Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/277/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613203927
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1613203927.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: X. W., A. X.X.XXXX,
S. F.: F. F. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou mzlegal s.r.o., so sídlom: Zámocká 7013/36,
Bratislava, proti žalovanému: F.D. P., A. X.X.XXXX, S. F.: O. XX, W., o zaplatenie 10. 000,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 7C/95/2016 - 130
zo dňa 8.9.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 7C/95/2016 - 130 zo dňa 8.9.2017 v
napadnutom výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 10. 000,- Eur od 1.7.2012 do 2.9.2017 m e n í tak, že žalobu v tejto časti za m i e t a.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 7C/95/2016 - 130 zo dňa 8.9.2017
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10. 000,-
Eur od 1.7.2012 do 2.9.2017, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie istiny
10 000,- Eur zastavil a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. Súčasne žalobcovi vrátil
súdny poplatok vo výške 593,30 Eur.

2. Žalobca sa žalobou zo dňa 5.4.2013 domáhal, aby mu žalobca zaplatil 10. 000,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.7.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.3.2012
uzatvoril ako záujemca a súčasne budúci kupujúci so žalovaným ako vlastníkom a súčasne budúcim
predávajúcim zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, predmetom ktorej bola rezervácia nehnuteľnosti pre
žalobcu. V súlade s ustanovením čl. V zmluvy vložil žalobca dňa 27.3.2012 na účet žalovaného sumu
10. 000,- Eur ako rezervačnú zálohu, ktorá mala byť v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy započítaná na

kúpnu cenu. Podľa čl. VI zmluvy bola rezervačná zmluva uzatvorená do 30.6.2012. Keďže počas doby
platnosti a účinnosti rezervačnej zmluvy k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, dňom 30.6.2012 márne
uplynula doba rezervácie. Počnúc dňom 1.7.2012, teda podľa žalobcu prestal existovať právny dôvod,
ktorý by oprávňoval žalovaného na disponovanie peňažnými prostriedkami žalobcu.

3. Žalovaný dňa 2.9.2017 žalovanú istinu 10. 000,- Eur žalobcovi zaplatil, preto súd prvej inštancie na
základe úkonu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom postupom podľa § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) konanie zastavil.

4. Zostávajúci predmet sporu, nárok na príslušenstvo z istiny 10 000,- Eur, súd prvej inštancie právne
posúdil podľa ustanovenia § 451 ods. 1,2, § 458 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2, zákona č. 40/1964 Zb.Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v tejto časti dôvodná. Súd prvej inštancie vychádzal zo
zistenia, že dňa 27.3.2012 uzavreli žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti a žalobca ako záujemca o kúpu

nehnuteľnosti žalovaného zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, v zmysle ktorej dňa 27.3.2012 žalobca
zaplatil žalovanému rezervačnú zálohu 10. 000,- Eur. Rezervačná zmluva bola uzavretá na dobu určitú,
do 30.6.2012. Kúpna zmluva uzavretá nebola. Žalovaný rezervačnú zálohu žalobcovi vrátil 2.9.2017.
Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a preto bol
žalovaný povinný po uplynutí doby rezervácie, teda dňom 1.7.2012 žalobcovi rezervačnú zálohu vrátiť.

Odo dňa 1.7.2012 až do dňa úhrady 2.9.2017 bol žalovaný s vrátením istiny 10. 000,- Eur v omeškaní.
Keďžeideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhupatrížalobcovizistiny10.000,-Eur úrokzomeškania
vo výške 9 % ročne odo dňa 1.7.2012 (prvý deň omeškania) až do 2.9.2017 (deň úhrady sumy 10.
000,-Eur žalovaným). Súd prvej inštancie konštatoval, že Občiansky zákonník výšku úroku z omeškania
upravuje v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z. z.. Pri určení výšky úroku z omeškania, preto vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 1 označeného

nariadenia, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania ak záväzkový vzťah vznikol do 1.2.2013 o 8
percentuálnych bodov, vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu
omeškania žalovaného bola 1% (1% + 8%).

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z dôvodu späťvzatia žaloby
v rozsahu zaplatenia istiny 10. 000,- Eur súd prvej inštancie postupom podľa 11 ods. 3,4,6 zákona č.
71/1992 Zb. v platnom znení žalobcovi vrátil súdny poplatok 593,30 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku, do výroku o povinnosti zaplatiť príslušenstvo z istiny 10. 000,- Eur podal v
zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie. Poukázal na to, že so žalobcom, dňa 2.9.2017, pred
pojednávaním na súde prvej inštancie, ktoré bolo nariadené na deň 8.9.2017 uzavreli pri osobnom
stretnutí písomnú dohodu, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vziať žalobu v celom rozsahu späť,
akonáhle mu bude istina 10. 000,- Eur pripísaná na jeho účet. Na základe dohody priamo v Malackách

spoločne odišli na poštu, kde za prítomnosti žalobcu vložil istinu 10. 000,- Eur na jeho účet a žalobca
obratom túto istinu zo svojho účtu vybral. Žalovaný uviedol, že sa rozišli s tým, že on sa pojednávania
nezúčastní a to z dôvodu zaplatenia istiny a prísľubu žalobcu, že žalobu zoberie v celom rozsahu
späť a nič viac od neho nebude požadovať. To, že žalobca zotrval na žalobe v časti príslušenstva ho
prekvapilo. Žalovaný predložil originál dohody strán sporu a odvolal sa na jej obsah, podľa ktorého sa

žalobca mal zaviazať zobrať žalobu v celom rozsahu späť. Súčasne namietol, že ak by mu žalobca pri
podpisovaní dohody uviedol, že bude žiadať úroky, potom by sa pojednávania zúčastnil, pretože by
rozporoval výšku úrokov, ktorá sa prieči dobrým mravom a jej výšku žalobca súdu neodôvodnil. Žalovaný
tvrdí, že konaním žalobcu - tým, že podpísal dohodu z ktorej je zrejmé, že sa zaviazal zobrať žalobu v
celom rozsahu späť a túto v celom rozsahu späť nezobral, ho uviedol do omylu, a tým mu znemožnil

využiť právo zúčastniť sa pojednávania a trvať na ďalšom dokazovaní o výške požadovaných úrokov a
predložení originálu dohody zo dňa 2.9.2017. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP ), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP )apozopakovanídokazovania(§384ods.1CSP) listinnými dokladmi založenými v súdnom spise a jeho
doplnení listinným dôkazom - dohodou strán sporu zo dňa 2.9.2017 dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

9. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti žalovaného dňa

27.3.2012 zaplatil žalovanému, ako predajcovi nehnuteľnosti za rezervovanie nehnuteľnosti zálohu 10.
000,- Eur, ktorá mala byť v prípade uzavretia zmluvy o kúpe nehnuteľnosti započítaná na kúpnu cenu.
Podmienky rezervovania nehnuteľnosti pre žalobcu si strany sporu spísali do zmluvy zo dňa 27.3.2012,
podľa ktorej mala rezervácia trvať do 30.6. 2012. Strany sporu sa dohodli, že v prípade, že nehnuteľnosťnebude možné previesť na záujemcu pre prekážky na strane vlastníka, je záujemca oprávnený od
zmluvy odstúpiť a rezervačná zmluva bude žalobcovi v plnej výške vrátená. Iné dojednania ohľadom
zaplatenej zálohy zmluva neobsahuje. Kúpna zmluva uzavretá nebola. Žalovaný zálohu 10. 000,- Eur

žalobcovi dňa 2.9.2017, teda po tom, ako začalo toto súdne konanie vrátil.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na deň 8.9.2017 nariadil pojednávanie.
Samotnému pojednávanou predchádzalo uloženie žalovanej povinnosti žalovanému platobným
rozkazom sp.zn. 16Ro/837/2013 zo dňa 10.6.2013, ktorý bol zrušený z dôvodu riadne a včas podaného

odporu žalovaným. Žalovaný v odpore existenciu žalobcom uplatneného nároku spochybňoval. Dňa
6.9.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie žalovaného o uzavretí dohody strán sporu
(č. l. spisu 126), v ktorom žalovaný uviedol, že vzhľadom na uzavretú dohodu a zaslaní finančných
prostriedkov žalobcovi sa pojednávania nezúčastní. Žalovaný sa v podaní odvolal na dohodu uzavretú
so žalobcom a uviedol, že túto dohodu predkladá ako prílohu. Označená dohoda podľa záznamu
súdu prvej inštancie k oznámeniu žalovaného pripojená nebola. Právny zástupca, ktorý sa zúčastnil

nariadeného pojednávania vzal na tomto pojednávaní žalobu v rozsahu zaplatenia istiny 10. 000,- Eur
späť a zotrval na žalobe v časti úroku z omeškania z tejto istiny. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania
dôkaz obsahom dohody strán sporu zo dňa 2.9.2017 súdom prvej inštancie vykonaný nebol, žalovaný
ho nepredložil (č. l. spisu 126, 127) a žalobca takýto dôkaz vykonať nežiadal. Žalobca dohodu z 2.9.2017
v originály pripojil k odvolaniu.

11. Za takejto procesnej situácie bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významným posúdenie otázky,
či v odvolaní prednesená argumentácia o zániku záväzku v celom rozsahu a k odvolaniu pripojená
dohoda strán sporu z 2.9.2017, predstavujú tvrdenie a dôkaz, ktoré žalovaný uplatnil (označil) už
v konaní pred súdom prvej inštancie, respektíve či predmetná argumentácia a dohoda strán sporu,

predstavujú novú skutočnosť a dôkaz uplatnené až v odvolacom konaní, kedy sa spôsobilým odvolacím
dôvodom môžu stať len po splnení predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP.

12. Procesným úkonom strany občianskeho konania sa rozumie prejav vôle adresovaný súdu, ktorý
smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným

následkom, ktoré sú s takýmto prejavom vôle spojené. Procesný úkon je možné urobiť, ako to
vyplýva z jeho povahy, len konaním a len výslovne, keď opomenutia majú v civilnom súdnom spore
procesnoprávne následky len vtedy, ak to stanovuje zákon. Podaním sa v civilnom spore rozumie úkon
procesný úkon, ktorý robí subjekt sporu (a adresuje ho súdu) v čase, kedy nie je v priamom styku so
súdom v rámci konania. Podaním sa rozumie každý prejav vôle subjektu procesných práv ku splneniu

procesných povinností, ibaže by bolo z jeho obsahu nepochybne zrejmé, že nesmeruje k uplatneniu
procesných práv, k splneniu procesných povinností a ani k iným procesným následkom, ktoré sú s
takýmto prejavom vôle spojené. Pre posúdenie procesných úkonov nie je významné, ako strana sporu,
alebo iný subjekt konania úkon označil. Je úlohou súdu, aby vyhodnotil zmysel prejavu vôle subjektu
sporu, respektíve má povinnosť úkon posúdiť podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 CSP).

13. Predmetný súdny spor začal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako procesného predpisu
upravujúceho jeho priebeh, ktorý počas konania nahradila nová procesná úprava v Civilnom sporovom
poriadku, ktorá akcentuje jej aplikáciu aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, ak nie je uvedené v Civilnom sporovom poriadku uvedené inak.

K tomu, aby bol dosiahnutý účel konania, sú subjekty konania povinní okrem iného plniť aj dôkaznú
povinnosť a ďalšie procesné povinnosti uložené im zákonom alebo súdom. Strany sporu sú povinné
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Z obsahu spisu a zo zápisnice z pojednávania zo dňa 8.9.2017 vyplýva, že súd
prvej inštancie zákonne skoncentroval prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strán sporu (§

154 CSP). Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú
procesnej koncentrácii, teda prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ku ktorým patrí aj
prednes skutočností a označenie (uplatnenie) dôkazu nespôsobujú procesnoprávne účinky (súd na ne
neprihliadne), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Inštitút sudcovskej
koncentrácie konania ( § 153 CSP) súd prvej inštancie v súdenej veci neuplatnil a tento postup by

vzhľadom na čas začatia súdneho sporu a na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 470 ods. 2,
vetadruháCSPnebolaniprocesneodôvodnený.Vsúdenejvecibolouznesenieoskončenídokazovania
vyhlásené na pojednávaní dňa 8.9.2017. Do momentu zákonnej koncentrácie konania vychádzajúc
zo zásady posúdenia podania strany sporu podľa jeho obsahu žalovaný urobil úkon, ktorým poprelexistenciu nároku žalobcu (slovné vyjadrenie žalovaného - finančné prostriedky som žalobcovi zaslal,
preto sa pojednávania nezúčastním), pričom sa odvolával na dohodu strán sporu, ktorú zjavne podľa
obsahu podania mienil, ale opomenul pripojiť k podaniu (slovné vyjadrenie žalovaného - predkladám v

prílohe dohodu). Meradlom pre posúdenie, či sú v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uplatnené
nové skutočnosti alebo dôkazy je obsah spisu súdu prvej inštancie. Z pohľadu odvolacieho konania
ide o novotu vtedy, ak argumentácia a dôkaz neboli prednesené a navrhnuté v konaní pred súdom
prvej inštancie (teda od jeho začatia do vyhlásenia rozsudku) žiadnou zo strán sporu a neboli ani
súdom prvej inštancie vyhodnotené alebo vykonané. V prípade, že skutkové tvrdenie a dôkaz boli

počas konania pred súdom prvej inštancie niektorou zo strán sporu označené, v podobe aby mohli
byť individualizované, treba ich z pohľadu ustanovenia § 366 CSP vyhodnotiť ako uplatnené pred
súdom prvej inštancie, teda nejde o skutočnosť a dôkaz nový a to bez ohľadu na to, ako s nimi
súd prvej inštancie naložil. Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že pre účely daného súdneho
konania je potrebné na argumentáciu žalovaného vyjadrenú slovami ... vzhľadom na uzavretú dohodu
a na skutočnosť, že som finančné prostriedky žalobcovi zaslal, sa pojednávania nezúčastním ... s

odvolávaním sa žalovaného na prílohu podania, ktorou sa mala stať predmetná dohoda, prihliadať,
ako na tvrdenie o zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi s návrhom na preukázanie predmetného
tvrdenia dohodou strán sporu urobené v konaní pred súdom prvej inštancie a priznať im procesné účinky.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka vznikajú záväzky z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 585 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka môžu dohodou o urovnaní účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať (odsek 1). Ak bol doterajší záväzok zriadený

písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka
premlčaného záväzku (odsek 2). Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania
(odsek 3).
.
16. Z obsahu originálu dohody strán sporu uzavretej medzi nimi dňa 2.9.2017 (súd prvej inštancie

originál dokladu zaevidoval do súdneho spisu pod č. l. 138) vyplýva, že vo vzťahu k danému súdnemu
konaniu sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi (poukázať na účet žalobcu) 10 000,- Eur a žalobca sa
zaviazal následne vziať žalobu z predmetného súdneho sporu voči žalovanému v celom rozsahu späť.
Strany sporu ako účastníci dohody prehlásili, že nebudú mať voči sebe žiadne ďalšie finančné nároky
vyplývajúce z daného súdneho konania, a že každý z nich si bude sám znášať trovy konania vzniknuté

v súdnom konaní.

17. Z obsahu súdneho spisu (odpor žalovaného proti platobnému rozkazu) je zrejmé, že žalovaný s
uplatneným právom žalobcu nesúhlasil, teda právo, ktorého sa žalobca v konaní dovolával spochybnil.
Občiansky zákonník v ustanovení § 585 dáva účastníkom právneho vzťahu možnosť odstrániť spornosť

alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich zrušia a nahradia právnym vzťahom novým,
tzv. dohodou o urovnaní, ktorej právne náležitosti spĺňa aj dohoda uzavretá medzi stranami sporu dňa
2.9.2017. Následkom uzavretia dohody z 2.9.2017 je zánik práv a povinností, ktoré boli medzi stranami
konania sporné a vznik nových záväzkov vyjadrených v označenej dohode. V občianskoprávnych
vzťahoch sa uplatňuje princíp autonómie vôle subjektu práva a z neho vyplývajúca zmluvná autonómia,

ktorá znamená, že je ponechané zásadne na vôľu a rozhodnutie subjektov práva, či a s kým zmluvu
uzavrú a aký bude jej obsah. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 2.9.2017 sa stala zmluvným
titulom zakladajúcim v zmysle § 489 OZ záväzok žalovaného na úhradu 10. 000,- Eur žalobcovi a
žalobcovi zakladá záväzok vziať žalobu po zaplatení istiny v celom rozsahu späť, teda aj v časti v
spore uplatneného úroku z omeškania. Keďže žalovaný svoj záväzok zo zmluvy z 2. 9.2017 zaplatiť

žalobcovi 10. 000,- Eur splnil, právne obstojí jeho námietka o zániku nároku žalobcu na príslušenstvo
(úrok z omeškania), keď žalobca uzavretím predmetnej dohody so žalovaným nemá právny dôvod k jeho
uplatneniu (nakoniec podľa obsahu nového záväzku ani omeškanie s peňažným plnením nenastalo).
Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
zmenil tak, že žalobu žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10

000,- Eur za obdobie od 1.7.2012 do 2.9.2017 zamietol.

18. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd
podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP vspojení s § 255 CSP ako aj s článkom 2
ods. 1 CSP, a s ohľadom na dohodu strán sporu vyjadrenú v ich zmluve zo dňa 2.9.2017, podľa ktorej si
každá zo strán sporu bude znášať trovy tohto konania sama tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP
).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).