Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/289/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223363
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214223363.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey
Szombathovej-Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžovo nám. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: O. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., X. XXX/XX, občianka SR, o zaplatenie 1.851,05 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. júla 2018, č. k. 7C/40/2016-133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 31. júla 2018, č. k. 7C/40/2016-133 rozhodol,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 851,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

p.a. od 05.01.2015 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1.949,56
EUR od 31.8.2012 do 04.01.2015, rovnako sumu 98,51 EUR z titulu dohodnutého úroku a sumu úroku
z omeškania 3,64 EUR, a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 155 EUR
splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu, a vo
zvyšku súd žalobu zamietol.

1.2. O trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Návrh na
vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 1.851,05 EUR s prísl.“ z dňa 31.07.2014, ktoré doručil súdu
dňa 23.12.2014, sa domáhal zaplatenia sumy 1.851,05 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2.2. Žalovaná na pojednávaní súdu uviedla, že žaloba žalobcu jej bola doručená, tejto porozumela a
ku skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe dodala, že dlh z uvedeného úveru chce uhradiť. Zároveň
žiadala, aby bola započítaná suma 1000 EUR na tento dlh, ktorú sumu v minulosti uhradila a vo vzťahu
k zostatku poukázala na č. l. 87 súdneho spisu, podľa ktorého by chcela uhradiť dlžnú sumu na splátky
po 155 EUR. Dodala, že v minulosti malo dôjsť k vloženiu sumy 400 a 500 EUR na jej účet na uvedený

dlh, žiaľ však o tejto úhrade nemá právne relevantný doklad banky.

3.1.Vykonanýmdokazovanímzhľadiskaskutkovéhostavupovažovalprvoinštančnýsúdzapreukázané,
že žalobca pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil
predtlač zmluvy, ktorú zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník
zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO, a preto súd mal

za to, že uzatvorený právny úkon je spotrebiteľsko-právneho charakteru. Uzatvorený právny úkon, a to
Úverová zmluva č. XX/XXX/XX z dňa 14.7.2009 na č. l. 6-11, posúdil podľa ustanovení zák. č. 258/2001Z.z. v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami Obč. zák., za dohodnutých podmienok podľa VOP
na č. l. 14-23, v zmysle ktorej žalovaná strana získala úver v sume 3.400 EUR. Zároveň sa dohodli na
úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 60 splátok po 79,13 EUR, takto celková

suma,ktorúžalovanástranabymalauhradiťjevobjeme4.747,8EUR,zktorejsumyodplatapredstavuje
3.400 EUR pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 14,01 % a RPMN vo výške 17,29 %, kedy termín
konečnej splatnosti bol dohodnutý ku dňu 20.11.2015.

3.2. Na základe uvedených skutočností priznal žalobcovi nárok s poukazom na § 185 CSP, ktorým bol

zavedený princíp formálnej pravdy, keď pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mu navrhli strany
sporu a na základe § 39 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého bol žalobca ako banka
povinná viesť obchodnú knihu a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. Po skončení
príslušného mesiaca bola vystavená a žalovanej odoslaná informácia z informačného systému banky,
a to výpis z bankovej knihy o obratoch, z ktorého bol zrejmý rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojený
so správou a používaní kreditnej karty a čerpaní a splácaní poskytnutého úverového rámca, výšky

povinnej splátky s dátumom splatnosti splátok. Žalovaná na pojednávaní nespochybnila v minulosti
uvedené výpisy, a preto súd takto predložené relevantné skutočnosti považoval za nesporné a žalobcovi
na základe nich uplatnený nárok priznal v spojení aj s predloženým „Výpisom z hlavnej knihy Prima
banky k 30.08.2012 na č. l. 4“, podľa ktorého súd považoval za nesporný nárok ku dňu 30.08.2012 (pred
vykonanou úhradou dňa 04.01.2015 v sume 1.000 EUR podľa č. l. 103 súdneho spisu) z titulu istiny v

sume 1.851,05 EUR, vyčíslených úrokov od 31.8.2012 do 04.01.2015, rovnako sumu 98,51 EUR z titulu
dohodnutého úroku a sumu úroku z omeškania 3,64 EUR, ako je zrejmé z predloženého výpisu z č. l. 4
súdneho spisu, a preto rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

3.3. Súd prvej inštancie uplatnený nárok zamietol v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 851,05 EUR,

pretože z obsahu spisového materiálu mal preukázané, že žalovaná strana jednak do podania žaloby si
síce neplnila svoje povinnosti riadne a včas, avšak po doručení žaloby dňa 04.01.2015 uhradila 1.000
EUR, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z obsahu žaloby, a to z č. l. 103 súdneho spisu, o ktorú
sumu súd uplatnený nárok na úhradu istiny znížil.

4. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka (nesprávne uvedené číslo tohto zákona ako „513/992 Z.z., keďže ide o zákon č. 513/1991
Zb.- pozn. odvolacieho súdu), § 369 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods.
1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.

5. Žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s Nar. vlády SR
č. 586/2008 Z.z. zo sumy 851,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. od 05.01.2015 do
zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 1.949,56 EUR od 31.8.2012 do
04.01.2015, rovnako sumu 98,51 EUR z titulu dohodnutého úroku a sumu úroku z omeškania 3,64 EUR

a to od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle č. l. 9 súdneho spisu a to
od doručenia písomného podania žalobcu: „Výzva na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 15.08.2012,
ktorým podaním žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 28.08.2012, kedy si
žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania do podania žaloby zo sumy 1.949,56 EUR od 31.8.2012
do 04.01.2015 prepočtom tejto sumy a následne súd priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 8,75

% p. a. do zaplatenia.

6.1. Pri určovaní výšky splátok prihliadol prvoinštančný súd na výšku žalovanej sumy tak, aby nárok
žalobkyne bol vzhľadom na finančné možnosti žalovaného uhradený v primeranej lehote a prihliadol aj
na osobné a majetkové pomery žalovanej, ktorá je v súčasnosti slobodná a riadne zamestnaná.

6.2. Pri rozhodnutí o úhrade nároku žalobkyne vo forme splátok prihliadol na žiadosť žalovanej strany
o úhradu dlžnej sumy vo forme splátok, ako aj na sumu pôvodne dohodnutej splátky v objeme 79,13
EUR/mesiac, a napokon rozhodol aj s prihliadnutím na návratnosť žalovanej sumy (v splátkach po 155,0
EUR) v časti istiny v sume 851,05 EUR v primeranom čase a takto určil sumu mesačných splátok v

sume 155,0 EUR/mesiac. Na základe uvedených skutočností žalovaná dlh by uhradila za necelých 6
mesiacov (851,05 : 155 = 5,49 mesiaca), ktorú dobu súd považoval za primeranú, a preto rozhodol tak
ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.7. O trovách konania rozhodol podľa ustanovení § 251a § 262 ods. 1CSP, pričom uviedol, že žalobca si
uplatnilnároknazaplateniesumy1.851,05EURspríslušenstvom,akoajnárok nanáhradutrovkonania.
Súd v tomto konaní žalobcovi priznal nárok v nižšej sume 851,05 EUR. V konaní úspešná strana sporu si

uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedeného úspech žalobcu predstavuje bezmála
46,0 %, (menej ako 100 %) a neúspech 54,0 %, a takto tzv. čistý úspech je v rozsahu 54,0 % - 46,0 %
= 8,0 %, a preto súd vo svojom rozhodnutí titulom náhrady trov konania nepriznal procesne úspešnej
strane sporu, a to žalovanej strane pre nepatrný percentuálny rozdiel nárok na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8.Vzávereodôvodnenianapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieuviedol,žesúdvodôvodnenísvojho
rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8). V tomto konaní

súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol
zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom
vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
9. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a výroku o trovách konania podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Nestotožnil sa s odôvodnením rozsudku a argumentom okresného

súdu, že žalovaný vykonal po podaní žaloby dňa 4.1.2015 úhradu vo výške 1000 € a vzhľadom na
uvedené v tejto časti žalobu zamietol.

10.1. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti žalobca nepovažuje za správny a nestotožňuje
sa s ním, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

10.2. Žalobca na daný úver neeviduje žiadnu úhradu a doručuje prehľad splácania úveru. Dôkaz o

úhrade, o ktorý súd opiera svoje rozhodnutie, nebol doručený žalobcovi na vyjadrenie, preto sa k nemu
konkrétne nevie vyjadriť, avšak poukazuje na tú skutočnosť, že úhrada mala byť vykonaná v prospech
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo je úverový účet daného úveru. Žalovaný bol síce povinný hradiť úver
inkasom z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle čl. 4.6 zmluvy, avšak uvedený účet bol dňa
30.4.2013 zrušený (prikladá dôkaz -výpis z účtu) a banka tak využila právo meniť účet, na ktorý budú

realizované splátky.

10.3. Žalobca vo vyjadrení z 28.5.2018 uviedol jasne a výslovne, že na daný účet nebol v čase, na
ktorý sa súd dopytoval, vykonaný žiadny vklad. Daná skutočnosť, teda či žalovaný uskutočnil na
dlh úhradu, bola medzi stranami sporná a súd mal na jej vyjasnenie vykonať dokazovanie, čo však

nekovynal a nečinnosťou súdu boli porušené práva žalobcu; súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalovaný neuskutočnil žiadnu úhradu na dlh po predčasnom zosplatnení a pohľadávka je
oprávnená aj v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, t. j. o zaplatenie 1000 €. Vzhľadom na uvedené je
nesprávne rozhodnutie aj o trovách konania. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu

a žalobcovi prizná náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

11. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí

žaloby vo zvyšku je dôvodné, preto rozsudok v uvedenej časti, ako aj v závislom výroku o náhrade trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.13.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
13.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13.3. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

14.1. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovanýaaképrostriedkyprocesnejobranypoužil. Súdjasneavýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14.2. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

14.3. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2
CSP. V rozpore s tam uvedenými požiadavkami je nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)

dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu
a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie
jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je

esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový
postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre
dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych
rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné, čo však nemožno povedať o odôvodnení rozhodnutia

súdu prvej inštancie o povolení splátok v tejto veci, pričom súd prvej inštancie ani neskúmal majetkové a
sociálne pomery žalovaného a ten tvrdenia o svojich nízkych príjmoch žiadnym spôsobom nepreukázal
hoci na ňom bolo dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právnypredpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

17.1. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17.2. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia (ods. 2).

17.3. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17.4. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

18.1. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

18.2. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (ods. 2).

18.3. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie

to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18.4. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19.1. Podľa § 167 ods. 1 CSP ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

19.2. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne
vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
(ods. 2).

19.3. Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia,
súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej

súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch
sudcovskej koncentrácie konania (ods. 3).

19.4. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do

vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie
skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (ods. 4).

20.1. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný

obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže
odkázať na svoje písomné podanie.

20.2. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie

svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní
sporu (ods. 2).20.3. V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch
procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (ods. 3).

20.4. Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a
označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto
povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy
prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154 (ods. 4).

21. Podľa § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

22.1. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22.2. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (ods. 2).

23.1. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23.2. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
24. V konaní o odvolaní odvolací súd skúma nielen zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k hmotnému
právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza. Odvolací súd je viazaný

rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava napadnuté rozhodnutie
len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní. Súd je teda viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného
súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu.

25.1. V preskúmavanej veci odvolateľ napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
vo zvyšku, teda ohľadne zamietnutia sumy 1000 € s príslušenstvom, ako aj závislý výrok o náhrade
trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca vykonal po podaní žaloby dňa 4.1.2015 úhradu vo
výške 1000 € a že nesprávnym procesným postupom mu ako strane znemožnil, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Predmetom odvolacieho prieskumu teda nebol vyhovujúci výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorý
je už právoplatný.

25.2. Žalobca vo vyjadrení z 28.5.2018 na výzvu súdu prvej inštancie, aby súdu doručil xerox-kópie

dokladov: „Vklad v hotovosti v EUR“ o úhradách vykonaných na jeho pobočke v časovom rozmedzí
od 1.9.2014 do 31.1.2015 s tým, že jedna z úhrad presahovala sumu 400 EUR a druhá z úhrad
presahovala 500 EUR, ktoré vklady a účet vykonávala L. C., bytom N., kedy úhrady boli vykonané s
variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a to vložením na účet, jasne a výslovne uviedol, že na daný
úver nebol v čase, na ktorý sa súd dopytoval, vykonaný žiadny vklad. Daná skutočnosť, teda či žalovaná

uskutočnila na dlh úhradu, bola medzi stranami sporná. Úhrada mala byť vykonaná v prospech účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXXX, čo je úverový účet daného úveru. Žalovaná síce bola povinná hradiť úver
inkasom z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. v zmysle čl. 4.6 zmluvy, avšak uvedený účet bol dňa
30.4.2013 zrušený.

25.3. Z článku 4.6 Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX zo dňa 14.07.2009 vyplýva: „Banka bude inkasovať
anuitnésplátky,poplatkyaostatnésvojepohľadávkyzúčtučísloXXXXXXXXXX/XXXX. Klientjepovinný
zabezpečiť na tomto účte v deň vykonania splátky dostatočný objem peňažných prostriedkov potrebných
na úhradu splátky. V prípade záujmu sa splátky budú uskutočňovať zrážkami z príjmu klienta. Banka je
oprávnená meniť účet, cez ktorý budú realizované splátky. Klient je povinný realizovať úhrady cez účet

určený bankou, pričom je povinný platbu identifikovať v zmysle požiadaviek banky. Zmena účtu je účinná
na piaty deň odo dňa zaslania oznámenia o zmene účtu na adresu klienta uvedenú v záhlaví zmluvy“.25.4. Žalobca už v písomnom vyjadrení adresovanom súdu prvej inštancie dňa 11.04.2018 zaslal
aktualizovanýprehľadsplácaniažalovanej,uvádzajúc,žejeznehozrejmé,žežalovanáodzosplatnenia,
a teda ani od podania žaloby nevykonala žiadnu ďalšiu úhradu na svoj dlh.

26.1. Na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 18.05.2018, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti
riadne ospravedlneného žalobcu, žalovaná predložila súdu originál dokladu o vykonanej úhrade 1.002
EUR v Prima banke Slovensko, a.s. v pobočke KN, a to dňa 05.01.2015, kedy úhrada bola vykonaná s
variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a to vložením na účet. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie

na deň 31.07.2018 o 12.45 hod. za účelom doplnenia dokazovania o doručenie dotazu - výzvy súdu
žalobcovi na pobočky v KN.

26.2. Žalobca v písomnom vyjadrení na dopyt súdu dňa 28.5.2018 uviedol, že nedoručuje vyžiadané
kópie vkladových lístkov, nakoľko nie je zrejmé, na aký účet mali byť vklady uskutočnené, a teda dané
vkladové lístky nie je bez tejto informácie pre žalobcu objektívne možné dohľadať a doložiť. Vzhľadom

na uvedené žalobca žiadal o oznámenie čísla účtu, na ktorý mali byť vklady uskutočnené. Žalobca pre
úplnosť dodal, že inkasný účet č. XXXXXXXXXX - účet, ktorým sa žalovaná zaviazala úver splácať, bol
zrušený k 30.4.2013 (doručuje výpis z účtu, z ktorého je zrejmý prevod dlhu ku dňu
zrušenia), teda v danom období 1.9.2014 až 31.1.2015 už nebol otvorený a nebolo možné naň vykonať
vklad. Na úverový účet XXXXXXXXXX v danom období od 1.9.2014 až 31.1.2015 nebol uskutočnený

žiadny vklad - prikladá prehľad obratov v úverovom účte v danom období.

26.3. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 31.07.2018, kedy vo veci rozhodol a vyhlásil napadnutý
rozsudok, však v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP neučinil zadosť svoje povinnosti určiť, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami sporné a ktoré za nesporné, so stanoviskom žalovanej neoboznámil

žalobcu a žalobcovi, napriek jeho žiadosti neoznámil číslo účtu, na ktorý mala žalovaná žalobcovi
uhradiťsumu1002EUR(hocivodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuvádza,žežalovanádňa04.01.2015
uhradila žalobcovi sumu 1000 EUR), v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vôbec nevysporiadal s
argumentáciou žalobcu, že zo strany žalovanej v období od 1.9.2014 do 31.1.2015 nebol uskutočnený
žiadny vklad a že inkasný účet č. XXXXXXXXXX, ktorým sa žalovaná zaviazala splácať úver, bol

zrušený ku dňu 30.4.2013, išlo teda o argument zo strany žalobcu, ktorý bol pre rozhodnutie v tejto veci
rozhodujúci a tak zo strany prvoinštančného súdu sa vyžadovala špecifická odpoveď práve na tento
argument, čo robí rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný a nesprávnym
postupom súdu prvej inštancie došlo aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, preto
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a výroku

o náhrade trov konania a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26.4. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť vytýkané nedostatky a uložiť žalovanej (ktorá má nielen
povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť označiť dôkazy na svoju obranu) oznámiť súdu číslo účtu, na ktorý
mala žalobcovi poukázať sumu 1002 EUR (či sumu 1000 EUR?) a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k tomu.

27. Záverom odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len “ústavný
súd”) z 15. júna 2017, č. k. II. ÚS 835/2016-31, v ktorom ústavný súd uviedol: „Právo na spravodlivý
proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho súdneho
konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne

neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c. Švajčiarsko z 23.10.1996). Jedným z prvkov
spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho kontradiktórny charakter. Každá strana
musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby
jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na
účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli c.Francúzsko). Súdne rozhodnutie

je výsledkom rozhodnutia sporu medzi stranami, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa a
popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany. Kontradiktórny spor znamená možnosť strany
popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej
argumenty a návrhy. Požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali príležitosť oboznámiť sa so
všetkými predloženými dôkazmi a podanými vyjadreniami a reagovať na ne, sa vzťahuje na konanie o

opravných prostriedkoch rovnako, ako aj na konanie pred prvostupňovým sudom, a to bez ohľadu na
to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty (Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike).
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za
súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru všeobecného súduide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje
výlučne druhý účastník konania. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03, IV. ÚS
186/09, II. ÚS 182/13, II. ÚS 148/2014, II.ÚS 32/2016)“.

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).