Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Slováčeková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/499/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313230169
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313230169.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský
priemysel a.s., IČO: 35 815 256, Bratislava, Mlynské nivy 44/a, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés,
Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: S. N., nar. XX. M. XXXX, bytom Z., A.
XXXX/X, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Jozef Krupa, Nezvalova 40, Bratislava, o 1.301 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 31. marca 2015 č.k.
15C/99/2014 -70, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
1.305,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania k sume 78 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a III. žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 166,13 eur k rukám jej právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne poukazom
na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 a § 588 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov), § 48 ods. 2 písm. a) prvá veta, § 54 ods. 1, § 54 ods. 7,
§ 59 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 písm. g) a ods. 2 ZoE (zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike ale o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a § 1 písm. a) vyhlášky číslo 155/2005 Z.z.
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vecne majúc
z vykonaného dokazovania za preukázané, že právna predchodkyňa žalovaného (matka žalovaného
O. N., nar. X. O. XXXX, zomrela dňa XX. P. XXXX) bola so žalobkyňou v právnom vzťahu založenom
zmluvou o dodávke zemného plynu, na základe ktorej jej žalobkyňa dodávala zemný plyn na odberné
miesto M., F. W. č. XXX a po jej smrti na toto odberné miesto aj samotnému žalovanému, ktorý ako
dedič (okrem iného aj pozemkov, kde sa nachádzalo odberné miesto) neuhradil vzniknutý nedoplatok
odplaty za dodaný zemný plyn a ostatné poplatky s tým spojené (fakturovaný fa. č. 7446051832 v sume
467,90 eur splatnou 31. januára 2011, fa. č. 7411899461 v sume 833,10 eur splatnou 16. júna 2011,
fa. č. 3180002066 v sume 1,20 eur splatnou dňa 24. augusta 2010, fa. č. 3160038588 v sume 2 eur
splatnou 24. marca 2011 a fa. č. 3140007606 v sume 1,20 eur splatnou dňa 24. septembra 2010) spolu
v sume 1.305,40 eur, z ktorého dôvodu potom žalobu žalobkyne voči žalovanému ako osobe povinnej na
jej zaplatenie považoval v celom rozsahu za dôvodnú a tejto aj vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnilprávnepoukazomnaust.§142ods.1O.s.p.(zákonč.99/1963Zb. Občianskysúdnyporiadok
v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalobkyne v konaní, ktorej vzniklo právo
na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 78 eur atrovprávnehozastúpeniavsume166,13eur(za2úkonyprávnejslužby-prevzatieaprípravazastúpenia
a spísanie žaloby, jeden úkon po 61,41 eur + 2 x režijný paušál za rok 2013 po 7,81 eur + DPH).
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím žaloby žalobkyne, alebo s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, viniac súd prvého stupňa, že tento nedostatočne zistil skutkový stav veci, nedôsledne
sa vysporiadal s dôkazmi, ako aj s okruhom účastníkov konania, keďže nebral do úvahy skutočnosť, že
dedičmi po ich nebohej matke boli dvaja synovia (žalovaný a jeho brat O. N., voči ktorému bolo konanie
nedôvodne zastavené) a tak mali byť zodpovednými za uplatnenú pohľadávku obaja dedičia. Okrem
toho súdu prvého stupňa vytkol, že tento rozhodol vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 31.
marca 2015 v neprítomnosti účastníkov konania a to najmä žalobkyne a jej právneho zástupcu, čím bol
porušený princíp rovnosti účastníkov konania a ich právo konať pred súdom. Poprel tvrdenia uvedené
v rozhodnutí súdu prvého stupňa, že v minulosti hradil žalobkyni akékoľvek preddavky na odber plynu
na predmetnom odbernom mieste, nakoľko o uzatvorenej zmluve o dodávkach zemného plynu nemal
vedomosť.
Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila.
Odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ustanovenia § 460 a § 511 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo faktický použité a podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na uplatnené nároky
žalobkyne pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce.
Žalobkyňa ani žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu do jeho rozhodnutia o odvolaní nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda celú vec, pretože od výslovne
napadnutéhorozhodnutiavovecisamej(napadnutéhoakocelok)bolzávislýmivýrokrozsudkuotrovách
konania (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b) O.s.p.) a to bez pojednávania, pretože tu nevznikla potreba dopĺňania
ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní a nebol tu ani verejný
záujem vyžadujúci nariadenie pojednávania (§ 214 ods. 1 a 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho
v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený
dňa 31. mája 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesargumentácioupoužitousúdomprvéhostupňanapodporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne
a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami
žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:
Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je právo žalobkyne na zaplatenie zmluvne dohodnutej
odplaty za zemný plyn dodaný v období od 19. decembra 2009 do 11. mája 2011 (teda v období už po
smrti matky žalovaného - O. N.) na odberné miesto M., F. W. XXX v sume 1.301 eur ako aj zmluvne
dohodnutých nákladov žalobkyne spojených s uplatnením pohľadávky voči odberateľovi plynu v sume
4,40 eur.
Predmetom odvolacieho konania je posúdiť splnenie procesných podmienok, za ktorých súd prvého
stupňavovecikonal,akoaj správnosťrozhodnutiasúduprvéhostupňaouloženípovinnostižalovanému
uhradiť žalobkyni takto uplatnené pohľadávky.Predovšetkým totiž niet dôvodu nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa (pojatou ním do
odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver
o tom, že žalovaný ako právny nástupca (dedič) po O. N., rodenej S., nar. X. O. XXXX a zomrelej
dňa XX. P. XXXX, naposledy bytom M., F. W. XXX/X dňom jej smrti vstúpil do majetkových pomerov,
práv ako aj záväzkov poručiteľky a teda aj právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobkyňou a matkou
žalovaného - O. N., zmluvou o dodávkach zemného plynu (ktorej existencia, platnosť ako aj práva a
povinnosti zmluvným stranám z nej plynúce boli v konaní nesporné) a to bez ohľadu na to, či o uzatvorení
takejto zmluvy mal vedomosť (§ 460 Občianskeho zákonníka) a pre správnosť a i výstižnosť takýchto
dôvodov by na ne zo strany odvolacieho súdu postačovalo len odkázať. Len pre úplnosť a nevyhnutnosť
vyporiadania sa aj s námietkami odvolateľa (žalovaného) z jeho odvolania sa potom odvolaciemu súdu
žiada ešte uviesť (§ 219 ods. 2 O.s.p.) nasledovné :
V Občianskom zákonníku (§ 460) je zakotvená základná zásada dedičského práva, podľa ktorej k
prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby - poručiteľa
na právnych nástupcov poručiteľa, t. j. na jeho dedičov. Nadobudnutie dedičstva predstavuje úhrnný
prechod všetkých práv (aktív) a povinností (pasív) poručiteľa do majetku dediča za predpokladu,
že smrťou poručiteľa tieto majetkové práva a povinnosti nezanikajú alebo neprechádzajú na ďalšie
subjekty inak, než podľa objektívneho dedičského práva (univerzálna sukcesia). V prípade univerzálnej
sukcesie sa právny nástupca stáva v jednom okamihu vlastníkom a oprávneným (prípadne povinným)
zo záväzkov bez toho, aby bola na to potrebná alebo tiež možná tradícia či césia a taktiež
prechádzajú naňho všetky dlhy jeho právneho predchodcu (pravdaže okrem záväzkov, ktoré smrťou
fyzickej osoby zanikajú - čo však nebol prípad prejednávanej veci). Dedič nemôže na základe svojho
právneho nástupníctva vylučovať len niektoré práva a povinnosti ktoré nadobudol po svojom právnom
predchodcovi. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových právnych vzťahov (čo bol prípad práve
prejednávanej veci) nezanikajú smrťou oprávnenej či povinnej osoby, ale taktiež prechádzajú na ich
právnych nástupcov (§ 579 Občianskeho zákonníka). Keďže teda v konaní bolo nesporné, že žalovaný
ako dedič po nebohej O. N. vstúpil do jej právneho postavenia odberateľky zemného plynu od žalobkyne
na základe uzatvorenej zmluvy, vznikla mu aj povinnosť za odobratý plyn platiť v zmluve dohodnutú
odplatu, ako aj poplatky spojené s uplatnením riadne a včas neuhradených pohľadávok.
Z Osvedčenia o dedičstve vyhotovenom JUDr. Jankou Plachou, notárkou so sídlom v Galante, Mierové
námestie 941/2, ako súdnym komisárom z 29. júla 2010 č.k. 15D/137/2009-32
vyplynulo, že dedičmi po nebohej O. N. rod. S., nar. X. O. XXXX a zom. XX. P. XXXX boli pozostalí
synovia O. N., nar. XX. V. XXXX trvale bytom M., F. W. XXX/X a S. N. - žalovaný, z ktorého dôvodu
potom jemožnékonštatovať,akotosprávnenamietalajžalovaný,žedoprávnehovzťahusožalobkyňou
vstúpili obaja dedičia a spoločne prevzali práva a povinnosti z takéhoto vzťahu plynúce (v znení ako
boli dohodnuté v zmluve o dodávke plynu uzatvorenej medzi žalobkyňou a ich matkou), pričom ich
zodpovednosť za záväzky (teda aj povinnosť platiť za dodaný plyn) bola spoločná a nerozdielna (§
511 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že existencia spoločného
a nerozdielneho záväzku (solidárneho záväzku) oboch dedičov platiť za spotrebovaný zemný plyn na
predmetnom odbernom mieste a to bez ohľadu na to, kto ho skutočne spotreboval, potom však v zmysle
práve citovaného ustanovenia znamená, že veriteľ (v tomto prípade žalobkyňa) je oprávnený požadovať
plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov (teda od ktoréhokoľvek dediča). Ak sa
teda veriteľ rozhodne vymáhať dlh len od jedného zo solidárne (spoločne a nerozdielne) zaviazaných
dlžníkov (čo bol prípad aj v prejednávanej veci, keď veriteľ - žalobkyňa žalobu vedenú pôvodne voči
obom dedičom svojím podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 1. augusta 2014 vzala voči O. N.
späťakonanievočitejtoosobebolonajejnávrhzastavené),súdviazanýprocesnýmnávrhomžalobkyne
rozhodne len vo vzťahu k takto žalovanému dlžníkovi. Nedôvodnou bola potom námietka žalovaného,
že súd mal konať s oboma dedičmi ako účastníkmi konania, nakoľko v sporovom konaní súd nemá
právo rozhodnúť o tom, kto bude žalovaným (účastníkom konania) v spore, ale toto právo patrí výhradne
žalobkyni. A sa teda žalobkyňa rozhodla vymáhať žalované pohľadávky len od jedného z dlžníkov,
súd nemal inú možnosť, ako konať len s takto označeným dlžníkom. V tejto súvislosti však odvolací
súd dodáva, že solidárny dlžník voči, ktorému veriteľ uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky
( hoci tento zodpovedá len za jej časť) nezostáva bez zákonnej ochrany, nakoľko podľa § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov. Teda aj žalovaný ako jeden zo
spoludlžníkov má prostriedok právnej ochrany na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi nad rámec
svojej skutočnej zodpovednosti za vymáhaný dlh.Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvého stupňa prejednaním veci v neprítomnosti účastníkov
konania na pojednávaní dňa 31. marca 2015 odňal možnosť účastníkom konať pred súdom a uplatňovať
svoje práva, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, je potrebné uviesť nasledovné:
Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 a 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky
a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú v sporovom
konaní uplatnením prejednacej zásady ktorá stanovuje, že je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkazná sú vo vzájomnej jednote. Ak nesplní účastník svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré sú
rozhodujúce z hľadiska skutkovej podstaty právneho predpisu, ktorý má byť aplikovaný, prirodzene
nemôže splniť ani svoju povinnosť dôkaznú, teda inými slovami, aby mohol účastník nejakú skutočnosť
dokázať, musí ju najskôr tvrdiť. Rozsah povinnosti účastníka tvrdiť skutočnosti je určený tým právnym
predpisom, ktorý má byť použitý k právnemu posúdeniu žaloby. Výpoveď účastníka je dôkazným
prostriedkom, ktorým účastník chce súd presvedčiť o pravdivosti svojich tvrdení; nie je možné ju
preto zamieňať s povinnosťou tvrdenia . Nesplnenie povinnosti dôkaznej a povinnosti tvrdenia nie je
procesným právom sankcionované ako nesplnenie inej procesnej povinnosti, ale v sporovom konaní je
následkom rozhodnutia, ktoré vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorý túto povinnosť nesplnil.
Zo spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní súdu (konanom dňa 31. marca 2015), na ktorom došlo aj k
rozhodnutiu vo veci a zároveň písomne prejavil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci aj v jeho
neprítomnosti a to na základe dôkazov predložených súdu spolu so žalobou (tu pozri čl. 65 spisu). Pokiaľ
teda súd konal aj v jeho neprítomnosti, jeho procesné práva porušené neboli. Pokiaľ ide o procesné
práva žalovaného, z obsahu spisu súdu prvého stupňa ďalej vyplynulo, že žalovaný podal odpor voči
platobnémurozkazuvktoromuviedolskutočnostiktoréonsámpovažovalzapotrebnéprespochybnenie
rozhodnutia súdu o uloženej mu povinnosti (a to že na spotrebe zemného plynu sa žiadnym spôsobom
nepodieľal) pričom v tomto podaní neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré mal záujem v konaní
vykonať. Žaloba spolu s poučeniami zo strany súdu aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti predložiť a
označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada) bola žalovanému
doručená 27. júna 2014. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 11. decembra 2014,
na ktoré predvolal aj žalovaného z adresy A. XXXX/X, Z., pričom žalovaný si súdnu zásielku v odbernej
lehote (zásielka bola uložená na pošte dňa 2.12.2014) neprevzal napriek tomu, že na tejto adrese sa
podľa všetkého v čase doručovania zdržiaval (takúto adresu uviedol na svojom odpore voči platobnému
rozkazu zo 4. júla 2014 a neskôr dňa 19. decembra 2014 na tejto adrese prevzal aj predvolanie na
ďalšie pojednávanie a v konaní nenamietal, že by sa zdržiaval na inej adrese). Následne súd nariadil
na prejednanie veci pojednávanie na termín 31. marca 2015 (žalovaného opätovne poučil podľa § 120
ods. 4 O.s.p), ktoré predvolanie na pojednávanie žalovaný prevzal 19. decembra 2014, nariadeného
pojednávania sa nezúčastnil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd potom správne
v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní aj v neprítomnosti účastníkov konania
a vo veci aj meritórne rozhodol .
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,
keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.
V takto skončenom odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a vzniklo jej podľa § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p. aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa však nepodala návrh
na priznanie jej náhrady trov a zo spisu žiadne trovy nevyplývali a tak jej odvolací súd náhradu trov
konania nepriznal.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.