Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/70/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119227165
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119227165.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: SetCar sk, a. s.,
so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja,
advokát, so sídlom I., Y. X, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej: JUDr. Felix Neupauer, advokát,
s miestom výkonu činnosti H. - mestská časť G. I., S. T. X/A, o zaplatenie 369,60 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/20/2019-86 zo dňa 13.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 369,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 442 ods. 1, § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.

3. Súd prvej inštancie akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu. Podľa súdu prvej
inštancie bolo preukázané, že škoda v uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá
bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného X. Y. za prenájom
náhradného vozidla podľa zmluvy o prenájme vozidla č. 501/40 vo výške 633,60 eur. Ďalej bolo
preukázané, že došlo k úhrade predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v
zmluve o postúpení pohľadávky v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom X. Y. a to v
celej výške 633,60 eur. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenej
v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 13.07.2018, pričom vychádzal z oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 20.11.2018, podľa ktorého bolo zrejmé, že žalovaný plnil časť škody v sume 264,- eur, nakoľko uznal
vyčíslenú škodu spočívajúcu v prenájme motorového vozidla len za 5 dní a uvedené žiadnym spôsobom
nezdôvodnil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom
skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 CSP tieto tvrdenia preukázať, čo však
žalovaný neuskutočnil.

Podľa súdu prvej inštancie nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením
náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá
bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom preukázaná. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že
poškodený, teda právny predchodca žalobcu z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo
užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto
náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že teda bolo zaplatené, patrí do právneho
nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového
vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo.
Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu z účelne vynaložených
nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté
motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá
klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného
automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku
svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto
škoda majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané
tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Úhradou
nájomného vo sfére poškodeného nastala ujma, ktorá teda bola preukázaná v konaní jednak faktúrou
a jednak samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu, a teda
k vlastnej úhrade predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo
o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú
škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú
náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v
rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu
preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave,
a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom
náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli,
ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla,
ktorú teda namietal žalovaný, súd prvej inštancie poukázal na faktúru SECO AUTOTRANS s. r. o. za
opravu poškodeného vozidla, kde oprava bola ukončená až 05.10.2018, a nájom bol vyúčtovaný za
dobu od 17.09.2018 do 28.09.2018.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný vo všeobecnej rovine namietol dobu prenájmu
náhradného motorového vozidla, ale neuviedol a nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť
prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu. Naopak, poškodený jednoznačne
preukázal, že nemohol svoje motorové vozidlo používať. Nachádzalo sa v oprave a bol nútený vynaložiť
náklady za nájom náhradného motorového vozidla, kde svoje motorové vozidlo si vyzdvihol až po
ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné
motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou
nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné
za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom
období, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy
využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodenou.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto mu
súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.

4. V zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku žalovaný z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný
a arbitrárny. Rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí nepreskúmateľnosťou.
Žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie
ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej
konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho
konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces
vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 220

ods. 2 tretia veta CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd
prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vyporiadal s namietanou aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. Žalovaný má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom
konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že
poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom
vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra.
Poukazuje na ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením
predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu
(nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako
pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávka žalobcu. K úhrade faktúry pritom v uvedených
súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej
zmluve o postúpení, ako to uvádza prvoinštančný súd v rozsudku. Vychádzajúc z predloženej zmluvy
o postúpení, totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na
strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Postúpenie pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti a
vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky
z poškodeného na žalobkyňu. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v
otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu je preto zrozumiteľné a správne. Žalovaný akceptoval
postúpenie pohľadávky, čo je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na
účet žalobcu ako postupníka. Uvedené potvrdzuje predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého
nepochybne vyplýva, že žalovaný svojím konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
už v rámci likvidácie poistnej udalosti. V čase pred podaním žaloby tak žalovaný nemal najmenšiu
pochybnosť o postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné
plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených
nákladov za nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu. Nesúhlasí s namietanou arbitrárnosťou a svojvôľou súdu. To, že sa
žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte neznamená,
že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom
a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle
ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný. Zmenila
sa len oprávnená osoba, domáha sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. V čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky
podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. S rovnakým názorom sa stotožnil
aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018. Navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania
žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám pre
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí upravených v § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočne
odôvodnil svoje skutkové a právne závery, ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a
poukazuje na ne. Odvolacie námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné.

8. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý, nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,
právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, ale aj
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu
postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré
porušenie tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).

9. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci
skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje
právne závery, pričom objasnil, z akých úvah vychádzal. Súd prvej inštancie tak po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré je jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými
skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Treba však zdôrazniť, že len výnimočne, keď
písomné vyhotovenia rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody, alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť, a súčasne
aj dôvodnosť odvolania podľa § 365 písm. f/ CSP. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v
danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ktorým by
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

10. Žalovaný v konaní namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky, ktorá
je predmetom sporu. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.09.2018, uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným X. Y. ako
postupcom. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody - účelne
vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo
dňa 13.07.2018 na vozidle zn. Škoda Superb, EVČ: MW 16CAU. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné,
pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala 633,60 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že
dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo taktiež vo výške 633,60 eur.

11. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na postúpenie a zmluvu
o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho
úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. V konaní bol preukázaný
vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný nespochybnil, že
náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom
poistnej udalosti. Namieta však, že táto pohľadávka nemohla poškodenému ako postupcovi vzniknúť z
dôvodu, že faktúru za požičanie motorového vozidla nezaplatil. S uvedeným záverom sa však nemožno
stotožniť, pretože postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
fakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok

postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež
jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudla existujúcu žalovateľnú pohľadávku, ktorá zakladá
jej aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Odvolací súd nezistil rozpor právneho úkonu
postúpenia pohľadávky so zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Rovnako, pokiaľ
žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa
29. januára 2008, tento na súdený prípad nedopadá.

12. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny, a preto ho
vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešnou stranou sporu, preto mu patrí voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.