Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913208007
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7913208007.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: N. C. A., A..P..U.. A. A.

O. X, K., T.: XX XXX XXX, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ O. V., G.. XX.X.XXXX, XXX XX E., X/ N.Í. O., G.. XX.X.XXXX, K. J. XXXX/XX, XXX XX
E., v konaní o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným
v 1.-3. rade povinnosť zaplatiť mu sumu X.XXX,XX Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - postupca Všeobecná úverová banka, a.s. a
žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Všeobecná úverová
banka a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 2. a 3. rade
na seba prevzali ručiteľský záväzok. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala
sumu 1.478,62 Eur, ktorá pozostávala z istiny 755,01 Eur, riadneho úroku 251,89 Eur, úroku z omeškania
116,17 Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 251,89 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení.

Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalovaný zároveň uznal aj náklady
inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z
omeškania počnúc dňom 15.2.2011, t. j. dňom nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXRo/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX bolo konanie
voči pôvodne žalovanému v 3. rade M. O. zastavené z dôvodu, že tento zomrel dňa 01.02.2010, teda
ešte pred podaním žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2014.

3. Dňa 28.6.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaných Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa I., ktorý vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.6.2014 (č.l.
51 spisu) uviedol, že v predmetnom prípade nastala konečná splatnosť uplatnenej pohľadávky dňa20.10.2008, pričom žalobca podal žalobu až dňa 21.5.2013 a z uvedeného dôvodu vzniesol námietku
premlčania. Uviedol, že žalobcom predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku

a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná Dohoda
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania. Jej právny význam a dôsledky sú pre väčšinu
spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľná je táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo
formulári z 25.9.2012 absolútne neplatná. Týka sa to aj dotazníka priloženého k Dohode o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ktorý je rovnako formulárom. Teda ak bola zmluvná
podmienka právoplatne určená za neprijateľnú, plnenie z nej alebo obdobnej zmluvnej podmienky nie
je možné priznať žiadnym súdnym rozhodnutím. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal
vedomosť o stave veci mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacej lehoty pri premlčanej
pohľadávke. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní Dohody o

uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a žalobcom boli využité lesť a omyl v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Podpisom formulárovej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach si spotrebiteľ
zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je
v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody

nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Okolnosti za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach /po vynútenej návšteve splnomocnenej
osoby žalobcu s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu/ je potrebné považovať za nekalú
obchodnú praktiku a posudzovať ju podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej dodal,
že ak ide pri uznaní dlhu o jednostranný právny úkon, tak v prípade, keď ho dodávateľ dodiktoval do

Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ide o to viac o neprijateľnú zmluvnú
podmienku a nekalú obchodnú praktiku. V dotazníku priloženom k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach sa konštatuje žiadosť spotrebiteľa o uzavretie splátkového kalendára, ale žiadna
takáto žiadosť sa v spise nenachádza a je zjavné, že aj toto konštatovanie je v texte dotazníka
naformulované vopred a pre každého spotrebiteľa rovnako. Vyznačenie krížikov na predpripravených

voľbách vo formulárovom dotazníku nemá žiadnu výpovednú hodnotu k tomu do akej miery spotrebiteľ
dotazníku rozumel a nič nemení na tom, že samotná Dohoda a aj v spojení s dotazníkom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a, že nejde
o právny úkon individuálne dojednaný.

4. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

5. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.

6. Vedľajší účastník 1. júla 2016 ako inštitút zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným
subjektom definovaným novým civilným kódexom. Nedošlo teda k jeho automatickej transformácii

na intervenienta. Preto súd ďalej so Združením na ochranu občana spotrebiteľa I. ako s vedľajším
účastníkom konať od 1. júla 2016 nemohol.
SpotrebiteľskézdruženievzmysleCivilnéhosporovéhoporiadkumôževystupovaťvkonaníakoosobitný
subjekt podľa § 95 CSP, ale cit. ustanovenie podmieňuje postup súdu, ktorý ho do konania priberie na
ochranu práv strany a tiež výslovným súhlasom strany sporu - spotrebiteľa. Ustanovenie § 95 CSP sa

vzťahuje spravidla na také prípady, kedy spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom ani spotrebiteľským
združením a nezvolí si ho ani po poučení súdom.
Dňa 28.3.2018 súd preto vyzval Združenie na ochranu občana spotrebiteľa I. aby v lehote 10 dní
predložilo súdu plnú moc, resp. súhlas spotrebiteľa podľa § 95 CSP s tým, že ak plnú moc, resp.
súhlas spotrebiteľa v stanovenej lehote súdu nepredloží, súd bude v konaní pokračovať bez toho, aby

rozhodoval o pribratí právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu do konania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa I. v lehote stanovenej súdom plnú
moc, resp. súhlas žalovaného spotrebiteľa nepredložilo, súd preto v konaní pokračoval bez toho, abyrozhodoval o pribratí právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu do konania

7. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Dňa 11.11.2003 uzavrel právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. ako dodávateľ so
žalovanou v 1. rade ako spotrebiteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úvere reg. číslo XX/XXXX
(č.l. 5 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 2.157,60 € /65.000,- Sk/ s
tým, že žalovaná v 1. rade sa zaviazala vrátiť úver v 60 mesačných splátkach vo výške 57,31 €/splátka.

Dátum prvej splátky bol 13.11.2003 a dátum poslednej splátky bol určený na 20.10.2008.
Podľa Ručiteľskej listiny zo dňa 11.11.2003 žalovaná v 2. a M. O. vyhlásili, že ručia za záväzok dlžníka
- žalovanej v 1. rade vzniknutý zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. číslo 79/2003 zo dňa
11.11.2003 a to do celej výšky 65.000,- Sk.
Z Pokusu o zmier zo dňa 23.4.2013 (č.l. 24-25 spisu) je zrejmé, že žalovaným v 1. a 2. rade bolo
oznámené, že vzhľadom na to, že právnym predchodcom bola dňa 22.2.2008 vyhlásená mimoriadna

splatnosť, preto boli vyzvané, aby svoje plnenia na úhradu dlhu poskytli najneskôr do 30.4.2013.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 (č.l. 12 a nasl. spisu) uzavretou medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na postupníka
pohľadávku voči žalovanému vo výške 1478,62 €.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 23.9.2012 (č.l. 13 spisu) je zrejmé,

že žalovaná v 1. rade ako dlžník v bode 2. predmetnej dohody uznala svoj záväzok vo výške istiny
755,01 € voči žalovanému. V bode 3. dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“ je v kolónka
výška splátky suma 50,- €, v kolónke dátum splátky je uvedené 10. a v kolónke dátum prvej splátky je
uvedené 11.10.2012.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe. Poukázal na bod 2.1
Dohody o uznaní dlhu kde v poslednej vete je uvedené „Osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto
dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“.

9. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že nemá informácie o tom, žeby žalovaná v 1. rade niečo

dlhovala, nakoľko jej tvrdila, že svoj dlh spláca. Nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalovaná v 1. rade
pristúpila k uznaniu dlhu a žiadny súhlas s uznaním dlhu nevyslovila.

10. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.), ento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

11.VedľajšíúčastníkZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaI.vovyjadrenízodňa27.6.2014vzniesol
námietku premlčania.

12. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. č. XX/XXXX bola uzavretá dňa 11.11.2003.
Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravoval zákon č. 258/2001 Z. z.. Citovaný

zákon v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa a v ods. 2
definíciu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluvný záväzok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou o spotrebiteľskom úvere
je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. svojou povahou zmluvou o
spotrebiteľskomúvere,pretožeboluzavretýmedziveriteľom-právnickouosobou,ktorámalavpredmete
svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnuté peňažné prostriedky

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa
jednalo o prípad upravený v ust. § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., teda o prípad, kedy
nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Tento zmluvný záväzok medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou v 1. rade teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských

zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež
všeobecné zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pretože sú pripravené vopred a
pre veľký počet spotrebiteľov. Z týchto dôvodov súd na uvedený právny vzťah použil ustanovenia o
spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách §§ 52 - 54, t. j. právne normy spotrebiteľského
práva. Uvedené je podstatné i z hľadiska, či v danom prípade otázku premlčania je potrebné posudzovať
podľa ust. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pri tejto otázke súd uplatnil ust.
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na základe
uvedeného súd otázku premlčania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť
súd ešte dodáva, že i keď v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy 11.11.2003, podľa prechodných
ustanovení Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1.1.2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka)

sa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008.

13. Podľa § 100 ods. 1, 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

14. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka popri dĺžke všeobecnej premlčacej doby súčasne
upravuje objektívny začiatok jej plynutia. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý krát.

15.Účelompremlčaniajepobádaťoprávnenýsubjektktomu,abypodsankcioupremlčaniauplatnilsvoje
právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak neodďaľoval požiadavku splnenia od
povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za
cenu straty vynutiteľnosti práva. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku
premlčania, bližšie už neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak
by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa
11.11.2003 so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom zo Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. č.
XX/XXXX), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej v 1. rade vo výške 2.157,60 € /65.000,-
Sk/ s tým, že žalovaná v 1. rade sa zaviazala vrátiť úver v 60 mesačných splátkach vo výške 57,31

€/splátka. Dátum prvej splátky bol 13.11.2003 a dátum poslednej splátky bol určený na 20.10.2008.
Žalobca v Pokuse o zmier zo dňa 23.4.2013 síce uviedol, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová
banka vyhlásila dňa 22.2.2008 mimoriadnu splatnosť úveru, avšak táto skutočnosť nebola v konaní
preukázaná, preto súd vychádzal z konečnej splatnosti úveru dňa 20.10.2008. Ako súd uviedol v
odseku 12 tohto rozsudku, vzťah medzi stranami posúdil ako spotrebiteľský, z ktorého dôvodu na

otázku premlčania aplikoval ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného
zákonníka o premlčaní. Trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Možnosť vykonať právo po prvý krát ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže domáhať oprávnene na súde plnenia
svojho záväzku. Je to vlastne moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného.

V prípade záväzkového právneho vzťahu začína premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Ako bolo
uvedené, ku dňu 20.10.2008 sa záväzok stal splatným, žalobca žalobu podal dňa 21.5.2013 až po
uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty, ktorá v tomto prípade uplynula dňa 20.10.2011 a vedľajší účastník
na strane žalovaných v konaní vzniesol námietku premlčania. Po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu
preto žalobcovi s poukazom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné priznať žalovanú sumu,

preto súd žalobu zamietol.

17. Čo týka sa Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 23.9.2012 súd konštatuje,
že žalobcom predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár,
ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym

spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a to predĺženie premlčacej lehoty
formou uznania. Jej právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami.
Ako neprijateľná je táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulári z 25.9.2012, absolútne neplatná.
Žalobca pri uzatváraní tejto dohody konal v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 4

ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,keďpodzámienkouuzavretiadohodyosplátkach
(ponuky splátok) vynútil na žalovanej v 1. rade uznanie záväzku, čím zhoršil jej postavenie v dôsledku
predĺženia premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že úmyslom
žalobcu bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Táto dohoda nie
je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže

požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len
keď s ním vysloví súhlas.

19. Čo sa týka vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade, žalovaná v 2. rade uviedla, že nemala vedomosť
o tom, že žalovaná v 1. rade pristúpila k uznaniu dlhu.Dohoda o uznaní dlhu musí byť v písomnej forme, rovnako aj oznámenie uznania dlhu ručiteľovi malo
byť vyhotovené v písomnej forme, čo v tomto konaní preukázané nebolo, pričom žalovaná v 2. rade ako
ručiteľ nevyslovila s uznaním dlhu žalovanou v 1. rade súhlas.

20. Ďalšie skutočnosti a argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

21. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností súd žalobu zamietol.

22. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa
jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018)
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalované v 1. a 2. rade boli v konaní plne úspešné
mali by nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, proti žalobcovi. Žalovaným v 1. a 2. rade ale
podľa obsahu spisu trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal
24. V predmetnom konaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa I. vystupovalo ako vedľajší
účastník na strane žalovaného (ďalej len VÚ) a to do 30.6.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa I.
nepredložilo súhlas žalovaných ani plnú moc na ich zastupovanie v konaní podľa § 95 a 85 CSP.

25. Ku skutočnosti, že VÚ vystupoval na strane žalovaných, ktorí boli v konaní úspešní, súd zároveň
dodáva, že z rozhodovacej činnosti súdov týkajúcej sa priznávania trov právneho zastúpenia VÚ je

zrejmý právny názor, že trovy vynaložené VÚ, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie sú v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za
účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že VÚ - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený
na ochranu spotrebiteľa, sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho
správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný VÚ je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa.

VÚ má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za
účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému,
tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva
na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu
povinnosťnebrániťúčastníkom,abyvkonaníprednimivyužívaliprávnupomoc,žesúčasťouzákladného

práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má
VÚ rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci
zákonom upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie
advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia, pretože
sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k

predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O.
s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej
osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba

dodať, že paušálny vstup VÚ do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav
konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz
o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ VÚ, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnenýchzáujmovspotrebiteľa,anakonkrétneokolnostiprípaduatonajmäskutočnosť,ževstúpildo
konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje

zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu
účastníkovikonania,nastranektoréhovstupujedokonania,nemožno-akoužbolouvedené-považovať
jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných
vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom
činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako VÚ

a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre
vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Uvedený záver zaujal Krajský súd v C. v rozsudku sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 15.11.2018.Z vyššie uvedených dôvodov súd Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa I. nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

26. Rozsudok bol v zmysle § 223 ods. 3 CSP vyhotovený v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.