Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Pc/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200518
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200518.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa K. I., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom
I. XX, okres I. T., občana Slovenskej republiky, t.č. s miestom obvyklého pobytu XXX U. A., I., Q., Q.,
D. W. a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné U. I., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom
U. W. XXX, okres I. T., s miestom obvyklého pobytu Y.-R. X, W. XXXX, G., o zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Liptovský Mikuláš n e m á p r á v o m o c konať v tejto veci.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 19. 2. 2020, doručeným na tunajší súd 26. 2. 2020 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd „určil“, že osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, je povinná prispievať
navrhovateľovi na výživu mesačne sumou 250 eur, a to od podania návrhu (19. 2. 2020), v splátkach
splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom zameškané výživné za obdobie od 19. 2. 2020 do zaplatenia
mala byť osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi v lehote
3 dní. Navrhovateľ sa výslovne dožadoval výroku, na základe ktorého žiaden z účastníkov konania nemá

mať právo na náhradu trov konania.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. - Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CSP“) ak spor alebo vec nepatria do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví.
4. Podľa Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ a z
Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa má vo veciach určenia právomoci v konaniach o
vyživovacej povinnosti začatých pred skončením prechodného obdobia (do 31. 12. 2020) uplatňovať
ako právny nástroj nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12. 2008 - o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie

o výživnom“.)
5. Podľa čl. 3 písm. a) a písm. b) nariadenia o výživnom v členských štátoch je právomoc vo veciach
vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu alebo súdu podľa miesta
obvyklého pobytu oprávneného.
6. Podľa čl. 10 nariadenia o výživnom ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

7. Miestom obvyklého pobytu je pritom miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich
záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Úmysel osoby niekde žiť, nie je jediným,ani dostatočným, či rozhodujúcim prvkom pre posúdenie obvyklého pobytu (na rozdiel od bydliska.)
Vyžaduje sa tiež určitá doba pobytu na určitom mieste, nemusí však byť neprerušovaná. Táto definícia
miesta vyplýva aj z komentára k čl. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12. 2008 - o právomoci,

rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v
publikácii Občiansky súdny poriadok, komentár - II. diel, 2. vydanie, rok vydania 2012, vydavateľstvo C.
H. BECK, autori : Števček/Ficová a kol., str. 1966.
8. Z vyjadrení navrhovateľa v jeho návrhu doručenom na tunajší súd 26. 2. 2020 (správne návrhu na
zvýšenie výživného, nie na určenie výživného, pretože medzi účastníkmi konania už raz bolo určené

výživné rozhodnutím súdu), podľa ktorých sa navrhovateľ v júni 2018 presťahoval do Londýna, kde si
našiel ubytovanie a práce, a kde od 23. 9. 2019 aj začal študovať v rámci denného bakalárskeho štúdia
na King's College London vyplynulo, že miesto obvyklého pobytu navrhovateľa je vo Veľkej Británii. Z
vyjadrení v tomto návrhu, podľa ktorých osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (matka
navrhovateľa)vsúčasnostižijenakonkrétnejadresevRakúsku,akoajzvyjadrení,žemenovanápracuje
v Rakúsku už od roku 2007, zase vyplýva, že miesto obvyklého pobytu osoby, ktorá je podľa návrhu

povinná platiť výživné je Rakúsko.
9. Vzhľadom na to, že za miesto obvyklého pobytu navrhovateľa je možné považovať Veľkú Britániu
a miesto obvyklého pobytu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné Rakúsko, možno
konštatovať, že podľa článku 3 písm. a) a písm. b) nariadenia o výživnom nie je daná právomoc
súdu Slovenskej republiky na toto konanie (o zvýšení vyživovacej povinnosti), ale je daná právomoc

súdov Rakúska, resp. Veľkej Británie. Keďže predmetné konanie sa začalo na súde členského štátu
(Slovenskej republiky), ktorý však v danej veci nemá podľa čl. 3 písm. a) a písm. b) nariadenia o
výživnom právomoc konať, súd ex offo (aj bez návrhu) podľa čl. 10 nariadenia o výživnom vyhlásil, že
nemá právomoc konať v tejto veci.
10. Keďže daná vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd podľa § 9 CSP v spojení

s § 2 ods. 1 CMP toto konanie zastavil. V prípade, že by súd vo veci ďalej konal a rozhodol, takéto
rozhodnutie by mohlo byť pre absenciu právomoci v iných členských krajinách EÚ nevykonateľné.
11. Nakoľko ide o konanie, v ktorom podľa § 52 CMP zásadne žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na náhradu trov konania (pričom súd nezistil žiadne okolnosti vzhľadom na ktoré by bolo iné rozhodnutie
spravodlivé podľa § 55 CMP), súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto

konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. n) CSP.) O odvolaní bude
rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.