Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200340
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1620200340.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX/XX, XXX
XX Q., zastúpenej advokátkou X.. I. W., so sídlom V. 3, XXX XX Q., proti žalovaným: X.) Q.. I. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX Q., X.) H.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX
Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j etoto neodkladné opatrenie:

Žalovaní 1.) a 2.) sú povinní zdržať sa konania, ktorým by obmedzovali žalobkyňu v dodávke vody a
v používaní vodomernej šachty a prípojky vody, ktorá je vybudovaná na parc. registra „D. zapísanej
Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
Malacky.

Súd u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovaným
žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti žalovaným umožniť žalobkyni vybudovanie nezávislej
prípojky, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší.

Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2020 domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým sa ukladá žalovaným 1.) a 2.), aby sa zdržali obmedzovania žalobkyne v používaní
vodomernej šachty a prípojky vody vybudovanej na parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX pre kat.
úz. Malacky. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. 1 zapísaným na LV č.
XXXXX a spoluvlastníčkou podielu 1 na parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, kde sa nachádza

vodomerná šachta a prípojka vody. Žalovaná 1.) a žalovaný 2.) podieloví spoluvlastníci bytu č. 2
zapísaného na LV č. XXXXX každý v podiele 1 a vlastníci parc.č.XXX zapísanej na LV č. XXXX každý
v podiele 1. Žalobkyňa a žalovaní (resp. ich právni predchodcovia) dlhé roky obývali spoločne rodinný
dom s dvomi bytovými jednotkami na V. ulici v Q., sup. č. XX, orientačne č. XX, postavený na parc.č.
XXX (ďalej len „rodinný dom“), pričom žalobkyňa s manželom užívala samostatný byt č. 1 na prízemí
a žalovaní (resp. ich právni predchodcovia - matka žalovanej v 1. rade Q. I.) byt č. 2 na 1. poschodí

rodinného domu. Po smrti manžela žalobkyne v roku 2011 však nastali medzi stranami sporu viaceré
situácie, ktoré postupne zhoršili ich vzťahy natoľko, že žalobkyňa bola nútená v roku 2017 odsťahovať
sa zo svojho bytu do podnájmu. Žalovaní jej totižto začali robiť také prieky a vytvárať v spoločnej
nehnuteľnosti natoľko napäté situácie, že žalobkyňa ako starší človek, ktorý túži po zaslúženom kľude,
toto napätie nevydržala a radšej odišla bývať do podnájmu. Žalobkyňa ostala po smrti manžela sama,
keďže nemali deti, cele roky bez akýchkoľvek problémov bývali so žalovanou 1.) a jej matkou Q. I.

(sestrou nebohého manžela žalobkyne) spoločne v jednom dome, tak verila, že jej žalovaná 1.) s
rodinou bude oporou v starobe a chorobe. Keď sa žalovaní rozhodli zrekonštruovať svoj bytu č. 2,z dôvodu hluku a prašnosti tam nebývali. Žalobkyňa však v byte č. 1 bývala, keďže nemala kam
odísť, avšak žalovaní na ňu nebrali žiaden ohľad. Dokonca bez jej súhlasu alebo aspoň slušného
oznámenia vykonávali rôzne hlučné a prašné práce, často krát aj nepretržite celý deň (od skorého

rana do neskorého večera), nehovoriac o tom, že bez upozornenia žalobkyni hocikedy vypli elektriku
a vodu. Počas rekonštrukcie sa dokonca žalovaní doslova prebúrali do WC žalobkyne. Doteraz však
opravu tohto poškodenia neukončili, a to i napriek mnohým urgenciám zo strany žalobkyne. Okrem
toho žalobkyni zasypali murivom vetracie okienko v kúpeľni, čo si taktiež musela dať do poriadku sama
žalobkyňa. Celý mesiac február 2017 tiekla v byte žalobkyne zo stropu v kúpeľni a v spálni voda.

Opakovane žalovaných upozorňovala na zatekanie, avšak túto haváriu dlhodobo odkladali a neriešili,
namiestotohonažalobkyňuútočiliavytýkalijejnedostatkyrodinnéhodomu.Závaduodstrániliažpotom,
čo im žalobkyňa oznámila, že si závadu nechá odstrániť sama. V. zatekania pritom žalobkyňa nemohla
používať spálňu a kúpeľňu, keďže v elektrickom osvetlení bola voda. Keďže situácia v spoločnom
dome sa stala doslova neúnosná, čo sa odrazilo aj na zhoršení zdravotného stavu žalobkyne, žalobkyňa
sa rozhodla svoj byt opustiť a nasťahovala sa do prenajatého bytu, kde má kľud, nikto ju neuráža,

nepokrikuje na ňu hanlivé slová. Keďže byt nemohla za danej situácie užívať, mala v úmysle ho predať,
avšak v tom čase nebol vedený v katastri nehnuteľností ako samostatná bytová jednotka, ale bol
evidovaný ako rodinný dom, pričom spoluvlastníkmi boli v 1 ona a v 1 žalovaní 1.) a 2.) rade, každý
v podiele 1. Žalobkyňa si dala vypracovať znalecký posudok na účely rozdelenia rodinného domu na
2 samostatné bytové jednotky, keďže takto bol dom dlhé desaťročia i užívaný. Žalovaní odmietali so

žalobkyňou dohodnúť na zápise dvoch samostatných bytov do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu
bola žalobkyňa nútená podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaní
nakoniec pristúpili na zmier a sud uznesením sp. zn. 32C/143/2017-186 zo dňa 29.04.2019 schválil
súdny zmier a rozdelil dovtedy spoločný rodinný dom na dve samostatné bytové jednotky, pričom
žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 na prízemí rodinného domu a žalovaní 1.) a 2.) sa

stali podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 na 1. poschodí rodinného domu. Keďže doposiaľ sa jednalo o
jeden spoločný rodinný dom, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných, prípojky
inžinierskych sieti neboli vybudované dvojmo, ale do domu viedla len jedna prípojka - či už elektrická,
plynová, vodovodná, kanalizačná. Keďže žalobkyňa mala v úmysle svoj byt predať, začala konať i
v ohľade „osamostatnenia“ svojho bytu a zriadenia samostatných prípojok inžinierskych sietí. V roku

2017 si nechala namontovať podružný vodomer. Keďže pôvodný hlavný uzáver vody bol namontovaný
v pivnici patriacej v súčasnosti (po rozdelení spoločných priestorov) žalovaným, rovnako i podružný
vodomer bol namontovaný v tomto priestore. Nakoľko sa ale jedna o podružný vodomer, Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s. zbiera informácie o odbere vody len z „hlavného vodomeru“ a podružný
vodomer slúži len pre potreby strán sporu na rozpočítanie odberu vody medzi oba byty. Do zriadenia

podružnéhovodomeruplatilažalobkyňapolovicuspotrebyvody.Ponamontovanípodružnéhovodomeru
platila žalobkyňa odber vody na základe skutočne odobratého množstva vody, pričom platby realizovala
v hotovosti k rukám matky žalovanej 1.) Q. I., resp. poštovou poukážkou priamo žalovanej 1.). Napriek
tomu, že všetky platby za vodu žalobkyňa riadne uhradila, dňa 15.8.2019 pri kontrole svojho bytu
č. 1 náhodou zistila, že žalovaní jej bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu svojvoľne odpojili prívod

vody do bytu. Túto situáciu s nimi ihneď začala riešiť, avšak bezvýsledne. Žalovaní na ňu začali
vznášať rôzne neoprávnené požiadavky na platby za služby spojene s užívaním bytu. Žalovaný 2.)
sa totiž svojvoľne pasoval za „správcu rodinného domu“ a od žalobkyne bez akéhokoľvek logického
odôvodnenia a bez právneho dôvodu vyžaduje sumy, presahujúce 1.000,- Eur, ktoré mu vraj žalobkyňa
dlží za údržbu spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa je samozrejme ochotná prispievať na správu a

údržbu spoločnej nehnuteľnosti, avšak požiadala žalovaného 2.) o rozpis a odôvodnenie platieb, ktoré
od nej žiada uhradiť za doposiaľ vykonanú údržbu rodinného domu, ako aj predpokladané náklady a
platby do budúcnosti, ktoré od nej požaduje zaplatiť. Doposiaľ žalobkyňa od žalovaného 2.) žiadny
rozpis nedostala. Žalovaní zaplatením rôznych nelogických a neodôvodnených platieb podmieňujú
znovuzapojenievodydojejbytu.Prívodvodydobytužalobkynejepritomnazákladesvojvôležalovaných

neoprávnene odpojený počas vykurovacieho obdobia, čím žalobkyni vznikajú škody na majetku, keďže
v byte nemôže kúriť. Dňa 15.01.2020 vyvesila žalobkyňa na schodisku oznam, že 17.01.2020 bude
realizovať na spoločnom pozemku výkop za účelom znovuzapojenia vody do jej bytu. Na tento deň
(17.01.2020)malazabezpečenúfirmunazrealizovanievýkopovýchprác,aakoajodbornéhopracovníka
(vodára - kúrenára) za účelom premiestnenia podružného vodomeru a tým aj prípojky vody do jej pivnice

tak, aby jej už v budúcnosti nemohli žalovaní svojvoľne vypnúť prívod vody do bytu. Dňa 17.01.2020, keď
začali žalobkyňou poverené osoby vykonávať výkop, okamžite prišli žalovaní aj s ďalšími ľuďmi (otec
žalovaného 2.) a túto prácu zmarili s tým, že žalobkyňa nemá od nich ako spoluvlastníkov povolenie
na takéto práce a nepredložila im projekt (ktorý od nej nepožadoval nikto, ani Bratislavská vodárenskáspoločnosť, a.s., keďže sa nejedna o žiadnu stavbu). Popritom si žalovaní fotografovali a natáčali na
mobil žalobkyňu a objednaných pracovníkov, ktorí mali realizovať výkopové práce a zriadenie novej
prípojky. Rovnaká situácia sa zopakovala aj v decembri 2019, keď žalobkyňa so synovcom chceli

odvzdušniť radiátory a pripraviť všetko potrebne pre revízneho technika na plyn, aby tento mohol
spustiť kúrenie. Žalobkyňa osobne išla za žalovanou 1.) ju požiadať, aby pustila vodu. Namiesto
toho, aby žalovaná vec riešila a žalobkyni spustila vodu, táto vyvolala hádku, spolu so žalovaným 2.)
zavolali na žalobkyňu políciu a podali na nich trestne oznámenie. K svojvoľnému a protizákonnému
prerušeniu dodávky vody do bytu žalobkyne pritom došlo iba a výlučne z dôvodov na strane žalovaných,

pričom na takéto konanie nemajú žiaden zákonný dôvod. Skutočnosť je taká, že keď sa v minulosti
zavádzal do spoločnej nehnuteľnosti (patriacej žalobkyni aj žalovaným) vodovod, bolo to riešené len
jednou vodovodnou prípojkou, pričom takýto stav bezproblémovo fungoval viac ako 75 rokov, ešte
počas bývania predchádzajúcich vlastníkov oboch bytov. Pri rozdelení domu na dve samostatné bytové
jednotky, pričom bol znaleckým posudkom zároveň určený i podiel strán sporu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, sa žiaľ opomenulo riešiť vecne bremeno v prospech žalobkyne tak, aby

jej bol umožnený prístup k vodovodnej prípojke, resp. aby bola k jej bytu zriadená samostatná prípojka
vody, nezávislá od (svoj)vôle žalovaných. Týmto nastala situácia, že žalovaní využili tuto skulinku vo
svoj prospech a odpojili žalobkyni do bytu prívod vody, pričom jej ju odmietajú zapojiť a doslova ju
vydierajú rôznymi nezmyselnými platbami, ktorými podmieňujú znovuzapojenie vody do bytu žalobkyne.
Vsamotnomkonanísažalobkyňamieniodžalovanýchdomáhať,abyjejumožnilivybudovanienezávislej

prípojky vody. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď žalovaní spôsobili prerušenie
dodávky pitnej vody do nehnuteľnosti žalobkyne a zároveň žalobkyni svojim úmyselným a zavineným
konaním bránia zriadiť si samostatnú prípojku vody, ktorá by bola nezávislá nielen od vlastníctva a
užívania nehnuteľnosti žalovanými, ale predovšetkým od ich
(svoj)vôle, čím žalobkyni spôsobujú škodu nielen v tom, že nemôže riadne užívať svoju nehnuteľnosť,

nemôže ju ani prenajať a tak z nej brať úžitky, ale najmä nehnuteľnosť nemôže
ich zavineným konaním vykurovať, čím hrozí jej poškodenie (možné roztrhnutie vodovodných trubiek a
trubiek kúrenia, možnosť vzniku plesní, možnosť zavlhnutia celého zariadenia bytu, atď.), žalobkyňa má
za to, že je nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 336 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany predmet konania vo
veci samej.

Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi stranami, a to osvedčenímbezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní,
ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom.

Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli
osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu
vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti

a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo
veci samej.

Skúmajúc,čisúsplnenépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,sasúdoboznámilsnávrhom
žalobkyne, výpisom z LV č. XXXX, č. XXXXX . pre kat. úz Malacky, uznesením Okresného súdu Malacky
sp.zn.32C/143/2017zodňa16.05.2019,výzvoužalovaného2.)nazaplatenie,emailovoukomunikáciou,

darovacou zmluvou zo dňa 18.04.2012, prepúšťacou správou.

Po preskúmaní dôkazov súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
dôvodný. Žalobkyňa v návrhu osvedčila, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami tak, že žalovaní
sú povinní zdržať sa takého konania, ktorým by žalobkyni obmedzovali prívod vody. Žalovaní si musia

byť vedomí toho, že aj žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka parc.č. XXX a výlučná vlastníčka bytu
č. 1 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve
domu je oprávnená nehnuteľnosti užívať plnohodnotne tak, ako žalovaní užívajú svoje nehnuteľnosti.
Žalobkyňa osvedčila, že žalovaní jej bez primeraného dôvodu prerušili dodávku vody a nešlo také
prerušenie v dôsledku havárie alebo hrozby vzniku škody, ak by prívod vody zostal pustený. Žalovaný

2.) požaduje od žalobkyne (ako vyplýva z výzvy na zaplatenie a z emailovej komunikácie) platby
za upratovanie spoločných priestorov, kosenie, odpratávanie snehu a zametanie chodníkov, servisné
prehliadky plynového kotla a revízne prehliadky komína. Prerušenie dodávky vody v dôsledku takýchto
požiadaviek nie je prípustné a konanie žalovaných sa súdu javí ako odporujúce dobrým mravom. Ak
žalovanítvrdia,žežalobkyňamávočinimdlhy(nezaplatenépreddavkovéplatbynavody),majúmožnosť

domáhaťsvojhonárokunasúde.Jezrejmé,žetýmtoneodkladnýmopatrenímniejemožnátrvaláúprava
pomerov a vo veci samej bude potrebné riešiť vybudovanie nezávislej prípojky na vodu. Preto súd podľa
§ 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej a určil jej na
podanie žaloby lehotu 30 dní, ktorú považuje, s ohľadom na povahu žaloby a na povahu nariadeného
neodkladného opatrenia, za dostatočnú a primeranú.

Na základe vyššie uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešná, preto jej súd
priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 prvá veta C.s.p.)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)