Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/233/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416220945
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416220945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovanej: J. Z., nar. X.XX.XXXX,
bytom K. č. XX, o zaplatenie 1.361,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/347/2016-114 zo dňa 03.mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.361,68 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.361,68 eur od 02.02.2018 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 39 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 420 ods. 1 a ods. 3, § 489,
§ 563, § 517 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka, § 180, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP, ako aj
zisteným skutkovým stavom.V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na obsah žaloby doručenej súdu

dňa 14.12.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.361,60
eura s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 02.03.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom energie žalovanou. Dôvodil tým, že poverenými zamestnancami,
ktorí dňa 12.01.2012 vykonali kontrolu odberného miesta č. 4700003911 bolo zistené, že žalovaná
neoprávnene odoberala elektrinu a to bez uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Súd prvej
inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 12.01.2012 bol v odbernom mieste č.
4700003911 zistený neoprávnený odber elektrickej energie bez riadne uzavretej zmluvy, nakoľko pred

tým došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou pre neplatenie faktúr za odber elektriny. Súd
uviedol, že žalovanej bol neoprávnený odber vyúčtovaný vyúčtovaním č. 3200603 dňa 15.02.2012 vo
výške 1.361,68 eura. Súd nemal preukázané, že žalovaná túto sumu, na úhradu ktorej vznikol žalobcovi
nárok , už zaplatila. Keďže žalovaná nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnila, súd tento nárok
za sporný nepovažoval. Preto rozhodol tak, že žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej istiny v sume
1.361,68 eura.
1.2 Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

poukázal na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade mal žalobca
nárok na plnenie nasledujúci deň potom, čo žalobca preukázateľne žalovanú o plnenie požiadal. Keďžežalobca nepreukázal kedy konkrétne žalovanú o plnenie / zaplatenie žalovanej sumy/ požiadal, súd mal
zato, že najneskôr deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej, je možné považovať za rozhodný deň,
od ktorého je možné úroky z omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka priznať. Vzhľadom na

uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne a to v súlade s ustanovením §
517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., od
02.02.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, kedy sa preukázateľne žalovaná
dlhu najskôr dozvedela. Vo zvyšku uplatneného úroku, t.j. za dni pred 02.02.2018, súd žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietajúceho výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP). Mal za to, že súd v prejednávanej veci nepostupoval správne,
keď pred vydaním rozsudku nerešpektoval zákonné ust. § 274 CSP, na základe ktorého súd musí po
splnení zákonných podmienok rozhodnúť tzv. rozsudkom pre zmeškanie. V tejto súvislosti uviedol, že

súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 03.05.2018, na ktoré boli so žalovanou riadne predvolaní
a zároveň boli poučení o vydaní kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP v prípade nedostavenia sa.
Dodal, že on sa k veci samej vyjadril podaním zo dňa 02.05.2018, včas ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a navrhol, aby súd v prípade splnenia zákonných podmienok vydal kontumačný rozsudok.
Žalovaná sa na nariadené pojednávanie nedostavila, a to aj napriek riadnemu predvolaniu a poučeniu o

následkoch nedostavenia sa pričom svoju neprítomnosť včas a vážnymi odolnosťami neospravedlnila.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal za to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené všetky
zákonné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, ktorým mu mal súd priznať celú žalovanú
sumu, vrátane oplatených úrokov z omeškania od 02.03.2012 do zaplatenia. Poukázal na procesnú
pasivitu žalovanej po celý čas súdneho konania. Dodal, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah

a preto nie je možné aplikovať ust. § 299 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa ustanovenia o rozsudku pre
zmeškanie nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to,
že súčasťou podanej žaloby bolo vyúčtovanie náhrady škody č. 3200603 zo dňa 15.02.2012, ktorým
žalobca vyzval žalovanú, aby vzniknutú škodu uhradila s dátumom splatnosti 01.03.2012. Žalovaná na
výzvu nereagovala a spôsobenú škodu dodnes neuhradila. S ohľadom na deň splatnosti uvedený vo

výzve má žalobca za preukázané, od ktorého dňa mohol úroky z omeškania od žalovanej požadovať.
Vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.361,68 eura od 02.03.2012 do
01.02.2018, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

3.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP
a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je
vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Ako je už vyššie uvedené dňa 14.12.2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu, ktorou
sa domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.361,60 eura s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie

o žalobe žalobcu rozhodol napadnutým rozsudkom. Proti zamietajúcej časti týkajúcej sa nároku žalobcu
na úroky z omeškania od 02.03.2012 do 01.02.2018 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

6. Odvolací súd sa najskôr zaoberal námietkou žalobcu v odvolaní , že súd prvej inštancie v danej
veci nepostupoval správne, keď pred vydaním rozsudku nerešpektoval zákonné ust. § 274 CSP, podľa

ktorého súd musí po splnení zákonných podmienok rozhodnúť tzv. rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací
súd zastáva názor, že v danom prípade neboli podmienky na vydanie kontumačného rozsudku splnené.
Pre úplnosť dodáva, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským a preto v zmysle
ust. § 299 ods. 1 CSP, nie je možné rozhodnúť kontumačným rozsudkom, ak by mal byť tento rozsudokvydanývneprospechspotrebiteľa,čojedanýprípad.Pretopostupsúduprvejinštancie,ktorýnerozhodol
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP bol správny.

7. K dôvodom odvolania vo veci samej odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne posúdil
nárok žalobcu na úroky z omeškania z prisúdenej istiny až od 02.02.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanej, kedy sa žalovaná o dlhu preukázateľne najskôr dozvedela. Žalobca v
odvolaní nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal, kedy konkrétne žalovanú vyzval
na plnenie, teda, že by mu patrili úroky z omeškania aj za obdobie od 02.03.2012 do 01.02.2018.

Odvolanie proti zamietnutiu úrokov z omeškania odôvodňuje len tým, že súd mal rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým by vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu a nie tým, že súd nesprávne určil
momentom omeškania žalovanej so splácaním dlhu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
ust. § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade žalobca nepreukázal, kedy a či vôbec žalovanú o plnenie

požiadal,apretosúdprvejinštancieprirozhodovaníoúrokochzomeškaniasprávnevychádzalzdátumu
doručenia žaloby žalovanej. Z obsahu spisu vyplýva, že súčasný pobyt žalovanej nie je známy. Súd prvej
inštancie vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej, aj napriek tomu sa
mu nepodarilo žalobu žalovanej doručiť. Preto dňa 17.01.2018 zverejnil oznámenie o doručení žaloby
žalovanej s tým, že žaloba sa považuje po 15. dňoch od zverejnenia tohto oznámenia na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd prvej
inštancie zverejnil oznámenie dňa 17.01.2018, 15-dňová lehota uplynula dňa 01.02.2018. Vychádzajúc
z uvedených skutočností odvolací súd prijal názor súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na úroky
z omeškania odo dňa 02.02.2018 do zaplatenia.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).