Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/344/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413217646
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413217646.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu:

O. A., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. X, XXX XX G., právne zastúpená: Mgr. Peter Belica, advokát, so sídlom
Dunajská 4, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Majerníkova 34/A, 841 05 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Anna
Dugová,advokátka,sosídlomLazaretská4,81108Bratislavaozaplatenie4.856,-Eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24C/284/2011 ako žalovaná, vo svojom
podaní zo dňa 02.06.2011 doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.06.2011 označenom ako odpor si
uplatnila vzájomný návrh voči žalovanému ( v konaní sp.zn. 24C/284/2011 žalobcovi) vzájomný návrh
na náhradu škody vo výške 4.856,- eur. Na pojednávaní dňa 20.06.2013 vo veci vedenej na tunajšom

súde pod sp.zn. 24C/284/2011 súd tento jej návrh vylúčil na samostatné konanie vedené pod. sp.zn.
24C/344/2013. Predmetom vzájomného návrhu je návrh žalobkyne na zaplatenie sumy 4.856,- eur
titulom náhrady škody. Žalobkyňa svoj návrh po skutkovej a právnej stránke opiera o skutočnosť,
že v období od 1/2007-1/2011, najmä v máji 2010 jej vznikla na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku
nachádzajúcom sa v byte č. XX vo vchode č. XX/A bytového domu, súpisné číslo XXXX na S. W. I. G.,
zapísanom v evidencii katastrálneho úradu v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto slovenskej
republiky Bratislavu na LV č. XXXX, katastrálne územie: H. I., v jej vlastníctve škoda, spôsobená

zatekaním dažďovej vody v dôsledku zanedbaného stavu bytového domu. Žalovaný podľa názoru
žalobkyne zanedbával svoju prevenčnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 415 Občianskeho zákonníka,
ako aj povinnosť v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, t.j. realizovať z peňažných prostriedkov akumulovaných vo fonde prevádzky, údržbu a opravu
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva,
priľahlého pozemku, balkónov a lodžií, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu,
v dôsledku čoho zodpovedá za žalobkyni vzniknutú škodu podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka.
2. Na pojednávaní dňa 20.06.2013 súd vylúčil vzájomný návrh žalobkyne na náhradu škody vo výške
4.856,- eur na samostatné konanie pod sp.zn. 24C/344/2013.3.Na pojednávaní dňa 27.09.2016 na ktoré sa dostavil zástupca žalobkyne a zástupkyňa žalovaného.
Žalobkyňa sa nedostavila zo zdravotných dôvodov - náhly žlčníkový záchvat. Zástupca žalobkyne
uviedol, že predmetné konanie je vyvolané obranou žalobkyne v konaní 24C/284/2011, kde žalobkyňa,

v tom čase ako žalovaná od prvého úkonu svojej obrany znášala protinároky voči žalovanému vo
výške 4856,-eur náhrady škody, pričom prvýkrát to vzniesla pri odpore voči platobnému rozkazu. Tam
špecifikovala aj svoje zmenšenie majetku titulom piatich faktúr. Zástupca žalobkyne uviedol, že ide o
problém zatekania spoločných častí a zariadení, kde podľa názoru žalobkyne zodpovednosť žalovaného
je titulom porušenia prevenčnej povinnosti, predchádzať ďalším škodám, titulom porušenia povinnosti

žalovaného zabezpečiť plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov § 7 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a aj titulom porušenia povinnosti žalovaného v § 10 ods. 3 zák.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uhrádzať z fondu výdavky spojené s nákladmi na prevádzku
a údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spol. nebytových priestorov,
príslušenstva, ako aj výdavky na modernizáciu a rekonštrukciu domu. K bližšiemu odôvodneniu
zatekania a pasivity žalovaného, na ktoré žalobkyňa od počiatku dlhodobo upozorňovala žalovaného.

Zástupkyňa žalovaného poukázala na tú skutočnosť, že nárok žalobkyne bol vylúčený na samostatné
konanie uznesením zo dňa 20.06.2013 a žalovaný považuje za neseriózne, že upresnenie žaloby zo
strany žalobkyne prichádza po viac ako troch rokoch, a aj to na pojednávaní, a nie v nejakom časovom
predstihu, aby bolo možné sa k nemu kvalifikovane vyjadriť. Žaloba žalobkyne neobsahovala absolútne
žiadnu špecifikáciu žalovaného nároku. Žalovaný pri prvom úkone v tomto konaní vzniesol námietku

pasívnej legitimácie v tomto konaní. Žalovaný tvrdí, že nie je subjektom, ktorý má byť v tomto konaní
žalovaný. Svoj názor žalovaný oprel o ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v platnom znení, podľa ktorého sa Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome zriaďuje na správu domu. Čo je správa domu, to uvádza ods. 2 § 6 citovaného zák.
Taktiež podľa ust. § 7 ods. 1 cit. zákona spoločenstvo je právnická osoba, ktorá spravuje spoločné

časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov,
príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v tomto konaní s poukazom na § 7 ods. 1, § 7d ods. 1, § 7d ods. 2 v spojení s § 6 ods. 1 a ods.
2, ako aj § 7b ods. 5 a ods. 4. Zároveň žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania žalovaného
nároku. Zástupca žalobkyne uviedol, že námietka žalovaného o absencii pasívnej legitimácie v tomto

spore považuje za neopodstatnenú, nakoľko je práve povinnosťou len žalovaného (a nie vlastníkov
bytov) v zmysle § 7 ods. 1 druhá veta zabezpečovať plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových
priestorov domu, ďalej práve povinnosťou žalovaného (nie vlastníkov bytov) je z Fondu opráv uhrádzať
výdavky a náklady na prevádzku, údržbu, opravu, obnovu. Poukázal na to, že podstatnou okolnosťou
je aj to, že toto konanie bolo vyvolané vylúčením z iného konania 24C/284/2011, kde sa žalobkyňa, tam

v postavení žalovanej bránila práve voči žalovanému - tam v postavení žalobcu, preto nemôže byť na
ťarchu žalobkyne to, že práve SVB je v postavení žalovaného v tomto konaní, aj napriek tomu, že je si
vedomá svojho oprávnenia disponovať žalobou. K špecifikácii, žalobkyne uviedol, že táto od počiatku,
od prvého úkonu pri odpore vo veci 24C/284/2011 detailne opísala spôsob vzniku škôd. Označila tie
isté faktúry, ktoré aj dnes predložila a nič dodatočne nemenila. Faktúry, ktoré boli predložené na tomto

pojednávaní nie sú vyfabrikované. Zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa vo
svojom odpore, doručenom súdu 03.06.2011 v konaní sp.zn. 24C/284/2011 už vtedy nepreukázala svoje
tvrdenia tvrdené v odpore žiadnymi písomnými dôkazmi ohľadne faktúr a pokladničných dokladov a
tvrdeniežalobkynepovažujezanepravdivé,pretožežalobkyňaprvýkrátpredložilatietofaktúry,oktorých
tvrdila 03.06.2011, tak ich predložila až na tomto pojednávaní, čo zástupkyňa žalovaného považuje za

značný časový odstup, ktorý aj v žalovanom vzbudzuje dôvodné pochybnosti o ich pravosti, a to aj v
nadväznosti na to, ako zástupca žalobkyne viac krát na pojednávaní zdôraznil, že žalobkyňa na týchto
faktúrach nič nemenila, a že nie sú dodatočne vyfabrikované. Zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že
podstatnou okolnosťou podľa názoru žalovaného je to, že žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla škoda, takže
žalobkyňa je povinná v tomto konaní preukázať, aká škoda, kde a kedy jej vznikla, a taktiež je povinná

preukázať ďalšie okolnosti, ktoré zakladajú nárok na náhradu tejto škody. Súd s ohľadom na predložené
dôkazy, nachádzajúce sa v spise právne uviedol, že zo spisového materiálu a z dôkazov, ktoré uplatnili
a predložili strany sporu, ako aj z dôkazov, ktoré si zabezpečili nevyplýva, že žalovaný je pasívne vecne
legitimovaný, a to s prihliadnutím na ust. § 6 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 1, § 7d ods. 1 a 2, zák. č. 182/1993
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a uviedol, uvádza, že žalobu považuje za zjavne nedôvodnú

a vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby. Zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s takouto právnou
úvahou súdu a na žalobe trvá.
3. Žalovaný namietol pravosť predložených faktúr, a to faktúru č. 20100049/2010, ako aj príjmový
pokladničný doklad bez čísla a tiež faktúru č. 20100072/2011 a k nej príjmový pokladničný doklad tiežbez čísla. Uviedol, že tieto doklady nemajú náležitosti účtovných dokladov, žalovaný z Obchodného
registra na stránke www.orsr.sk zistil, že spoločnosť Milasta s.r.o., ktorá by mala
byť údajným dodávateľom fakturovaných služieb mala do 5/2011 sídlo v Poprade a až od 5/2011 mala

sídlo na Zámockej 30 v Bratislave, avšak uvedené doklady aj otlačok pečiatky nachádzajúci sa na nich
uvádza sídlo spoločnosti na Zámockej 30 aj dňa 22.10.2010, aj dňa 070.2.2011. Z uvedeného dôvodu
namietol ich pravosť. Následne ešte žalovaný namietol prehľad faktúr z obdobia zatekania, nakoľko
žalovanému pripadajú prinajmenšom čudné a vzbudzujúce dôvodnú pochybnosť čísla faktúr, ktoré sú
uvedené tak, že XXXXXXXX a všetky čísla faktúr v stĺpci začiatočné čísla sú vždy 2010, ale dátumy

faktúr sú z 29.10.2008, následne z 26.02.2009, následne z 30.11.2009, potom je tam jedna jediná z roku
2010 a to z 22.10.2010 a potom zo 07.02.2011. Taktiež je žalovaný rozporoval, že ten istý zhotoviteľ,
ktorým mal byť S. H. L. I., mal 29.10.2008 číslo faktúry poradové 36 a to v októbri, ale na druhý rok
mal dňa 26.2.2009, čiže už vo februári poradové číslo faktúry 44, ale zároveň v tom istom roku dňa
30.11.2009, čiže v novembri, deväť mesiacov na to mal poradové číslo faktúry 47, čo by evokovalo, že
od februára 2009 je to tretia ďalšia faktúra. Žalovaný uviedol, že zhotoviteľ Marek Kráľ podľa výpisu zo

Živnostenského registra nemá oprávnenie na živnosť uskutočňovanie stavieb a ich zmien, ani maliarske
práce a tiež obidvaja títo zhotovitelia už k u dňu pojednávania nevykonávajú podnikateľskú činnosť. S.
H. má zrušené živnostenské oprávnenie a spoločnosť Milasta s.r.o. bola taktiež zrušená. Na základe
týchto skutoční, žalovaný vzniesol pochybnosť o pravosti predložených faktúr. Poukázal ďalej na to, že v
odpore žalobkyne doručenom súdu 03.06.2011 v konaní 24C/284/2011 boli uvedené faktúry na strane 7,

fa č. XXXXXXXX na sumu 2.348,-eur, pričom na pojednávaní dňa 27.09.2016 to bola faktúra predložená
ako fa č. 20100049/2010. Ďalšia faktúra bola v odpore uvedená ako č. 20100072 na sumu 228,-eur
a na pojednávaní bola predložená ako fa č. 20100072/2011, čo žalovanému nepripadá logické. Ani
jeden z príjmových pokladničných dokladov, priložených k faktúram nemá číslo, čím nespĺňa podmienky
účtovného dokladu.

4. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11.10.2016. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu o prácach
uzatvorila ústne s tým, že uvedeným dodávateľom poskytla na základe zálohových dokladov finančné
prostriedky v 100 % výške. Týmto dokladom predchádzali cenové ponuky na vykonané práce, boli
riadne vystavené na základe obhliadky bytu s tým, že následne tieto práce v tom období ako sú
predložené faktúry, a ako ich aj uviedla v započítaní a aj v odpore, tieto uhradila v tom termíne ako

boli uvedené. Následne v roku 2014 požiadala dodávateľov, aby jej vystavili riadne faktúry, ktoré jej
boli následne doručené, nakoľko išlo o zálohové platby. Zástupkyňa žalovaného opakovane poukázala
na jeden z faktov, a to konkrétne, že príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavil Marek Kráľ, ktorého
miesto podnikania je na základe výpisu zo živnostenského listu úplne odlišné ako je adresa na
príjmovom pokladničnom bloku, ako aj príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavila spoločnosť Milasta

má úplne identický spôsob písania, resp. pred menom žalobkyne sa nachádzajú identická čiarka a
identická medzera a až potom nasleduje meno. Zároveň uviedla, že Marek Kráľ na základe výpisu
zo živnostenského listu nikdy nemal predmet podnikania, ktorý by ho oprávňoval na činnosti ktoré
vyfakturoval údajne žalobkyni. Žalobkyňa uviedla, že Marek Kráľ má vo výpise zo živnostenského listu
uvedené - sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, pričom

stavebná činnosť sa považuje za voľnú živnosť. Nemusí byť vyšpecifikovaná v živnostenskom liste.
Svoju výpoveď doplnila tak, že Marek Kráľ prakticky sprostredkoval, nerobil vo svojom mene stavebnú
činnosť jej nehnuteľnosti, ale sprostredkoval to cez firmu Milasta, lebo on vtedy asi nemal čas alebo
nerobil. Zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného v
predmetnom spore je daná podľa § 7 ods. 1 druhá veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, kde práve len a len povinnosťou správcu ( a nie vlastníkov bytov a nebytových priestorov)
je zabezpečovať plnenie spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov domu, uhrádzať výdavky
a náklady na prevádzku, údržbu, opravu a obnovu. Poukázal na nález US 646/04 zo dňa 08.03.2005.
Zároveň uviedol, že je potrebné rozlišovať konanie spoločenstva vykonávajúce správu bytového domu
podľa ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a najmä zmluvy o spoločenstve

vlastníkov a toto oddeliť od rozhodovania orgánu- členskej schôdze. Akékoľvek napadnuté rozhodnutia
spoločenstva dosiahnutého hlasovaním na zhromaždení vlastníkov vo veci, ktorá nie je upravená v
Zmluve alebo nie je expresis verbis menovaná v § 6 a v § 7b je nevyhnutné, podľa názoru zástupcu
žalobcu žalobou voči ostatným členom - iba tí majú v týchto prípadoch pasívnu vecnú legitimáciu. Ďalej
uviedol, že len ak m á spoločenstvo aktívnu legitimáciu musí mať aj pasívnu. Zástupkyňa žalovaného

titulom záverečnej reči uviedla, že žalovaný zotrváva na všetkých svojich doterajších písomných aj
ústnych prednesoch a trvá na tom, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný a to s odkazom na
zákon č. 182/1983 Zb. zákonov o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, konkrétne
ustanovenie § 7b ods. 1, 7b ods. 2 v spojení s ustanovením § 6 ods. 1,2 a tiež s poukazom naustanovením § 7b ods. 5 a ods. 4 citovaného zákona. Žalobca zároveň poukázal a zotrval na svojich
námietkach ohľadne pravosti žalobkyňou predložených dokladov ohľadne faktúr a príjmových dokladov,
ktoré mala žalobkyňa údajne uhradiť tretím osobám.

1. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn.
24C/284/2011, zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.06.2013 vo veci vedenej pod sp. zn. 24C/284/2011,
vyjadrenie žalovanej zo dňa 24.09.2013, zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.09.2012 vo veci vedenej
pod sp. zn. 24C/284/2011, zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.04.2013 vo veci vedenej pod sp.
zn. 24C/284/2011, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 29.10.2008, príjmový pokladničný doklad zo dňa

29.10.2008, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 26.02.2009, príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.02.2009,
faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2009, príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.11.2009, faktúra
č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2010, príjmový pokladničný doklad zo dňa 22.10.2010, faktúra
č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.02.2011, príjmový pokladničný doklad zo dňa 07.02.2011, vznesený
protinávrh o náhradu škody k č.k. 24C/344/2013-85, zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.09.2016,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.10.2016, výsluch žalobkyne a žalovaného. Súd po vyhodnotení

jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadolnavšetko,čovyšlozakonanianajavoaobsahsúdnehospisu,ustálilnasledovnýskutkovýstav:

5. Žalobkyňa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24C/284/2011 ako žalovaná, vo svojom
podaní zo dňa 02.06.2011 doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.06.2011 označenom ako odpor si

uplatnila vzájomný návrh voči žalovanému ( v konaní sp.zn. 24C/284/2011 žalobcovi) vzájomný návrh
na náhradu škody vo výške 4.856,- eur. Na pojednávaní dňa 20.06.2013 vo veci vedenej na tunajšom
súde pod sp.zn. 24C/284/2011 súd tento jej návrh vylúčil na samostatné konanie vedené pod. sp.zn.
24C/344/2013. Predmetom vzájomného návrhu je návrh žalobkyne na zaplatenie sumy 4.856,- eur
titulom náhrady škody. Žalobkyňa svoj návrh po skutkovej a právnej stránke opiera o skutočnosť,

že v období od 1/2007-1/2011, najmä v máji 2010 jej vznikla na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku
nachádzajúcom sa v byte č. XX vo vchode č. XX/A bytového domu, súpisné číslo XXXX na S. W. I. G.,
zapísanom v evidencii katastrálneho úradu v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto slovenskej
republiky Bratislavu na LV č. XXXX, katastrálne územie: H. I., v jej vlastníctve škoda, spôsobená
zatekaním dažďovej vody v dôsledku zanedbaného stavu bytového domu. Žalovaný podľa názoru

žalobkyne zanedbával svoju prevenčnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 415 Občianskeho zákonníka,
ako aj povinnosť v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, t.j. realizovať z peňažných prostriedkov akumulovaných vo fonde prevádzky, údržbu a opravu
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva,
priľahlého pozemku, balkónov a lodžií, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu,

v dôsledku čoho zodpovedá za žalobkyni vzniknutú škodu podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
6. Žalobkyňa vo svojom vzájomnom návrhu tvrdí, že jej vznikla škoda z čoho vyplynula povinnosť
preukázať aká škoda, kde a kedy jej vznikla, a taktiež bola povinná preukázať ďalšie okolnosti, ktoré
zakladajú nárok na náhradu tejto škody. Faktúry a príjmové pokladničné bloky, ktoré boli zástupcom

žalobkyne preložené súdu na pojednávaní dňa 27.09.2016 ( ktoré žalobkyňa uvádzala vo svojom podaní
zo dňa 03.06.2011 vo veci sp.zn. 24C/284/2001) žalovaný spochybnil a preukázal, že ich pravosť je
veľmi rozporuplná a nepravdepodobná.
7. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým
družstvom.
8. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskoršíchpredpisov,správadomujeobstarávanieslužiebatovaru,ktorýmisprávcaalebospoločenstvo

zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.9. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve

vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo
a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s
užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra
spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa
sídla spoločenstva (ďalej len "register").

10. Podľa ust. § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže
uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na
účtochvbanke.Majiteľomúčtudomuzriadenéhospoločenstvomvbankesúvlastnícibytovanebytových
priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a

vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak
spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
11. Podľa ust. § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať
finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá

za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až
do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv
v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré
obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby

a opráv spoločenstvu.
12. Podľa ust. § 7d ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, spoločenstvo sa zrušuje:
a) dňom uvedeným v rozhodnutí zhromaždenia o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto
rozhodnutie prijaté,

b) rozhodnutím zhromaždenia o zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva,
c) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

13. Podľa ust. § 7d ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, spoločenstvo nemožno zrušiť podľa odseku 1 písm. a), ak nie je ku dňu zrušenia

uzavretá zmluva o výkone správy.

14. Podľa ust. § 10 ods. 1 cit. zákona ( veta prvá ) č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne

vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

15. Pod vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo pasívnou) sa v občianskom súdnom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z

účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalovaný v konaní namietol svoju pasívnu vecnú
legitimáciu s poukazom na § 7 ods. 1, § 7d ods. 1, § 7d ods. 2 v spojení s § 6 ods. 1 a ods. 2, ako
aj § 7b ods. 5 a ods. 4. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva

na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

16.Vdanomprípadesasúdstotožnilsnámietkoužalovaného,nakoľkotentoniejevpredmetnomkonaní

subjektom, ktorý má byť žalovaný. Vychádzal z ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 182/93 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, podľa ktorého sa spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome zriaďuje na správu domu. Čo je správa domu, to uvádza ods. 2 § 6
citovaného zák. Taktiež podľa ust. § 7 ods. 1 cit. zákona spoločenstvo je právnická osoba, ktorá spravujespoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve
vlastníkov, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Podľa ust. § 7B ods. 2
posledná veta, spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinnosti vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome podľa zákona a žalovaný tak v konaní vedenom pod sp.zn.24C/284/2011
využil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ô 7b ods. 2 a vymáhal plnenie povinnosti odporkyne, ktorá
napriek tomu, že byt dlhodobo užíva, neuhrádza žiadne platby. Žalobkyňa vzájomný návrh po skutkovej
a právnej stránke oprela o skutočnosť, že v období od 1/2007-1/2011, najmä v máji 2010 jej vznikla na
hnuteľnom a nehnuteľnom majetku nachádzajúcom sa v byte č. XX vo vchode č. XX/A bytového domu,

súpisné číslo XXXX na S. W. I. G., zapísanom v evidencii katastrálneho úradu v Bratislave, Správou
katastra pre hlavné mesto slovenskej republiky Bratislavu na LV č. XXXX, katastrálne územie: H. I., v
jej vlastníctve škoda, spôsobená zatekaním dažďovej vody v dôsledku zanedbaného stavu bytového
domu. Žalovaný podľa názoru žalobkyne zanedbával svoju prevenčnú povinnosť, ktorá mu vyplýva
z § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj povinnosť v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t.j. realizovať z peňažných prostriedkov akumulovaných vo

fonde prevádzky, údržbu a opravu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva, priľahlého pozemku, balkónov a lodžií, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu, v dôsledku čoho zodpovedá za žalobkyni vzniknutú škodu podľa
ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené tvrdenie žalobkyňa v konaní nepreukázala. V
prípade ak bola žalobkyňa nespokojná so stavom v bytovom dome v ktorom sa nachádza jej byt,

mala viacero možností upriamiť pozornosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov na problémový
stav bytového domu ale predovšetkým mala možnosť reklamovať konštrukčné a iné vady u spoločnosti
STAVOPROJEKT Bratislava , a.s. - zhotoviteľa stavby a nie u žalovaného.

17. S poukazom na ustálený skutkový stav, súd vzájomný návrh žalobkyne voči žalovanému z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporovéhoporiadku( ďalejlen„CSP“)vspojenís§255ods.2CSP,podľaktoréhoakmalastranavoveci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa žalobou požiadala, aby súd priznal vzájomný návrh žalobkyne
na náhradu škody vo výške 4.856,- eur. Súd vzájomný návrh zamietol. Čistý pomer úspechu vo veci
žalovaného predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, pričom

o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).