri sebe vodičský preukaz, zľakol sa. Povedal mu, aby išiel aj s malým
s kanistrom pre naftu a on, že si zatiaľ, kým príde s naftou, odskočí pre doklady, aby zbytočne nezaplatil

pokutu.On,keďšielprenaftu,zastavili hopolicajtiapýtaliodnehodoklady.Pýtalsa,prečochcúdoklady,
keď on nie je šofér, len ide pre naftu s malým. Policajt pýtal iniciále. Ten, čo bol v aute komunikoval s
ním a druhý policajt komunikoval s autom, ktoré mal zastavené. Príslušník sa s ním rozprával a pýtal sa,
kde je šofér. Povedal mu, že šofér je tam, ale išiel si pre doklady, lebo zabudol a nechce platiť zbytočne
pokutu. Povedali mu, aby počkal a uvidia, či príde šofér. Po naftu ho nechceli pustiť, musel ostať s nimi.

Oni sami povedali, ak sa nájde šofér, že príde s kľúčmi, tak ho nemajú, čo kontrolovať, len sa musí
nájsť šofér. Potom išiel V. pre doklady domov, on mu telefonoval, ale bol vypnutý. V. prišiel s kamarátom,
zobral tie doklady a prišiel okolo na aute z opačnej strany, lebo tušil, že jeho budú riešiť. V. im vravel, že
on je šofér a nechce, aby T. bol zbytočne obvinený. Príslušníci to potom uzavreli. Potom prišli kamaráti
na aute, zakývali mu s rukou, čo sa deje, vravel im, že nič, že nezhody a odišli. Potom ich nechali čakať

do pol štvrtej, či do piatej. Policajti privolali posilu. Sami mu povedali, keď sa vráti šofér s kľúčmi, jeho
riešiť nebudú, lebo vidia, že nemá kľúče. V. prišiel a kľúče pekne odovzdal. Jeho obviňovali preto, že
išiel s bandaskou okolo pre naftu. Keď ich poriešili, policajti sa schovali, chceli vidieť, či naozaj idú pre
naftu a keď išli naspäť, ukázal im kanister s naftou, aby videli, že šli po naftu.
Vlastníkom a držiteľom auta je bezdomovec Y. W., od ktorého auto kúpil jeho otec N. T.. Prepis auta

nerobili, lebo W. mal exekúciu. Otec auto parkoval pod oknom v Hlbokom. Auto je staršie, má asi 20
rokov. Dvere spolujazdca nefungujú. Po drevo chcel ísť G. V.. Myslel si, že auto je obžalovaného, preto
prišiel za ním. V aute vpredu sedel V. s 5 ročným synom obžalovaného a obžalovaný sedel vzadu na
pneumatikách v miestach, kde mali byť sedadlá, ktoré sa z auta vybrali. Nevie, kde vtedy stáli policajti,
nevidel ich, lebo sedel vzadu. Policajtov videl V.. Hneď zastal. Všetci vystúpili. Auto si zamkol šofér. On

zobral bandasku. Kľúče zostali u šoféra. Šofér išiel smerom dole, ako je družstvo, po lúke. Nešiel po
ceste, ale povedľa nej smerom ku družstvu. Potom si ho už nevšímal. V. sa vrátil asi o hodinu alebo
hodinu a pol. On sa zatiaľ rozprával s policajtmi. V. prišiel k nim z druhej strany, ako je benzínka JURKI
smerom od Demänovej. Šiel po ceste. Vraj ho kamarát priviezol autom tam. Policajtom povedal, že ide
šofér, aj V. im povedal, že má kľúče. Bol pri tom, ako sa V. s policajtmi rozprával a povedal im, že s

tranzitom išiel od areálu vodných športov. Keď sa policajti pýtali na meno vodiča, povedal im, že to
bol G. V.. Povedal im iniciále, až keď na neho tlačili a stále si ich pýtali. Furt im tvrdil, že vodič nie je.
Oblečené mal tričko asi zelenej farby a tepláky, nepamätal si už presne. Potom mu dal V. sivú mikinu
s bielymi pásmi. Policajti ich tam fotili. Fotili ho v tričku. Mikinu si dal dole počas rozhovoru s policajtmi.
Mobil mal pri sebe. Kľúče od auta majú len jedny. W. nemal rezervné. Policajti pri sebe mali zastavené

iné vozidlo a riešili ho asi 20 minút aj počas toho, ako sa rozprávali s ním. Kolega, čo meral, sa bavil s
ním a druhý riešil to vozidlo. Tam, kde zaparkovali, sa policajti išli pozrieť až keď doriešili, a to asi za pol
hodinu. Nie je pravda, ako oni tvrdia, že tam išli hneď. Keď kráčal s bandaskou, videl, že policajt v aute
sa pozeral aj na neho aj na kolegu, ktorý riešil iné auto. Popri ceste k družstvu sú stromy aj kríky.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov G. V., Ľ. L., G. V.,

prečítaním znaleckého posudku, listinných dôkazov a oboznámením sa s fotodokumentáciou.
Svedok G. V. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 12. 10. 2018 v ranných hodinách prišiel domov do
Hlbokého z práce z Tesca, kde pracoval ako upratovač. V ranných hodinách prišiel za T. T. a požiadal ho,
aby išiel s ním po nábytok, ktorý mal vybavený s kamarátkou. Pre ten mali ísť do Demänovej. Nábytok
chcelkvôlidrevudopece.T.oslovilpreto,žemaldodávkuFordTransit.Vypovedal,žeonviedolmotorové

vozidlo značky Ford Transit, evidenčné číslo uviesť nevie, z Hlbokého po ulici Poľnohospodárskejsmerom na Demänovú a keď sa nachádzal na Poľnohospodárskej ulici pri preraďovaní stupňov cítil, že
vozidlu dochádza nafta, tak vozidlo odparkoval pri nejakej elektrárni na tejto ulici. Vo vozidle s ním bol aj
T. T. a jeho syn. Keď odparkoval, spozoroval pred nimi policajnú hliadku. T.Š. povedal, nech ide po naftu

s tým, že on ide domov po vodičský preukaz, pretože si ho zabudol. Vystúpil z vozidla a uzamkol ho,
kľúče mal so sebou. Potom sa vrátil po ceste po ulici Poľnohospodárskej smerom do Hlbokého. Cestou
ho zobral jeho kamarát z firmy ISO, jeho meno nevie, podviezol ho k Hlbokému, pretože si chcel zobrať
vodičský preukaz. Keď prišiel domov, začal hľadať ženu, túto doma nenašiel a keďže nemal kľúče od
domu, nemohol sa domov dostať, nemohol si zobrať vodičský, preto bežal do Tesca, kde chcel nájsť

svoju ženu, túto nenašiel, preto zase z Tesca bežal popod most popri Poľnohospodárskej škole smerom
na Demänovú a vrátil sa na miesto, kde odparkoval vozidlo z opačnej strany, teda od Demänovej. Keď sa
vrátil na miesto, povedal policajtom, že motorové vozidlo značky Ford Transit viedol on a odovzdal im aj
kľúče od vozidla. Policajt ho vyzval, aby otvoril dvere, čo aj urobil, teda pootváral dvere na vozidle, dvere
na spolujazdcovej strane sa nedali otvoriť. Potom išiel s T. po naftu na benzínové čerpadlo JURKI, kde ju
natankoval do bandasky a vrátili sa späť. Pri aute nalial naftu a pokračoval ďalej. Preč bol asi 45 minút až

1 hodinu. Vozidlo za budovou na Poľnohospodárskej ulici odparkoval preto, lebo mu dochádzala nafta
vo vozidle. Z miesta odišiel, pretože sa zľakol policajtov a nemal pri sebe vodičský preukaz a išiel si
ho zobrať domov.

Na hlavnom pojednávaní svedok G. V. vypovedal, že policajti sa správali ako komando, len rýchlo pýtali

kľúče, ani vodičský nepýtali. Stále tvrdili svoje a riešili ich, ako keby niečo ukradli, alebo mali drogy, brali
si odtlačky. Podľa neho to bol rasistický motív. Adresu domu v Demänovej, kde šli pre nábytky nevedel,
bol to žltý dom, ktorý predávala kamarátka Z., ktorú pozná z Tesca. Z Hlbokého na Tranzite vyrazili
poobede, medzi druhou a treťou hodinou po obede. Od miesta zastavenia dodávky až po pumpu JURKI
je asi 500 až 700 metrov. Tam už nemohli dôjsť. Na kraji cesty nezastal, pretože pred objektom, kde

zastal bolo parkovisko. Odtiaľ videl policajtov. Že nemá vodičský preukaz zistil po vystúpení z auta.
Doklady ostali zamknuté doma a za ženou šiel preto, že chcel kľúče od domu. Šiel za ňou do Tesca,
kde nebola. Povedali mu, že už išla domov. Vrátil sa domov, kde bola. Vzal si vodičský. Tento potom
policajtom nedal, pretože ho už nepýtali. Po vystúpení z dodávky nešiel k policajtom, pretože stáli ďaleko
a zľakol sa. T. poslal po naftu. Po ceste domov ho k mostu viezol kamarát. Jeho meno nevedel. Keď

odchádzalizHlbokého,vdodávkešielon,T.T.ajehomalýsyn.Dverespolujazdcanadodávkesanedajú
otvoriť. Počas jazdy sa otvorili zadné dvere, ktoré išiel T. chytať. On sedel vpredu aj s chlapcom. Čo
mal T. oblečené nevedel. On mal košeľu a sveter. Policajti sa pýtali, kde sú kľúče, vodičský nepýtali, len
občianske. Bola tam panika. Od odstavenej dodávky šiel smerom do Hlbokého po kraji cesty, kde ho asi
po 100 až 150 metroch zbadal ten kamarát, ktorý ho zviezol. Od zaparkovania dodávky, až kým odišli s T.

od vozidla ubehlo asi 5 až 10 minút. Popri ceste smerom do Hlbokého sú stromy. Nakoniec, keď išli po
naftu,takpolicajtieštečakali,činaozajberúnaftuaktopôjdesautom.Sledovali,čišoférujeon.Prezývka
mu „Havko“ nič nehovorí. Keďže svedok vypovedal rozdielne o okolnostiach, ako si mal ísť domov pre
vodičský preukaz, kde hľadal svoju ženu, kde sa nachádzala, a či si tento vodičský preukaz vôbec vzal
alebo nie, odkiaľ a z akého smeru sa vrátil na miesto skutku, oproti svojej predchádzajúcej výpovedi,

bol vyzvaný na vysvetlenie týchto rozporov v jeho výpovediach. Zotrval na svojej novšej výpovedi na
hlavnom pojednávaní. Odôvodnil to tým, že keď vypovedal predtým, bol v panike. Nemá takú pamäť.
Na všetko zabúda. Lieči sa na to u neurologičky a berie tabletky.

Svedok G. V., príslušník ODI, OR PZ Liptovský Mikuláš v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 12.

10. 2018 vykonával hliadkovú službu v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. spolu s kolegom T.. Ľ. L.?,
pričomsvedokbolveliteľomhliadky.Asio13.00hod.vykonávalidohľadnadbezpečnosťouaplynulosťou
cestnej premávky v Liptovskom Mikuláši na ulici Poľnohospodárskej tak, že merali maximálnu povolenú
rýchlosť,konkrétnenakrižovatkekspoločnostiDandelion,s.r.o.,apribližneo13.20hod.bolonamerané
motorové vozidlo zn. Ford Transit, evidenčné číslo uviesť nevedel, ktoré viedol vodič od areálu vodného

slalomu smerom na obec Demänová. Keď vodič zbadal policajnú hliadku, náhle zmenil smer jazdy a
odbočil vľavo za budovu nejakej elektrárne. Svedok celý čas počas odbočovacieho manévru sledoval
miesto, kde vodič odbočil. Spoza tejto budovy nevyšla žiadna osoba, ani smerom k policajtom, ani
opačným smerom. Svedok považoval za nemožné, aby spoza budovy odišiel niekto opačným smerom,
pretože pri vykonávaní merania hliadka mala náležitý rozhľad na túto ulicu. Ak by niekto odchádzal

smerom od nich, musel by prejsť krížom cez diaľnicu, čo nie je možné. Svedok mal rozhľad na celú cestu,
len za budovu nevidel. Spoza budovy, teda nevyšla smerom k areálu vodného slalomu žiadna osoba,
ktorá by prešla miestom, na ktoré mal rozhľad. Jeho kolega na stanovišti doriešil zastavené iné vozidlo
a po jeho vyriešení chceli ísť na miesto, kde bolo odparkované vozidlo Ford Transit. Po uplynutí jedenaž dvoch, maximálne päť minút, kým kolega riešil zastavené vozidlo, medzičasom vyšli spoza budovy,
kde bolo odparkované vozidlo Ford, dve osoby, jedna dospelá a druhé dieťa vo veku päť rokov. Dospelá
osoba držala v ruke kanister a kráčali smerom k hliadke, preto ich počkali na mieste, kým prišli. Keďže

svedok mal podozrenie, že sa jedná o vodiča vozidla Ford Transit, zastavil ho a kolegu poslal preveriť
vozidlo, či sa v ňom nenachádza ešte nejaká iná osoba. Kolega sa vrátil s tým, že vozidlo je uzamknuté,
žiadna iná osoba sa v ňom nenachádza. Svedok chodca vyzval na predloženie občianskeho preukazu,
ten uviedol, že ho nemá pri sebe. K stotožneniu osoby odmietal odpovedať. Potom uviedol svoje údaje.
Išlo o osobu T. T.. Svedok danú osobu lustroval cez operačné stredisko, kde zistil, že T. T. má uložené

závažné opatrenie spočívajúce v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá. On však uvádzal, že uvedené
vozidlo neviedol a bol vo vozidle ako spolujazdec, avšak keď ho svedok konfrontoval s otázkou, aby
uviedol, kto bol vodičom tohto vozidla, odpovedal, že on nevie, kto uvedené vozidlo viedol. Asi po 20
minútach išlo okolo vozidlo značky Škoda Octavia smerom od Demänovej k areálu vodného slalomu. T.
T. zakýval na tohto vodiča, ktorý zastavil blízko nich. Posádku vozidla tvorili Rómovia. T. sa predklonil do
vozidla cez otvorené okno na vodičovej strane, niečo vodičovi povedal v rómskom jazyku. Predklonil sa

tak,žemunebolovidnoruky,tedasvedoknevedel,čivodičoviniečoodovzdal.Následnevozidlozmiesta
odišlo. T. chcel, aby zostali na mieste, že príde osoba, ktorá viedla predmetné vozidlo a jeho prezývka
je „V.“. Dovtedy vodiča uviesť nevedel, až keď odišlo vozidlo značky Škoda Octavia uviedol prezývku
vodiča „V.“. Hliadka aj s T. sa presunula k vozidlu Ford Transit. Medzitým ako čakali na údajného vodiča,
svedok privolal hliadku z OO PZ v Liptovskom Mikuláši, ktorá mala vo vozidle zariadenie SOITRON

slúžiace na lustráciu osôb, kde vizuálne overil totožnosť osoby T. T.. Asi po 30 až 40 minútach prišiel
na miesto chodec zo smeru od Demänovej, ktorého svedok zaregistroval až niekde v polovici cesty.
Svedok bol otočený smerom na Demänovú. Táto osoba prišla k hliadke, preukázala svoju totožnosť
občianskym preukazom, išlo o G. V., ktorý uviedol, že je vodičom predmetného vozidla, preto ho svedok
požiadal, aby odstúpil od T. a kládol mu otázky ohľadne prekročenia rýchlosti, odkiaľ viedol vozidlo, a

ktorým smerom, prečo odišiel, a ktorým smerom odchádzal. G. V. mu na to povedal, že vozidlo viedol
smerom od benzínového čerpadla JURKI k vodnému areálu a zbadal policajnú hliadku, preto zabočil za
budovu, pretože vedel, že pri sebe nemá vodičský preukaz. V. tiež uviedol, že vozidlo uzamkol, vydal sa
pešo po vodičský preukaz, a to smerom, od ktorého prichádzal, teda smerom k benzínovému čerpadlu
JURKI,abysavyholhliadke,ktorúvidel.Svedokhokonfrontovalstým,žebyhomuselividieťodchádzať,

pretože boli presne v smere, v ktorom mal ísť a vozidlo, ktoré mal viesť prekročilo povolenú maximálnu
rýchlosť, teda presne v opačnom smere, ako on uviedol. Potom k nemu pristúpil T. a povedal mu, že už
nič nemá hovoriť. Keďže svedkovi bolo zrejmé, že V. nie je zrejme vodičom predmetného motorového
vozidla, túto vec konzultoval so svojim priamym nadriadeným, riaditeľkou ODI Liptovský Mikuláš, od
ktorej dostal pokyn, aby ako podozrivú osobu uviedol T. a V. ako svedka predmetnej veci. Na mieste

bola svedkom spísaná správa o skutku. T. oznámil, z čoho je podozrivý, prečítal mu poučenie. Či sa do
tej správy aj T. vyjadril, svedok uviesť nevedel. Objasňovanie na mieste ukončili s tým, že bude v danej
veci predvolaný na výsluch. Oni potom nastúpili do vozidla značky Ford Transit a z miesta odchádzali
až po hliadke bez toho, že by boli natankovať do bandasky nejakú naftu. Svedok tiež dodal, že T. T.
sa správal počas prejednávania danej veci dosť agresívne. Značne znervóznel pri stotožnení osoby.

Pokojný priebeh bol len v čase, kedy na jeho žiadosť čakali na údajného vodiča a druhý krát znervóznel,
keď svedok konfrontoval V. s konkrétnymi faktami, na čo aj T. reagoval tak, aby V. už nič nehovoril.
Svedok ďalej dodal, že nikto, ani T., ani V. nepovedali, že im na vozidle došla nafta. O tejto veci sa vôbec
nezmienili a z miesta chceli odísť na vozidle bez natankovania.

Svedok G. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a dodal, že v čase skutku bol členom hliadky,
ktorý sedel v služobnom vozidle a laserom zameral blížiace sa vozidlo Ford Transit. Poukázal na to,
že po tom, čo oslovil obžalovaného za účelom stotožnenia, znervóznel, ohradil sa, prečo ho kontrolujú,
keď je chodec. Svoje údaje uviedol asi po 10 minútach. Na prezývku, ktorú uvádzal osobám v Škode
Octavia si už s odstupom času svedok nespomínal. Nespomínal si ani na meno muža, ktorý na miesto

prišiel a mal byť deklarovaným vodičom Fordu Transit. Pri odchode ich hliadky z miesta vykonávania
kontroly, zaregistrovali vozidlo Audi striebornej farby odparkované na kruhovom objazde, kde v smere
od Demänovej bránilo vo výhľade ostatným vozidlám. Toto vozidlo lustrovali, malo evidenčné čísla
mimo okresu a lustrácia bola na meno V. alebo V. a mohlo ísť práve o nejakú prezývku, ktorú hovoril
obžalovaný osobám v Škode Octavii. Počas vykonávania meraní hliadka s vozidlom stála pri budove

firmy Dandelion, a to v smere jazdy na areál družstva. Výhľadové pomery sú v tomto mieste výborné a
aj preto sa tam vykonávajú merania rýchlosti. Prichádzajúce vozidlo je v tomto mieste možné vidieť už
keď minie budovu družstva. Obžalovaný sa do Škody Octavia nahol tak, že sa oprel lakťami o dvere a
vrchnou časťou tela bol v tomto vozidle. Ruky mu nebolo vidieť. Manéver zabočenia Fordu Transit zabudovu výmeničky svedok videl zo vzdialenosti asi 300 až 400 metrov. Na túto vzdialenosť vie rozoznať,
koľko osôb sedí vpredu v motorovom vozidle a zdalo sa, že tam sedeli dve osoby, hoci to nevie sto
percentne potvrdiť. Obžalovaného na mieste odfotili z dôvodu porovnania jeho osoby s lustračnými

systémami. Keď obžalovaný vyšiel spoza výmeničky, mal na sebe sivé alebo hnedé tričko a trojštvrťové
alebo krátke nohavice. Na tričku nemal nič oblečené. Žiadneho iného chodca, okrem obžalovaného s
malým chlapcom, svedok spoza budovy vychádzať nevidel, ani cez trávnatý porast nešla žiadna osoba.
Miesto sledoval dôsledne. Počasie bolo dobré, slnečné. Osoba, ktorá tvrdila, že šoférovala Ford Transit
napokon žiadny vodičský preukaz nepredložila. Keď ho na to vyzýval, uviedol, že ho nemá pri sebe.

Kolega riešil zastavené vozidlo, čo netrvalo dlho asi po dobu, kým vypísal blok. Kým osoby vyšli spoza
budovy trvalo to asi jednu, možno dve minúty, maximálne päť minút. Išli normálnym tempom chodca.
Pamätal si, že keď boli na ceste, kolegovi povedal, že na nich už počkajú. Svedok celý čas sledoval
osoby idúce smerom k nim a budovu výmenikovej stanice sledoval kolega, to preto, aby sa nestalo, že
budú mať neznámeho páchateľa priestupku. Pri približovaní sa vozidla Škoda Octavia zaregistroval, že
obžalovaný robil pohyb rukami, akoby ho zastavoval. Či osobám vo vozidle niečo odovzdal, nemôže

potvrdiť ani vyvrátiť, pretože mu ruky nevidel. Myslí si, že vlastník vozidla Audi, ktoré lustrovali bol iný
ako ten, kto ku nim prišiel ako domnelý vodič. Počas toho, ako sa s obžalovaným rozprávali, im uviedol,
že už v minulosti sedel a je na to hrdý a aj k tomu, kto šoféroval motorové vozidlo Ford Transit, že na
takú vzdialenosť nemožno zreteľne vidieť.
Svedok po nahliadnutí do fotodokumentácie zhotovenej povereným príslušníkom vykonávajúcim úkony

v prípravnom konaní, uviedol, že výhľadové pomery boli v čase skutku zhruba totožné, ako je to
zachytené na fotografiách a taktiež viditeľnosť a počasie boli blízke tým v čase skutku. Poukázal na to,
že tieto fotografie boli vyhotovené širokým ohniskom, ktoré spôsobuje zväčšenie predmetov v blízkosti
a zmenšenie predmetov v diaľke, čo skresľuje hĺbku poľa. Podotkol, že na fotografii č. 8 je zachytená
vzdialenosť 183 metrov, takže je zrejmé, že vzdialenosť miesta, kde Ford Transit zabočil vľavo od

policajného služobného motorového vozidla, vo svojej výpovedi nadhodnotil. Z jeho pohľadu vegetácia
popri ceste mu vo výhľade nebránila.
Svedok Ľ. L.?v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje ako policajt na ODI, OR PZ v Liptovskom
Mikuláši a 12. 10. 2018 vykonával hliadkovú službu v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. spolu s kolegom
G. V.. Asi o 13.00 hod. ako hliadka vykonávali dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky

na ulici Poľnohospodárskej v Liptovskom Mikuláši tak, že vykonávali meranie maximálnej povolenej
rýchlosti na križovatke k spoločnosti Dandelion. Asi o 13.20 hod. bolo namerané osobné motorové
vozidlo, evidenčné číslo uviesť nevedel, ktoré vodič viedol od areálu vodného slalomu smerom na obec
Demänová. Vodič uvedeného vozidla, keď zbadal policajnú hliadku, náhle zmenil smer jazdy, odbočil
vľavo za budovu nejakej výmeničky, či elektrárne. Svedok mal na mieste zastavené iné vozidlo, ktorého

vodiča riešil za spáchaný priestupok. Po vyriešení priestupku videl, ako spoza budovy vyšli dve osoby,
jedna dospelá a druhá vo veku asi päť rokov. Dospelá osoba držala v ruke kanister. Kráčali smerom k
nim, takže počkali na mieste, keďže mali podozrenie, že sa jedná o vodiča vozidla Ford Transit. Kolega
chodca vyzval, aby preukázal svoju totožnosť, na čo mu hneď odpovedal, že nie je vodičom vozidla Ford
Transit, a to ešte ani nevedel, čo s ním idú riešiť. Svedok išiel preveriť vozidlo, či sa tam nenachádza

ešte iná osoba. Zistil, že vozidlo je uzamknuté a žiadna iná osoba sa v ňom nenachádza. Z miesta, kde
bolo vozidlo odparkované nevidel žiadnu osobu odchádzať smerom k areálu vodného slalomu. Vrátil
sa späť a povedal kolegovi, čo zistil. Rozhovor v danej veci viedol väčšinou len kolega, takže svedok
môže uviesť len toľko, že nie je možné, aby nejaká osoba spoza výmeničky, či elektrárne odišla, pretože
by ju museli vidieť. Na tomto mieste je veľký rozhľad, pričom z jednej strany je plot popri diaľnici a z

druhej strany je pole, teda z daného miesta má človek náležitý rozhľad doširoka a žiadna osoba odtiaľ
neodišla, iba dve, ktoré išli smerom k hliadke. Po 30 až 40 minútach prišiel na miesto chodec zo smeru
od Demänovej, ktorého svedok zaregistroval až niekde v polovici cesty, akoby preskočil plot pri diaľnici.
Táto osoba prišla k nim, preukázala svoju totožnosť občianskym preukazom, pričom tvrdil, že je vodičom
vozidla značky Ford Transit. O čom sa s nimi rozprával kolega a daná osoba si už svedok nepamätal.

Na hlavnom pojednávaní svedok Ľ. L.?vypovedal, že počas vykonávania merania rýchlosti na ulici
Poľnohospodárskej bolo zastavených pred touto situáciou viacero vozidiel, pričom všetkých riešili.
Potomprišlonaradvozidlo,ktorésaknimpribližovaloabolonameranésprekročenourýchlosťou.Počas
jazdy, ako sa približovalo k nim, toto vozidlo náhle zmenilo smer, zišlo z cesty za budovu, výmeničku, za
ktorou zaparkovalo. V tom čase mali jedno vozidlo zastavené s prekročenou rýchlosťou. Hneď po ňom,

asi ho riešil kolega, išli sa hneď pozrieť k tomu vozidlu. Videli, ako sa približujú dve osoby zo smeru od
toho vozidla, situáciu sledovali z toho miesta, kde zastavilo vozidlo. Keďže zastavilo za budovou, nebolo
vidno konkrétne osoby vystupovať z toho auta, ale keďže tam bola len jedna budova a široké pole, bolo
zrejme evidentné, že z toho vozidla mohli vystúpiť len tie dve osoby, ktoré sa k nim približovali. Boli todospelá osoba a dieťa. Počas príchodu dospelého stotožnili. Uvedená osoba sa vyhýbala stotožneniu,
nemala záujem spolupracovať. Po zistení totožnosti predpokladali, že je tam vysoká pravdepodobnosť
toho, že uvedená osoba mala zákaz činnosti, čiže v tom spočívalo aj to chovanie tej osoby. Popri tom sa

tam ešte zastavilo auto, kde posádka toho vozidla bola rómskeho pôvodu. Oni medzi sebou o niečom
komunikovali. Nakláňal sa k vozidlu. Svedok s kolegom im nerozumeli. Boli vykonané následné úkony,
čo sa týka vozidla aj osoby. V čase, keď namerané motorové vozidlo už zabočilo za budovu, svedok ďalej
zameriaval motorové vozidlá a kontroloval situáciu. Výhľadové pomery v danom mieste sú dostatočne
dobré na to, aby videl osoby idúce z daného smeru. Z iného smeru chodec taktiež nešiel, ak by išiel,

videl by ho. Nevedel uviesť, čo mala na sebe oblečené dospelá osoba idúca od budovy, ktorú sledoval.
Rozprával sa s ním on aj obaja, pretože odmietal komunikovať. Nepamätal si, či si počas toho niečo
zobliekal. Mohli tam s ním stráviť hodinu až dve. Pamätal si, že na miesto prišla ešte iná osoba, ale
nepamätal si prečo, ani jej meno. Nespomínal si už, či Ford zameral on alebo kolega. Je možné, že
kolegovi tiež dal laser. Dve postavy spoza budovy vyšli od zastavenia vozidla asi po 20 až 30 sekundách,
bolo to krátko. Šoféra vo Forde nevidel. Podľa fotografie tam sedeli dve osoby. Kedy videl fotografiu,

si už nespomínal. Ako hliadka z miesta odišli poslední. On nemal zastavené motorové vozidlo, to mal
zastavené kolega. Nevedel, ako to bolo zapísané v predošlej výpovedi, s takým časovým odstupom
nemá šancu zapamätať si okolnosti jedného prípadu.
Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
SR Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie

kriminalistickej fotografie a videa, ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2019/221 zo dňa 1. 2. 2019 vyplýva, že
preskúmaním predloženého dátového nosiča, jeho obsahovej stránky bol do predloženého grafického
súboru vložený digitálny výrez dokumentujúci vodiča bielej dodávky s následnou korekciou šumu a
ostrosti expozície, tvár vodiča je zaznamenaná s rozostrením, čiastočne v tieni s absenciou detailov so
značnou mierou farebného šumu, pričom zaznamenaná je časť odevu vodiča a tričko sa javí v odtieni

hnedej farby. Farebný odtieň trička osoby zaznamenanej v grafickom súbore s názvom foto č. 5 (na
tomto je zachytený svedok G. V.) nekorešponduje s farebným odtieňom trička osoby zaznamenanej v
grafických súboroch foto č. 1 a foto č. 2 (vodič vedúci vozidlo zn. Ford Transit).
Z fotodokumentácie zabezpečenej hliadkou ODI OR PZ Liptovský Mikuláš pri vykonávaní merania
rýchlosti dňa 12. 10. 2018 o 13.24 hod. na ul. Poľnohospodárskej vyplýva, že na miestnej komunikácii

bolo zachytené osobné motorové vozidlo bielej farby zn. Ford Transit ev. č. LM 673 AY, vo vzdialenosti
390,8 metra a 268,10 metra. Hliadkou boli bezprostredne po skutku vyhotovené aj fotografie vtedy
podozrivého T. T. v tričku hnedej, resp. sivohnedej farby a svedka G. V. v tričku modrej, resp. tyrkysovej
farby, pričom tieto fotografie boli predmetom znaleckého skúmania. Taktiež boli vyhotovené fotografie z
miesta skutku, výmenníkovej stanice, motorového vozidla Ford Transit a výhľadové pomery na miestnu

komunikáciu v smere od Demänovej ku Poľnohospodárskemu družstvu, smer Hlboké. Neskôr boli
v prípravnom konaní dňa 14. 4. 2019 povereným príslušníkom vyhotovené fotografie miesta skutku
svedčiaceoumiestnenípolicajnejhliadky,ichrozhľadovýchpomerochatiežvzdialenosťhliadkykmiestu
zaparkovania motorového vozidla Ford Transit, ktorá bola nameraná ako 183,3 metra.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania Okresného riaditeľstva PZ, ODI Ružomberok z 22. 12. 2017,

pod sp. zn. ORPZ-RK-ODI2-P-373/2017, je zrejmé, že bol prejednávaný podozrivý T. T., nar. X. X.
XXXX P. I. T., vtedy vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, z priestupku na úseku
cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť dňa 16. 6. 2017 o 12.44 hod., kedy napriek tomu, že nie je
držiteľom príslušného vodičského oprávnenia, viedol motorové vozidlo Fiat Stilo po miestnej komunikácii
vLiptovskomMikuláši.Bolamuuloženápokutavovýške300,-Eurazákazčinnostinadobu12mesiacov.

Proti vyhlásenému rozhodnutiu sa vzdal práva opravného prostriedku a práva na doručenie písomného
vyhotovenia vyhláseného rozhodnutia.
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát, Ružomberok,
č.: ORPZ-RK-ODI2-P-373/2017 zo dňa 22. 12. 2017 bol T. T. pre skutok zo dňa 16. 6. 2017 o 12.44 hod.,
kedy viedol motorové vozidlo i napriek tomu, že nie je držiteľom príslušného vodičského oprávnenia,

uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. c/, písm. l/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo
mubolauloženápokutavovýške300,-Eurazákazčinnostiviesťmotorovévozidlánadobu12mesiacov,
ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie je
opatrené doložkou právoplatnosti ku dňu 22. 12. 2017 a vykonateľnosti ku dňu 22. 1. 2018.

Dňa 12. 10. 2018 bol spísaný záznam o skutku na úseku cestnej dopravy ppráp. G. V., v ktorom ako
podozrivý vodič bol zaznamenaný T. T., bez vodičského oprávnenia a vyplýva z neho, že toho dňa o
13.24hod.namiestnejkomunikáciinauliciPoľnohospodárskej,okresLiptovskýMikuláš,podozrivývodič
viedol uvedené motorové vozidlo po Poľnohospodárskej ulici v smere do Demänovej rýchlosťou 67 km/h, čím prekročil povolenú ustanovenú rýchlosť, dopustil sa priestupku a trestného činu. Ďalšia jazda
mu bola zakázaná. Podozrivý záznam odmietol podpísať. Ako svedok je uvedený G. V.. Odmietol sa
vyjadriť na mieste. Nebola uložená pokuta. Vodič po spozorovaní hliadky zaparkoval vozidlo za budovu s

popisným číslom 2083, kde z vozidla vystúpil, uzamkol ho a spoločne s maloletým dieťaťom a s nádobou
na pohonné hmoty sa vydal smerom k benzínovej stanici JURKI pri mestskej časti Demänová. Vodič na
mieste uviedol, že on vozidlo neviedol.
Z evidenčnej karty vodiča k osobe obžalovaného vyplýva, že nemá evidované vodičské oprávnenie,
blokové pokuty mu boli uložené v roku 2005 a 2009, zákazy činnosti viesť motorové vozidlá boli

uložené v správnom konaní dňa 4. 8. 2005 na 12 mesiacov, 7. 2. 2006 na 12 mesiacov, dňa 22. 12.
2017 na 12 mesiacov, všetky pre vedenie motorového vozidla bez príslušného oprávnenia, v súdnom
konaní súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.
6T/154/2010-77 zo dňa 24. 2. 2011 na 60 mesiacov (zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/12/2009 zo dňa 2. 8. 2010, ktorý bol uložený trest zákazu činnosti na 4
roky), predtým súdom uložené tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v roku 2003 na 1 rok, v

roku 2005 na 2 roky a v roku 2007 na 3 roky a 6 mesiacov, všetky za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia, čo vyplýva aj z odpisu registra trestov obžalovaného.
Podľa evidenčnej karty vozidla je ako vlastník a držiteľ osobného motorového vozidla zn. Ford Transit
evidenčného čísla LM 673 AY je evidovaný Y. W., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. L..

Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona
sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej
moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o
zákaze činnosti. Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo
iných orgánov verejnej moci. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, teda v marení alebo

podstatnom sťažovaní výkonu niektorých rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci. Zo
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zákonný znak "marí alebo podstatne sťažuje"
treba vykladať tak, že rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v čase činu, v dôsledku konania páchateľa nie
je vykonané a nemožno ho vykonať, alebo bolo vykonané za podstatne sťažených podmienok. V tomto
konkrétnom prejednávanom prípade objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo forme konania

páchateľa, ktorým marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci, t. j. zákaz
výkonu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý je uložený rozhodnutím príslušného orgánu v správnom
konaní - v priestupkovom konaní podľa zákona o priestupkoch.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,

súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti výroku tohto rozsudku sa stal, tento napĺňa
znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, a bolo spoľahlivo preukázané, že sa
ho dopustil obžalovaný T. T., preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
Obžalovaný v prípravnom konaní nevypovedal, ku skutku sa vyjadril až na hlavnom pojednávaní po

tom, čo mu boli známe výpovede všetkých svedkov a ďalšie vykonané dôkazy. Spáchanie žalovaného
skutku poprel, pričom tvrdil, že vodičom, ktorý viedol motorové vozidlo zn. Ford Tranzit bol jeho kamarát,
svedok G. V., ktorý jeho verziu v tomto smere potvrdzoval. Išlo v zásade o najpodstatnejšiu okolnosť,
ktorá bola v tomto trestnom konaní dokazovaná.

Z výpovede obžalovaného a spôsobu jeho obrany je zreteľná snaha prispôsobiť svoje tvrdenia výpovedi
svedka G. V. a obe ich možno hodnotiť ako nepresvedčivé, v mnohých aspektoch nelogické a
nekonzistentné medzi sebou navzájom a výpoveď svedka V. aj v rámci jednotlivých štádií trestného
konania, pretože pri vysvetľovaní rozporov vo svojich výpovediach uviedol, že platná je jeho výpoveď na
hlavnom pojednávaní, pretože on na všetko zabúda, nemá dobrú pamäť a na to sa aj lieči u neurologičky.

Ich výpovede sa rozchádzali v takých podstatných okolnostiach, ako napríklad čas, kedy mali vykonať
jazdu na motorovom vozidle, keď svedok V. v prípravnom konaní tvrdil, že to bolo v ranných hodinách
a na hlavnom pojednávaní uvádzal čas medzi 14.00-15.00 hod., vozidlo však bolo hliadkou namerané
o 13.24 hod. Ako dôvod zastavenia vozidla za budovou svedok V. uvádzal, že im dochádzala nafta, a
až potom zistil, že nemá vodičský preukaz, tomuto prispôsobil svoju výpoveď aj obžalovaný, svedok

neskôr vypovedal, že to, že nemá vodičský preukaz zistil až po vystúpení z auta. Úplne odlišne popisoval
spôsob, akým si išiel domov vziať tento vodičský preukaz, keď v prípravnom konaní tvrdil, že šiel najprv
domov, potom za ženou do Tesca, nikde ju nenašiel a tak utekal naspäť na miesto bez vodičského
preukazu, ktorý mal mať doma a na hlavnom pojednávaní zas tvrdil, že šiel najprv za ženou do Tesca,lebo chcel kľúče od domu, v Tescu nebola, šiel domov, kde bola a vzal som si vodičský preukaz. Svedok
V. tvrdil, že nakoniec ani neukazoval policajtom vodičský preukaz, pretože si doklady nepýtali, hoci sám
obžalovaný tvrdil, že kamarát V. prišiel, ukázal policajtom doklady a povedal, že musel ísť pre doklady,

pretože nechcel zaplatiť pokutu. Tvrdenie, že by si policajti po príchode svedka V., od neho ako údajného
vodiča doklady ani nepýtali je nevierohodné vzhľadom na okolnosti prípadu, keď na neho čakali dlhší
čas práve za týmto účelom, pretože sa prejednával skutok v doprave hliadkou ODI a osoba, ktorá
tvrdí, že je vodičom motorového vozidla by bola ponechaná policajtmi ako nestotožnená aj vodičským
preukazom, čo je viac než nepravdepodobné. Ďalej svedok V. tvrdil, že obžalovaný sedel vzadu vo

Forde Transit, pretože bolo treba držať dvere, ktoré sa mu otvorili. Takúto okolnosť obžalovaný vôbec
neuvádzal, vypovedal iba o tom, že tam sedel na pneumatikách. Svedok V. uvádzal, že on odchádzal od
odstaveného motorového vozidla po okraji cesty, pričom obžalovaný tvrdil, že V. odchádzal smerom ku
družstvu a išiel po lúke, nešiel po ceste, ale povedľa nej smerom ku družstvu. Ich tvrdenia sa rozchádzali
aj v tom, čo mali oni sami a ten druhý na sebe oblečené v čase skutku. Ich tvrdenia však boli vyvrátené
výpoveďami policajtov a fotodokumentáciou, ktorá bola policajtmi na mieste zabezpečená. Zásadné

rozpory vo výpovediach týchto svedkov vedú súd k záveru, že obe výpovede boli uskutočnené za účelom
vyvinenia obžalovaného zo spáchania trestného činu.
Obaja policajti boli vypočutí už v prípravnom konaní v postavení svedkov, v predmetnej trestnej veci
nemali postavenie orgánu činného vykonávajúceho úkony v tomto trestnom konaní (vykonávali činnosť v
rámcisvojhoslužobnéhozaradenianaODILiptovskýMikuláš,očomsvedčíúradnýzáznamnač.l.70-71

a záznam o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 12. 10. 2018) a vypočúvaní boli k okolnostiam,
ktoré videli a vnímali počas výkonu služby, a to merania rýchlosti dňa 12. 10. 2018 od 13.00 hod. na
ulici Poľnohospodárskej v Liptovskom Mikuláši v smere na areál vodného slalomu, ku ktorému bola
hliadka otočená čelom, teda vykonávali meranie vozidiel prichádzajúcich z tohto smeru, do mestskej
časti Demänová, ku ktorej bola hliadka otočená chrbtom. Obaja svedkovia vypovedali zhodne o tom, že

vozidlu zn. Ford Transit ev. č. LM 673 AY sa z ich strany začala venovať zvýšená pozornosť po tom,
čo mu bola nameraná prekročená rýchlosť 67 km/h. pri povolenej rýchlosti 50 km/h. Zhodne vypovedali
aj o tom, ako vodič náhle zmenil smer jazdy, zabočil za budovu výmenníkovej stanice a tam s vozidlo
zaparkoval. Obaja taktiež zhodne vypovedali o tom, že spoza budovy od motorového vozidla k policajnej
hliadke mieril dospelý muž s kanistrom v ruke, neskôr identifikovaný ako T. T. a jeho maloletý 5 ročný

syn. Obaja taktiež zhodne vypovedali o tom, ako sa T. T. najprv bránil stotožneniu jeho osoby a ihneď
sa ohradil, že on nešoféroval. Obaja taktiež zhodne vypovedali tom, že zo zaparkovaného motorového
vozidla zn. Ford Transit síce nemohli vidieť vystupovať konkrétnu osobu, ale vzhľadom na to, že ďalšia
budova okrem výmenikovej stanice nebola v blízkosti, pole bolo široké a žiadna iná osoba nešla ani k
nim ani opačným smerom k areálu vodného slalomu, je teda evidentné, že tam mohol byť len obžalovaný

a jeho maloletý syn. Svedkovia tomuto úseku venovali dostatočnú pozornosť na to, aby to mohli a vedeli
potvrdiť, a mali aj dostatočne dobré rozhľadové pomery a dobrú viditeľnosť vzhľadom na dennú dobu
aj stav vegetácie popri ceste a v jej okolí, čo potvrdzuje aj zabezpečená fotodokumentácia z miesta
skutku. Svedok G. V. vyslovil presvedčenie, že vzhľadom na vzdialenosť pohybujúceho sa vozidla Ford
Transit smerom k nemu vie rozoznať osoby sediace vpredu v motorovom vozidle, zdalo sa mu, že tam

sedia dve osoby, no toto nevie s určitosťou potvrdiť. Tiež vypovedali zhodne o nervozite obžalovaného
pri stotožňovaní jeho osoby a jeho upokojení, keď policajti súhlasili s tým, že počkajú na domnelého
vodiča. Z výpovedí policajtov tiež vyplýva, že pokiaľ čakali, prechádzalo okolo nich motorové vozidlo
Škoda Octavia, ktoré T. T. zastavil, rozprával sa s posádkou po rómsky, čomu policajti nerozumeli, a
nahol sa do vozidla hornou časťou tela tak, že mu nebolo vidieť ruky a mohol im niečo odovzdať. Po

príchode domnelého vodiča G. V. im tento vodičský preukaz nepredložil s odôvodnením, že ho nemá
pri sebe. Ďalšou okolnosťou uvedenou svedkom V. a L. bola tá, že po čakaní na osobu, ktorá mala byť
vodičom motorového vozidla, teda na svedka G. V., tento prišiel ako chodec zo smeru od Demänovej,
čo logicky nezodpovedá tomu, že mal podľa neho ísť z domu z Hlbokého, resp. z Tesca, kde bol hľadať
svoju ženu, pretože obe tieto lokality sú opačným smerom než mestská časť Demänová a náročnou

časovou a priestorovou dostupnosťou pre chodca.

Kto z policajtov v danej chvíli držal laser za účelom merania rýchlosti vozidiel a ktorý z príslušníkov
sa zaoberal odstaveným vozidlom, ktoré priestupkovo riešil, súd vzhľadom na množstvo vykonaných
služobných zákrokov rovnakého typu nevyhodnocuje ako podstatnú skutkovú okolnosť. Napokon

aj svedok L. pripustil, že vzhľadom na dostup času sa v danej okolnosti môže mýliť. Pokiaľ boli
zaznamenané rozdiely medzi výpoveďami oboch svedkov - policajtov navzájom, súd mohol na hlavnom
pojednávaní vnímať rozdielny postoj týchto svedkov a spôsob, akým pristupovali k podaniu svojej
výpovede pred súdom, pretože pri výpovedi svedka L. bolo evidentné, že svojej výpovedi neprikladádôraz a dôležitosť, v mnohom sa pridŕžal výpovede v prípravnom konaní, na odstup času od skutku
a skoršej výpovede aj poukázal, pritom svedok V. vypovedal značne do detailov, podrobne pamätal si
nielen to, čo vypovedal skôr, ale mnohé detaily rozviedol na hlavnom pojednávaní, vedel sa vyjadriť aj

k predloženej fotodokumentácii.

Znaleckým posudkom síce nebola presne stotožnená osoba T. T. alebo G. V. ako vodiča predmetného
motorového vozidla, pretože riešenie takejto otázky je predmetom odboru kriminalistickej antropológie,
avšak z jeho záverov je zrejmé, že vodič motorového vozidla zn. Ford Transit ev. č. LM 673 AY bol

identifikovaný aspoň čo sa týka druhu a farebnosti oblečenia ako osoba, ktorej tričko sa javí byť v odtieni
hnedejfarby,čozodpovedápodľafotodokumentácietričku,ktorémalvčaseskutkuoblečenéobžalovaný
T. T., a nie modrej, resp. tyrkysovej farby, ktoré ako je preukázané, mal na sebe oblečené svedok G. V..
V súhrne teda možno uzavrieť, že obaja policajti jednoznačne vylúčili, že by vo vozidle, v ktorom
sa viezol obžalovaný T. T. bola okrem jeho maloletého syna ešte ďalšia osoba a takisto obaja
potvrdili, že výhľadové pomery v mieste, kde vykonávali služobnú činnosť boli takého charakteru, že

im nebránili, aby dokázali rozpoznať prípadne ďalšiu osobu, ktorá by kráčala popri ceste. Pripojená
fotodokumentácia aj výpovede týchto svedkov, tento záver jednoznačne potvrdzujú a sú dostatočne
presvedčivé, pretože vo všetkých podstatných okolnostiach sú totožné s výpoveďami z prípravného
konania a zhodné tiež navzájom. Výpovede oboch svedkov súd vyhodnotil ako presvedčivé, vierohodné
a logicky nadväzujúce nielen na seba navzájom, ale korešpondujúce aj s prečítanými listinnými dôkazmi

a znaleckým posudkom.

Hoci obžalovaný spáchanie skutku popieral, podľa názoru súdu výpovede svedkov L.. G. V. a B.. Ľ.
L., zabezpečená fotodokumentácia, čiastočne výsledky znaleckého dokazovania a správa o zázname
o skutku na úseku cestnej dopravy predstavujú ničím nenarušenú reťaz priamych a nepriamych

dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčujú zo skutku, ktorý bol predmetom obžaloby, a sú dostatočným a
nespochybniteľným podkladom pre vyslovenie záveru o jeho vine zo skutku, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 12. 10. 2018 v čase o 13.24 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Transit, ev. č. LM 673
AY,vLiptovskomMikulášipoPoľnohospodárskejulicismeromnamestskúčasťDemänová,kdeprekročil
maximálnu povolenú rýchlosť vozidla a po tom, ako zbadal policajnú hliadku Okresného dopravného

inšpektorátu Liptovský Mikuláš, náhle zmenil smer jazdy a odbočil vľavo na nespevnenú časť vozovky
za budovu č. 2083, kde bol neskôr kontrolovaný hliadkou polície, a to aj napriek tomu, že právoplatným
rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberok sp. zn. ORPZ-RK-ODI2-
P-373/2017 zo dňa 22. 12. 2017, právoplatným dňa 22. 12. 2017, ktorým mu bol uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci

tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Nevyhnutným predpokladom pre trestnosť marenia výkonu úradného rozhodnutia je skutočnosť, že
rozhodnutieouloženízákazučinnosti,ktorépovinnáosobaporušuje,jevdobejehomareniaprávoplatné

a vykonateľné, čo v posudzovanom prípade bolo splnené ako vyplýva z rozhodnutia Okresného
dopravného inšpektorátu Ružomberok pod číslom ORPZ-RK-ODI2-P-373/2017 zo dňa 22. 12. 2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2017 a vykonateľnosť 22. 1. 2018.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním
zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že skutok

popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný T. T., išlo o konanie úmyselné,
pretože obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutia iného orgánu verejnej
moci. Z hľadiska subjektívnej stránky konanie obžalovaného súd posúdil v zmysle § 15 písm. a/
Trestného zákona ako spáchané v priamom úmysle, pretože spoločnosťou chránený záujem porušiť
chcel. Obžalovaný je plne trestne zodpovednou osobou. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Trestného zákona po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným
z jeho spáchania.
Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu
„ultima ratio“, avšak vzhľadom na zrejmé a cielené nerešpektovanie zákazu činnosti, ktorý mu bol

uložený v priestupkovom konaní, pričom u obžalovaného nie je ojedinelým správaním a v zásade sa
pravidelne opakuje, mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri
žalovanom prečine, z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob
vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a mieru zavinenia obžalovaného, za dané.Súd odmietol vykonať dôkaz vykonaním vyšetrovacieho pokusu na zistenie podmienok, ktoré mala
policajná hliadka, či mohla vidieť odchádzať vodiča z miesta zaparkovania vozidla smerom od policajnej
hliadky, keďže sa zaoberala inými osobami, nachádzala sa v značnej vzdialenosti od zaparkovaného

vozidla a vo výhľade jej mala brániť vegetácia rastúca popri ceste, pretože k týmto okolnostiam sa
dostatočne zreteľne vyjadrili vo svojich výpovediach svedkovia G. V. a Ľ. L. a tiež sú zrejmé zo
zhotovenej fotodokumentácie, na ktorej sú výhľadové pomery zachytené za podmienok (viditeľnosť,
denná doba, počasie, vzdialenosť, letná vegetácia) blízkych v čase skutku. Skutkový stav bol zistený
dostatočným spôsobom pre konečné rozhodnutie a uvedený dôkaz by nemohol žiadnym spôsobom

prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej situácie a dosiahnuť iné rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie
hodnotený, Mestským úradom Liptovský Mikuláš nebolo proti nemu vedené priestupkové konanie. Z
centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov za obdobie od 2016 do 2019 lustruje spáchanie
štyroch priestupkov, za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu dňa 18. 3. 2016 a 13. 1. 2019, za
priestupok proti majetku dňa 20. 10. 2016 bol postihnutý blokovými pokutami od 30,- Eur a priestupok

na úseku cestnej premávky zo dňa 19. 6. 2017 bol postihnutý pokutou 300,- Eur a zákazom činnosti
na 12 mesiacov. V odpise registra trestov má obžalovaný 9 záznamov. V dvoch prípadoch mu pre
prečin krádeže bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom sa osvedčil, v jednom prípade sa
osvedčil po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, v piatich prípadoch mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. došlo k nariadeniu výkonu trestu, posledný nepodmienečný

trest vykonal dňa 12. 5. 2018. Pri poslednom zázname sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený po
vykonaní trestu povinnej práce dňom 26. 9. 2016. Obžalovaný bol právoplatne odsúdený za trestné činy
krádeže, marenia výkonu úradného rozhodnutia a poškodzovania cudzej veci.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,

priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, keďže obžalovaný bol už

opakovane za rôznu trestnú činnosť (nielen za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia) odsúdený,
tieto odsúdenia nie sú zahladené, poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody
až na dva roky.
Pri zistení prevahy priťažujúcich okolností, pri ktorej sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu, súd mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere
osem mesiacov až dva roky. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý ako vyplýva z odpisu registra
trestov, len 5 mesiacov pred spáchaním skutku, vykonal trest odňatia slobody, súd zvažoval aj
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. S poukazom na okolnosti spáchania skutku, povahu
spáchaného prečinu, rešpektujúc individuálnu i generálnu prevenciu, zásadu proporcionality trestu

a následku trestného činu, však súd nepovažoval uloženie nepodmienečného trestu za nevyhnutné
a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom, ktorý z
hľadiska naplnenia účelu trestu možno považovať za postačujúci. Keďže výkon trestu odňatia slobody
bol podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov, ktorá svojou dĺžkou je
primeranou na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že účel uloženého trestu je u neho

možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život. Keďže obžalovaný
sa trestnej činnosti sa dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil aj trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 30 mesiacov, pri ktorého výmere zohľadnil
nielenosobupáchateľa,ktorýsaopakovanevminulostidostaldorozporusozákonom,aleajskutočnosť,
že doteraz uložené zákazy činnosti viesť motorové vozidlá nemali na obžalovaného zrejme požadovaný

účinok. Druh aj výmera uložených trestov, podľa názoru súdu, v prípade obžalovaného zodpovedajú
potrebámgenerálnej,akoajindividuálnejprevencieasúdostatočnýmprostriedkomnadosiahnutieúčelu
trestu.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v
Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.