Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218202012
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1218202012.8

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: Z. I., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XXXX/XX, H., proti

účastníkom: 1) X. N. E., T.. XX.X.XXXX, U. H. : T. I., 2) I.. T. I., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XXXX/XX, H., zast.:
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny I. XX, H. ako kolíznym opatrovníkom, o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu T. I., nar. XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa T. I., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Obidvaja rodičia budú maloletú T. I. zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloleté dieťa T. I. nar. XX.X.XXXX výživné vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám

matky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 07.03.2018 domáhala rozvodu manželstva s
manželom. Súd rozsudkom zo dňa 13.03.2020 rozhodol o rozvode manželstva, pričom opomenul
rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu T., ktorej otcom je ako vyplýva z
predloženého rodného listu manžel matky, na čas po rozvode.

2. Podľa ustanovenia § 100 CSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

3. Podľa ustanovenia § 225 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nerozhodol súd v rozsudku o
niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia
rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj
bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o
rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

4. Keďže súd nerozhodol v rozsudku, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol o úprave práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva pristúpil k rozhodnutiu o úprave práv
a povinností k maloletému dieťaťu dopĺňacím rozsudkom.

5. Podľa ustanovenia § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

8. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol o zverení
maloletého dieťaťa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Maloletú zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj reálne vykonáva a s touto úpravou súhlasil aj kolízny

opatrovník. Otec žije na neznámom mieste, o maloletú sa nezaujíma. Súd preto neupravoval styk otca
s maloletou. Súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
počnúc právoplatnosťou rozsudku, keďže vyživovaciu povinnosť v tomto rozsahu si musí plniť každý
bez ohľadu na schopnosti a možnosti.

11. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.
Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a
povinností.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne

zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.