Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117224671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117224671.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute
Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ AScq CEDEX 598 66, Francúzka republika, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava, Einsteinova 11/3677, IČO: 50 595 628, zastúpený advokátskou kanceláriou: URBÁNI

& Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: S. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J., V. XXX/XX, o zaplatenie 7 589,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2018, č. k. 10Csp/205/2017-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitraakosúdprvejinštanciepodľa§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23. mája 2018, č. k. 10Csp/205/2017-73 rozhodol:
I. Opravuje sa výrok I. rozsudku tak, že sa vypúšťa.
II. Opravuje sa výrok II. rozsudku tak, že správne znie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
6118,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 47,55 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od
21.2.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.4.2017 do zaplatenia,

110,42 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.7.2017
do zaplatenia, 110,42 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, 110,42
eur od 21.10.2017 do zaplatenia a 5186,25 eur od 18.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,22 %.

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť mu 7 589,61 eura s úrokom 18,65 % ročne z 7 589,61 eur od 21.07.2016
do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne z 7 589,61 eura od 21.07.2016 do zaplatenia. Uviedol,
že na základe zmluvy o úvere č. 19500 z 23.09.2015 poskytol žalovanému úver 8 188,50 eura za
účelom kúpy motorového vozidla VOLKSWAGEN TRANSPORTER, ktorý mu bol žalovaný povinný vrátiť

podľa finančného plánu, t.j. v 72. mesačných splátkach vo výške 196,52 eura, splatných k 20. dňu v
mesiaci od 20.10.2015 do 20.10.2021, ale pretože si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, dostal sa do
omeškania so zaplatením splátok úveru viac ako 3 mesiace, vyhlásil celú pohľadávku za splatnú k 8. dňu
od odoslania oznámenia, t. j. k 13.01.2017. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
finančný plán, všeobecné podmienky, výpis z obchodného registra, upozornenie, účtu a pokus o zmier.

2.2. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku 18,65 % ročne z 7 589,61 eura od 14.01.2017
do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne z 7 589,61 eura od 21.07.2016 do 13.01.2017 bezodôvodnenia späť pred jej doručením žalovanému, preto súd v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní
23.05.2018 konanie v tejto časti zrejme nesprávne zastavil, pričom mal iba podľa § 145 ods. 3 CSP
pokračovať v konaní bez rozhodovania o zastavení v tejto časti, a preto uvedenú zrejmú nesprávnosť

podľa § 224 CSP a § 234 ods. 2 CSP opravil tak, že tento výrok vypustil.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP t.j. 01.11.2017, pretože
sa súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky

a ani zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov, nevyjadril a nespochybnil
ani žalobcom predložené listinné dôkazy, preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

4.1. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložil a zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 23.09.2015 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 19500, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca

sa zaviazal v zmluve poskytnúť žalovanému úver 7 950 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla
VOLKSWAGEN. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver spolu s úrokom 18,65 % ročne a zaplatiť
spracovateľský poplatok 238,50 eura a platiť poistenie 3,72 eura mesačne, v 72. mesačných splátkach
každú vo výške 196,52 eura, istinu a tak zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 14 149,44 eura. Prvá splátka
bola splatná 20.10.2015, každá ďalšia 20. deň v mesiaci, konečná splatnosť a doba trvania zmluvy

20.09.2021.

4.2. Z vyjadrenia žalobcu a priloženej prílohy k zmluve vyplýva, že úver bol skutočne 8 188,50 eura,
pretožežalobcadoúveruzapočítalajpoplatokzaposkytnutieúveru238,50eura.Vzmluvebolauvedená
odplata 22,67 %, priemerná RPMN 12,84 % a RPMN 21,80 %, ktorá nezodpovedá výpočtu určenému v

zmysle prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ak súd do vzorca T-tá odmocnina F / P 1 za
veličinu F dosadil sumu, ktorá sa má splatiť a za veličinu T dobu splácania úveru a zohľadní aj dátum
uzavretia zmluvy je správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov pri úvere 7 950 eur vo výške
23,52 % a pri úvere 8 188,50 eura vo výške 22,04 %. Žalovaný sa do omeškania trvajúceho 3 mesiace
a zároveň do trvalého omeškania dostal so splátkou splatnou 20.06.2016. Žalobca predložil súdu

upozornenie z 21.11.2016, ktorým žalovaného upozornil na možnosť požadovať predčasné vrátenie
celého úveru a vyhlásenie splatnosti z 05.01.2017 o tom, že úver je predčasne splatný, ktoré doručenie
žalovanému nepreukázal.

5. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,

3 a 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1. februára 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 9 ods. 2 písm. e/, k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

6.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka. Uvedená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaný, ktorý je fyzickou
osobou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri
rozhodovaníožalobeotvorilpriestorpreaplikáciu§52anasl.Občianskehozákonníka,ktorépredstavujú

základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch a to zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

6.2. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, zmluvy a prílohy k nej vyplýva, že neobsahuje všetky
obligatórne zákonné náležitosti, a to správnu výšku úveru a RPMN, ktorá je uvedená v neprospech

žalovaného ako spotrebiteľa podľa § 9 ods. 2 písm. e) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. Pretože v konaní nebolo sporné, že žalobca si splnil svoje povinnosti a úver 7
950 eur žalovanému poskytol, považuje sa tento úver pre absenciu uvedených obligatórnych zákonných
náležitosti za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný vrátil žalobcovi iba 1 831,80 eura, a pretože úver mu bol poskytnutý vo výške 7 950

eur, rozhodol súd, že je povinný vrátiť žalobcovi aj zostatok nesplateného úveru 6 118,20 eura (7950 -
1 831,80 = 6 118,20) eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.7.1. Ďalej prvoinštančný súd dôvodil tým, že žalobca ako dodávateľ má právo podľa zákonného
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že žalovaný ako spotrebiteľ je v omeškaní

so zaplatením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace a ak ho on upozornil v lehote nie kratšej 15 dní na
výkon tohto práva, jasne, určite a zrozumiteľne a ak sa tento právny úkon dostane do sféry dispozície
spotrebiteľa, pričom musí obsahovať náležité odôvodnenie, inak nevyvolá právne účinky.

7.2. Žalobca v konaní nepreukázal, že upozornenie z 21.11.2016, ktoré nasledovalo po uplynutí 3

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej 20.06.2016 sa dostalo do sféry dispozície
žalovaného skôr ako s doručením žaloby, a preto súd považoval túto podmienku za splnenú až k
16.11.2017 a žalobca mal preto požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie tejto splátky od
18.11.2017.

8.1. Konštatoval, že žalobca žalobou požadoval od žalovaného po čiastočnom späťvzatí aj zaplatenie

úroku z omeškania 5 % ročne z 7 589,61 eura od 14.01.2017 do zaplatenia. Pretože žalovaný vrátil
žalobcovi celkom 1 831,80 eura a pretože pri 72. splátkach úveru 7 950 eur pripadá na jednu splátku
110,42 eura (7 950 / 72 = 110,42), zaplatil tak žalovaný celkom 16 splátok a časť 17. splátky vo
výške 65,08 eura a s časťou vo výške 45,34 eura je tak v omeškaní, pričom táto splátka bola splatná
20.02.2017. Žalobcovi preto patrí úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka z uvedenej

častinezaplatenejčastisplátkyod21.02.2017dozaplatenia,zkaždejďalšejsplátkyod21.dňavmesiaci
do zaplatenia a to od 21.03.2017 do 21.10.2017 a od 18.11.2017 z celého nezaplateného zostatku istiny
5 186,25 do zaplatenia, pretože žalobcovi vzniklo na zosplatnenie úveru.

8.2. Pretože v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní 23.05.2018 v časti úroku z omeškania z 1 039,12

eura od 14.01.2017 do zaplatenia, z 110,42 eura od 21.01.2017 do zaplatenia, z 110,42 eura od
21.02.2017 do zaplatenia a z 6 118,20 eura od 18.11.2017 do zaplatenia prišlo z uvedeného dôvodu k
zrejmým nesprávnostiam, súd ich týmto opravným uznesením podľa § 224 CSP a § 234 ods. 2 CSP
opravil. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5
%, pretože základná sadzba ECB bola v prvý deň omeškania s každou splátkou 0,00 % a žalobcovi

patrí úrok o 5 bodov vyšší, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a v konaní v časti istiny úspešnejšiemu
žalobcovi priznal proti neúspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 61,22 %, pretože

žalobca bol úspešný v rozsahu 80,61 % (6 118,20 eura z 7 589,61 eura) a žalovaný bol úspešný v
rozsahu19,39%(1471,41euraz7589,61eura),pričom80,61-19,39=61,22%.Ovýšketrovrozhodne
vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ustanovenia §

355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, konkrétne proti II. a III. a IV. výroku
rozsudku, z dôvodov stanovených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

11. Poukázalnato,žežalobcasapodanoužalobouzodňa25.05.2017vrozsahučiastočnéhospäťvzatia

domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 7.589,61 Eur spolu s úrokom vo výške 18,65 %
p.a. zo sumy 7.589,61 Eur odo dňa 21.07.2016 do 13.01.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
p.a. zo sumy 7.589,61 Eur odo dňa 14.01.2017 do zaplatenia, ako aj trov konania.

12. Žalobca sa s rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k.: 10Csp/205/2017-73 zo dňa 23.05.2018,

nestotožňuje, toto rozhodnutie považuje za nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona. Nesúhlasil s názorom konajúceho súdu, že úverová zmluva medzi žalobcom
a žalovaným neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, a to správnu výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov, v dôsledku čoho konajúci súd vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov.

13.1. Citujúc ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinné v
čase uzavretia zmluvy, konštatoval, že v rámci Individuálnych podmienok Zmluvy o úvere č. 19500 je
žalobcom uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 21,80 %. Žalobca je všakpresvedčený o správnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov vyplývajúcej z úverovej zmluvy,
nakoľko pre jej výpočet žalobca využíva v súlade s článkom 5. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere
č. 19500 kvalifikovaný vzorec. Spomínaný článok 5. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere č. 19500

obsahuje presný vzorec spolu s vysvetlením jednotlivých komponentov dosadzovaných do tohto vzorca,
pričom tento vychádza z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13.2. Pokiaľ súd v rámci skúmania podmienok vykonal prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov

prostredníctvom kalkulačky nachádzajúcej sa na internetovom portáli, takýto prepočet nemožno
považovať za relevantný a hodnoverný dôkaz, pretože internetové kalkulačky pre výpočet RPMN
poskytujú len výpočet približný a orientačný, pričom získaný výsledok môže byť dokonca aj chybný.
Z odôvodnenia rozhodnutia dokonca nevyplýva spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov,
akým konajúci súd dospel k záveru, že uvedená výška RPMN je nesprávna. Z odôvodnenia rozhodnutia
Okresného súdu Nitra nielenže nevyplýva k akému výsledku a akým spôsobom súd dospel, ale tento

ani neuvádza, aké hodnoty a údaje vyplývajúce zo zmluvy použil pri svojom výpočte. Z týchto dôvodov
je zrejmé, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je v zmluve žalobcom uvedená
správne, a teda žalovaný nebol zo strany žalobcu žiadnym spôsobom zavádzaný o výhodnosti
poskytovaného úveru.

14.1. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal zo
zovšeobecnených a generalizovaných skutočností, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave. Súd
sa pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétneho prípadu nemôže uchyľovať k zovšeobecňovaniu
a paušalizovaniu určitých skutočností a javov, pretože následné rozhodnutie súdu založené na
generalizovanýchskúsenostiachnemôževychádzaťzospravodlivoaobjektívnezistenéhoskutkovéhoa

právnehostavu,včohodôsledkutakétorozhodnutieodporujenielenzákonu,aleajzásadámaprincípom
demokratického a právneho štátu. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 36/2010: „Ak všeobecný súd vyhodnotil skutkový stav
iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, jeho postupom boli
porušené základné práva sťažovateľa.“

14.2. Má za to, že rozhodnutie Okresného súdu Nitra je v tejto časti nesprávne a nepreskúmateľné,
pretože pri posudzovaní žalobcovho nároku vôbec nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom
a z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal. Konajúci
súd nesprávne posúdil obsah úverovej zmluvy, v dôsledku čoho nesprávne posúdil poskytnutý úver

žalobcom žalovanému ako bezúročný a bez poplatkov, aj napriek skutočnosti, že predmetná úverová
zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobca namietal postup Okresného súdu Nitra,
ktorý odmietol vykonať navrhované dôkazy právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom dňa
23.05.2018.

15.1. Odvolateľ poukázal aj na to, že konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že žalobca
v konaní nepreukázal, že upozornenie adresované žalovanému sa dostalo do jeho dispozície skôr
ako žaloba, z dôvodu čoho priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo zosplatnenej istiny len
od dátumu 18.11.2017. Žalobca však túto skutočnosť považoval za nespornú, nakoľko počas celého
konania nebolo žalovaným žiadnym spôsobom spochybnené a popreté doručenie písomnosti žalobcu,

a to ani Upozornenia zo dňa 21.11.2016, ani Vyhlásenia splatnosti a výzvy na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 05.01.2017.

15.2. S poukazom na citované ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca
považoval vyššie uvedené skutočnosti za nesporné, keďže žalovaný ich žiadnym spôsobom nepoprel.

Nespornosť skutkového tvrdenia je daná de facto, ak protistrana vyhlási, že tvrdenie je pravdivé alebo
uvedie rovnaké tvrdenie, alebo je nespornosť tvrdení daná de iure, čo znamená, že sa aplikuje právna
domnienka, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo
ho poprela neúčinne. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistené a na ich preukázanie už
dokazovanie nevykonáva. Ak sporová strana neunesie dôkazne bremeno popretia skutkových tvrdení

nastupuje tak uplatnenie domnienky vyplývajúcej z ustanovenia § 151 Civilného sporového poriadku,
a teda že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Nakoľko konajúci súd túto skutočnosť spochybnil
až na pojednávaní, právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie ďalších dôkazov, pričom súd tomuto
návrhu nevyhovel a ďalšie dôkazy nepripustil.15.3. Vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii však nemožno vylúčiť predloženie nových dôkazov alebo
tvrdení až na pojednávaní, ak sú dôvodné a zároveň predstavujú bezprostrednú reakciu na nové

skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na doteraz uvedené žalobca má za
to, že postupom konajúceho súdu mu bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie a následne aj
spravodlivé a zákonné rozhodnutie, pričom týmto postupom súdu došlo zároveň k porušeniu princípu
kontradiktórnosti konania.

16.1. Zhrnúc doteraz uvedené žalobca zastáva názor, že nie sú dané žiadne právne relevantné dôvody,
ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy
uzavretejmedzižalobcomažalovaným,čoznamená,žesúdbezoporyvobjektívnezistenomskutkovom
stave žalobu žalobcu v časti bezdôvodne zamietol.

16.2. Rozsudok Okresného súdu Nitra žalobca považuje zároveň za arbitrárny a nepreskúmateľný,

lebo pri posudzovaní žalobcovho nároku vôbec nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom a z
odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal. Právny názor
okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru vychádza z
neprípustného formalizmu a zjednodušeného záveru o tom, že úverová zmluva je spotrebiteľská, kedy
žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, ako aj o tom, že úverová zmluva neobsahuje správny údaj o výške

ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy.

16.3. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré skutočnosti predkladané sporovými
stranamipokladalsúdzaspornéaktorézanesporné,akýmiúvahamisaprirozhodovaníspravoval,ktoré

dôkazy predkladané stranami vykonal, a ktoré nevykonal a na základe akých skutkových a právnych
skutočností dospel k rozhodnutiu z časti zamietnuť podanú žalobu. Vyjadrenia a právne názory, ktoré
súd v rozsudku vyslovil sú nesprávne a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu.
Okresný súd Nitra svojím postupom nepochybne znemožnil žalobcovi preukázať opodstatnenosť svojho
nároku a predložiť navrhované dôkazy, čím tak žalobcovi odňal právo na spravodlivé súdne konanie a

rozhodnutie. Žalobca namietal aj výrok o trovách konania.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu
vyhovel a v zmysle ustanovenia § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania

alebo alternatívne v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň navrhuje, aby súd priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné, preto rozsudok v uvedenej
časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pre existenciu
závažných vád, pre ktoré nebolo možné napadnutý rozsudok potvrdiť, ale ani zmeniť.

20.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.21.1. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

21.2. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako

aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

22.1. Z citovaného ustanovenia § 219 ods. 4 CSP vyplýva, že zákonným následkom vyhlásenia
rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom, a to znamená, že konajúci súd ho už nemôže sám
zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným.

Prípadnú chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť súd môže dodatočne opraviť osobitným
opravným uznesením v zmysle § 224 CSP.

22.2. Už zo samotného textu ust. § 219 ods. 4 CSP je nepochybne jasné, že len čo súd vyhlási rozsudok,
je ním viazaný. To má za následok jednak to, že súd už nemôže vyhlásený rozsudok zrušiť alebo zmeniť,
jednak to, že písomné vyhotovenie rozsudku sa nesmie rozchádzať s jeho vyhláseným znením, takže

výrok rozsudku sa musí obsahom a znením zhodovať s tým, čo bolo vyhlásené.

22.3. Podľa § 224 CSP možno opraviť iba chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti
písomného vyhotovenia rozsudku. Pri posúdení otázky, či písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje
zjavné chyby v písaní, počítaní či iné zrejmé nesprávnosti je potrebné v prvom rade porovnať znenie, v

akom bol rozsudok vyhlásený, so znením v akom bol písomne vyhotovený (§ 220 CSP).

23. Verejné vyhlásenie rozsudku je zárukou spravodlivého konania a patrí k ústavným princípom
právneho štátu (Ústavný súd SR, II.ÚS 85/02). Neprichádza do úvahy, aby súd opravným uznesením
menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť, a to

ani vtedy, ak pri jeho vyhlásení neboli prítomné strany sporu.

24.1. Z obsahu spisu, a to zo zápisnice o pojednávaní dňa 23.05.2018 (č. l. 70) vyplýva, že Okresný
súd Nitra vyhlásil tento rozsudok:
„I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku 18,65 % ročne z 7589,61 eur od 14.1.2017 do zaplatenia a

úroku z omeškania 5 % ročne z 7589,61 eur od 21.7.2016 do 13.1.2017 zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6118,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 1039,12 eur
od 14.1.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.2.2017 do
zaplatenia, z 110,42 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, z 110,42
eur od 21.5.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.7.2017 do

zaplatenia, z 110,42 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, z 110,42 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, z 110,42
eur od 21.10.2017 do zaplatenia, z 6118,20 eur od 18.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,22 %“.

24.2. Súd prvej inštancie, ktorý bol viazaný týmto vyhláseným rozsudkom mal takýto výrok rozsudku
uviesťvpísomnomvyhotovenírozsudku,rozsudokodôvodniťvzmysle §220CSPaprípadnúchybu
v písaní, počítaní či inú zrejmú nesprávnosť mohol dodatočne opraviť opravným uznesením vydaným
podľa § 224 CSP.

25. V danom prípade však súd prvej inštancie absolútne nesprávne postupoval, keď rozsudok, ktorý
vyhlásil (výrok), vôbec nepremietol do písomného vyhotovenia rozsudku a ani ho tým neodôvodnil,
ale v písomnom vyhotovení rozsudku neprípustným spôsobom zmenil výrok vyhláseného rozsudku
(označeného ako „I. rozsudku“) považujúc ho za „opravný rozsudok“ v nasledovnom znení:

„I. Opravuje sa výrok I. rozsudku tak, že sa vypúšťa.
II. Opravuje sa výrok II. rozsudku tak, že správne znie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
6118,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 47,55 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od
21.2.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.4.2017 do zaplatenia,

110,42 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.7.2017
do zaplatenia, 110,42 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, 110,42 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, 110,42
eur od 21.10.2017 do zaplatenia a 5186,25 eur od 18.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,22 %“.

26. Vyhláseným rozsudkom bol prvoinštančný súd viazaný v zmysle § 219 ods. 4 CSP a ak pri
písomnom vyhotovovaní rozsudku si uvedomil, že výrok vyhláseného rozsudku je nesprávny, nemohol
ho už v žiadnom prípade zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku uviesť, že sa opravuje výrok I.
a výrok II. rozsudku. Viazanosť súdu vyhláseným výrokom rozsudku znamená, že ho už konajúci súd
nemôže zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie výroku rozsudku zhodné s výrokom

vyhláseným.

27. Uvedený nesprávny procesný postup súdu predstavuje pochybenie súdu, ktorým bola znemožnená
realizácia práv strany sporu a odôvodňuje jednoznačný záver, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, v dôsledku ktorého rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení a navyše je
zmätočné, a keďže tento nedostatok pre jeho povahu a intenzitu nemožno napraviť pred odvolacím

súdom, odvolací súd musel napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28.1. Napadnutý rozsudok je navyše aj nepreskúmateľný, pretože ničím neodôvodnil, prečo považoval
za sporné skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe a v priebehu konania, ktoré žalovaný ako protistrana

výslovne nepoprela v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že stranu sporu zaťažuje
procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany; z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti predložené žalobcom
pokladal za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval.

28.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN), na základe ktorého dospel k záveru o nesprávnosti žalobcom uvedenej a
požadovanej výšky RPMN a prvoinštančný súd tiež nijako neodôvodnil výrok o zamietnutí žaloby vo
zvyšku, čo je ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku predstavujúcim porušenie
práva na spravodlivý proces z hľadiska práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

29.1. V súvislosti so základným rámcom práva na spravodlivé súdne konanie a právom na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít: Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04.

29.2. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

29.3. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre týkajúcej sa práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť
svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd
splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so
zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (V. c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
bod 29; E. G. c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

30.1. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože prvoinštančný súd nesprávnymprocesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30.2. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, v ktorom odstráni vytýkané nedostatky, bez toho, aby musel opätovne rozhodovať
o čiastočnom späťvzatí žaloby (č. l. 31-32), keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej
doručením žalovanému, a tak bude konať a rozhodovať o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení
konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 CSP), odstráni vytýkané nedostatky a vo veci rozhodne a svoje

rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby bolo preskúmateľné.

31.1. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
31.2. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).