Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214066
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1312214066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Zuzana Kučerová, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C
143/2012-144 zo dňa 26.2.2015, proti uzneseniu č.k. č.k. 10C 143/2012-129 zo dňa 26.2.2015, proti
uzneseniu č.k. 10C 143/2012-132 zo dňa 26.2.2015, a proti uzneseniu č.k. 10C 143/2012-225 zo dňa

24.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/143/2012 -144 zo dňa
26.2.2015 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/143/2012 -129 zo dňa
26.2.2015 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/143/2012 -132 zo dňa
26.2.2015 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/143/2012 -225 zo dňa
24.9.2015 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 10C/143/2012-144 zo dňa 26.02.2015 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť majetkovú škodu 175 eur a
nemajetkovú ujmu v sume 165,96 eur.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá
vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere
číslo XXXXXXX navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných

dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného: G. I.. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15067/2011. Súdny exekútor
predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie povereniana vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu
poverenie registrované pod číslom: XXXX XXXXXX.

3. Žalobca dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky

podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotil ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal.

4. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy. V danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z. z., písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhraduškody,žalovanývšakdopodaniatejtožalobynažiadosťpozitívnenereagoval.Žalobcovivznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie o ňom. Žalobca vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70,- euro, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- euro,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- euro.

5. Návrh na zmenu súdneho exekútora podal po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho
neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov
žalobcu, ktorý mal podozrenie zo vzniku škody na jeho strane. Keďže exekučný súd po podaní
návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať, žalobca svojou
aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora aj

ďalších účastných orgánov, a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom a to
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- euro. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to
výlučne vplyvom nesústredenej činností exekučnému súdu sumu 175,- euro. Táto suma by nezaťažila
žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal
zákonom stanovenú dobu. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na
prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie
žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a

účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a nastalo riziko insolvencie povinného. Žalobca uviedol aj ďalšie dôvody na
podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s vyvolaným zásahom do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,

ktorá vyvolala u žalobcu, u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u jej majiteľov po city frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. Časové omeškanie v rozhodnutí exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu

spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.6. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 165,96 euro.
Výpočet nároku uskutočnil žalobca alikvotným pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa za každý rok

poznačený prieťahmi vzťahovala satisfakcia vo výške 20.000,- Sk t.j. 663,88 euro. Teda 663, 88 euro
za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 euro za mesiac, v danej veci bol exekučný
súd nečinný viac ako 111 dní. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia
poukázal žalobca aj na nálezy Ústavného súdu SR vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní (nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: III ÚS 203/06 -25,
kde bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného

roka a dvoch mesiacov, nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: III ÚS 235/04 -3, kde bolo žalobcovi priznané
finančné zadosťučinenie 30.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka/.

7. Žalobca ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym
orgánom, ktorý svojím konaním, nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane

žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.
Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo žalobcu na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca,
ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

8. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC/267/2012 -14 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. G. Q. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vo veci.

9. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov. Poukázal na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch

sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne označení povinní , nie sú uvedené spisové značky
príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež
poukázal na to, že celú dôkaznú povinnosť žalobca prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša žalobca sám. Ohľadne prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol ktoré kroky
podnikol na ich odstránenie, žalovaný mal za to že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je

oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 23.04.2012 boli doručené žalovanému dňa 23.04.2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa
27.09.2012 doručený Okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť
pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o
zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie
doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí po zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie

poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný pripustil, že v niektorých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
v prípadoch, ak exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 zákonač. 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v

disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov. Podľa názoru odporcu efektívnosť rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že Ústavný súd SR uznesením zo dňa 03.10.2012, I.ÚS 476/2012--12

rozhodoval o sťažnostiach žalobcu, pričom konštatoval, že za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie . Ústavný súd zastával názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe
nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie

práv žalobcu, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II.ÚS 93/03).

11. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným žalobcom v
návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pre
marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim

v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, lehota na
uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne, a to po troch rokoch od
momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Žalobca vyčíslil
uplatnenúškodunazákladepaušalizáciereálnychvecnýchnákladov,ktoréspočívalivadministratívnych
výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca a

to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175,- euro. Požadované paušálne sumy za
spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval žalovaný za nesprávne a účelové. Žalovaný
nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená, pretože
žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.

12. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu poukázal na viacero
ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného
zadosťučineniazazbytočnéprieťahy.Poskytovanávýškafinančnéhozadosťučinenianiejeautomatická,
táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 663,88
euro za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. vznik nemajetkovej ujmy

u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom žalobcom uvádzané pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom
konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet
konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou

činnosťouvytvorené.Sprihliadnutímnadobrémravyvzhľadomnauplatnenúnemajetkovúujmuodporca
dal do pozornosti súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/R4M/kb D/2010/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri
Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia

na ochranu spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa a to
najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, či súd poverenie vydá alebo nevydá s čím je spojená

vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdu.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

14. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 10C/143/2012 -35 zo dňa 15.10.2013 z
dôvodu hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie veci ktoré skutkovo spolu súviseli a týkali
sa tých istých účastníkov, v zmysle § 112 ods. 1 OSP, vedené na súde pod. sp. zn. 10C/143/2012,
sp. zn. 10C/144/2012, sp. zn. 10C/145/2012, sp. zn. 10C/146/2012, sp.zn. 10C/148/2012, sp. zn.

10C/149/2012, sp. zn. 10C/151/2012, spoločné konanie je vedené pod sp. zn. 10C/143/2012,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2013.

15. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C/144/2012 sa žalobca podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

náhrady trov konania. Žalobca ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX navrhol
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovení zo strany dlžníka, povinného: C.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14574/2011. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom: XXXX
023522. Žalobca dňa 10.05.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že

podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č.
k. 2NcC/252/2012 -18 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, návrhu navrhovateľa na postup v

zmysle § 12 ods.1 OSP nevyhovel.

16. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C/145/2012 sa žalobca podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

náhradytrovkonania.Žalobcaakooprávnenýsubjekt,veriteľzozmluvyoúverečísloXXXXXXX, navrhol
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovení zo strany dlžníka, povinného: G. G.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14579/2011. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom: XXXX
031206. Žalobca dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že

podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
3NcC 226/2012-15 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v
Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

17. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 146/2012 sa žalobca podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhradytrovkonania.Žalobcaakooprávnenýsubjekt,veriteľzozmluvyoúverečísloXXXXXXX,navrhol

súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovení zo strany dlžníka, povinného : C. N.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 284/2002. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
XXXX XXXXXX. Žalobca dňa 10.05.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky
ustanovené exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre
exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9NcC/226/2012 -15 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

18. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 148/2012 sa žalobca podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

náhradytrovkonania.Žalobcaakooprávnenýsubjekt,veriteľzozmluvyoúverečísloXXXXXXX navrhol
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovení zo strany dlžníka, povinného: G. H.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 603/2002. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 021085. Žalobca dňa 10.05.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa §
44 ods. 8 Exekučného poriadku platného, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného

na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky
ustanovené exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre
exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9NcC/240/2012-15 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

19. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C/149/2012 sa žalobca podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 331,92 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania. Žalobca ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX navrhol

súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovení zo strany dlžníka, povinného: Q. F.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 1454/2003. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom: XXXX
027094. Žalobca dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako

dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
5NcC/239/2012-15 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava III v
Bratislave JUDr. Mária Zbyňovová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

20. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 151/2012 sa žalobca podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania. Žalobca ako oprávnený subjekt ,veriteľ zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX navrhol
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných

ustanovení zo strany dlžníka, povinného: F. G.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 1657/2005. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
OkresnémusúduBratislavaIIIapožiadalho oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúdpoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom: XXXX
XXXXXX. Žalobca dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
8Exekučnéhoporiadku, ktorý nerozhodol o podanomnávrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonom

stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
2NcC/220/2012 -18 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v

Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, sudkyňa JUDr. U. X. bola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania vo veci, návrhu navrhovateľa na postup podľa § 12 ods.1 OSP nevyhovel.

21. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.02.2015, na ktoré sa právny zástupca žalobcu
nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, žiadal súd o odročenie pojednávania z
dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania.

22. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané,
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, návrh žalobcu na prerušenie konania žiadal zamietnuť nakoľko
nie je daný žiaden relevantný dôvod na prerušenie konania, vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol,
aby súd v konaní ďalej riadne pokračoval a návrh v celom rozsahu zamietol.

23. V danom prípade súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, prihliadol na obsah spisu
a vykonané dôkazy, podľa § 101 ods. 2 OSP. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za
podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (Uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Súd neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavili tým, že sa na
pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie včas predvolaní viac ako päť dní pred termínom
pojednávania, podľa § 115 ods. 2 OSP a tým si účastníci sami zmarili možnosť realizovať na
pojednávanísvojeprocesnéprávaaoprávnenézáujmy. Súdposkytolúčastníkom,ichzástupcomreálnu
možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy, túto možnosť nevyžili a takéto správanie zákonodarca

nedovoľuje.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými návrhmi ktoré boli spojené
na spoločné konanie, s vyjadrením odporcu k podaným návrhom žalobcu, obsahom pripojených
exekučných spisov a zistil nasledovný skutkový stav.

25. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 34Er/2117/2003 (10C/143/2012) súd zistil, že
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 20.10.2003 na Exekútorskom úrade v Košice 2,
u súdneho exekútora Ing. Bc. L. G. návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: G. I., na vymoženie
peňažného plnenia vo výške 14.300,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, ktorý

bol zaregistrovaný pod EX 885/2002.

26. Dňa 03.11.2003 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 34Er/2117/2003. Dňa 06.11.2003 Okresný súd Bratislava III
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX

XXXXXX na základe vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
25Cb 269/02-32 zo dňa 20.05.2003.

27. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu

dňa 24.02.2011. Uznesením č. k. 34Er/2117/2003 -14 zo dňa 09.03.2011 súd návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa
22.10.2011.

28. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 36Er/2753/2002 (10C/144/2012) súd zistil, že

Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 14.10.2002 na Exekútorskom úrade v Bratislave,
u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: C. I. na
vymoženie peňažného plnenia vo výške 17.030,- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 885/2002.29. Dňa 16.10.2002 podal súdny exekútor žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36Er 2753/2002. Dňa 29.10.2002 Okresný súd Bratislava

III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na
základe vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č.k.
42Rob 478/02-6 zo dňa 08.07.2002.

30. Dňa 06.10.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal

súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 14.12.2010.Uznesením č. k. 36Er/2753/2002 - 12 zo dňa 02.02.2011 súd návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť
dňa 02.03.2011.

31. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 35Er/560/2004 (10C/145/2012) súd zistil, že

Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 6.5.2004 na Exekútorskom úrade Šaľa, u
súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: G. G. na
vymoženie peňažného plnenia vo výške 7.800,- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 762/04.

32. Dňa 13.05.2004 podal súdny exekútor žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 35Er 560/2004. Dňa 19.05.2004 Okresný súd Bratislava III
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na základe
vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/67/02-27 zo dňa
31.10.2002.

33. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 03.03.2011. Uznesením č. k. 35Er/560/04/ - 18 zo dňa 12.04.2011 súd návrhu oprávneného
vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 14.06.2011.

34. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 36Er/880/2002 (10C/ 146/2012) súd zistil, že
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 21.05.2002 na Exekútorskom úrade Bratislava,
u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: C. Danihel,
na vymoženie peňažného plnenia vo výške 7.200,- Sk s príslušenstvom, trov konania

a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 284/2002.
35. Dňa 23.05.2003 podal súdny exekútor na súde žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36Er/880/2002. Dňa 28.05.2002 Okresný
súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na
základe vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k.

Rob/1388/02-5 zo dňa 19.02.2002.

36. Dňa 06.10.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 14.12.2010. Uznesením č. k. 36Er/880/2002 - 11 zo dňa 25.01.2011 súd návrhu oprávneného na

zmenu exekútora vyhovel.

37. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 34Er/1536/2002 (10C 148/2012) súd zistil, že
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 30.07.2002 na Exekútorskom úrade Bratislava,
u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: G. H. na

vymoženie peňažného plnenia vo výške 12.240- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 603/2002

38. Dňa 01.08.2002 podal súdny exekútor žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 34Er/1536/20032. Dňa 29.07.2003 Okresný súd Bratislava

III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na
základe vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 18Cb/76/01
-33 zo dňa 21.10.2002.39. Dňa 6.10.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 28.03.2011. Uznesením č. k. 34Er/1536/2002 - 14 zo dňa 09.05.2011 súd návrhu oprávneného na

zmenu exekútora vyhovel.

40. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 35Er/1708/2005 (10C 151/2012) súd zistil, že
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 06.09.2005 na Exekútorskom úrade Košice 2,
u súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihála návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: F. G., na

vymoženie peňažného plnenia vo výške 7.200,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov
exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 1657/05.

41. Dňa 17.10.2005 podal súdny exekútor žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 35Er /1708/2005. Dňa 25.10.2005 Okresný súd Bratislava III
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na základe

vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/179/04 -40 zo
dňa 29.05.2004.
42. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 08.02.2011. Uznesením č. k. 35Er/1708/2005 - 13 zo dňa 13.04.2011 súd návrhu oprávneného

na zmenu exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
01.05.2012.

43.Zobsahupripojenéhoexekučnéhospisuokresnéhosúdusp.zn.34Er/1088/2003 (10C/149/2012)
súd zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 14.05.2003 na Exekútorskom

úrade Šaľa, u súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:
Q. F. na vymoženie peňažného plnenia vo výške 42.960,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov
exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 480/03.

44. Dňa 26.05.2003 podal súdny exekútor žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, pričom

uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 34Er/1088/2003. Dňa 05.06.2003 Okresný súd Bratislava III
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. 42
Rob/2456/02-6 zo dňa 19.08.2002.

45. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 14.04.2011. Uznesením č. k. 34Er/1088/2003 -13 zo dňa 17.05.2011 súd návrhu oprávneného
na zmenu exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa
23.06.2011.

46. Okresný súd právne danú vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods.
1 a 2, § 15 ods.1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov.

47.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žeprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokuna
náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli doručené žalovanému dňa 23.04.2012. Predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody má obligatórny charakter, podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde

nie je možné uplatniť skôr, než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred
príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného
nároku na súde. Žalobca podal návrhy na súd dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty
od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaný
neuznal nárok žalobcu, čo vyplynulo z vyjadrenia žalovaného, do šiestich mesiacov od podania žiadosti

neuspokojil nárok na náhradu škody, preto mal súd za to, že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania
súdu uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný a preto je daná právomoc súdu vec
prejednať a rozhodnúť.48. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v súdnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

49. Z obsahu pripojených exekučných spisov mal súd preukázané , že exekučné konania sa začali pred
01.09.2005:
- sp. zn. 34Er/2117/2003, dňa 20.10.2003 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa
03.11.2003 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa

09.03.2011 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 36Er/2753/2002, dňa 14.10.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa
16.10.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
06.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
-sp.zn.35Er/560/2004,dňa06.05.2004oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,dňa 13.05.2004
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 23.11.2010

oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 36Er/880/2002, dňa 21.05.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa 23.05.2002
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 06.10.2010
oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 34Er/1536/2002, dňa 30.07.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa

01.08.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
06.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 34Er/1088/2003, dňa 14.05.2003 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa
26.05.2003 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.

50. V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie §44 ods. 6 Zák.č.233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky

pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

51. Uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora

ako tvrdil žalobca, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 s poukazom na § 238 ods. 1 zák.
č. 233/1995 Z. z., konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005,
ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje
ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s
výnimkou ustanovenia §44 ods.7 Exekučného poriadku.

52. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

53. Z pripojeného exekučného spisu sp.zn. 35Er/1708/2005 súd zistil, že oprávnený dňa 06.09.2005
podal návrh na vykonanie exekúcie u exekútora Bc. Karola Mihála podľa ustanovenia § 44 ods.8
Exekučného poriadku , návrhom zo dňa 22.11.2010 oprávnený žiadal o zmenu súdneho exekútora,

exekučný súd vyzval súdneho exekútora dňa 27.01.2011 o zaslanie exekučného
spisu spolu s vyúčtovaním trov exekúcie za účelom rozhodnutia o návrhu na
zmenu exekútora od oprávneného, exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal dňa 14.02.2011 zaslal súdu
vyčíslenie trov exekúcie a navrhol, aby súd vydal uznesenie a priznal mu náhradu trov exekúcie ako
pôvodného exekútora, Okresný súd Bratislava III dňa 13.04.2011 v exekučnej veci vydal uznesenie č.k.

35Er/1708/2005 -13, žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a určil doteraz vynaložené trovy exekúcie pôvodného
súdneho exekútora vo výške 61,82 eur.54. Uvedený postup exekučného súdu a dĺžku konania nemožno považovať za nesprávny úradný
postup, ktorý by mal za následok prieťahy v konaní, je plne odôvodnený potrebou vykonať vo veci
pred rozhodnutím aj iné úkony, vyzvať pôvodného exekútora na vyjadrenie k podanému návrhu,

vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnúť o
trovách pôvodného exekútora v zmysle ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku s tým, že
účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

55. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom je
akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota, nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne
v súlade so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené dôvody súd nemal
preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetných exekučných
konaniach) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

56. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III ÚS 59/05).
Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na

lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 ústavy SR (I.ÚS 63/00). Nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy
v súdnom konaní.

57. Súd nie je oprávnený v konaní o náhradu škody preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. V súdnom spise sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného
na prieťahy v konaní . Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 3.10.2012, I.ÚS 476/2012-12 rozhodoval

o sťažnostiach žalobcu, pričom konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie
je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie
práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel
základného práva sťažovateľky podľa čl.48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie (m.m. II.ÚS 93/03).

58. K námietke žalobcu, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania súd uviedol, že exekútor môže začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na
jej vykonanie. Súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol oprávnený vykonávať exekúciu a preto zmena exekútora nemala
ani bezprostredný vplyv na povinného. Pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemôže len z titulu uvedenej procesnej nesprávnosti bez ďalšieho, zodpovedať za všetko čo nastalo
v čase po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do

rozhodnutia a nemohlo ani dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

59. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 175,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutie o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie
a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom sumu 50,- euro, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- euro. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli
vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Žalobca v konaní skutočnú škodu predstavujúcu
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy avymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho uplynulo súdu ničím nepreukázal. Súd na listinný
dôkaz žalobcu, znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný Ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave, ktorý bol zaregistrovaný pod Spr. č. 3272/2014 neprihliadol, nakoľko sa jedná o

všeobecný znalecký posudok ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012, neuvádza sa presný
výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky v jednotlivých konaniach, z uvedeného dôvodu
posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné vyčíslenie škody, ku ktorej by malo
dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne jednostranný, vychádza iba z údajov
poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných

nákladovsúdnepovažovalzazmenšeniemajetkupoškodenéhoanizaušlý majetkovýprospech.Taktiež
z obsahu spisu mal súd preukázané, že v danej veci žalobca nezaslal žiadne urgencie adresované
exekučnému súdu, navyše postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát
zodpovedať za škodu.

60. Žalobca vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu

a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu ,nakoľko vzťah
príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je
sprostredkovaný. Žalobca k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok, ktoré boli
predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a udržiavanie
systému patrí do podnikateľskej činnosti, ktorú musí žalobca vykonávať. Nutnosť spravovať pohľadávku

oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel vymáhať pohľadávku formou
exekúcie, ide o náklady ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie. Súd mal za to, že
žalobca nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

61. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v jednotlivých konaniach, ktoré boli spojené v

predmetnej veci vo výške 165,96 eur, vo výške 221,28, vo výške 221,28 eur, vo výške 165,96 eur, vo
výške 387,24 eur, vo výške 331,92 eur, vo výške 221,28 eur a to alikvotným pomerom 55,- eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, nakoľko podľa jeho názoru bol v danej veci
exekučný súd bezdôvodne nečinný. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní

je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j.
660,- eur (660 eur : 12 = 55 eur). Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z.

Súdpoukázalnajudikatúru,podľaktorejodškodnenieprávnickejosobyzanemajetkovúujmuspôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo/rozsudok NS ČR sp .zn. 30Cdo
675/2011/.

62. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov ako
je vyššie uvedené, tvrdenie žalobcu v podanom návrhu, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne
nečinný je navyše nepravdivé. Žalobca v konaní pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku
subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré

sú i rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej
ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné vychádzať z paušálnej
sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

63. Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súvislosti s

prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli
splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku žalobcom na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh v celom rozsahu zamietol.

64. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, v

spojení s ustanovením § 221 ods. l písm. f/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ OSP, platný a
účinný v čase vydania rozsudku a podania odvolania (súd prvej inštancie odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca; súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci;súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci). Z ustanovenia § 101 ods. 2 OSP vyplýva, že možnosť súdu
konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená splnením formálnej podmienky spočívajúcej v podaní
žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie
preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v jeho neprítomnosti.

Z neúčasti sa ospravedlnil, pričom trval na osobnej účasti právneho zástupcu a žiadal o odročenie
pojednávania. Ak napriek tomu súd konal a rozhodol v neprítomnosti jeho a jeho právneho zástupcu,
odňal mu možnosť konať pred súdom. V žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie,
je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach, v rozpore s judikatúrou Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovania práva na nestranný
súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012, sp.zn.
11NcC/46/2012, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 345/2009, I.ÚS

27/1998, III. ÚS 16/2000. Podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovanej, z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
rozsudku, k dôkazom, ktoré vykonal. Za tohto stavu došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti,
k porušeniu práva na súdnu ochranu, k odňatiu možnosti konať pred súdom. Konečné (meritórne)

rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že
súdvrovnakomrozhodnutírozhodolozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniapodľaustanovenia§109
ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému je prípustné odvolanie; a tak v čase podania odvolania proti rozsudku
o zamietnutí žaloby vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Dôsledok správania súdu prvej inštancie, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia

účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu, zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu; meritórne rozhodnutie je prinajmenšom
predčasné. Súd prvej inštancie pochybil, keď uvádzal, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia
boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie
zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti

exekučného súdu, je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení,
ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Bolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom
- listinami založenými v exekučnom spise; za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej
žalobe, mal mu súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, právnym, otázkam nastoleným

samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil
sám. Ak súd zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo
všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Majú
právo vyjadriť sa aj k dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je dôležité to, či tieto

skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom
súdneho procesu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Súd sa zaoberal
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Úplne však ignoroval všetky tvrdenia

o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu
výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu, je arbitrárne. Skutkový dej a skutkový základ v tomto
konaní je jedinečný, súd ale odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými

tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupujú tí istí účastníci, v ktorých bol
rozdielny skutkový dej, a teda skutkový základ. Nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu
v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformovanédo podoby trov exekúcie. Dlžník nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli
z iného právneho titulu. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného
súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Vyčíslenie škody vychádzalo z jeho účtovnej agendy,

pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií, nie je
možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné, obchodné zmluvy. Výšku škody
chcel preukázať znaleckým posudkom, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvej inštancie nevysvetlil,
prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Sám súd
pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie
súduprvejinštanciepovažujezavnútornerozporné.Vsúvislostismajetkovouujmouanalyzujeokolnosti,
ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie tiež pochybil, keď rozhodol skôr, ako rozhodol o jeho žiadosti o prerušenie konania. V tejto

súvislosti poukázal na judikatúru krajských súdov (mutatis mutandis Krajského súdu v Žiline sp.zn.
9Co/174/2014). Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na opätovné prejednanie.

65. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

66. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 10C/143/2012 -225 zo dňa 24.9.2015, uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 eur, položkou č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov.

67. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že uznesenie neobsahuje
žiadne skutkové a právne dôvody. Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok
vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Znamená to, že spoplatneniu nepodliehajú ďalšie

úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je to pri položke l sadzobníka súdnych
poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého v čl. II bod 3 sa žaloby budú spoplatňovať podľa položky č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov.
Z pozmeňovacích návrhov poslancov K. G., O. R., N. N. a M. L. vyplýva, že v nadväznosti na zrušenie

vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok
pre tieto žaloby v sume 20,-- €, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zákona
(opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym
návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa

nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby, ale ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne
nižší. Zdôraznil, že podal odvolanie a nie návrh na začatie konania vo veci samej. Súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Jeho právny záver je v súlade s
publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 29.3.2007, sp.zn. 4Cdo/39/2007, z ktorého vyplýva, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v

prílohe zákona č. 71/1992 Zb., sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Podľa čl. 59 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a
ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené
jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o

súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech
poplatníka“. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Konanie súdu
prvého stupňa napadnutým uznesením predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.
l, čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. Použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia
súdneho poplatku vylúčené. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky, a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho podľa ustanovenia § 18c a zákona č. 71/1992
Zb. z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov

účinnýchdo30.9.2012,ikeďsastanúsplatnýmipo30.9.2012.Návrhnazačatiekonaniavprejednávanej
veci podal pred 1.10.2012, teda pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti
s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Do 30.9.2012 podľa § 4 ods. 1
písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne

oslobodené. Jeho právny názor potvrdil medzi iným aj Okresný súd Komárno, Okresný súd Rimavská
Sobota. Navrhol preto, aby súd prvého stupňa postupom podľa ustanovenia § 210a OSP jeho odvolaniu
vyhovel. V opačnom prípade navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť bez náhrady.

68. Okresný súd uznesením č.k. 10C/143/2012 -129 zo dňa 26.2.2015 zamietol návrh žalobcu na

prerušenie konania sp.zn. 10C/143/2012 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci
nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Žalobca v podaní zo dňa 19.02.2015 uviedol, že
z dôvodu dosiahnutia ochrany podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, v zmysle článku

127 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie jeho základných práv a slobôd spôsobené rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave, zároveň navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh odôvodnil tým, že už

v podanom návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený
prejednávaním a rozhodnutím veci. Ďalej uviedol, že mu bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o
tom, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto
rozhodnutím žalobca zásadne nesúhlasí tvrdí, že sú tu dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov
Okresného súdu Bratislava III. Vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR v konaní o ktorej

sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. a ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Spolu s návrhom
na prerušenie konania zaslal súdu Sťažnosť na Ústavný súd SR bez uvedenia dátumu a dôkazu o
doručení sťažnosti.

69. Okresný súd uvedený návrh na prerušenie konania právne posúdil podľa § 109 ods. 1, písm. b)
veta prvá OSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť. Podľa § 109 ods. 2, písm. c) OSP., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam, pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP okresný súd vychádza z toho, že toto ustanovenie upravuje obligatórne prerušenie konania, súd
má povinnosť prerušiť konanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú, ide o prípady v ktorých je súd viazaný rozhodnutiami iných
vnútroštátnych a medzinárodných súdnych orgánov (§ 135 ods. 1 OSP). Žalobca podaný návrh na

prerušenie konania odôvodňoval tým, že podal sťažnosť na Ústavnom súde SR z dôvodu porušenia
jeho práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces a na zákonného sudcu. Podanie
takejto sťažnosti, ktoré žalobca v danom prípade ani nepreukázal nie je dôvodom na prerušenie konania,
nepreukázal, že by jeho sťažnosť bola Ústavným súdom SR prerokovaná a prijatá na ďalšie konanie,
sťažnosť sa navyše týka len procesnej otázky rozhodnutia nadriadeného súdu. Nakoľko rozhodnutie

súdu nezávisí od výsledku konania o podanej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR, nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia.

70. Okresný súd pre doplnenie uviedol, že z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že odvolací súd v
obdobných veciach rozhodol a uviedol, že podmienky na prerušenie konania splnené neboli, nakoľko

odvolaciemu súdu aj z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti je známe, že Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavné sťažnosti žalobcu v skutkovo a právne totožných veciach pre nedostatok svojej
právomoci odmietal. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP upravuje fakultatívne prerušenie
konania, súd môže konanie prerušiť, keďže tu ide len o procesnú možnosť súdu, nie však povinnosťsúdu prerušiť konanie. Vo vzťahu k prerušeniu konania podľa daného ustanovenia je nutné podotknúť,
že tu nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si
súd nebol oprávnený vyriešiť, ale o otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený vyriešiť ako predbežnú

otázku. Súd pri úvahe o prerušení konania musí prihliadať na princíp hospodárnosti konania, lebo práve
hľadiskohospodárnostikonaniajeprirozhodovaníoprerušeníkonaniarozhodujúcimhľadiskom.Súdnie
je oprávnený prerušiť konanie ani vtedy, ak predbieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Sťažnosť žalobcu ani nezakladá také konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam, pre jeho rozhodnutie. Podanie sťažnosti na Ústavný súd SR

predstavuje mimoriadny opravný prostriedok s tým, že konanie pred Ústavným súdom sa nepovažuje
za občiansko-súdne konanie tak ako je uvedené v § 109 ods. 2 písm. c/ OSP.

71. Žalobca, ktorý podal návrh na prerušenie konania a zaslal spolu s návrhom na zrušenie nariadeného
pojednávania krátko pred vytýčeným pojednávaním, uvedené konanie žalobcu vedie k nehospodárnosti
konania a s poukazom na uvedené dôvody neboli splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle

citovaného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nevyhovel
návrhu žalobcu na prerušenie konania.

72. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 205 ods.
2 písm. a) ,
b) , c) a f) OSP. Namietal, že okresný

súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nekonkretizuje prečo sa v čase rozhodovania domnieval,
že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Považoval ho za nepreskúmateľné,
s poukazom na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2006, sp. zn. III.ÚS 25/06
. Nesúhlasil s tvrdením súdu
prvého stupňa, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi dôkazmi, keď návrh na

prerušenie konania, podal spolu ústavnou sťažnosťou v prílohe. Žalobca poukázal na to,
že v prejednávanom prípade, považuje zákonného sudcu za vylúčeného podľa § 14 ods.
1 OSP aj napriek
názoru krajského súdu v prejednávanej veci, keďže v skutkovo a právne rovnakých iných veciach,
Krajský súd v Nitre, Krajský súd v Trnave a Krajský súd v Prešove, vylúčili z prejednávania veci, všetkých

sudcov súdov prvého stupňa. S vedomím, že názor krajského súdu v prejednávanej veci neobstojí, pre
rozpor s rozhodovaním iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
a s vedomím, že žalobca podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu, nie je podľa
názoru žalobcu prípustné, aby sa v konaní naďalej pokračovalo a rozhodoval vylúčený sudca. Preto
malo byť konanie prerušené, až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby

sudcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

73. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 10C/143/2012 -132 zo dňa 26.02.2015 zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych

otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010.
Žalobcavpodanízodňa19.02.2015žiadal ozrušenienariadenéhopojednávania26.02.2015
zdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannostisúduasudcuapodalnávrhnaprerušeniekonania
dorozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnieoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrholpoložiťžalovaný

v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010. V uvedenom konaní sa žalobkyňa domáha náhrady škody, ktorej sa
mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. V konaní vystupujú na
strane odporcov v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2. rade

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa
HOOS Bratislava. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 rozhodol o
prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhol predložiť žalovaný v 1. rade, zodpovedanie prejudiciálnych otázok má preto v tomto konanízásadný význam. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému návrhu na prerušenie
konania dňa 25.2.2015 uviedol, že nie je daný žiaden relevantný dôvod na prerušenie konania. Popri
obligatórnych dôvodoch prerušenia konania dáva ustanovenie § 109 ods. 2 OSP súdu fakultatívnu

možnosť rozhodnúť o prerušení konania aj v prípade, že pred iným orgánom prebieha konanie v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Predmetom prejudiciálnych
otázok v konaní na Okresnom súde Prešov v sp.zn. 7C/6/2010 je vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej
moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi

zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a posúdenie otázky, či má byť
prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu
pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na predmet tohto konania, náhrada škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej údajnými prieťahmi exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o
zmenu súdneho exekútora nie je zrejmé, aké otázky a skutočnosti

relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o predmetných prejudiciálnych otázkach zodpovedané.
Mimo uvedeného odporca poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
22.12.2014, č.k. 12Co/127/2013 - 290, uznesenie Okresného súdu o prerušení konania a predložení
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na odvolanie samotného navrhovateľa proti
uzneseniu o prerušení konania zrušil vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti žalovaný navrhol súdu, aby návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, v
konaniach ďalej riadne pokračoval.

74. Okresný súd podaný návrh na prerušenie konania právne posúdil podľa § 109 ods. 2, písm. c) OSP,
podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam, pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto
konanie podnet. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP upravuje fakultatívne prerušenie konania ,
súd môže konanie prerušiť, keďže tu ide len o procesnú možnosť súdu, nie však povinnosť súdu
prerušiť konanie. Vo vzťahu k prerušeniu konania podľa daného ustanovenia je nutné podotknúť, že
tu nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si

súd nebol oprávnený vyriešiť, ale o otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený vyriešiť
ako predbežnú otázku.

75. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie, že Súdnemu
dvoru európskej únie boli predložené na zodpovedanie prejudiciálne otázky formulované v návrhu na

prerušenie konania v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C/6/2010. Z vyjadrenia
žalovaného mal súd preukázané, že z dôvodu odvolania proti uzneseniu o prerušení konania bol spis
predložený Krajskému súdu Prešov, ktorý uznesením č.k. 12Co/127/2013 zo dňa 22.12.2014 rozhodol
tak, že uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania a
predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na odvolanie samotného žalobcu proti

uzneseniu o prerušení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konanie o prejudiciálnych
otázkach z ktorého existencie žalobca odvodzuje dôvod na prerušenie konania tak ani nezačalo a teda
nenastal základný predpoklad na prerušenie konania. Predmetom konania na Okresnom súde Prešov
vo veci sp.zn. 7C/6/2010 je náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého nároku sa
domáha žalobkyňa, ktorá nie je účastníčkou tohto konania, pričom účastníci tohto konania žalobca a

žlaovaný vystupujú na strane žalovaných a zodpovedanie prejudiciálnych otázok, preto nemá význam
pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na uvedené skutkové a
právne závery súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania.

76. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2
písm. a/ OSP (platného a účinného v čase podania odvolania) a to, že súd prvej inštancie nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/ OSP, a to, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/ OSP a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol
v odvolaní, že opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázokspočíva vtom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu
je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť je náhrada

škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného
súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať podľa názoru žalobcu význam pre posúdenie postupu
exekučného súdu v prejednávanej veci, a s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej
republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Žalobca má za to, že tento

názor je potvrdený medzi inými, napríklad aj Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/355/2012, Okresným súdom Bratislava II, v konaní vedenom pod sp.zn.
19C/195/2012, Okresným súdom Pezinok v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/259/2012, ktoré pristúpili k
prerušeniu konania, až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach.
Žalobca má za to, že v konaní pred Okresným súdom Prešov vedeným pod sp. zn. 7C/6/2010, o
náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené

prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu, pričom
konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, a preto je daný dôvod podľa § 109 ods. 2 písm. c)
OSP (platný a účinný v čase podania odvolania) a je potrebné konanie o zaplatenie prerušiť, až
do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie

v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 7C/6/2010. Z týchto dôvodov navrhuje, aby
odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie.

77. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [(§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379 a §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku zákon č. 160/2015 Z.z.; ďalej „CSP“), ktorým bol s účinnosťou

od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (OSP)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
23.8.2017 (§ 378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu,

právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd po preskúmaní uznesení
č.k. 10C/143/2012-129 zo dňa 26.2.2015, č.k. 10C/143/2012 -132 zo dňa 26.2.2015 a č.k. 10C/143/2012
-225 zo dňa 24.9.2015 dospel k záveru, že odvolania žalobcu proti uvedeným uzneseniam nie sú
dôvodné a uznesenia sú vecne správne.

78. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny
a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, 2 CSP). Pre správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Podmienky, za ktorých rozhodol
súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, okolnosti, ktoré tomu predchádzali, náležitosti napadnutého

rozsudku, odvolanie, posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku.

79.Súdprvejinštancievovecivykonaldokazovaniesprávnymsmerom,znehovyvodilsprávneskutkové
závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z
ustanovenia § 157 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku). V ňom dal súd prvej

inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe žalobcu na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nevyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 OSP jednotlivo
i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

80. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých

svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v

spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami
sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č.59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp.zn. I.ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo/8/2008]. Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa

rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

81. Je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Štát (Slovenská republika), ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, zodpovedá za podmienok
ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. (okrem orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy)

a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody,c/rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbe,alebod/nesprávnym
úradným postupom (§ 2, § 3 ods. l citovaného zákona). Podľa citovaného zákonného ustanovenia
teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh orgánov verejnej moci uvedených v
ustanovení § 2 citovaného zákona o.i. aj nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia,

nezákonným rozhodnutím (nezákonne vydaným). Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2
citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát
však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky zodpovednosti, a to existencia
škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, nezákonné rozhodnutie,
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím. Ak nie

je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Je nespornou skutočnosťou,
že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a
slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky), rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby
konal niečo, čo zákon neukladá.

82. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn.
6NcC/267/2012-14, JUDr. Máriu Zbyňovcovú sudkyňu Okresného súdu Bratislava III nevylúčil z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C 143/2012.
Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavnú sťažnosť žalobcu o porušení jeho práv daným uznesením

Krajského súdu v Bratislave odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky
najejprerokovaniearozhodnutie.Znamenáto,ževčaserozhodovaniasúduprvejinštancienapadnutým
rozsudkom, v dôsledku podania ústavnej sťažnosti, bolo (dávno) rozhodnuté v neprospech žalobcu. V
danom prípade nie je daný odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodoval vylúčený sudca, práve
s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Ústavného súdu Slovenskej republiky

v prejednávanej veci. Neobstojí ani ďalší odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie
žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, keď konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a z tohto dôvodu
sa nemohol vyjadriť k predloženým a vykonaným dôkazom, nemohol predložiť znalecký posudok na
ustálenie výšky škody. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 26.02.2015 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu s dostatočným časovým predstihom, t.j. dňa 05.01.2015 (§ 115 ods. l, 2 OSP

platný a účinný v čase nariadenia pojednávania). Daného pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani
jeho právny zástupca, svoju neprítomnosť ospravedlnil dňa 19.2.2015 s tým, nepožiadali z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie za tohto stavu správne postupoval, keď konal
a rozhodol v ich neprítomnosti (§ 101 ods. 2 OSP); vychádzal pritom z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise. Súd prvej inštancie dal žalobcovi dostatočný časový priestor predložiť,

navrhnúť dôkazy, oboznámiť sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, na pojednávanie oboch strán,
právneho zástupcu žalobcu, riadne a včas predvolal; sám žalobca z vlastného rozhodnutia tento priestor
nevyužil. Svoju vlastnú pasivitu nemôže dávať na vrub súdu a v konečnom dôsledku využiť vo svoj
prospech.Žalobcanepreukázal,žepredzačatímpojednávaniasaospravedlnil asúčasnepožiadal
zdôležitéhodôvodu(presneoznačeného)oodročeniepojednávania.Znamenáto,žesúdprvejinštancie

poskytol účastníkom (aj právnemu zástupcovi žalobcu) reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené
záujmy. Ak túto možnosť nevyužili, osobitne odvolateľ, bez uvedenia dôvodov (ospravedlniteľných),
takéto chovanie už zákonodarca nedovoľuje v odvolacom konaní zohľadniť v ich prospech. Na tomto
miesteodvolacísúdzdôrazňuje,žežalobcapredzačatímpojednávaniasúdunepredložilnímspomínanýznalecký posudok, nestalo sa tak ani v odvolacom konaní. Napokon v súlade s ustanovením § 120
ods. l OSP (platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku) napriek povinnosti účastníkov označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Vo svojom

rozhodnutí vychádzal pritom z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. V odvolaní žalobca uvádzal
len všeobecné dôvody ohľadne spôsobených prieťahov v exekučnom konaní, neuvádzal konkrétne
skutočnosti,ktorýmibyspochybňovalvecnú aprávnusprávnosťrozsudkusúduprvejinštancie
v otázke dôvodnosti škody, nemajetkovej ujmy. Namietané skutkové tvrdenie v jednotlivých veciach, v
ktorých vystupujú tí istí účastníci, na rovnakom skutkovom a právnom základe, je dané práve tým, že

sám žalobca uvádza skutkový dej, základ, odôvodnenie odvolania rovnaké; rovnaké návrhy, odvolania,
vyjadrenia. Žalobca si nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno v
otázke vzniku a výšky škody, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od povinného (napr.
zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného v
čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú škodu. Rovnako
žalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzi(prípadným)nesprávnymúradnýmpostupomaprípadným

vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Všeobecné dôvody odvolania spočívajú aj v tom, že súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom nerozhodoval o prerušení konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2
písm. c/ OSP, a tak dôvody odvolania v uvedenej časti sú absolútne nenáležité.

83. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne

skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP ( platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku). V
ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe žalobcu
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nevyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením
§ 132 OSP jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania

najavo. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca,
nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý

argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej

republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k.
I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M
Cdo/8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový
stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo nato, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

84. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, má odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie
zato, že žalobca nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že už prvý
zákonný predpoklad, ktorým je nesprávny úradný postup, nebol splnený. Žalobca odvodzuje svoj nárok
na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu

na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu v zákonom
stanovenej lehote. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu
podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa
ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a

súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, žena rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora zákonodarca exekučnému
súdu nestanovil lehotu. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútora nebol v danej veci viazaný 30-dňovou zákonnou lehotou od doručenia návrhu oprávneného

na zmenu exekútora, a teda rozhodnutím o zmene exekútora až po jej uplynutí neporušil žiadnu zákonnú
lehotu a nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu. Vzhľadom na nesplnenie prvého z
kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z z.,
nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších predpokladov. Odvolací súd však pre úplnosť dodáva, že
sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal vznik, ani výšku

majetkovej škody.

85. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania ustanovením
§ 378, § 219 ods. 3 CSP, s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie
tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie;

účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo
veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo/218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo/186/2012,

7 Cdo/56/2011).

86. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10C/143/2012-225 zo dňa 24.9.2015 ako
vecne a právne správne (§ 387 ods. l, 2 CSP) z nasledovných dôvodov.

87. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh
a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie
a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku
výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. odvolacom konaní
je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten,
kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods.
1 písm. a/, ods. 4 zákona). Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo

žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5
ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6
ods. 2 veta prvá, druhá zákona). Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie
námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a

poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné
do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok,
alebo ktorým sa schválil zmier (§ 8 ods. l, 4 zákona). Z ustanovenia § 4 ods. l zákona bolo vypustené
písm. c/ (od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom) s účinnosťou od 1.1.2006

zákonom č. 621/2005 Z.z. S účinnosťou od l.7.2007 bolo zákonom č. 273/2007 Z.z. do § 4 ods. l zákona
vsunuté písm. k/ (od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom). Písm. k/
z ustanovenia § 4 ods. l zákona bolo vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.10.2012.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 286/2012 Z.z. vyplýva, že sa týmto opatrením

reaguje na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
na súdoch. V žalobách sú predmetom sporu istiny v sumách nezriedka presahujúcich milióny eur bez
toho, aby nároky žalobcov mali oporu v zákone. Oslobodenie od súdneho poplatku v súdnom konaní o
náhradu škody má pre súdy v konečnom dôsledku za následok výrazný nárast sporovej agendy, keďže v
štádiu predbežného prerokovania nároku v konaní pred ústredným orgánom štátnej správy nie je možné

nárokom žiadateľov z dôvodu právnej neopodstatnenosti vyhovieť. Pokiaľ sa v
súdnom konaní preukáže nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, prípadne jeho nesprávny úradný postup
a štát bude zaviazaný na náhradu škody, úspešnému žalobcovi v rámci náhrady trov konania súd
prizná i náhradu trov na zaplatenom súdnom poplatku. Žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky č.l sadzobníka súdnych poplatkov. Položka č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasťzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovvznenízmiena
doplnkov (ďalej len sadzobník) upravuje spôsob výpočtu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania,

ak nie je ustanovená osobitná sadzba. Podľa prvej vety bodu 3 poznámky k položke č. l sadzobníka
poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej (v dôsledku zmeny zákona
č. 71/1992 Zb. uskutočnenej zákonom č. 465/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2009). Za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba, v sume 20,-- € (položka č. 7a sadzobníka; od 1.10.2012).

Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zákona).

88. V ustanovení § 1 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe
zákona, ako správne uvádzal aj sám odvolateľ. Použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho

poplatku vylúčené. Poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie možno vyrubiť len tomu, koho zákon č.
71/1992 Zb. za poplatníka výslovne (jednoznačne) označuje, resp. komu poplatkovú povinnosť za návrh,
odvolanie, dovolanie explicitne ukladá (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 25.11.2010, č.k. IV. ÚS 387/2010-38). Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, žalobca podal
návrh na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C/143/2012

dňa 27.9.2012, odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal dňa 01.04.2015. Od 01.10.2012
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Napriek
skutočnosti, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania pred dňom 27.09.2012, odvolacie konanie,
bolo nepochybne začaté po 01.10.2012. Ako je uvedené vyššie zákonodarca rozlišuje medzi návrhom

na začatie konania, odvolaním, dovolaním. Vysvetlil, že v prípade, ak je sadzba poplatku ustanovená
za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v
odvolacom konaní. Preto ak nepochybne bolo odvolacie konanie začaté po 01.10.2012, odvolateľ je
povinný zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v
čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je v rovnakej

sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 01.10.2012). Zostalo irelevantné, že v sadzobníku
nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vydaného v
konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Samozrejme úplne
iná situácia by bola v prípade, ak by sa odvolacie konanie začalo do 30.09.2012, resp. ak by naďalej, aj
po 01.10.2012, konanie o náhradu škody, nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

požívalo vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, o čo ale v prejednávanej veci nejde.

89. Súd prvej inštancie postupoval vecne a právne správne, keď odvolateľovi vyrubil súdny poplatok
za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 10C/143/2012 -144 zo dňa 26.2.2015
v sume 20 eur. Súdny poplatok je uvedený v správnej sume. Z uznesenia vyplýva nezameniteľný a

nespochybniteľný dôvod vyrubenia súdneho poplatku, jeho výška, čas, spôsob, platobné miesto pre
splnenie poplatkovej povinnosti.

90. Odvolacísúdvotázkevzťahumedziprávomnaprístupksúduapovinnosťouzaplatiťsúdnypoplatok
odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa

19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky
súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať
zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre
ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za
obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

91. Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu
na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru

Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že žalobca žiadal prerušiť toto konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c)
OSP (platného a účinného v čase vydania uznesenia), v zmysle ktorého pokiaľ
súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa riešiotázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. písm.c) OSP (v súčasnosti § 164 CSP) upravuje tzv. fakultatívne
prerušenie konania, to znamená také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Rozhodujúcim

hľadiskom je tu zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania z hľadiska tohto ustanovenia
predstavuje skôr výnimku, ako pravidlo. Z uvedeného vyplýva, že strana v konaní síce
môže navrhnúť prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takémuto návrhu vyhovieť a je výslovne na
úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom predpokladanej prekážky konania, ktorého prerušenia
sa žalobca domáha,aj skutočne konanie preruší, alebo bude v ňom pokračovať. Odvolací súd poukazuje

na tú skutočnosť, že z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania nevyplýva existencia
zákonom predpokladanej prekážky konania, a teda nebola vôbec daná potreba prerušiť konanie vedené
naOkresnomsúde,podľaustanovenia§109ods.2písm.c)OSPavsúčasnostipodľa§164CSP(t.j.do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom
Prešov, sp. zn. 7C/62/2010). V štádiu konania, keď rozhodoval súd prvej inštancie, bolo uznesenie

Okresného súdu Prešov, č.k. 7C/6/2010- 269, zo dňa 07.10.2013, zrušené uznesením Krajského súdu
v Prešove zo dňa 22.12.2014, sp. zn. 12Co/127/2013, a teda prejudiciálne otázky neboli
predložené Súdnemu dvoru Európskej únie. Neexistovala teda prekážka postupu súdu vo veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/170/2012, nakoľko nebola daná taká skutočnosť, ktorá
byukladalazákonnúpovinnosťsúdukonanieprerušiťapočkaťnarozhodnutieSúdnehodvoraEurópskej

únie o prejudiciálnych otázkach. Žalobcom označené právne skutočnosti teda v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie netvorili zákonom tolerovanú prekážku ďalšieho pokračovania v konaní.

92. Okresný súd uznesením č.k. 10C/143/2012-129 zo dňa 26.2.2015 nevyhovel návrhu žalobcu na
prerušenie konania a konanie vo veci neprerušil a návrh zamietol. V odôvodnení uznesenia vychádzal

zo zistenia, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní.

93. Navrhovateľ podal návrh, aby súd konanie prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na

zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

94. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne
podporená okrem už pred súdom uvedeného tiež tým, že pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho

zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť
rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky
iným spôsobom, než z dokazovania na konaní a že do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

95. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP. dospel k záveru, že
návrh na prerušenie konania nie je dôvodný. Dôvodil tým, že o námietke zaujatosti bolo Krajským súdom
v Bratislave uznesením sp. zn. 5NcC/267/2012-15 na základe predchádzajúceho vyjadrenia zákonnej
sudkyne v tejto veci v súlade s ust. § 14 ods. 1.3 OSP právoplatne rozhodnuté tak, že z prejednávania
a rozhodovania tejto veci nie je vylúčená sudkyňa JUDr. G. , pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že absentuje dôvod, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti, že sudca bude postupovať
nestranne a nezaujato. Okresný súd zároveň pri neprerušení konania prihliadol na procesnú zásadu
hospodárnostikonaniaaústavnéprávoúčastníka,tedaajodporcu,naprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd prvého
stupňa na základe podkladov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia dôvodnosti návrhu

navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a
uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

96. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym skutkovým aj právnym záverom okresného

súdu v odvolaním napadnutom rozsudku aj uznesení o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie aj uznesení, ktorými boli zamietnuté návrhy žalobcu na prerušenie konania tak, ako sú
uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto rozhodol podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku potvrdením uvedených rozhodnutí.97. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto

mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

98. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).