Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012382
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118012382.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.04.2020, v trestnej
veci obžalovaného U. Č. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/136/2018 zo dňa 23.08.2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému U. Č., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom
D., N. S.E. XXXX/XX, t. č. vo
väzbe v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Prešov

u k l a d á :

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. d) Tr. zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/136/2018 zo dňa 23.08.2019 bol obžalovaný U. Č.O.,
nar. XX.XX.XXXX Q. F., trvale bytom D., N. S. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov v inej

trestnej veci, uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §139 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 16.07.2018 v presne nezistenom čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. v Lipanoch na ul. Železničnej
v neobývanej jednopodlažnej budove v blízkosti železničnej stanice násilím donútil k súloži svoju bývalú
tehotnú družku Y. O., a to tak, že cestou do osady jej pravou rukou zozadu chytil tvár a ľavou rukou

ju chytil za vlasy a pred sebou tlačil do uvedenej budovy, počas čoho jej vravel, že ak „dáva druhým,
dá teraz aj jemu“, kde vo vnútri budovy ju rukou udrel do temena hlavy a nosa, načo sa jej spustila krv
z nosa a následne ju jednou rukou držal za vlasy, druhou pritiahol tam voľne položený koberec, ktorý
rozprestrel na zem, do ruky chytil menší kus skla z rozbitého okna a tento priložil menovanej ku krku,pričom táto ho rukami odtláčala, avšak z obavy, aby ju sklom neporanil, si s plačom vyzliekla oblečenie z
dolnej časti tela a ľahla na chrbát na koberec, kde následne proti jej vôli vykonal na nej súlož, počas čoho
ju držal na zemi za ruky, aby ho neodtláčala, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia, pričom o tehotenstve

poškodenej Y. O. vedel asi od apríla 2018, keďže bol otcom jej dieťaťa.

Za to mu bol uložený:
Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. d) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste s tým, aby mu bol trest znížený, podal ihneď
po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie, ktoré však v zákonnej

lehote na podanie odvolania rozšíril písomným podaním voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku.
Následne svoje odvolanie písomne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že považoval
napadnutý rozsudok za nezákonný. Podľa obžalovaného, výpoveď poškodenej a znalecký posudok
nepredstavovali nespochybniteľný dôkaz o skutočnostiach tvrdených v obžalobe, pričom vzhľadom
na závery gynekologického vyšetrenia, prehliadky tela a posudku z odboru kriminalistiky sú podľa

obžalovaného dané rozumné pochybnosti o tom, či sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe, a
tak mal súd aplikovať zásadu „in dubio pro reo“, lebo v opačnom prípade hrozí vysoké riziko justičného
omylu.Obžalovanýpoukázalnato,žeupoškodenejsanevyskytlizranenia,ktorébysadalipriznásilnení
očakávať, pričom on nemal zranenia, ktoré by nespochybniteľne zodpovedali tvrdeniam poškodenej
a na zaistených a skúmaných materiáloch sa nenašli také biologické stopy, ktoré by potvrdzovali

výpoveď poškodenej. V rámci námietok voči hodnoteniu dôkazov obžalovaný poukazoval na to, že
hoci priznal, že sklo držal, týmto sa sám poškrabal na krku a nebola to poškodená, ktorá mu na
krku spôsobila škrabanec, o čom svedčí podľa názoru obžalovaného to, že na skle bola zistená krv,
ktorá sa zhodovala s jeho DNA profilom a pod nechtami poškodenej sa jeho DNA nenašla. Dodal, že
poškodená netrpí duševnou poruchou alebo traumou, ale uvedené okolnosti vzbudzujú pochybnosť o

dôveryhodnosti jej výpovede. Podľa názoru obžalovaného, psychológia nie je exaktná veda, závery
znaleckého psychologického posudku neznamenajú, že v konkrétnom prípade obžalovaný klame,
pričom takýto znalecký posudok môže byť len podporným dôkazným prostriedkom, ktorý až v spojení
s ďalšími dôkazmi môže istú skutočnosť objasňovať a preukazovať. Podľa obžalovaného tak v konaní
neboli vyčerpané všetky možnosti na čo najdôkladnejšie zistenie skutkového stavu, ten nebol zistený v

rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, ktoré by bolo založené na ústavne konformných, dostatočných a
preskúmateľných dôvodoch, čím došlo k podstatnému porušeniu zásady zistenia skutkového stavu bez
dôvodných pochybností. S odkazom na to, že podľa názoru obžalovaného sa napadnuté rozhodnutie
súdu javí ako nepresvedčivé a predčasné navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudokpodľa§316ods.3,preskúmazákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti dospel
k záveru, že bolo potrebné odstrániť chybu rozsudku spočívajúcu v tom, že napadnutým výrokom o
treste bol porušený Trestný zákon.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Odvolací súd len doplnil dokazovanie o prečítanie
aktuálneho obsahu odpisu registra trestov, hodnotenia obžalovaného z výkonu väzby a oboznámenie
obžaloby, o ktorej Okresný súd Prešov vedie súbežné trestného konanie v inej trestnej veci.

Na rozdiel od obžalovaného, odvolací súd nezistil, že by odôvodnenie napadnutých výrokov bolo
nedostatočné, a že by viedlo k ich nepreskúmateľnosti a dokonca k nezákonnosti. Navyše obžalovaný
ani nespresnil, v čom by malo byť odôvodnenie napadnutých výrokov nepreskúmateľné.Hoci obžalovaný poprel spáchanie predmetného skutku, usvedčovala ho poškodená Y. O., ktorá
uvádzala, že vtedy bola tehotná, a keď išla z obchodu, obžalovaný ju chytil zozadu, dal jej ruku na tvár

a ťahal ju „na koľajnice“, pričom ju chytil za vlasy, ťahal ju za sebou, kričala, aby ju pustil, čo on odmietol
a zobral ju do chatrče, bil ju päsťami do hlavy, chcel mať s ňou sex, ale ona nechcela, no obžalovaný
našiel koberec a nasilu z nej ťahal všetky veci, pričom zobral do ruky sklo a chcel jej ho dať do krku, no
ona mu chytila ruku, pričom on vravel, že ju pretiahne s tým sklom, že ju pichne s tým sklom a že keď
nedá dole legíny, že ju zabije, že jemu je to už jedno, že ak „nezrobí s ňou súlož, že mu je to jedno“.

Strašne sa ho bála, ani nemohla kričať, chytil ju tak, že nemohla ani zakričať, spučil ju, myslela si, že už
neuvidí svoje deti, musela sa poddať. Tvrdila, že obžalovaného poškriabala na pravej strane jeho krku.
Kričala aj o pomoc, aby ju nechal, pustil ju a ešte horšie ju bil, keď povedala, aby ju pustil. Hovoril, že je
kurva, že keď dáva iným, že aj jemu dá. So sklom jej nespôsobil žiadne zranenia, keďže došlo k súloži.
Odišla domov a so svojou matkou išla na políciu, lebo on by jej to nedovolil, on by ju strážil, aby nešla
na políciu. Poškodená dodala, že už v minulosti ju už asi desaťkrát napadol.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka T. Č. pritom vyplynulo, že počul ako obžalovaný vyčíta
poškodenej, prečo dala dieťa na adopciu, že sa chce o dieťa starať, pričom poškodená na to
obžalovanému povedala, že dieťa na adopciu dá a že nechce aby obžalovaný bol otcom, obžalovaný
potom plakal, kričal na ňu. Tomuto svedkovi nemožno celkom veriť, lebo v rozpore s výpoveďou

obžalovaného a poškodenej uviedol, že obžalovaný potom odišiel preč a on išiel za ním ho upokojiť.

Zo znaleckého posudku znalkyne P.. Y. C., ktorá psychologicky vyšetrila obžalovaného i poškodenú,
vyplynuli najmä tieto závery. U obžalovaného zistila odchýlky alebo poruchy správania, ktoré by mali
vzťah k trestnému činu z ktorého je obvinený, a to zvýšenú tendenciu k agresívnemu správaniu

a zastrašovaniu, impulzívnosť a impulzívne konanie a vyslovila sa, že jeho motiváciou s vysokou
pravdepodobnosťou mohla byť pudovosť a egoizmus, ktorý prevládol nad racionálnymi zábranami,
pričom povaha skutku sa zhoduje s jeho osobnostnými vlastnosťami, keďže, keď doposiaľ kradol a bral si
veci, ktoré mu nepatrili, v tomto prípade by si len zobral to, čo mu podľa jeho logiky patrilo. Jeho osobnosť
je nezrelá, má rysy disociality, emotivity, je labilná, egocentrická a impulzívna so zníženou schopnosťou

ovládacích schopností, kontrola stresu a frustračná tolerancia je znížená so zvýšenou pohotovosťou
ku skratovému konaniu. Sociálne vzťahy obžalovaného sú povrchné a jeho vnímanie druhých je málo
realistické, nerozumie druhým a nevie ich čítať.

Obžalovaný má kognitívne predpoklady na podanie vierohodnej výpovede, ale disociálne známky

v štruktúre jeho osobnosti znižujú jeho vierohodnosť. Je síce schopný správne vnímať skutočnosti,
uchovávať si ich v pamäti a správne ich reprodukovať, no v štruktúre osobnosti obžalovaného
sú prítomné tendencie javiť sa v lepšom svetle a skresľovať skutočnosť vo svoj prospech a
bagatelizovať, zľahčovať svoje konanie. Preto znalkyňa z psychologického hľadiska hodnotila
vierohodnosť obžalovaného ako čiastočne zníženú.

Aj osobnosť poškodenej Y. O. hodnotila ako jednoduchú a emočne a sociálne nezrelú, intelektovo
mentálne retardovanú ľahkého stupňa, pričom v sociálnych vzťahoch je poškodená závislá, pasívna
očakáva podporu a vedenie. Jej nezrelosť sa prejavila v tom, že sa vôbec k obžalovanému priblížila,
že neutekala preč. Je naivná, obžalovanému dôverovala, išla s ním, ale potom už rozoznala že

bol agresívny. Spáchanie skutku malo na poškodenú patogénny vplyv tak, že v jej psychike sú
prítomné známky zvýšeného strachu a úzkosti z mužov, resp. z obžalovaného. U poškodenej pri
vyšetrení nezistila stresovú posttraumatickú poruchu v zmysle diagnózy, čo ani nemuselo byť v dôsledku
predchádzajúcich zážitkov u poškodenej prítomné, no u poškodenej zistila, že táto má strach z
obžalovaného ako dôsledok skutku, bojí sa ho a z dôvodu tohto strachu uvažuje dať dieťa na adopciu,

aby ju obžalovaný nekontaktoval, lebo sa ho bojí. Jej terajší strach súvisí skôr zo strachu k obvinenému
aktuálne. Znalkyňa konštatovala, že poškodená je schopná správne vnímať a zapamätať si a správne
reprodukovať prežité udalosti, pričom vyšetrenia u poškodenej preukázali, že má predpoklady pre
podanie vierohodnej výpovede. Takto hodnotila z psychologického hľadiska všeobecnú vierohodnosť
poškodenej ako zachovanú s tým, že poškodená dokáže objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie

podnety, pričom u nej nezistila snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, resp. v neprospech inej
osoby.Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie vyplynuli pomery na mieste činu a umiestnenie
zistených stôp, č. 1 úlomok skla z parapety okna, č. 2 škvrna nepravidelného tvaru. Z lekárskej správy z
gynekologického vyšetrenia poškodenej zo dňa 17.07.2018 vyplynulo, že jej nález bol v norme, genitálie

a konečník bez zjavných poranení s nálezom látky, pri ktorej lekár nevedel rozlíšiť či ide o výtok alebo o
ejakulát, tehotenstvo vitálne. V lekárskej správe lekár uviedol, že u pacientky išlo o sexuálne napadnutie
s použitím fyzickej sily. Zo zápisníc o obhliadke tela a fotodokumentácie u poškodenej Y. O. vyplynulo,
že tejto boli odobraté bukálne stery a ster spod nechtov, a rovnako aj od obžalovaného, ktorý pritom
tvrdil, že zranenia na malíčku ľavej ruky a na krku na pravej strane si spôsobil sám porezaním od

skla. Poškodená podľa zápisnice o vydaní veci s fotodokumentáciou vydala bielizeň a ošatenie, ktoré
mala mať v čase skutku oblečené. Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Košice
vyplynulo aj, že na úlomku na mieste činu zaisteného skla bola zistená ľudská krv, ktorá sa zhodovala
s profilom porovnávacej vzorky U. Č., na časti koberca bol zistený zmiešaný bližšie nešpecifikovaný
biologický materiál DNA, ktorý bol kombináciou DNA profilu porovnávacej vzorky označenej, ako Y. O. a
U. Č.. Z bukálnych výterov nečistoty spod nechtov pravej ruky poškodenej Y. O. vyplýva, že bol zistený

zmiešaný biologický materiál s prevažnou časťou DNA profilu zhodného s poškodenou Y. O., pričom
minoritná časť zmiešaného DNA profilu nebola vhodná na porovnanie. Nečistoty spod nechtov pravej
ruky U. Č. obsahovali DNA, ktorá sa zhodovala s jeho osobou, ale aj s DNA poškodenej Y. O..

Obaja, tak obžalovaný ako aj poškodená, zhodne potvrdili, že k súloži medzi nimi v predmetnom čase

a mieste došlo. Potvrdzujú to aj výsledky gynekologického vyšetrenia, ktoré poškodená absolvovala
krátko po tejto súloži a výsledky obhliadky miesta činu v spojení s výsledkami obhliadky miesta
činu, ku ktorej došlo ešte v deň skutku. Pokiaľ sa obžalovaný U. Č. obhajoval tým, že poškodenú
neznásilnil, že jeho sestra videla, že poškodenú neťahal na silu a že ho poškodená chytila okolo
ramena a že takto ich videla vchádzať do rozbitého domu dodajúc, že pred pohlavným stykom sa

bozkávali a že síce zobral sklo, no ním jej nijako neublížil a len seba porezal na krku, lebo mu bolo
ťažko, že jeho dieťa poškodená dala na adopciu a že ona potom zobrala tričko a utrela ho, potom
ho hladkala, aby neplakal, potom sa bozkávali a poškodená mu povedala, že všetko bude dobré, aby
neplakal a pritom trval na tom, že nikdy predtým poškodenú neudrel, tak zo spáchania predmetného
skutku ho opakovane, podrobne a priamo usvedčuje poškodená Y. O., ktorá bezprostredne po skutku

oznámila konanie obžalovaného polícii, na čo polícia s vykonaním obhliadky miesta činu obžalovaného
zadržala, pričom sa poškodená podrobila gynekologickému vyšetreniu, pri ktorom do lekárskej správy
oznámila, že k súloži došlo násilím. V podstatných rysoch nemenná usvedčujúca výpoveď poškodenej je
podporená aj výsledkami psychologického znaleckého skúmania osobností obžalovaného a poškodenej
a výsledkami kriminalisticko-expertízneho skúmania biologických stúp predmetného zločinu a z toho

najmä bukálnych výterov spod nechtov obžalovaného a poškodenej. Obžalovaný, podľa výpovede
poškodenej, opakovane rukami na jej telo útočil, aktívne ju vyzliekal a držal, hoci sa vzpierala, a teda
odvolací súd považoval za v podstate isté, že sa pod jeho nechtami na pravej ruke zhromaždilo toľko
biologického materiálu poškodenej, z ktorého bolo možné zo zmiešanej skladby identifikovať všetky
zložky a stotožniť ich majiteľov. Psychológia je vedný odbor, ktorého význam ako zdroja vedeckých

poznatkov je natoľko štátom uznávaný, že v tomto vednom odbore a k nemu patriacich odvetviach sú
evidovaní príslušní znalci.

Pokiaľ na zaistenom úlomku skla boli zistené len stopy krvi obžalovaného, treba uviesť, že len
obžalovaný toto sklo držal a manipuloval s ním. Podľa zápisnice o prehliadke tela obžalovaného zo

dňa 17.04.2018 a fotodokumentácie, boli práve na jeho ruke zistené stopy, ktorých pôvod obžalovaný
vysvetlil tým, že ich utrpel porezaním úlomkom skla. Okrem toho boli takto zistené na pravej strane
krku obžalovaného evidentné škrabance, ku ktorým síce obžalovaný uviedol, že si ich spôsobil sám,
ale pri svojej výpovedi už uvádzal, že si ich spôsobil sklom. Tento rozpor len potvrdzuje zistenú
snahu obžalovaného k uvádzaniu nepravdy, ktorá bola zistená znaleckým psychologickým skúmaním.

Nie je preto vylúčené, že tieto škrabance vznikli v skutočnosti v dôsledku obrany poškodenej, ako
sama vypovedala, pričom keďže poškodená sa do kontaktu s telom obžalovaného dostala v podstatne
menšom rozsahu, ako to urobil obžalovaný aktívnym prekonávaním odporu poškodenej, tak sa pod
jej nechtami nemuselo pri týmto ojedinelom poškrabaní zhromaždiť dostatočné množstvo materiálu na
individuálnu identifikáciu všetkých majiteľov týchto zložiek.

Pokiaľ bola u obžalovaného psychologickým znaleckým skúmaním zistená tendencia pri výpovedi javiť
sa v lepšom svetle ako je skutočnosť, tento záver, ktorý spochybňuje dôveryhodnosť obžalovaného
tvrdiaceho, že poškodenú nikdy predtým nenapadol, je priamo podporený zisteniami týkajúcimi sarecidívy násilného správania sa obžalovaného voči poškodenej už v nedávnej minulosti. Pokiaľ
psychologickým znaleckým posudkom je hodnovernosť výpovede poškodenej výrazne podporovaná,
nemal odvolací súd k jej hodnovernosti zásadné výhrady aj pre jej pravdivé tvrdenie, že obžalovaný sa

proti nej už v minulosti násilne správal natoľko, že to oznamovala polícii, čo bolo potvrdené z prečítanej
policajnej správy a z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného.

Obžalovaný sa pritom do rozporu s Trestným zákonom už dostal, čo len podporuje jeho sklon k
porušovaniu Trestným zákonom chránených záujmov.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že k súloži medzi obžalovaným a poškodenou došlo,
obžalovaný mal dôvod na ňu byť nahnevaný, lebo nesúhlasil s tým, aby jeho očakávané dieťa odovzdala
na adopciu. Vzhľadom na impulzivitu a sklony k agresivite svojej osoby si obžalovaný vytvoril dôvod byť
voči nej násilný, čo realizoval tak, že napriek jej opakovanému nesúhlasu k súloži s ním, tento nesúhlas
jednak ignoroval a jednak prekonal aktívnym a dôrazným násilím, pri ktorom neváhal použiť aj hrozbu

použitia reznej zbrane - úlomku skla. To, že poškodenej touto zbraňou nespôsobil fyzické zranenie, je
dôsledkomtoho,ženapoškodenejdosiaholsúlož,sexuálneuspokojenie,ktorésvojímnásilnýmskutkom
sledoval.

Plne v súlade so zásadou prezumpcie neviny a z nej vyplývajúceho princípu „in dubio pro reo“, teda „v

pochybnostiach v prospech obžalovaného“, správnym procesným postupom, odôvodnene a v súlade
so zákonom dospel okresný súd k záveru, že predmetným skutkom obžalovaný U. Č. spáchal zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie §139 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. zákona tak, ako je uvedené v skutkovej
vete napadnutého rozsudku.

V zmysle ustanovenia § 34 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okrem toho, hľadiská, na ktoré súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery najmä prihliada, sú podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd v tomto prípade zistil, že obžalovaného vek v čase spáchania predmetného zločinu bol 19
rokov, pričom po zohľadnení zistení uvedených v psychologickom znaleckého posudku bolo namieste
konštatovať, že osobnosť obžalovaného je nezrelá, a to aj napriek tomu, že dosiahol vek plnoletosti.

Jeho osobnosť je jednoduchá, málo diferencovaná s rysmi disociality, v oblasti emotivity je nezrelý,
labilný, sebavedomie je nízke správanie k tendencii k žiarlivosti a skratovému konaniu. Preto aj odvolací
súd považoval za zákonné a odôvodnené zohľadniť v prospech obžalovaného poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písm. d) Tr. zákona.

Podľa správy polície zo dňa 10.06.2019, v rokoch 2018 až 2019 Obvodné oddelenie Policajného zboru
Lipany evidovalo prípady, kedy zo strany obžalovaného U. Č. malo dôjsť k napadnutiu poškodenej Y.
O.H. a tieto prípady boli predložené na Okresný úrad v Prešove. K tejto správe boli pripojené správy
o výsledku objasňovania priestupku, z ktorých vyplynulo, že k takému napadnutiu malo dôjsť v dňoch
11.01.2019, 07.03.2019, 15.03.2019. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov sa obžalovaný

od roku 2014 do roku 2019 dopustil 11 priestupkov, za ktoré mu boli uložené sankcie ako pokuty,
pokarhania, napomenutia. Za násilný priestupok z 10.07.2014, keď opakovane napadol inú osobu s
potrebou lekárskeho ošetrenia, bol postihnutý pokutou 20,- eur. Násilné priestupky proti poškodenej
spáchal v dňoch 07.03.2019 a 15.03.2019, za ktoré bol tiež postihnutý pokutami. K priestupku zo dňa
11.01.2019 bolovtomtovýpiseuvedenélen,žeišloofyzickénapadnutie.Vmiestebydliskajehodnotený

ako slobodný, bezdetný, so sklonmi k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, pričom nemá dobrú povesť.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že doposiaľ sa do rozporu s Trestným zákonom
dostal výlučne ako mladistvý a nakoľko uložené tresty v dĺžke neprevyšujúcej 1 rok vykonal, v zmysle§ 121 ods. 1 Tr. zákona hladí sa na neho ako keby nebol odsúdený. V tomto smere potom súd prvého
stupňa nepostupoval správne, keď ako priťažujúcu okolnosť obžalovanému zohľadnil okolnosť uvedenú
v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zákona. Ušlo totiž pozornosti okresného súdu, že pokiaľ sa na páchateľa

hľadí. akoby nebol odsúdený, teda pokiaľ je odsúdenie zahladené, je v rozpore s § 37 písm. m) Tr.
zákona takú okolnosť na ťarchu obžalovanému priznávať.

Preto nemožno považovať záver o vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností za
odôvodnený a zákonný. Z tohto hľadiska bolo správnym vychádzať z prevahy poľahčujúcej okolnosti

nad neprítomnosťou priťažujúcich okolností. Napriek tomu odvolací súd nezistil dôvod pre ukladanie
trestu odňatia slobody vo výmere nižšej oproti napadnutému rozsudku. Výraznou je totiž závažnosť
prejednávaného zločinu. Obžalovaný spôsobil ťažší následok, keď za okolnosti zneužitia skutočnosti,
že poškodená bola v čase skutku tehotná, otcom dieťaťa bol práve obžalovaný, bitkou, vulgárnym
psychickým nátlakom zavliekol poškodenú na opustené miesto a napriek tomu, že opakovane mu
dala nepochybne najavo, že s ním súložiť odmieta, donútil ju k súloži, túto dokonal, pričom na

prekonanie prejavovaného odporu použil úlomok skla, teda reznú zbraň. Je len pochopiteľné, že tak
intenzívnemu násiliu sa poškodená, z obavy o svoje zdravie podrobila. Obžalovaný konal priamym
úmyslom a motivovaný bol tým, za každú cenu dosiahnuť sexuálne uspokojenie na poškodenej. Sklony
obžalovaného k porušovaniu zákona, osobitne vo vzťahu k poškodenej Y. O. túto závažnosť zvyšujú.
Možnosti nápravy páchateľa sú ohrozené.

Odvolacísúdtakdospelkzáveru,žeprimeranýmtrestomodňatiaslobodyvtomtoprípadejetrestodňatia
slobody vo výmere 7 rokov.

Aj keď uložené tresty odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť vykonal v posledných 10 rokoch od

spáchania predmetnej trestnej činnosti, nakoľko bol vo všetkých doterajších prípadoch trestne stíhaný
ako mladistvý, a tak nemožno na také odsúdenia prihliadať, nemožno pri rozhodnutí o spôsobe výkonu
trestu odňatia slobody postupovať podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Bolo tak namieste rozhodnúť
o spôsobe výkonu trestu v podstate obdobne, ako tak urobil súd prvého stupňa.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zákona vysokej závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho
povahy a spôsobu spáchania, pomeru poľahčujúcej k neprítomnosti priťažujúcich okolností, ako aj
pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy, záujem na individuálnej i generálnej prevencii,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho

odsúdenia zločinu obžalovaného.

Preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a sám rozhodol o treste tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.