Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010242
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019010242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci

JUDr. Milan Čornej a Ing. Jozef Doležal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaného

MVDr. N. G., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Q. XX, živnostníka,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin
podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zákona na tom skutkovom základe, že

ako splnomocnený zástupca spoločnosti N., spol. s r.o. Q. XX, okres I., V.: XXXXXXXX od 20.04.2012
do 08.10.2014 prevzal v sídle spoločnosti N., spol. s r.o. v sídle spoločnosti Z., s.r.o. F. XXX, okres
I., V.: XXXXXXXX na dodacie listy na základe uzatvorenej zmluvy s touto spoločnosťou rôzny tovar
( osivá, hnojivá, chémiu) na ktorý boli spoločnosťou Z., s.r.o. vystavené faktúry na celkovú sumu
93.860,39€ aj napriek tomu, že vedel, že spoločnosť N., spol. s r.o. nie je schopná plniť svoje záväzky
a že nie je schopná zaplatiť za tento tovar a ani po viacerých upozorneniach tieto faktúry ani doposiaľ
neboli uhradené a pri následnom exekučnom konaní bolo zistené, že dňa 13.01.2016 došlo k prevodu

obchodného podielu a zmene názvu a sídla spoločnosti N., spol. s r.o. na J., s.r.o. I., I. XX/XXXX, V.:
XXXXXXXX a u tejto spoločnosti bola zistená nemajetnosť, čím tak spoločnosti Z. s.r.o., F. XXX, V.:
XXXXXXXX spôsobil celkovú škodu vo výške 93.860,39€,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods.3 Tr.por. odkazuje poškodeného Z., s.r.o. F. XXX, XXXXX F., V.: XXXXXXXX s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvineného MVDr. N. G. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm.a/ Tr.zák.na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný I.. N. G. vykonal na hlavnom pojednávaní prehlásenie, že je nevinný, pričom vo svojej

výpovedi uviedol, že popiera akýkoľvek podvodný úmysel z jeho strany voči firme Z., s ktorou podnikal
približne od roku 1999, pravidelne od firmy odoberal tovar, za ktorý aj platil , pričom problémy nastali až
v rokoch 2012-2014, ktoré však boli spôsobené neúrodou a inými okolnosťami práve v roku 2012, keď
ostal dlžný firme Z. okolo 20.000 eur, pričom však aj v tomto roku časť faktúr za tovar uhradil, pričomdlh vzniknutý v roku 2012 sa snažil s Ing. M. viackrát riešiť s tým, že Ing. M. mu viackrát navrhoval
vstup jeho spoločnosti do firmy obžalovaného, možnosť ktorú najprv odmietol, avšak v roku 2013 po
ďalších problémoch už začal rozmýšľať aj o tejto možnosti spolupráce formou spoločného podniku,

Ing. M. odovzdal aj súpis pozemkov urbariátu Q., na ktorých obžalovaný podnikal, následne Ing. M.
vypracoval aj zmluvu o vzniku spoločnej firmy, avšak nakoniec v roku 2013 V.. M. od tejto spolupráce
odstúpil, pričom uzatvorili spolu dohodu, že v roku 2013 obžalovaný splatí aj dlh za rok 2012 z predaja
sóje, ktorú zasial, avšak úroda zo zasiatej sóje bola nulová a v dôsledku tejto neúrody sóje bola táto
skutočnosť pre jeho podnikanie zlá a bol nútený v roku 2014 skončiť s podnikaním v poľnohospodárstve

a následne na základe inzerátu na internete predal firmu, ktorá v čase predaja už nemala majetok.

Poškodený Ing. N. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným
spolupracoval niekoľko rokov, pričom za žalované obdobie rokov 2012-2014 vznikol zo strany
obžalovaného voči jeho firme dlh vo výške 93 860,39 eur, pričom však netvrdí, že za žalované obdobie
obžalovaný nič nezaplatil za odobratý tovar, nejaké sumy zaplatil, avšak nezaplatil zvyšnú časť a sľúbil,

že dlh zaplatí z ďalších dotácií. Poškodený zároveň uviedol, že obžalovaný s ním jednal o nejakej forme
úhrady vzniknutého dlhu, pričom bolo navrhnuté aj vytvorenie spoločnej firmy, na základe čoho požiadal
obžalovaného o predloženie platných nájomných zmlúv, avšak vzhľadom na problémy s predloženými
nájomnými zmluvami sa rozhodol, že spoločnú firmu s obžalovaným nezaloží. V súvislosti s vytvorením
spoločnej firmy jednali aj o tom, že následne by sa vzniknutý dlh zo strany obžalovaného splatil na

trikrát, po 30.000 eur ročne vzhľadom na poberané dotácie obžalovaného a na jeho tržby z predaja
plodín, avšak na základe problémov s predloženými zmluvami nakoniec spoločnú firmu s obžalovaným
nevytvorili. Poškodený ohľadne dodávky chemického tovaru obžalovanému aj napriek jeho dlhom voči
poškodenému uviedol, že obžalovanému dodávali tovar aj napriek nezaplateniu aj z toho dôvodu, že
v oblasti dodávky chemických látok je na Slovensku veľká konkurencia a ak by s obžalovaným ukončili

spoluprácu, tak by začal brať tovar od inej spoločnosti a zároveň mu poškodený dôveroval, že ak má
problémy s úrodou v jednom roku, tak mu dlh splatí v ďalšom roku.

Svedok C. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
uviedol, že pred podnikaním obžalovaného na predmetnej pôde podnikal v poľnohospodárstve on,

pričom sa jedná o pôdu zlej bonity a je pravdou, že obžalovaný v roku 2013 zasial na viac ako polovici
obhospodarovanej pôdy sóju, pričom však úroda bola tak zaburinená, že nemalo význam ju vôbec
zbierať .

Svedok Z. Q. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní

uviedol,že radil obžalovanému v súvislosti s postrekmi na pôdu, ktorú užíval obžalovaný a ktorá nemala
najlepšiu bonitu, pričom má vedomosť o tom, že ku koncu podnikania mal obžalovaný slabšie úrody a v
súvislosti s dlhom uviedol, že nejakú časť dlhu obžalovaný hradil aj zápočtom z úrody.

SvedkyňaBc.I.G.vosvojejvýpovedivprípravnomkonaní,ktorábolaprečítanánahlavnompojednávaní

uviedla, že firmu riadil jej manžel a ona bola konateľkou len krátky čas, keď bol poslancom, pričom
má vedomosť o tom, že firma bola v strate a v súvislosti s predajom firmy uviedla, že ona bola len
podpísať nejaké papiere u notára a bližšie skutočnosti ohľadne predaja firmy uviesť nevedela a v
súvislosti s finančnou situáciou vo firme uviedla, že dôvodom finančných problémov bola hlavne neúroda
v posledných rokoch.

SvedkyňaBc.I.M.-účtovníčka vosvojejvýpovedivprípravnomkonaní,ktorábolaprečítanánahlavnom
pojednávaní uviedla, že vykonávala účtovníctvo aj pre firmu obžalovaného MVDr. G. a v súvislosti s
možnosťouuhradeniadlhovpoškodenejfirmeuviedla,žefirmaobžalovanéhovykazovalavpredmetnom
období stratu a podľa nej mu nemala z čoho vykonať úhrady.

Svedkyňa J. H. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
uviedla, že niekedy v roku 2016 bola v I. s nejakou ženou z O. a podpisovala viacero tlačív nejakej žene
s ktorou tam bol nejaký muž vo veku 30 -40 rokov, pričom meno nepozná a všetky podpísané papiere
zobrala nejaká žena, s ktorou tam bola, avšak na Slovensku nikdy nepodnikala a neznáma žena jej

povedala, že podpisuje žiadosti o prídavky na deti.

Zprehľaduplatiebobžalovanéhovočipoškodenejfirmezarok2012vyplýva,žečasťfaktúratokonkrétne
čísla 2012301,2012322,2012379,2012584 nebola uhradená obžalovaným, avšak časť faktúr aj vroku 2012 uhradená bola a to konkrétne čísla 2012068,2012164,2012167,2012200,2012247,2012412,
pričomnaviacztohtoprehľaduplatiebvyplýva,žečasťfaktúrbolauhradenáajvroku2014atokonkrétne
č. 2012554,2012615,2012703,2012715.

Zo zoznamu vystavených faktúr a pripojených faktúr za rok 2013 vyplýva, že obžalovaný neuhradil firme
poškodeného faktúry vo výške 65. 267,25 eur.

Z kúpnej zmluvy pre rok 2013 uzatvorenej medzi firmou obžalovaného - N. spol. s r.o. Q. a firmou

poškodeného Z. s.r.o. F. z 20.02.2013 vyplýva, že obžalovaný s poškodeným uzatvoril kúpnu zmluvu
predmetom ktorej bol predaj poľnohospodárskych plodín poškodenému v množstve 197,8 ton v hodnote
54.292eurbezDPh,pričompodpisomtejtozmluvyuvedenéproduktyrastlinnejvýrobyvmnožstve197,8
ton prechádzajú do vlastníctva kupujúceho.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť N. s.r.o. nemala dostatok finančných prostriedkov na

uhradenie tovaru poškodenému, avšak zároveň z neho vyplýva, že spoločnosť obžalovaného zvyčajne
neplatila spoločnosti Z. s.r.o. za tovar peniazmi, ale dochádzalo k započítavaniu pohľadávok iným
spôsobom a to dodávkami produktov spoločnosti N. s.r.o..

Obžalovaný MVDr. N. G. je podnikateľ, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ nebol súdne

trestaný.

Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. dospel k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného

bremena neuniesol na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaný MVDr. N. G. svojím konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. a Tr. zák. po objektívnej a
subjektívnej stránke a preto súd postupoval podľa § 285 písm.b/Tr.por. a obžalovaného spod obžaloby
prokurátora oslobodil.

Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj
nepriamychdôkazov,ktorétvorialogickú,ničímneporušovanúauzavretúsústavudôkazov,navzájomsa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich , ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru,

pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto súdnej veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine
obžalovaného.

Súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že aby bolo možné kvalifikovať nejaké konanie
ako trestný čin, tak k tomu je potrebné, aby boli naplnené jeho materiálne aj formálne znaky, pričom za

trestný čin je možné označiť len konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré je zároveň aj protiprávnym
konaním, t.j. že vykazuje znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, uvedenej v osobitnej časti
Trestného zákona, pričom k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu je zároveň
potrebné, aby boli naplnené všetky znaky súčasne.

Prokurátor podal obžalobu v uvedenej veci na obžalovaného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3
písm. a Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od 20.4.2012 do 8.10.2014 prevzal osivá, hnojivá, chémiu
od poškodenej firmy na základe faktúr aj napriek vedomosti, že jeho firma nie je schopná plniť záväzky,
čím mal uviesť poškodeného do omylu a spôsobiť mu značnú škodu.

Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,3, písm.a Tr.zák. sa dopustí ten kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí
tak na cudzom majetku značnú škodu.

Podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr.zák. je nevyhnutná

prítomnosť úmyselného konania ako formy zavinenia podľa § 15 písm.a,b/ Tr.zákona, pričom je potrebné
poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax z ktorej plynie záver, že zavinenie páchateľa musí byť
vždy preukázané výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplývať záver o existencii zavinenia,
pričom sa tento záver musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu dospel k jednoznačnému
záveru, že v uvedenom prípade nedošlo zo strany obžalovaného k naplneniu skutkovej podstaty prečinu

podvodupodľa§221ods.1,2Tr.zák.,pretoženebolapreukázanásubjektívnastránkaskutkovejpodstaty
žalovaného trestného činu v zmysle § 15 Tr. zák., t.j. nebol preukázaný úmysel obžalovaného už v čase
odberu tovaru nezaplatiť za odobratý tovar.

Ak prokurátor „opiera“ obžalobu, ako je to zrejmé aj zo skutkovej vety obžaloby o závery znaleckého

posudku, spočívajúce v tom, že spoločnosť obžalovaného v čase nákupu tovaru nebola schopná plniť
svoje záväzky, tak potom bolo potrebné sa zaoberať aj ďalšou skutočnosťou, ktorá vyplýva z toho istého
znaleckého posudku, t.j. , že obžalovaný zvyčajne neplatil poškodenej spoločnosti za odobratý tovar
peniazmi, ale započítavaním pohľadávok dodávkami produktov, k čomu súd dodáva, že táto forma
úhrady platieb v poľnohospodárstve je úplne bežná, keď časť tovaru sa môže vyplatiť v hotovosti, alebo
bankovými príkazmi a časť z budúcej úrody, a takáto forma úhrady zápočtami prebiehala aj medzi

spoločnosťami obžalovaného a poškodeného, čo vyplýva aj zo samotných zoznamov platieb, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu.

Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené považuje poukazovanie na závery znaleckého posudku ohľadne
skutočnosti, či obžalovaný mal v čase odberu tovaru dostatok finančných prostriedkov na uhradenie

záväzkov, alebo nemal pri podnikaní v oblasti poľnohospodárstva za úplne nepodstatné a irelevantné
a to naviac aj z dôvodu, že zo samotných výpovedí či už obžalovaného, ale aj poškodeného MVDr. G.
a Ing. M. vyplýva, že obžalovaný časť faktúr za odobratý tovar uhradil a to nielen v r. 2012, ale ešte
aj v r. 2014 a vzájomne sa snažili dohodnúť viacnásobnými jednaniami na úhrade vzniknutého dlhu,
spôsobeného neúrodou sóje v r. 2013 aj jednaním o vytvorení spoločného podniku a splatením dlhu

jednak z následných dotácií, ale aj formou zápočtu, čo dokazuje aj uzatvorená kúpna zmluva medzi
spoločnosťami obžalovaného a poškodeného ohľadne budúcej úrody na r. 2013, ktorá sa mala stať
vlastníctvom poškodeného.

Tieto skutočnosti skoro vylučujú naplnenie úmyslu zo strany obžalovaného uviesť do omylu

poškodeného v čase presne od 20.4.2012 tým, že akurát v tom čase sa rozhodol, že už viac nebude
uhrádzať faktúry za odobratý tovar a túto súdom uvádzanú skutočnosť potvrdzuje aj už vyššie uvádzaná
skutočnosť o uhrádzaní niektorých faktúr aj po údajnom začatí podvodného konania obžalovaným a
vylučuje to aj predchádzajúca vzájomná obchodná činnosť, keď obžalovaný niekoľko rokov bez dlhov
uhrádzal faktúry za odobratý tovar.

Súd zároveň konštatuje neodškriepiteľný fakt, že pri vzájomnom podnikaní vznikol zo strany
obžalovaného dlh voči spoločnosti poškodeného dlh vo výške 93 860,39 eur.

K tomu však súd považuje za potrebné uviesť, že samotný dlh by nevznikol, ak by poškodená

spoločnosť už pri prvých problémoch v r. 2012 neposkytovala obžalovanému ďalší tovar, ale ak sa
poškodená spoločnosť obávala, ako bolo preukázané na hlavnom pojednávaní svedeckou výpoveďou
poškodeného, že by si obžalovaný v prípade nedodania tovaru našiel iného dodávateľa, tak potom sama
spoločnosť riskovala ďalšie finančné problémy so splácaním faktúr, k čomu nakoniec aj došlo.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné pri skúmaní skutkových okolností brať do úvahy aj tzv.
dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu, alebo ktorej omyl chce páchateľ
využiť. Podľa súdu je absolútne samozrejmé a legitímne očakávať od osoby, vstupujúcej do zmluvných
vzťahov, že táto osoba bude mať zodpovedajúci prístup k vyššej miere opatrnosti pri majetkových
prevodoch.

K samotnej povinnej miere opatrnosti súd dodáva, že povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti
má každý, t.j. klamaný aj poškodený a táto povinnosť vyplýva aj z §415 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého si každý musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, atď.

Ak sa jedná o súkromnoprávny vzťah, tak predsa v prvom rade samotní účastníci takéhoto vzťahu musia
dbať na ochranu svojich majetkových záujmov, pričom podľa súdu je prirodzené od nich požadovať,
aby pri vstupovaní do súkromnoprávnych vzťahov postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň
elementárne zásady opatrnosti.Ak tak účastníci súkromnoprávnych vzťahov nerobia a sami sa svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej
sa mohli vyvarovať, ocitli v situácii, keď napríklad pristúpili k neistej, alebo nevýhodnej dohode, v rámci

ktorej vynaložili aj finančné prostriedky, tak potom sa samy vystavujú do možného rizika.

Súd na základe vykonaného dokazovania s poukázaním na vyššie uvedené dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok sa stal, avšak žalovaný skutok, uvedený v obžalobe, vzhľadom na nepreukázanie
subjektívnej stránky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu, nie je trestný čin - samotný vznik

dlhu medzi dvomi obchodnými spoločnosť neznamená automaticky trestný čin, ale sa jedná o
obchodnoprávny vzťah a preto bolo zákonnou povinnosťou súdu postupovať v zmysle § 285 písm. b/
Tr.por. a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora.

Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby súd podľa §288 ods. 3 Tr. por. odkázal
poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Súd zároveň nad rámec potrebného odôvodnenia vzhľadom na časť výpovede poškodeného Ing. M.
ohľadne uhrádzania faktúr iným subjektom zo strany obžalovaného uvádza, že v prípade, ak obžalovaný
v určitom čase nemal dostatok finančných prostriedkov na uhrádzanie dlhov a napriek tomu by uhrádzal
faktúry iným subjektom na úkor subjektu poškodeného, tak v tom prípade by sa javilo podozrenie z iného

trestného činu, ktorým sa bolo potrebné zaoberať v prípravnom konaní zo strany orgánov činných v
trestnom konaní.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.