Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/357/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917206815
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7917206815.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore navrhovateľky U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G., C..
D. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti odporcovi PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/
A,IČO:45869464,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolaníodporcuprotiuzneseniuOkresného

súdu Trebišov zo dňa 9.5.2017 č.k. 6Csp/157/2017-22 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo vyhovujúcom výroku voči odporcovi PRO CIVITAS s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy z
Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v čl. 3 bod 5 Zmluvy o úvere, uzavretej medzi Poštovou bankou
a.s. a navrhovateľkou dňa 27.03.2008, do právoplatného skončenia veci samej, ktorou je konanie medzi

navrhovateľkou a odporcom o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľovi navrhovateľky
X. M. - ONE.NET, Z. Fábryho 1248/47, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 416 042 70 uložil povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej
v čl. 3 bod 5 Zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a navrhovateľkou dňa 27.03.2008, do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorou je konanie medzi navrhovateľkou a odporcom o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni uložil, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia podala na príslušný súd žalobu proti odporcovi o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy
uvedenej v čl. 3 bod 5 Zmluvy o úvere, uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a navrhovateľkou dňa
27.03.2008, ktorá sa pre účely tohto rozhodnutia nazýva vecou samou. Vo výroku taktiež uviedol, že o
trovách konania neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorého sa domáhala na základe tvrdenia, že právny predchodca odporcu Poštová banka
a.s. uzavrela s ňou dňa 27.3.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol peňažný úver v sume
80.000,00 Sk, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 2.077,00 Sk počnúc 27.4.2018.
Súčasťou zmluvy o úvere bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky
banky. Poukázala na to, že Poštová banka uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED dňa 12.5.2010 a táto spoločnosť uzavrela následne ďalšiu zmluvu

o postúpení pohľadávky s terajším odporcom PRO CIVITAS s.r.o., a to zmluvou zo dňa 27.3.2008. Ďalej
poukázala na to, že odporca listom zo dňa 11.9.2015 požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok
a to napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť a teda
hrozí, že budú vykonávané zrážky z jej mzdy a ona nemá možnosť ich zastaviť. Uviedla, že Dohodu o
zrážkach zo mzdy považuje za uzavretú v rozpore s právom EÚ a preto sa v konaní vo veci samej mieni
domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.3. Súd prvej inštancie posúdil nárok navrhovateľky v súlade s ust. § 324 ods. 1 a 3, ako aj § 325 ods. 1 a 2
CSP a na základe toho uzavrel, že z návrhu navrhovateľky, ako aj z príloh, ktorými bola zmluva o úvere,
zmluva o postúpení pohľadávky, ako aj žiadosť odporcu adresovaná zamestnávateľovi navrhovateľky

zo dňa 11.9.2015 uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný navrhovateľkou
je dôvodný. Zjavne sa zhodol s tvrdeniami navrhovateľky o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie
je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstva. Ohrozenie práva navrhovateľky videl v tom, že odporca už adresoval
zamestnávateľovi list označený ako žiadosť o vykonávanie zrážok, z čoho vyvodil aj osvedčenie

naliehavosti potreby dočasnej úpravy. V súlade s ust. § 336 CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať
v určenej lehote žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na
uloženie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Mal za to, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je nepreskúmateľné, keďže toto nespĺňa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu.
V odvolaní rozsiahlo citoval rozhodnutia súdov, z obsahu ktorých vyvodzuje, že právo na spravodlivý
proces vyžaduje, aby boli rozhodnutia zdôvodnené a presvedčivé. Má za to, že obsah práva na
spravodlivý proces nespočíva iba v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov

SR. Vo vzťahu k ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa uviedol, že toto
ustanovenie nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, keďže v opačnom prípade
by došlo k porušeniu jedného zo základných princípov právneho poriadku a to zákazu retroaktivity. Má
za to, že úmyslom zákonodarcu bolo, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy
založené po 1.4.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že
spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V odvolaní odporca
taktiež namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Konštatoval, že listom zo dňa 12.10.2016 bolo
navrhovateľke doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a výzva na úhradu dlžnej sumy. V tejto
výzve jej bolo oznámené, že jej novým veriteľom je spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s., so

sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. V nadväznosti na to namietal svoju pasívnu
legitimáciu v konaní. V ďalšej časti odvolania sa zaoberal podmienkami pre úspešnosť určovacieho
návrhu a to preukázaním naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 137c CSP. Má za to, že v prípade,
ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto
skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach

zo mzdy zabezpečuje. Má za to, že sa nemožno stotožniť s tvrdením, že dohoda o zrážkach zasahuje
do majetkovej sféry navrhovateľky, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa jej dlh voči odporcovi
znižuje. Neobstojí preto ani tvrdenie o dočasnej potrebe úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Konštatoval,
že uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom klient banky podáva návrh na uzavretie zmluvy a
banka následne vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy príjme alebo ho odmietne. Až následne odošle

jeden originál zmluvy o úvere klientovi banky. V medziobdobí má tento klient priestor na preštudovanie
si všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť, či danú zmluvu o
úverebezvýhraduzatvorí.Konštatoval,žePoštovábankanasvojominternetovomsídlezverejňujesvoje
obchodné podmienky v súlade s ust. § 37 ods. 1 zákona o bankách. Tieto podmienky boli navrhovateľke
dostupné k nahliadnutiu kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak táto mala možnosť

vybrať si, či uzavrie zmluvu o úvere so spoločnosťou Poštová banka a.s. Preto nemožno konštatovať,
že dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní je neplatná, pretože je nezvýraznená. Má za to, že
samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, keďže ide o zabezpečovací
inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy
zmluvného vzťahu, ale o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.

5. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Táto žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať
jejnáhradutrovkonania.Vovzťahukodvolacímnámietkamodporcuuviedla,žeObčianskyzákonníkako
základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súčasnosti v súlade s ust. § 52 ods.
2 vety tretej priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,

umožňuje veriteľovi po lehote splatnosti priznať iba úroky z omeškania. Konštatovala, že novela OZ
účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Má za to, že právny predpis, ktorého súčasťou je totoustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Poukázala na to, že takýto záver zaujali súdy vo viacerých
rozhodnutiach. Ďalej uviedla, že odporca nepreukázal, aby Oznámenie o postúpení pohľadávky zo

dňa 12.10.2016 sa dostalo do jej dispozičnej sféry a preto nebola splnená podmienka pre postúpenie
pohľadávky na spoločnosť BENCONT INVESTMENT s.r.o. Dôkazné bremeno preukázania doručenia
oznámenia o postúpení pohľadávky zaťažuje odporcu, ktorý z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba
priaznivé právne následky. Keďže jej oznámenie o postúpení pohľadávky na túto spoločnosť nebolo
doručené, považuje za pasívne legitimovaný subjekt odporcu.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku
vo vzťahu k odporcovi (vzhľadom na skutočnosť, že ostatné výroky prvoinštančného uznesenia neboli
odvolaním napadnuté) podľa ust. § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného
opatrenia a aj správne o tomto návrhu rozhodol, pokiaľ mu vo vzťahu k odporcovi vyhovel.

8. Zo znenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom na dočasnú
úpravu práv a povinností účastníkov na dobu do konečného rozhodnutia vo veci samej, resp. na dobu,

ktorú súd určí. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané na základe preukázania podmienok
pre úspešnosť návrhu na jeho nariadenie. Z obsahu samotnej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom odporcu, teda Poštovou bankou a navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka v tomto
vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ, pričom zmluva bola zjavne vyhotovená ako zmluva formulárová

s vopred vytlačeným obsahom, do ktorého boli doplnené iba dáta týkajúce sa osoby navrhovateľky a
jednotlivých náležitostí úveru. Podpisom tejto zmluvy navrhovateľka zároveň podpísala aj znenie bodu 5
predstavujúce vopred vyhotovený text, podľa ktorého podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú
dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky
banky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Samotný spôsob vsunutia tohto osobitného zabezpečovacieho

právneho vzťahu do zmluvy o úvere spochybňuje nielen vôľu navrhovateľky ako spotrebiteľa uzavrieť
takýto právny vzťah, ale aj jej vedomosť o ňom. Samotná táto forma úpravy tohto právneho vzťahu
do značnej miery spochybňuje záver, že ide o individuálne dohodnuté zmluvné podmienky. Realizácia
zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej zmluvy predstavuje zásadný zásah do majetkovej sféry
spotrebiteľa bez toho, aby samotné podmienky zmluvy, ako aj jej realizácia bola v rámci ochrany

spotrebiteľa posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke
vyplýva zo skutočností, že odporca už požiadal jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok z jej mzdy a
už samotná táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi
spočívajúcej v dočasnom zabránení výkonu realizácie zrážok zo mzdy.

9. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku odporcu spočívajúcu v tvrdení o
neprípustnej retroaktivite v prípade aplikácie ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka
na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015. Súdna prax totiž zaujala v tomto smere
jednoznačný záver o tom, že toto ustanovenie, podľa ktorého „na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014).

10. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke odporcu spočívajúcej v tvrdení o povinnosti navrhovateľky
preukázať naliehavý právny záujem na určovacom výroku odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že predmetom konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je určovací výrok podľa ust. § 137
písm. c/ CSP a navrhovateľ teda ani nemá procesnú povinnosť preukazovať dostatok naliehavého
právneho záujmu. Vo vzťahu k odvolacej námietke, v ktorej odporca poukazuje na to, že navrhovateľka
nijako nepreukázala nedostatok svojej slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu pri uzatváraní zmluvy o zrážkach zo mzdy ani skutočnosť, že došlo k

hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach na jednej strane, odvolací súd poukazuje na znenie
ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.11. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Z citovaných ustanovení vyplýva, že samotná

možnosť oboznámenia sa so zmluvnými ustanoveniami neznamená individuálne dojednanie zmluvných
podmienok,pokiaľspotrebiteľnemoholichobsahovplyvniť.Vust.ods.3zákonodarcazakotvilpovinnosť
dodávateľa preukázať opak, inak sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a spotrebiteľom
nepovažujú za individuálne dojednané. V prejednávanej veci odporca túto dôkaznú povinnosť neuniesol.

12. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.