Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. marec 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919200640
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7919200640.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcov: 1/ E. nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX
Q., 2/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U. XXXX/X, XXX XX Q., obaja právne zastúpení: JUDr.
Róbertom Hnatkom, advokátom, AK, Tehelná 1611/58, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ Q. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, XXX XX R. nad Q., 2/ DRAŽOBNÍK s.r.o., IČO: 36 764 281,
Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., zapísaných v katastri nehnuteľnosti
Okresného úradu Q. - katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXXX, a to: - rodinného domu, súpisné
číslo XXX, postavený na parcele registra C, KN č. 343, zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2,
parcely registra C, KN č. 343, zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2, parcely registra C, KN
č. 344, záhrada o výmere 415 m2.

II. Žalobcom v l . a 2 . rade súd ukladá, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali voči
žalovaným žalobu vo veci samej - o určenie, že žalovaný v 2. rade nemá právo realizovať záložné právo
na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným
veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami, ktorého predmetom je zriadenie záložného práva

k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I.

III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

IV. Žalobcovia v l. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1.
a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
08.02.2019 domáhali výroku totožným s výrokom rozhodnutia. Návrh odôvodnili tým, že žalobcovia sa
o realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č.
527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákonaSNRč.323/1992Zb.onotárochanotárskej
činnosti v znení neskorších predpisov, dozvedeli na základe oznámenia žalovaného v 2. rade o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 09.01.2019. Záložným veriteľom bol označený podľa vyššie uvedeného

oznámenia žalovaný v 1. rade. Ako dôvod začatia výkonu záložného práva bola označená skutočnosť,
že žalobcovia si ako dlžníci nesplnili zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, a táto vznikla z titulu
pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014 v znení Dodatku k Zmluve o pôžičke
zo dňa 21.03.2014. Následne bolo žalobcom zo strany žalovaného v 2. rade doručená Výzva na
sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 11.01.2019 a Vyčíslenie pohľadávky zo dňa 21.01.2019. Žalobkyňa
v 2. rade reagovala na vyššie uvedené skutočnosti telefonátom žalovanému v 2. rade (nesprávne

uvedené žalobcovi v 2. rade), kde mu oznámila, že skutočnosti uvedené v samotnom oznámení, ako aj
vyčíslenie pohľadávky zo strany záložného veriteľa sa nezakladajú na pravde. Žalovaný v 1. rade si svojnárok už uplatnil v súdnom konaní návrhom na vydanie platobného rozkazu, kde Okresný súd Trebišov
aj vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 10C/20/2018 z dňa 14.05.2018, kde bola žalobkyňa v 2. rade
zaviazaná zaplatiť žalovanému v 2. rade (žalobcovi v konaní 10C/20/2018) pohľadávku v sume 3.100

Eur s príslušenstvom. V tejto pohľadávke bol uplatnený aj nárok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014
v znení Dodatku k Zmluve o pôžičke zo dňa 21.03.2014. Teda na základe vyššie uvedeného niet pochýb,
že vyčíslenie pohľadávky záložného veriteľa a žalovaného v 1. rade, prostredníctvom žalovaného v 2.
rade,vcelkovejvýške75.723,54Eursanezakladánapravde,niejereálneamožné,abyžalobcoviadlžili
žalovanému v 1. rade na základe vyššie uvedených zmlúv sumu uvedenú vo vyčíslení. V celom rozsahu

žalobcovia namietajú vyčíslenie pohľadávky záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade uplatňovanú a
realizovanú výkonom záložného práva žalovaným v 2. rade, nakoľko tento neuviedol pravosť a správnu
výšku pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva.

2. Zo skutočnosti, ktoré žalobcovia osvedčili, považujú za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie
v rozsahu, uvedenom v petite návrhu, pretože existuje hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do

vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, kde žalobca v 1. rade má svoje trvalé bydlisko,
žalobca v 2. rade má svoje bydlisko a Anna Oláhová má doživotné právo užívania zapísané v časti
"C“ listu vlastníctva č. 2595 na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena. Teda bolo by ohrozené
bývanie troch osôb. Je zrejmé, že účelom návrhu žalobcov je zachovanie faktického právneho vzťahu
k nehnuteľnostiam a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaných

v l. a 2. rade realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel považujú za
legitímny, sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe vo veci samej, ktorej podanie zároveň žiadajú uložiť v
petite, a to v nadväznosti na ich tvrdenia o neplatnosti zabezpečovacích pohľadávok (Zmluva o pôžičke
zo dňa 14.02.2014 v znení Dodatku k Zmluve o pôžičke zo dňa 21.03.2014, poťažne aj záložnej
zmluvy), vzhľadom na existenciu viacerých neprijateľných podmienok, obsiahnutých v zmluvách a na

neplatnosť vyčíslenia pohľadávky záložného veriteľa v oznámenej výške, čo podľa ich názoru má
za následok, že žalovaní nie sú oprávnení realizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam v
našom vlastníctve formou dobrovoľnej dražby. Sú toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia
nevznikne žalovanému v 1. rade žiadna ujma, pretože aktuálny právny vzťah k nehnuteľnostiam sa
nemení - žalovaný v 1. rade je ďalej evidovaný ako záložný veriteľ a dočasne je pozastavený len

výkon jeho záložného práva. Na základe správania sa žalovaných v 1. až 2. rade, s ohľadom na Výzvu
na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 11.01.2019, je veľký predpoklad, že ku konaniu, kedy budú
žalovaní bezdôvodne, neoprávnene a nezákonne vyvíjať snahu o výkon záložného práva, môže dôjsť aj
vbudúcnosti,apretojetunaliehavýzáujembezodkladneupraviťpomerymedziúčastníkmikonania,týka
sa to dôležitej zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnosti, kde majú žalobcovia bydlisko, a je tu dôvodná

a preukázaná obava ochrániť vlastnícke práva práve nariadením neodkladného opatrenia.

3. Na osvedčenie svojho nároku žalobcovia predložili listinné dôkazy a to oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti, vyčíslenie pohľadávky, platobný rozkaz
Okresného súdu Trebišov č. k. 10C/20/2018-17, výpis z LV č. XXXX.

4. Predložením výpisu z LV č. XXXX, okres Q., obec Q., k. ú. Q. žalobcovia osvedčili, že sú vlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na tomto LV, parc. č. 343 o výmere 498 m2 zastavané plochy a nádvoria a
rodinného domu č. súp. XXX, parc. č. 344 - záhrada o výmere 415 m2 v podiele 1/1. V časti C: Ťarchy
je pod V 2354/01 zriadené vecné bremeno - doživotne právo užívania nehnuteľnosti rodinného domu č.

súp. XXX a pozemky s p.č. 343, 344 v prospech Z. I. - 110/02.

5. Výzvou zo dňa 11.01.2019 žalovaný v 2. rade vyzval žalobkyňu v 2. rade na sprístupnenie
nehnuteľnosti citovaných v odseku 4 a to súdnemu znalcovi za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
špecifikovanej nehnuteľností pre výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby a to na deň

04.02.2019 o 14.00 hod.

6. Listom zo dňa 21.01.2019 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcom v 1. a v 2. rade výšku pohľadávky
navrhovateľa dražby Ľubomíra Chovanca a nákladov dražobníka ku dňu 04.02.2019 a túto vyčíslil na
sumu 75.723,54 Eur. Zároveň ich vyzval na úhradu tejto sumy.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s
určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

13. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi bezprostredne a reálne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

14. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 324
ods. 1 CSP pred začatím konania. Navrhovaným neodkladným opatrením sledujú potrebu dočasnej
úpravy pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie, ako procesný inštitút slúži na zabezpečenie
ochrany porušených, alebo ohrozených práv sporových strán, do času definitívnej právnej ochrany

a zabezpečuje, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania, alebo ohrozovania práva,
ktorého ochrany sa strana sporu domáha. Pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti
potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Jednou z požiadaviek na nariadenie neodkladného
opatrenia je jeho rýchlosť, čo prevažuje nad požiadavkou úplných skutkových zistení. Je potrebné
osvedčiť okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprav (§ 326 ods. 1 CSP). Súd musí
dôsledne zvážiť aj to, či v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav v
právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či jeho účinky nezasiahnu do práv dotknutého účastníka.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva. Podľa
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vlastnícke právo možno obmedziť len v nevyhnutnej miere. Nariadenie
neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť
v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Pred jeho nariadením je preto vždy potrebné posúdiť či jeho uložením

nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie sleduje
legitímny cieľ.

16. Pre záložné právo platí, že primárne plní zabezpečovaciu funkciu. Za istých okolností však aj funkciu
uhradzovaciu, keďže okrem hrozby výkonu záložného práva, ktorá núti dlžníka plniť zabezpečovanú

pohľadávku umožňuje záložnému veriteľovi priamo sa uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z
predmetu, na ktorom záložné právo viazne. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem
uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa zákona o verejných dražbách č.
527/2002 Z. z., následkom ktorého je prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením
príklepu, s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom stanovenej lehote. K výkonu

záložného práva môže veriteľ pristúpiť len za podmienky, že jeho záložné právo platne vzniklo a stále
trvá.17. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazujú na viacero neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluvách o pôžičke, ako vysoká úroková sadzba, kumulácia úrokov a
zmluvných pokút, úroky nad zákonom prípustnú hranicu.

18.Pokiaľideosplnenieprvéhozpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniaato osvedčenie
návrhom uplatneného nároku žalobcov na zdržanie sa s nakladaním nehnuteľnosťami a zákaz ich
predaja, v dôsledku čoho žalovaným nevzniká nárok na realizáciu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, v tomto štádiu konania nemožno tvrdiť, že úspech žalobcov je vylúčený. K tomu je potrebné

vykonať dokazovanie vo veci samej. Za súčasného stavu je preto naplnený prvý predpoklad nariadenia
neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

21. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

22. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

23. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

24. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva.

25. Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba

vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,
na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa
obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť
zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

26. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001 Ústavou SR vytvorená
ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana
súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do
obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života
jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu

súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13
ods. 4 Ústavy SR sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, pretože pod
„neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave,
nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovania základného práva a slobody alebo

nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.

27. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladnéopatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia nanajvýš
pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).

28. Po preskúmaní podaného návrhu súd dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili i druhý zo základných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to existenciu reálnej a bezprostredne hroziacej
ujmy na právach žalobcov. Žalobcom skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, keďže
žalovaní začali aktívne vykonávať záložné právo formou dobrovoľnej dražby na základe vyššie citovanej
záložnej zmluvy, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na

obydlie, do ich práva na súkromný a rodinný život, a do ich práva vlastniť majetok. Takýto zásah v
prípade ich konečného úspechu v konaní, ktoré môže trvať niekoľko rokov, by bol ťažko, ak vôbec,
napraviteľný.Zaúčelomvýkonudobrovoľnejdražbyapredajanehnuteľnostížalovaníoznámiližalobcom
začatie výkonu záložného práva, ako aj stanovili termín obhliadky dotknutých nehnuteľnosti na deň
04.02.2019. Sledovaným postupom žalovaní nepochybne smerujú k výkonu záložného práva. Výkonom
záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobcov. V rámci

výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť predajom zálohu. Tým je osvedčené aj právo
žalobcov domáhať sa dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu spôsobom uvedeným vo výroku
rozhodnutia a to z dôvodu bezprostredného ohrozenia ich vlastníckeho práva a práva bývania.

29.Dobrovoľnádražbavzmyslezák.č.527/2002Z.z.,predstavujejedenzospôsobovvýkonuzáložného

práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151 ods. 1 OZ). Je pre ňu typické, že ju nesprevádza
preventívna súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške
pohľadávky rozhodne súkromná osoba. Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá túto činnosť
vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Za tejto situácie sa neodkladné opatrenie javí ako jediný
efektívny prostriedok ochrany do doby, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti

zmluvných podmienok.

30.Ustanovenie§325CSPobsahujelenpríkladnývýpočetneodkladnýchopatrení,čovpraxiumožňuje,
aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na
základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa

existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných
žalobcami v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcami osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

31. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej
úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie

je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je
potrebné, aby žalobcovia boli vecne legitimovaní a taktiež, aby žalobcami uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený.

32. V predmetnom konaní sa žalobcovia ako záložcovia podaným návrhom domáhajú nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným držať sa výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo zmluvou o zriadení záložného práva zriadené záložné práva v
prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bol
záložným veriteľom poskytnutá pôžička žalobcom ako dlžníkom. Súd preskúmaním návrhu žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia, listu vlastníctva, oznámenia o začatí výkonu záložného práva,

výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti mal za preukázané, že žalobcovia dostatočne osvedčili potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov.

33. Žalobcovia preukázali, že na základe návrhu žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa má
dražobník spoločnosť DRAŽOBNÍK s.r.o., vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností v kat. úz. Trebišov

zapísaných na LV č. 2595, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia, pričom však výška pohľadávky záložného
veriteľa, ktorá má byť zabezpečená zálohom vo vlastníctve žalobcov je spochybnená. Žalobcovia
poukázali na skutočnosť, že dlžníkovi (žalobkyni v 2. rade) bola poskytnutá pôžička vo výške 3.100 Eur
s príslušenstvom, pričom záložný veriteľ vyčíslil svoju pohľadávku na sumu 75.723,54 Eur.34. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku, pričom jedným zo spôsobov
jeho zriadenia je písomná zmluva (zmluvné záložné právo). Ak pohľadávka zabezpečená záložným

právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť okrem iného aj predajom zálohu
na dobrovoľnej dražbe. Súd má za to, že výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej
dražbe je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti
a záložca môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany záložného veriteľa. Samotný výkon
záložného práva je postavený na subjektívnej predstave záložného veriteľa o výške pohľadávky a jej

príslušenstva. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaným navrhovaný výkon záložného
práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe spôsobuje medzi účastníkmi zmluvy o zriadení záložného
práva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach a to v neprospech záložcov, keďže umožňuje
záložnému veriteľovi postihovať majetok záložcov bez súdnej kontroly, pričom záložcovia nemôžu jeho
výkon nijako korigovať a ani zastaviť.

35. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že
záložnýveriteľsisvojnárokužuplatnilvsúdnomkonanínávrhomnavydanieplatobnéhorozkazu,kdezo
spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 10C/20/2018 a jeho platobného rozkazu vydaného súdom dňa
14.05.2018 bola žalovanej (v tomto konaní žalobkyni v 2. rade) uložená povinnosť uhradiť žalovanému
v 1. rade sumu 3.100 Eur s príslušenstvom a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2014,

08.04.2014, 27.06.2014, 23.07.2014, 08.08.2014, pričom platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 14.06.2018, teda súd dospel k záveru, že výkon záložného práva je potrebné
pozastaviť.

36. Súd postupom podľa § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie v znení ako je uvedené v I.

výroku tohto uznesenia, keď mal z vyššie uvedeného osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu, keďže považoval za potrebné dočasne znemožniť žalovaným výkon záložného
práva, keďže dražba, resp. prípadný predaj nehnuteľností za daných okolností nie je nevyhnutným a
primeraným prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Odloženie dražby za súčasnej situácie žalobcov, teda
ani žalovaným v 1. a 2. rade, nemôže spôsobiť neprimeranú ujmu.

.

37. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenia pred začatím konania vo veci samej, zároveň postupom
podľa § 336 CSP uložil žalobcom povinnosť podať návrh vo veci samej tak, ako je uvedené v II. výroku
tohto rozhodnutia.

38. Súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, preto o trovách konania
rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným.
O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolanie.