Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/128/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200237
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200237.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: V. X., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom L. ul. č. XXXX/XB, XXX XX R., štátna príslušnosť Rakúska republika, zastúpeného spoločnosťou
Advokátska Kancelária Siman Hrubčín, s.r.o., so sídlom Wolkrova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 50 454 242
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor železničnej polície, Kollárova
31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-ZP-2/2019-ODV zo
dňa 17.5.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru železničnej
polície č. KRPZ-TT-ZP-2/2019-ODV zo dňa 17.5.2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu č. KRPZ-TT-ZP2-SK-17/2019 zo dňa 7.3.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým
tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave, odboru železničnej polície (ďalej len KRPZ) č. KRPZ-TT-ZP2-SK-17/2019 zo dňa
17.3.2019, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku na úseku organizovania
verejných športových podujatí podľa § 26 ods. 1 písm. a) zák.č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných
športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zák.č. 1/2004 Z.z.), na tom skutkovom základe, že dňa 1.5.2018 v čase po 17:25 hod. ako účastník
podujatia na futbalovom štadióne Antona Malatinského v Trnave, počas konania futbalového zápasu
„Finále slovenského pohára“ medzi futbalovými klubmi ŠK Slovan Bratislava a MFK Ružomberok mal
použiť pyrotechnický výrobok, čím mal porušiť ust. § 16 písm. a) zák.č. 1/2014 Z.z., na základe čoho
mu bolo podľa § 27 ods. 2 zák.č. 1/2014 Z.z. uložené predbežné opatrenie, spočívajúce v zákaze účasti
na určených podujatiach v rozsahu:

- všetky futbalové zápasy všetkých vekových kategórií s účasťou futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava
v trvaní 6 mesiacov odo dňa vydania tohto predbežného opatrenia.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - uložení predbežného opatrenia podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie (odvolacie dôvody boli zo strany žalobcu totožné ako sú uvádzané v
správnej žalobe), ktoré žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TT-ZP-2/2019-ODV zo dňa 17.5.2019 zamietol
a rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydaného prvostupňovým správnym orgánom potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že vo vzťahu k žalobcovi neboli porušené
jeho procesné práva, nakoľko na adrese trvalého pobytu žalobcu (L. ul. č. XXXX/X, R. - N.) sa
meno žalobcu nenachádzalo na poštových schránkach a ani na zvončekoch obytného domu, čím
bolo doručenie poštovým prepravcom žalobcovi fakticky znemožnené. Zo spisového materiálu -
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2152/O2-TT-TT-2018 bola zistená korešpondenčná adresa žalobcu
(A. XX, XXXX I., Rakúska republika), keď táto zahraničná adresa žalobcu bola uvedená aj v uznesení
povereného príslušníka zo dňa 15.2.2019 o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku
vedenej pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Okrem toho z tejto
adresy žalobca ako obvinený prevzal upovedomenie o začatí správneho konania, ďalej rozhodnutie o
uložení predbežného opatrenia ako aj predvolanie na ústne pojednávanie v predmetnej veci konania o
priestupku. Doručenie týchto písomností je potvrdené vlastnoručným podpisom žalobcu na doručenke
zo dňa 14.3.2019, ktorá je súčasťou spisového materiálu, pričom túto skutočnosť potvrdila aj Slovenská
pošta a.s., to na základe reklamačného konania iniciovaného odvolacím správnym orgánom č.
R-812748-19-00083 zo dňa 2.5.2019, v ktorom je uvedené, že „doporučená zásielka bola doručená
oprávnenému prijímateľovi dňa 14.3.2019. Zásielku si prevzal adresát osobne“. Znamená to, že žalobca
mal vo faktickej dispozícii uvedené písomnosti, a teda aj napadnuté rozhodnutie, videl ich obsah
a následne uzatvoril splnomocnenie na zastupovanie v právnej veci konania o priestupku vedenej
pod č. KRPZ-TT-ZP2-SK-17/2019. Následne podal žalobca v rámci odvolacieho správneho konania
opravný prostriedok, a teda vo vzťahu k spôsobu doručenia neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. K
doručovaným písomnostiam žalobcovi na adresu do cudziny, ktoré správny orgán vyhotovil v úradnom
jazyku slovenskej republiky žalovaný uviedol, že postupoval zákonným spôsobom, pričom žalobca ako
obvinený do vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia nevyhlásil, že neovláda jazyk, v
ktorom sa konanie vedie a nebola splnená podmienka, na základe ktorej by bol správny orgán povinný
pribrať do konania o priestupku tlmočníka. Okrem toho správny orgán poukázal na to, že tlmočník je
v prípade splnenia zákonných podmienok použiteľný v ústnej časti konania o priestupku a správny
orgán vo vzťahu k obvinenému viedol konanie v písomnom styku. K uvádzanej rezolúcii Rady Európy
a odporúčaniu výboru ministrov, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv
jednotlivca uviedol, že táto nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Zdôraznil, že
rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, ale má procesných
charakter a jeho zmyslom je okamžite preventívne chrániť hodnoty spoločností (napr. život, zdravie,
majetok, verejný poriadok ...) pred následnými možnými protiprávnymi konaniami obvineného na
určenom teritóriu počas určeného časového obdobia. Cieľom nie je trestať (sankcionovať) obvineného,
ale zabezpečiť dočasnú ochranu spoločnosti, kým nebude vydané rozhodnutie vo veci samej, preto
je možné rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydať i zrušiť od začatia konania o priestupku
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K § 3 ods. 2 Správneho poriadku a aktívnej súčinnosti
účastníka konania (obvineného) v konaní o priestupku žalovaný uviedol, že obvinený (žalobca) bol
predvolaný na ústne pojednávanie, kde bude mať možnosť správny orgán i obvinený uvedenú zásadu
plne uplatniť (napr. navrhovať dôkazy, prípadne ich doplnenie, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a
pod.). Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie o uložení predbežného
opatrenia, ktoré je procesného charakteru spĺňa obsahove i formálne náležitosti v zmysle § 47
Správneho poriadku, je štrukturovane rozdelené na výrok, odôvodnenie a poučenie, v ktorom sú
špecifikované len nevyhnutné skutkové okolnosti, ktoré individualizovali protiprávne konanie, za ktorých
sa mal obvinený (žalobca) priestupku dopustiť s právnou kvalifikáciou skutku a na základe ktorých
správny orgán považoval za odôvodnené uložiť predbežné opatrenie v stanovenom rozsahu a trvaní
s cieľom zabezpečenia prevencie a „z dôvodu konkrétnej obavy, že zo strany obvineného dôjde
opakovane k protiprávnemu konaniu v súvislosti s budúcimi verejnými športovými podujatiami“.

2.
Žalobca vo včas podanej žalobe namietal, že rozhodnutie mu nebolo doručené zákonným spôsobom
podľa ustanovení § 24 Správneho poriadku, pretože dôležité listiny, vrátane samotného rozhodnutia
mu boli doručované na adresu v zahraničí, svojvoľne doplnenú na základe operatívnych informácií
policajného zboru pochádzajúcich zo spisu iného konania v trestnej veci. Uviedol, že táto adresa nie je
bydliskom žalobcu a žalobca sa na tejto adrese ani nezdržiava. Poukázal na to, že jeho trvalé bydlisko
sa nachádza na území SR, v mieste svojho trvalého bydliska sa zdržiava a preberá si poštu, ako
to vyplýva zo spisu správneho konania v predmetnej veci, pričom zdôraznil, že adresa jeho trvalého
bydliska bola správnemu orgánu v čase doručovania rozhodnutia známa. Ďalej namietal, že správne
orgány porušili jeho procesné práva vyplývajúce z § 3 Správneho poriadku a čl. 47 ods. 4 Ústavy SR,
pretože aj napriek tomu, že je občanom Rakúskej republiky a nerozumie slovenskému jazyku, správny

orgán nezabezpečil tlmočenie a konal v jazyku, ktorému žalobca nerozumie. Okrem toho považoval
rozhodnutie žalovaného za arbitrárne, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Tvrdil, že na adresu trvalého pobytu mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie v predmetnej veci a ani
upovedomenie o začatí konania vo veci priestupku na skutkovom základe v zmysle výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Taktiež namietal, že doposiaľ mu nebolo doručené ani rozhodnutie o odvolaní v predmetnej
veci, zo dňa 17.5.2019, sp.zn. KRPZ-TT-ZP-2/2019-OD, keď napadnuté rozhodnutie bolo doručené
len jeho právnemu zástupcovi. Poukázal na to, že žalovaný aj napriek uvedeným skutočnostiam na
rozhodnutí o odvolaní nesprávne vyznačil právoplatnosť ku dňu 29.5.2019. Zdôraznil, že správny
orgán vo výrokovej časti rozhodnutia svojvoľne doplnil „korešpondenčnú adresu obvineného“, ktorá
sa nachádza v zahraničí, nie je bydliskom žalobcu, tento sa na tejto adrese ani nezdržiava a ani
ju neuviedol ako adresu pre doručovanie písomností. Uviedol, že tieto písomnosti neprevzal a tiež
podpis na doručenke sa ani nepodobá na jeho podpis, pričom správny orgán tieto skutočnosti ani
neskúmal. Za tohto stavu mal za to, že písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho
doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, a to ani v prípade, keď sa prostredníctvom tejto osoby neskôr
dostala do jeho rúk ako účastníka konania. V dôsledku týchto procesných pochybení žalobca si nemal
možnosť overiť, či disponuje celým obsahom, t.j. všetkými písomnosťami, ktoré boli súčasťou predmetnej
zásielky, nie je mu známy deň doručenia rozhodujúci pre počítanie prípadných lehôt a iné významné
skutočnosti, ktoré majú za následok zásadnú ujmu na jeho právach ako účastníka konania. Ďalej
namietal, že je občanom Rakúskej republiky, jeho materinským jazykom je nemčina. V tejto súvislosti
uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú vyhotovené iba v slovenskom jazyku, ktorému žalobca nerozumie,
v dôsledku čoho takto nemá možnosť riadne sa oboznámiť s napadnutým rozhodnutím, vyjadriť sa k
nemu a účinne sa brániť. Ďalej namietal, že žalovaný vo výrokovej časti a ani v odôvodnení rozhodnutia
nešpecifikuje, aký pyrotechnický výrobok a akým spôsobom mal žalobca použiť, neuvádza skutkové
zistenia ani dôkazy a úvahy, na základe ktorých mal správny orgán za to, že žalobca bol prítomný na
mieste v zmysle skutkovej vety rozhodnutia, v čase podľa skutkovej vety rozhodnutia a že sa dopustil
konania, ktoré nesie znaky priestupku. Za tohto stavu považoval rozhodnutie žalovaného v tejto časti
za arbitrárne a nepreskúmateľné. Okrem toho žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej bez ďalšieho
vysvetlenia cituje ustanovenia § 27 ods. 2, ods. 7 a ods. 10 zák.č. 1/2014 Z.z., pričom citáciu týchto
zákonných ustanovení bez ich výkladu a konkrétneho zdôvodnenia nemožno považovať za zrozumiteľné
a preskúmateľné zdôvodnenie právneho posúdenia rozhodnutia. Okrem toho v rozhodnutí žalovaného
absentuje označenie konkrétneho dôkazu, z ktorého by vyplývali žalovaným tvrdené skutočnosti. Tiež
neuviedol z čoho vyplýva konkrétna obava, že zo strany žalobcu dôjde k protiprávnemu konaniu v
súvislosti s budúcimi verejnými športovými podujatiami, neuviedol z akého skutkového stavu, z akých
konkrétnych vykonaných dôkazov a na základe akých úvah má správny orgán za preukázané, že zásah
do práv žalobcu v takomto rozsahu je nevyhnutný a dôvodný v záujme zabezpečenia prevencie ako aj
individuálnej prevencie pred protiprávnymi konaniami na verejných športových podujatiach.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.8.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené spôsobom ustanoveným zákonom
v zmysle § 24 Správneho poriadku, čoho dôkazom je existencia doručenky s vlastnoručným podpisom
účastníka konania zo dňa 14.3.2019, na základe ktorej mu bola poštovým doručovateľom vydaná
doručovaná písomnosť (upovedomenie o začatí správneho konania, predvolanie na ústne pojednávanie
a rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia). Uvedenú skutočnosť preskúmal v rámci odvolacieho
správneho konania žalovaný ako odvolací orgán, počas ktorého doručovateľ (Slovenská pošta, a.s.)
po výzve odvolacieho správneho orgánu, vydala rozhodnutie o výsledku reklamačného konania so
zistením, že „uvedená doporučená zásielka bola doručená oprávnenému prijímateľovi dňa 14.3.2019.
Zásielku prevzal adresát osobne“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 5Sžo/56/2016, v ktorom je uvedené, že „riadne vyhotovená doručenka má povahu
verejnej listiny. Ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom,
že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná
domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje,
dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť“. V danom prípade žalobca počas odvolacieho správneho
konania nepreukázal nesprávnosť doručenky v rámci zásady aktívnej súčinnosti, na ktorú v odvolaní
sám poukazuje. Tiež poukázal na to, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v
danej veci, a to dňa 27.3.2019, ktoré bolo správnemu orgánu doručené 28.3.2019, z čoho vyplýva,
že žalobca mal vo faktickej dispozícii napadnuté rozhodnutie, videl jeho obsah a následne uzatvoril
splnomocnenie na zastupovanie v právnej veci konania o priestupku vedenej pod číslom KRPZ-TT-

ZP2-SK-17/2019. Ak by napadnuté rozhodnutie žalobca fakticky neobdržal a nezoznámil sa s jeho
obsahom, tak by nekonal ako bolo popísané vyššie a jeho právny zástupca by vôbec neinicioval proces
odvolania, v ktorom podal opravný prostriedok. K námietke „svojvoľného“ doplnenia korešpondenčnej
adresy (A. XX, XXXX I., Rakúska republika) na doručenie rozhodnutia žalobcovi uviedol, že správny
orgán túto korešpondenčnú adresu nedoplnil svojvoľne, ale vychádzal z informácií doručených ako
podklad na začatie konania o priestupku - spisového materiálu ČVS: ORP-2152/O2-TT-TT-2018, v
ktorom je uvedená táto adresa na doručovanie poštových zásielok. Tieto skutočnosti vyplývajú z
informácií získaných v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce, z písomností ktorých vyplýva, že
meno obvineného sa nenachádza na poštových schránkach ani na zvončekoch obytného domu - L.
XXXX/X, R. - N., čím bolo doručovanie poštovým prepravcom žalobcovi fakticky znemožnené. Okrem
toho uvedená zahraničná adresa na doručovanie písomnosti účastníkovi konania je uvedená taktiež v
odôvodnení uznesenia povereného príslušníka zo dňa 15.2.2019 o postúpení vecí podľa § 214 ods. 1
Trestného poriadku vedenej pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. V
tejto súvislosti ďalej žalovaný uviedol, že § 24 Správneho poriadku neuvádza formu adresy adresáta
na doručovanie (napr. trvalý alebo prechodný pobyt), a teda doručovanie rozhodnutia o predbežnom
opatrení mohlo byť realizované i na adrese v zahraničí, ak mal správny orgán vedomosť o tom, že sa
na danej adrese účastník konania zdržiava. Ak by sa na danej adrese účastník konania nezdržiaval,
doručovaná zásielka, by sa vrátila ako nedoručená odosielateľovi a správny orgán by bol nútený získavať
ďalšie informácie k osobe účastníka konania a zvoliť inú alternatívu adresy na doručovanie.

4.
K porušovaniu ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku (zásada aktívnej súčinnosti) žalovaný uviedol,
že tento procesný inštitút - rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, vychádza zo svojej podstaty
k zabezpečeniu dočasnej ochrany práv osôb (spoločnosti) ešte predtým ako bude vydané meritórne
rozhodnutie vo veci samej, aj preto je takéto rozhodnutie vykonateľné ihneď po oznámení a zákon proti
nemu pripúšťa podanie odvolania v stanovenej lehote, avšak nepriznáva mu odkladný účinok. Preto
správny orgán po oboznámení sa s vecou a skutočnosťami vyplývajúcimi z predloženého spisového
materiálu autoritatívne vydal uvedené dočasné rozhodnutie na základe zistených informácií, ktoré mu
v danom štádiu konania postačovali na tento úkon. Zdôraznil, že v priebehu konania o priestupku pred
vydaním meritórneho rozhodnutia je a musí byť riadne uplatňovaná zásada aktívnej súčinnosti, čo
potvrdzuje i správnym orgánom nariadené ústne pojednávanie, na ktoré bol účastník konania (žalobca)
riadne predvolaný, a na ktorom mal možnosť žalobca i povinnosť správny orgán uvedenú zásadu v
potrebnej miere uplatniť (napr. predkladať a navrhovať dôkazy, prípadne ich doplnenie, vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia a pod.).

5.
K porušeniu čl. 47 ods. 2, 4 Ústavy SR uviedol, že správny orgán vyhotovil rozhodnutie o uložení
predbežného opatrenia v štátnom jazyku SR, pričom postupoval zákonným spôsobom, nakoľko žalobca
ako účastník konania do vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia nevyhlásil, že neovláda
jazyk, v ktorom sa konanie vedie, a teda nebola splnená podmienka na základe, ktorej by bol správny
orgán povinný pribrať do konania o priestupku tlmočníka. Okrem toho namietané porušenia ústavného
práva účastníka konania v konaní o priestupku na právnu pomoc nebolo postupom správneho orgánu
dotknuté, keďže účastník konania od začiatku konania uplatňoval právo na právnu pomoc za podmienok
zákona a toto právo uplatňoval po oboznámení sa s rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Za správne taktiež považoval doručenie rozhodnutia
žalovaného len právnemu zástupcovi žalobcu, nakoľko z ust. § 25 ods. 5 Správneho poriadku vyplýva, že
ak má účastník konania zástupcu s splnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných
rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Na základe uvedeného nadobudlo druhostupňové rozhodnutie o
odvolaní právoplatnosť po doručení (oznámení) právnemu zástupcovi účastníka konania dňa 29.5.2019,
nakoľko nebolo možné voči nemu podať riadny opravný prostriedok. Uvedené tvrdenie potvrdzuje
vlastnoručne podpísaná doručenka, ktorá je súčasťou predloženého spisového materiálu.

6.
K arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia
vydal oprávnený orgán (správny orgán) z hľadiska vecnej, miestnej i funkčnej príslušnosti, ktorý v
konaní o priestupku koná proti účastníkovi konania. Vydaniu rozhodnutia nepredchádzalo dokazovanie,
nakoľko nejde o meritórne rozhodnutie, ale o rozhodnutie dočasnej povahy, na zabezpečenie ochrany
spoločnosti pred vydaním meritórneho rozhodnutia. Za tohto stavu mal za to, že rozhodnutie správneho

orgánu nie je arbitrárne a v dostatočnej miere špecifikuje nevyhnutné skutkové okolnosti, ktoré
individualizujú protiprávne konanie, za ktorých sa mal účastník konania priestupku dopustiť s riadnou
právnou kvalifikáciou skutku, ďalej na základe nich správny orgán považoval za odôvodnené uložiť
predbežné opatrenie v stanovenom rozsahu a trvaní s cieľom zabezpečenia prevencie a „z dôvodu
konkrétnej obavy, že zo strany obvineného dôjde opakovane k protiprávnemu konaniu v súvislosti s
budúcimi verejnými športovými podujatiami“. Za tohto stavu tvrdil, že rozhodnutie o uložení predbežného
opatrenia, ktoré je procesného charakteru spĺňa obsahove i formálne náležitosti v zmysle § 47
Správneho poriadku, je štrukturovane rozdelené na výrok, odôvodnenie a poučenie.

7.
Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom
zistil, že žaloba je podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

8.
Podľa § 16 písm. a) zák.č. 1/2014 Z.z. účastníkovi podujatia sa zakazuje vnášať na miesto konania
podujatia alebo používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou
možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti.

Podľa § 27 ods. 2 zák.č. 1/2014 Z.z. osobe obvinenej z priestupku podľa § 25 ods. 3 alebo § 26
ods. 1 a 2 možno uložiť predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach
na primeranú dobu, najdlhšie na šesť mesiacov, najmä ak sa dopustila priestupku diváckeho násilia
alebo iného priestupku závažnejšej povahy alebo sa dopustila priestupku po tom, čo bola v poslednom
roku postihnutá za obdobný priestupok alebo bola v posledných dvoch rokoch odsúdená za trestný čin
spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí.

Podľa § 27 ods. 7 zák.č. 1/2014 Z.z. pri uložení obmedzujúceho opatrenia alebo predbežného opatrenia
správny orgán určuje rozsah zakázaných podujatí podľa závažnosti protiprávneho konania, ktorého sa
páchateľ dopustil, presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže
alebo športu, na ktoré sa obmedzujúce opatrenie alebo predbežné opatrenie vzťahuje.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Zákon č. 1/2014 Z.z. upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém
právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel
organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom
je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových
podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.
Spáchanie tzv. „všeobecných priestupkov“ uvedených v § 16 zák.č. 1/2014 Z.z. agresívnym spôsobom
v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, veľmi často za prítomnosti veľkého počtu osôb (mládeže,
žien a detí) významne zvyšuje závažnosť týchto deliktov, čo odôvodňuje špeciálnu právnu úpravu v
osobitnom zákone s možnosťou uloženia vyššej sankcie ako pri bežných priestupkoch.

9.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného mu nebolo doručené zákonným spôsobom
podľa § 24 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie
konanie o priestupku rozhodnúť, akým spôsobom bude doručované rozhodnutie fyzickej osobe. Toto
oprávnenie rozhodnúť o spôsobe doručovania rozhodnutia, ktoré vydal správny orgán vyplýva z

vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou rozhodnúť o postihu
fyzickej osoby za priestupok a zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 Správneho
poriadku). Podľa názoru správneho súdu správny orgán pri doručovaní písomností žalobcovi dbal
na to, aby písomnosti určené do vlastných rúk mu boli doručené (v predmetnej veci je preukázané,
že dňa 14.3.2019 bola žalobcovi poštovým doručovateľom doručovaná písomnosť (upovedomenie o
začatí správneho konania, predvolanie na ústne pojednávanie a rozhodnutie o uložení predbežného
opatrenia), čo v konečnom dôsledku potvrdil aj doručovateľ - Slovenská pošta, a.s., ktorá vo svojom
rozhodnutí o výsledku reklamačného konania číslo: R-812748-19-00083 zo dňa 2.5.2019 uviedla, že
doporučená zásielka bola oprávnenému prijímateľovi doručená dňa 14.3.2019, pričom túto zásielku
prevzal adresát osobne. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 5Sžo/56/2016, v ktorom je konštatované, že „riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej
listiny. Ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa
písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej
správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej
prípadná nesprávnosť“. V danom prípade žalobca počas odvolacieho správneho konania nepreukázal
nesprávnosť doručenky v rámci zásady aktívnej súčinnosti, na ktorú vo svojom odvolaní poukázal.
Znamená to, že správny orgán v danom prípade disponoval dokladom o riadnom prevzatí písomnosti
zo strany žalobcu, z ktorého je zrejmý deň doručenia písomností a taktiež je z tohto dokladu zrejmé, že
adresát prevzatie týchto písomností potvrdil podpisom na doručenke.

10.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu v rámci správneho konania nebol ustanovený tlmočník správny
súd uvádza, že správny orgán prejednávajúci priestupky nie je kompetentný posudzovať rozsah znalosti
jazyka. V danom prípade k takejto situácii jednak neprišlo (ústne pojednávanie nariadené na deň
17.4.2019 bolo zrušené), pričom tiež je potrebné uviesť, že samotný účastník by mal pri svojom prvom
úkone takúto skutočnosť sám uviesť, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie. K tomuto
je potrebné uviesť, že správny orgán by ho mal vyzvať, v rámci relevantných poučení spojených s
následným riadnym priebehom priestupkového konania, čo prvostupňový správny orgán v predmetnej
veci neurobil. Žalobca túto skutočnosť namietal síce až v rámci odvolacieho správneho konania, táto
skutočnosť však nezbavuje zodpovednosti správny orgán za takýto nesprávny procesný postup.

11.
Ďalšou námietkou spôsobilou zrušiť napadnuté rozhodnutie je námietka nezrozumiteľnosti výroku
rozhodnutia vo vzťahu k opisu skutku. Je potrebné konštatovať, že výrok rozhodnutia predstavuje
najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania.
Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho
konania. Z odseku 2 § 47 Správneho poriadku totiž jednoznačne vyplýva, že výrok musí obsahovať
nielen vymedzenie predmetu konania, ale presné uvádzanie právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Pokiaľ výrok neobsahuje presné označenie skutku je tento skutok nekonkrétny a môže byť
zameniteľný s iným skutkom. Pokiaľ výrok neobsahuje náležitosti predpísané zákonom, je to dôvod,
aby súd takéto rozhodnutie správneho orgánu zrušil, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v predmetnej veci ide o procesný inštitút - rozhodnutie o uložení
predbežného opatrenia, nakoľko aj toto musí byť vykonateľné. V danom prípade možno konštatovať,
že správny orgán popis skutku náležitým spôsobom nekonkretizoval, napr. vo výrokovej časti nebolo
špecifikované aký pyrotechnický výrobok mal žalobca použiť a to z pohľadu označenia tohto výrobku,
typu výrobku, resp. zariadenia, ktoré mal žalobca hodiť na hraciu plochu, pričom taktiež nie je vo
výrokovej časti bližšie konkretizované akým spôsobom ho použil, v ktorom sektore štadióna atď. Iba vo
výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým
sa zakladajú práva, určujú sa povinnosti prípadne menia právne vzťahy, v tejto časti rozhodnutia sa tiež
autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok preto musí byť formulovaný presne, určito, stručne
a musí byť v ňom konkretizovaný skutok, ktorý je predmetom správneho konania. Z výroku musí
byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu
a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval, pričom v prípade, že výrok neobsahuje presne
formulovaný skutok, stáva sa rozhodnutie nepreskúmateľným, v dôsledku čoho správne súdy v rámci
svojej preskúmavacej činnosti takéto rozhodnutia zrušujú. Ohľadom tejto námietky sa preto správny
súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého správny orgán je povinný vo výrokovej
časti rozhodnutia konkretizovať náležitým spôsobom skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho
spáchania, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom.

12.
Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho i jeho vydaniu, vyhovel petitu žaloby a zrušil
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to s poukazom na dôvody uvedené vyššie, v bode 10 a 11.

13.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

14.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Dôvod nepodpísania rozhodnutia členkou senátu.

Členka senátu Mgr. Monika Kadlicová rozhodnutie nepodpísala z dôvodu čerpania dovolenky (§ 141
SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.