Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/989/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515217068
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7515217068.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: Ing. A. F., H..

X.XX.XXXX, C. E. E. X, Z., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom
Nerudova 14, Košice proti žalovanému: v 1.rade STAVA IPS s.r.o., IČO: 45 440 026, so sídlom
Slavkovská 18, Košice, zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom Murgašova 3, Košice,
v 2.rade P.. E. C., XX.X.XXXX, C. B. XX, E., zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom
Štúrova 20, Košice a v 3.rade JFK Development, s.r.o., IČO: 36 753 882, so sídlom Dopravná 12, Košice
v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaný v 3.rade JFK Development, s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich

sa v katastrálnom území N., X.: N., okres Košice-okolie, a to pozemku reg. C KN parc. číslo 479/75
- ostatná plocha o N. XXX Z., zapísaného na liste vlastníctva č. 1026 vedenom na Okresnom úrade
Košice, katastrálny odbor a pozemkov reg. C KN S.. Č. XXX/XX - ostatná S. X. N. XXX Z., S.. Č. XXX/79
- ostatná plocha o výmere 570 m2, parc. číslo 479/84 - orná pôda o výmere XXX Z., parc. Č. XXX/XX
- X. S. X. N. XXX Z., S.. Č. XXX/XX - X. S. X. N. XXX Z., S.. Č. XXX/XX - X. S. X. N. XXX Z., S.. Č.K.
XXX/XXX - T. S. B. H. X. N. XXX Z. B. S.. Č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
Z., T. H. F. N. Č.. XXXX vedenom na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor.

II. Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania vo veci samej.

IV. Žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov neodkladného opatrenia.

V. Vzájomnú žalobu žalovaného v 1.rade vylučuje na samostatné konanie, ktoré sa bude viesť v senáte

tunajšieho súdu 16C.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2015 sa žalobca domáhal:
- vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou RIUREST
s.r.o. ako záložným veriteľom konajúcim v mene vlastníka JFK Development, s.r.o. ako predávajúcim a
spoločnosťou STAVA IPS, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností - pozemkov
reg. C KN parc. číslo XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX B.
XXX/XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území (ďalej len “k.ú.“) N., X.: N., X. E.-X., zapísaných na

liste vlastníctva (ďalej „LV“) Č.. XXX vedenom na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor
- vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou STAVA IPS,
s.r.o.akopredávajúcimaIng.E.C.akokupujúcim,predmetomktorejbolprevodnehnuteľnosti-pozemkuregistra C KN parc. Č. XXX/XX, nachádzajúcej sa v k.ú. Vajkovce, obce: Vajkovce, okres Košice okolie,
zapísanej na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Košice okolie, katastrálny odbor,
- určenia, že vlastníkom nehnuteľností pozemkov Q.. L. E. S.. Č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,

XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX B. XXX/XXX N. E..Ú.. N., X.: N., okres Košice-okolie, zapísaných na LV č.
1024 vedenom na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor je spoločnosť JFK Development, s.r.o.
- určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku registra C KN parc. Č. XXX/XX, nachádzajúcom sa v
k.ú. N., X.: N., okres Košice okolie, zapísanej na LV č. 1026 vedenom na Okresnom úrade Košice okolie,
katastrálny odbor, je spoločnosť JFK Development, s.r.o.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že na určení vlastníckeho práva má naliehavý právny záujem,
nakoľko podľa súčasného právneho stavu v katastri nehnuteľností svedčí vlastnícke právo žalovaným v
1. a 2.rade, pričom tento stav nie je v súlade s právnym stavom a rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho
právajespôsobilébyťpodkladomprezmenuzápisuvlastníckehoprávatak,abyzodpovedalskutočnému
stavu. Žalobca je spoločníkom spoločnosti JFK Development, s.r.o. (ďalej len „JFKD“) s obchodným

podielom vo výške 2.213 eur z celkového základného imania vo výške 6.640 eur (tretinový podiel) a
spoločne so žalovanou v 2.rade konateľom JFKD, pričom konanie, a teda zaväzovanie úkonmi JFKD je
možné iba spoločným konaním obidvoch konateľov. V danom prípade nie je objektívne možné konanie
obidvoch konateľov, a teda nie je možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
prostredníctvom spoločnosti a dodržať predpísanú a zákonnú formu konania spoločnosti.

Úkon, na základe ktorého došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam JFKD je podľa
žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom a došlo ním k zmene celkovej hodnoty vlastníctva
spoločnosti, a teda hodnoty obchodného podielu, ktorý žalobca vlastní. Prevody nehnuteľností z JFKD
na žalovaných boli realizované bez vedomia žalobcu, bez dodržania zákona a za podhodnotenú cenu.
V prípade vyhovenia žalobe bude spoločnosť JFKD zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník

nehnuteľností, v dôsledku čoho nedôjde k zníženiu hodnoty jeho obchodného podielu. Poukázal pritom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obo 222/2001.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.7.2015 s účinnosťou od 9.7.2015 sa stala
spoločnosť RIUREST s.r.o. právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej „SLSP") v úverovom
vzťahu vyplývajúcom zo Zmluvy o úvere Č. 545/AUOC/07 uzatvorenej medzi SLSP a spoločnosťou

STYROBAL, s.r.o. ako dlžníkom dňa 26.10.2007 v znení jej neskorších dodatkov. Postupovaná
pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č. 545/AUOC/07-ZZl6 zo dňa 27.9.2013 na nehnuteľnosti -
pozemky reg. C KN parc. číslo XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XXX, XXX/XXX, E..Ú.. N. uzatvorenej medzi SLSP ako záložným veriteľom a JFKD ako záložcom

(ďalej aj „nehnuteľnosti 1"). Spoločnosť RIUREST, s.r.o. sa stala aj záložným veriteľom vo vzťahu
k postupovanej pohľadávke a k záložcovi JFKD. RIUREST, s.r.o. v pozícii záložného veriteľa ako
predávajúci a žalovaný v l. rade uzatvorili dňa 10.8.2015 kúpnu zmluvu (ďalej aj "kúpna zmluva 1"),
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti 1. Za RIUREST, s.r.o. zmluvu podpisoval konateľ JUDr. X. F. a za
kupujúceho konateľ Ing. S. K.. Na základe návrhu RIUREST, s.r.o. doručeného Okresnému úradu Košice

- okolie, katastrálnemu odboru dňa 12.8.2015 bolo na ďalší deň 13.8.2015 rozhodnuté o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam 1. V čl. I bode 3 a 4 kúpnej zmluvy 1 je uvedené, že RIUREST,
s.r.o. ako záložný veriteľ oznámil dlžníkovi a vlastníkovi zálohu JFKD začatie výkonu záložného práva
priamym predajom dňa 14.7.2015, o čom žalobca ako konateľ a spoločník nemá žiadnu vedomosť. Ďalej
je uvedené, že dohodou zo dňa 15.7.2015 bola skrátená lehota na uskutočnenie predaja zálohu do

9.8.2015 s tým, že po tomto termíne je záložný veriteľ oprávnený predať záloh priamym predajom.
Po zmene zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam 1 v katastri nehnuteľností uzatvoril žalovaný
v l. rade so žalovanou v 2. rade kúpnu zmluvu zo dňa 17.8.2015 (ďalej aj "kúpna zmluva 2"), na
základe ktorej došlo k prevodu časti nehnuteľností 1- pozemku registra L. E. S.. Č. XXX/XX N. E..Ú..
N. (ďalej aj "nehnuteľnosti 2"). Túto zmluvu podpísali Ing. Peter Széker - konateľ žalovaného v 1. rade

a žalovaná v 2. rade. Na základe návrhu žalovaného v l. rade doručenému Okresnému úradu Košice -
okolie, katastrálnemu odboru dňa 19.8.2015 bolo na ďalší deň 20.8.2015 rozhodnuté o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam 2. Kúpna cena bola v oboch prípadoch podhodnotená a nešlo
o trhovú kúpnu cenu.
Celkový prevod nehnuteľností bol dosiahnutý v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanoveniami o

výkone záložného práva. Spoločnosti JFKD nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného
práva v zmysle ust. § 151 l Občianskeho zákonníka a toto nebolo doručené ani príslušnému okresnému
úradu na vyznačenie v katastri nehnuteľností, pretože žalobca nemá vedomosť, aby takého oznámenie
bolo na LV niekedy zapísané. Podľa kúpnej zmluvy 1 došlo dňa 15.7.2015 k dohode o skrátení lehoty napredaj zálohu v zmysle ust. § 151 m ods.2 Občianskeho zákonníka. O existencii takejto dohody nemá
žalobca vedomosť a žiadnu ani nepodpisoval, pričom nevyhnutnosť podpisu žalobcu vyplýva z výpisu z
obchodného registra JFKD, kde je konanie menom spoločnosti možné iba konaním obidvoch konateľov.

K žiadnej dohode medzi záložným veriteľom RIUREST a záložcom JFKD nemohlo dôjsť a ak aj došlo,
tento úkon nie je platný. Zákonom stanovená lehota 30 dní medzi oznámením o začatí výkonu záložného
práva a jeho výkonom nebola dodržaná, pretože údajne bolo oznámenie o začatí výkonu záložného
práva doručené JFKD dňa 14.7.2015 a k výkonu záložného práva došlo dňa 10.8.2015. Nedodržanie
výslovného ustanovenia Občianskeho zákonníka o výkone záložného práva robí právny úkon absolútne

neplatný, keďže ide o úkon v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 45/2007 a Ústavného súdu SR sp.zn. I.
ÚS 198/2009 o povinnosti dodržiavať ustanovenú formu prejavu vôle spoločnosti pri právnych úkonoch.
Na úkon, ktorý nebol urobený v požadovanej forme alebo požadovaným spôsobom sa hľadí, ako keby
nebol urobený, a teda nevyvoláva žiadne účinky.
Nakoľko žalovaný v 1.rade nenadobudol platne nehnuteľnosti 1, nemohla platne nadobudnúť

nehnuteľnosti 2 ani žalovaná v 2. rade, s ohľadom na zásadu, podľa ktorej "nikto nemôže previesť viac
práv ako sám má." Nemožno hovoriť o prípadnej dobromyseľnosti žalovanej v 2. rade pri nadobúdaní
nehnuteľnosti 2, pretože táto dobre vedela, že žalobca nikdy nepodpísal a neudelil súhlas so skrátením
lehoty pre výkon záložného práva. Vzťahy v spoločnosti JFKD boli asi od roku 2013 napätejšie, žalovaná
v 2.rade musela vedieť, že žalovaný v l. rade nemohol platne nadobudnúť nehnuteľnosti l, a teda že

pri podpisovaní kúpnej zmluvy 2 koná s ich nevlastníkom. Dobromyseľnosť vylučuje aj skutočnosť, že
žalovaná v 2. rade nadobudla v tomto období ďalšie nehnuteľnosti od JFKD na základe sfalšovanej
plnej moci, ktorá má splnomocňovať jej manžela Š. C. na prevod nehnuteľnosti JFKD. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 144/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. l. ÚS 50/2010. Nakoľko vyššie uvedené prevody sú absolútne neplatné, patrí vlastnícke právo

k nehnuteľnosti 1 spoločnosti JFKD.

3. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia (od 1.7.2016 tzv.
neodkladné opatrenie), ktorým žiadal zakázať žalovanému v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami -
parcelami registra „C“ číslo XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX B. XXX/

XXX a tiež žalovanej v 2. rade s parcelou registra „C“ číslo XXX/XX, k.ú. Vajkovce.
Uznesením zo dňa 30.3.2017, č.k. 16C/989/2015-178 súd podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2018, v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/41/2018-237.

4. Žalovaná v 2.rade sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 14.9.2015, v ktorom
ako druhá konateľka JFKD prehlásila, že plnomocenstvo vystavené spoločnosťou pre Š. C. - jej manžela
spolu so žalobcom riadne podpísala, a preto boli k ich podpisom ešte v roku 2013 pripojené overovacie
doložky. Poprela tvrdenie žalobcu, že RIUREST, s.r.o. previedla vlastnícke právo na žalovaného v 1.rade
za podhodnotenú cenu. Kúpna zmluva obsahuje dohodu o odplate - kúpnej cene, ktorá bola riadne

splnená, vychádzajúc z trhovej ceny prevádzaných nehnuteľností určenej súdnym znalcom.
Keďže išlo o odplatný prevod vlastníckeho práva, žalovaná v 2.rade postráda naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva, považujúc tvrdenie žalobcu o znížení hodnoty jeho obchodného podielu
za scestné. Žalobca pozabudol na okolnosť, že JFKD je úverovým dlžníkom z úverového vzťahu s
bankou, ktorá k 23.1.2015 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru v rozsahu viac 765.000,-eur a ktorá

pohľadávka je zabezpečená viacerými inštitútmi, okrem iného notárskou zápisnicou o uznaní dlhu a
súhlase s vykonateľnosťou, ako aj zriadením záložného práva. Je nesporné, že veriteľ RIUREST, s.r.o.
ako právny nástupca SLSP, a.s. má plné právo realizovať výkon záložného práva a pri jeho výkone
postupoval v súlade so zákonom.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 2.rade od žalovaného v 1. rade na základe

kúpnej zmluvy, pričom išlo o prevod za odplatu zodpovedajúcu trhovej cene.

5. Žalobca v konaní tvrdil, že vyššie uvedené kúpne zmluvy sú absolútne neplatné. Pri prevodoch došlo
k značnému podhodnoteniu kúpnej ceny. Rozdiel kúpnej ceny a reálnej trhovej hodnoty predstavuje
181.452,67 eur. Došlo tiež k porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka o výkone záložného

práva. Súčasťou výkonu záložného práva bola aj dohoda zmluvných strán o skrátení lehoty na predaj
nehnuteľnostítvoriacichpredmetzáložnéhoprávazodňa15.7.2015,ktorúzaJFKDpodpisovalIng.Š.C.
na základe splnomocnenia zo dňa 4.2.2013. Žalobca žiadne generálne splnomocnenie ani iný dokument
oprávňujúci vykonávať úkony za JFKD pre S. C. nepodpísal. Ide o sfalšovaný dokument. Existujú dveverzie takéhoto splnomocnenia, jedno s textom oprávnenia splnomocnenca na jednej strane, podpismi
osôb za splnomocniteľa na druhej strane a podpisom údajného oprávneného zo splnomocnenia na
samostatnej strane. V druhej verzii splnomocnenia sa na rozdiel od prvého nad podpismi konateľov

nenachádza jeden odsek navyše. Keďže predložené splnomocnenie je sfalšované, Š. C. nebol nikdy
žalobcom splnomocnený, vôľa JFKD nebola platne prejavená, a teda ani daná. V dôsledku uvedeného
nedošlo platne ani k skráteniu zákonnej lehoty pre výkon záložného práva, čím je preukázaná absolútna
neplatnosť výkonu záložného práva, a teda prevodu ako takého. Žalovaný teda platne nenadobudol
nehnuteľnosti 1. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo 695/2000, podľa ktorého

pokiaľ pri uzavieraní kúpnej zmluvy konal len jeden konateľ, hoci mali konať obaja konatelia (čím bol
porušený spôsob konania menom spoločnosti), nekonala právnická osoba riadne svojím štatutárnym
orgánomakúpnazmluvajeztohodôvoduabsolútneneplatnáprerozporsozákonom(§39Občianskeho
zákonníka). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo 45/2007 vyslovil, že pokiaľ z výpisu z obchodného
registra vyplýva určitý spôsob konania štatutárneho orgánu spoločnosti, treba ho dodržiavať nielen pri
uzavieraní kúpnej zmluvy, ale aj pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve.

Navyše, odhliadnuc od uvedeného, kedy nikdy nebola platne prejavená vôľa JFKD, vychádzajúc
zo skutočnosti, že ide o tzv. generálne splnomocnenie, toto zjavne odporuje zákonu, a teda aj
úkon vykonaný na základe tohto splnomocnenia je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012, podľa ktorého
ak je plnomocenstvo "udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti

vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo
o právny úkon absolútne neplatný (podľa § 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo zákona (§ 20
ods. 1 Občianskeho zákonníka) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom. S tým úzko
súvisí otázka princípu publicity (do obchodného registra sa zapisujú iba konatelia, prípadne prokuristi)
a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä u tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej,

keďže nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch robili právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci
konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a pod.". Splnomocnenie neobstojí aj s
ohľadom na jeho všeobecnosť, nakoľko neobsahuje, k prevodu akých konkrétnych nehnuteľností sa má
vzťahovať, a v tomto ohľade je neurčité a nezrozumiteľné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžr/36/2011). Aj z uvedeného hľadiska je kúpna zmluva 1 absolútne neplatná v zmysle § 37 ods.

l Občianskeho zákonníka.
Zdôrazňoval, že došlo k zameneniu prvej strany listu splnomocnenia a na základe kúpnych zmlúv došlo
k zníženiu resp. postúpeniu celého majetku spoločnosti za odplatu vo výške, ktorá bola neadekvátna
v zmysle trhových podmienok. Došlo k účelovému postúpeniu a k započítavaniu účelovo vytvorených
pohľadávok a do spoločnosti reálne finančné prostriedky neprišli.

Poukazoval na trestné konania súvisiace s prejednávaným sporom, ako aj konanie vedené na tunajšom
súde pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX.

6. Žalovaní v 1. a 2.rade v konaní argumentovali, že absentuje naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, pretože išlo o platný prevod vlastníckeho práva a tvrdenie žalobcu o znížení

hodnoty jeho obchodného podielu je scestné, až nezmyselné. Žalobca podsúva svoj argument, že bol
poškodený, resp. spoločnosť, ktorej je minoritným spoločníkom, pričom tento svoj predpoklad považuje
za úplne samozrejmý. Spoločnosť JFKD bola úverovým dlžníkom z úverového vzťahu s bankou, ktorá
k 23.1.2015 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru v rozsahu viac ako 765.000 eur a ktorá pohľadávka
bola zabezpečená viacerými inštitútmi, okrem iného notárskou zápisnicou o uznaní dlhu a súhlase

s vykonateľnosťou, ako aj zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku. Tvrdenia o tom, že
JFKD neobdržal za prevody majetku protiplnenia, nezodpovedajú zákonným princípom Občianskeho i
Obchodného zákonníka v prípade zabezpečenia pohľadávok, pretože úlohou týchto právnych úkonov
nebolo poskytnutie plnenia predávajúcemu, resp. záložnému dlžníkovi, ale jeho veriteľovi. Žalobca
zavádza ohľadom existujúcej ekonomickej situácie, je nesporné, že v čase kedy sa realizovali prevody,

bez predchádzajúceho súhlasu veriteľov nebolo možné vykonávať v spoločnosti žiadne právne úkony
s majetkom. Žalovaný v 1. rade obdržal v čase nadobudnutia vlastníckeho práva doklady o splnení
všetkých zmluvných aj zákonných podmienok v podobe znaleckých posudkov, ktoré doposiaľ neboli
spochybnené v trestnom konaní. Spoločnosť STAVA IPS, s.r.o. bola oprávnená nadobudnúť majetok
dlžníka a využiť ho v súlade so svojimi podnikateľskými aktivitami a tak to aj bolo urobené. Žalovaní

v 1. a 2.rade mali za to, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko doklady produkované žalobcom
neosvedčujú dôvodnosť jeho nároku.7. Žaloba pôvodne smerovala proti spoločnosti STAVA IPS, s.r.o. ako žalovanému v 1.rade a Ing. E.
C. ako žalovanej v 2.rade. Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 14.6.2019, č.k. 16C/989/2015-446
pripustil, aby do konania ako žalovaný v 3.rade pristúpila spoločnosť JFK Development, s.r.o.

8. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 19535/V sú
žalobca a žalovaná v 2.rade spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti JFK Development, s.r.o.
Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú a za spoločnosť konajú vždy aspoň
dvaja konatelia spoločne a to tak, že ku spísanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoj

vlastnoručný podpis.

9. Listom zo dňa 23.1.2015 SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. XX/AUOC/XX zo dňa 26.10.2007 vo výške 765.601,75 eur. Listom zo dňa 14.7.2015 oznámila
spoločnosť RIUEST s.r.o. žalovanému v 3.rade výkon záložného práva formou predaja tretej osobe.
Dňa 15.7.2015 došlo medzi RIUEST s.r.o. a žalovaným v 3.rade k dohode zmluvných strán o skrátení

lehoty na predaj nehnuteľností tvoriacich predmet záložného práva. Za žalovaného v 3.rade dohodu
podpísal Š. C..

10.Kúpnouzmluvouzodňa10.8.2015previedlaspoločnosťRIUREST,s.r.o.akozáložnýveriteľkonajúci
v mene vlastníka JFKD na žalovaného v 1.rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na F.

Č.. XXX, E..Ú.. N. B. S. Q.. L. E. S..Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XXX B. XXX/XXX.
Podľa čl.2 kúpnej zmluvy záložný veriteľ sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.7.2015
stal právnym nástupcom SLSP, a.s. v úverovom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere č. 545/
AUOC/7 uzatvorenej medzi postupcom a spoločnosťou STYROBAL, s.r.o.. Pohľadávka je zabezpečená

záložným právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnej zmluvy č. 545/AUOC/07-ZZ/6 zo dňa 27.9.2013 v prospech SLSP, a.s. na vyššie uvedené
nehnuteľnosti.
Podľa čl. 3 zmluvy záložný veriteľ oznámil JFKD dňa 14.7.2015 ako dlžníkovi a vlastníkovi zálohu
začatie výkonu záložného práva a spôsob výkonu záložného práva priamym predajom. Dohodou zo dňa

15.7.2015 bola skrátená lehota na uskutočnenie predaja zálohu do 9.8.2015 s tým, že po tomto termíne
je oprávnený záložný veriteľ predať záloh priamym predajom.
Nehnuteľnosti boli predané za kúpnu cenu 230.000,-eur. Dňa 12.8.2015 bol podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva a dňa 13.8.2015 bol vklad vlastníckeho práva v prospech STAVA IPS, s.r.o. povolený.

11. Dňa 17.8.2015 uzavreli žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný
v 1.rade previedol na žalovanú v 2.rade o.i. pozemok reg. C KN parc.č. XXX/XX za kúpnu cenu
celkom79.690,-eur.Dňa20.8.2015bolpovolenývkladvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospech
žalovanej v 2.rade.

12. Podľa výpisu z F. Č.. XXXX, E..Ú.. N. je žalovaný v 1.rade výlučným vlastníkom tam zapísaných
nehnuteľností, a to titulom N. XXXX/XXXX T. M. XX.X.XXXX. T. F. Č.. XXXX, E..Ú.. N. vyplýva, že
vlastníčkou na LV zapísaných nehnuteľností je žalovaná v 2.rade titulom kúpnej zmluvy N. XXXX/XXXX
T. M. XX.X.XXXX.

13. Plnou mocou zo dňa 4.2.2013 poverila spoločnosť JFKD s.r.o., zastúpená konateľmi žalovanou v
2.rade a žalobcom Š. C. k jeho zastupovaniu a konaniu, aby zastupoval JFKD a vykonával v jej mene
všetky právne úkony hmotnoprávne i procesné, vrátane konania voči fyzickým a právnickým osobám,
orgánom verejnej a štátnej správy ktoréhokoľvek štátu, ako aj voči medzinárodným inštitúciám. Toto
plnomocenstvo je generálne a oprávňuje splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa v rovnakom

rozsahu a spôsobom, ako keď za neho konajú obaja konatelia spoločnosti spoločne. Na splnomocnení
sú overené podpisy konateľov. Podpisy sa nachádzajú na 2.strane splnomocnenia a boli overené pred
obcou N.. Podpis žalobcu je v osvedčovacej knihe evidovaný pod č. 59/2013 a podpis žalovanej v 2.rade
pod č. 58/2013. Na tretej strane sa nachádza podpis splnomocnenca. Záznam o podpisoch je v súlade
s údajmi v osvedčovacej knihe.

V inom vyhotovení splnomocnenia zo dňa 4.2.2013 je 2.strana splnomocnenia odlišná, okrem podpisov
konateľov JFKD sa na nej nachádzajú 2 odseky navyše. Overené podpisy majú v overovacej knihe obce
N. R. Č. - Č.. XX/XXXX B. XX/XXXX.14. Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach sp.zn. KRP-122/2-
VYS-KE-2015 zo dňa 23.11.2016 bolo vznesené obvinenie proti žalovanej v 2.rade a jej manžela pre
obzvlášť závažný zločin podvodu z dôvodu o.i. použitia pravého podpisu žalobcu na sfalšovanom

splnomocnení zo dňa 4.2.2013, ktoré použili pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2015. Uznesením
zo dňa 13.9.2017 bola trestná vec týkajúca sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu vylúčená
zo spoločného konania a následne vedená pod ČVS: KRP-126/2-VYS-KE-2017. Uznesením zo dňa
23.10.2017 č. 3Pv 463/17/8803-2 bolo trestné stíhanie obvinenej žalovanej v 2.rade zastavené.
Uznesením zo dňa 26.11.2018 ČVS: KRP-149/2-VYS-KE-2017 bolo začaté trestné stíhanie žalovanej v

2.rade a jej manžela pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
z dôvodu vykonania niekoľkých podvodných prevodov majetku žalovanej v 3.rade, s úmyslom bez
reálneho protiplnenia odčerpať všetky aktíva žalovanej v 3.rade do nastrčenej spoločnosti.
Uznesením zo dňa 21.3.2019, ČVS:KRP-122/2-VYS-KE-2015 bolo vznesené obvinenie proti Ing. S. K.
pre obzvlášť závažný zločin porušovania pri správe cudzieho majetku - pomoc poskytnutá žalovanej v
2.rade a jej manželovi.

15. V priebehu trestného konania bol pribratý znalec P.. Ľ. O. z odboru ekonómia a manažement,
odvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo, za účelom posúdenia celkovej majetkovej situácie
žalovanej v 3.rade. Zo znaleckého posudku č. 4/2018 vyplýva, že žalovaná v 3.rade reálne z predaja
majetku v roku 2015 neobdŕžala žiadne finančné prostriedky. Vysporiadanie pohľadávok z predaja

nehnuteľnostívzmyslekúpnejzmluvyz10.8.2015žalovanouv2.radeakokonateľkoužalovanejv3.rade
znalecpovažovalzapoškodzujúcespoločnosť.Vrozporeslogickýmiúčtovnýmipostupmibolažalovanej
v 3.rade odobratá pohľadávka vo výške 230.000,-eur.

16. V trestnom konaní bola dňa 2.7.2018 vypočutá JUDr. A. S., zamestnankyňa Okresného úradu

Košice-okolie, katastrálneho odboru, ktorá povoľovala vklady vlastníckych práv k prejednávaným
nehnuteľnostiam. Svedkyňa uviedla, že ešte pred podaním návrhu na vklad ju navštívila žalovaná v
2.rade s JUDr. X. F.. Prevod im súril, vklady boli uskutočnené v zrýchlenom konaní. Predtým chodila na
kataster žalovaná v 2.rade spolu so žalobcom.
SvedkyňaM.L.(R..Č..B.)dňa2.7.2018vypovedala,žedňa4.2.2013overovalapodpisykonateľovJFKD

na splnomocnení vystavenom pre Z. C.. Ak by bol v ten deň overovaný ďalší podpis žalobcu, tak každá
nová listina by bola evidovaná v osvedčovacej knihe pod novým číslom.
Svedkyňa Ing. B. E. M. X.X.XXXX vypovedala, že od roku 2008 pracovala ako administratívna sila
pre STYROBAL s.r.o. a od roku 2012 aj pre žalovanú v 3.rade. Bolo jej povedané, že rozhodujúce
slovo má pán C.. Na všetkých dokumentoch sa podpisovali oba konatelia spoločne. Splnomocnenie zo

dňa 4.2.2013 pre splnomocnenca Z. C. bolo vydané za účelom vybavovania stavebných povolení na
Slnečnej stráni.

17. Znaleckým posudkom č. 112/2018 zo dňa 28.6.2018, vypracovaným pre účely trestného konania
znalcom Ing. A. Z., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty

nehnuteľností bola stanovená všeobecná cena prevádzaných nehnuteľností k mesiacu 8/2015 na sumu
397.000,-eur.

18. Svedkyňa M. B. vypovedala, že overovala podpisy pre JFKD resp. jej štatutárov. Overovala ich rôzne
často, niekedy to bolo raz za dva týždne, inokedy aj trikrát do týždňa. Obsah listiny neskúma, overuje len

podpisy. Do knihy zapisuje, čo je predmetom overenia, či ide o zmluvu alebo plnú moc. Ak je predložená
generálna plná moc, podpis na nej neoveruje, bola poučená, že toto obec neoveruje.

19. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2019 sp.zn. 15C/989/2015 súd určil, že JFKD je
vlastníkom pozemkov L. E. S. Č.. XXX/XXX, XXX/XX, XXX/X X/X, XX/X, XX/X, XX/X, XXX/XXX, XXX/

XXX, XXX/XX, XXX/X B. XX/X, S. G. E. S..Č..XXX, XXX, ako aj stavieb - rozostavaných rodinných
domov nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, N. N. E..Ú.. N.. Žalobu
v prevyšujúcom rozsahu o vyslovenie neplatnosti kúpnopredajných zmlúv zo dňa 11.8.2015 a 14.8.2015
medzi JFKD a STAVA IPS s.r.o. a zo dňa 17.8.2015 medzi STAVA IPS s.r.o. a Ing. E. C. zamietol.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca ako spoločník a konateľ spoločnosti JFKD domáhal vyslovenia

neplatnosti kúpnopredajných zmlúv a určenia vlastníckeho práva v prospech JFKD uskutočnených na
základe plnomocenstva udeleného konateľmi spoločnosti Š. C., ktorého udelenie popieral. Navyše,
kúpna cena v zmysle uvedených zmlúv bola značne podhodnotená.Súd dospel k záveru, že plnomocenstvá, ktoré boli použité pri prevodoch majetku JFKD zo dňa 4.2.2013
sú oproti plnomocenstvu vystavenému pre Z. C. odlišného obsahu, pričom overovacie doložky pri
podpise konateľov sú rovnakého číselného poradia (58 a 59/2013 zo dňa 4.2.2013), čo nasvedčuje

jeho nepravdepodobnosti a pravdepodobnému sfalšovaniu. Plnomocenstvo zo dňa 4.2.2013 použité
pri neoprávnenom prevode nehnuteľností patriacich JFKD bolo vytvorené pripojením druhej strany
obsahujúcej aj úradne overené podpisy konateľov JFKD z pravého originálu plnomocenstva zo dňa
4.2.2013, ktorým splnomocnili Z. C. na vykonanie inžinierskych sietí v mene A.. O využití podpisu
oboch konateľov spoločnosti nasvedčuje i overenie podpisu splnomocnenca t.j. Š. C. až dňa 22.7.2015,

t.j. v krátkom čase pred uskutočnením kúpnopredajných zmlúv, ako aj emailová komunikácia medzi
žalobcom a žalovanou v 2. rade zo dňa 14.5.2015 a 21.5.2015, kde žalobca uviedol, že nevidí
dôvod na podpisovanie splnomocnenia, keďže sú dvaja konatelia. Súd považoval plnú moc, ktorá
bola a je súčasťou kúpnych zmlúv, ktoré boli evidované v katastri nehnuteľností a následne zapísané
na žalovaných v 1. a 2. rade za absolútne neplatné z dôvodov absencie prejavu vôle žalobcu pri
predaji predmetných nehnuteľností. Naviac nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnom prevodu, boli značne

podhodnotené.

20. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou
tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods.1, ods.2 veta prvá CSP).

21. Podľa § 137 písm.c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137
písm.c) CSP (predtým § 80 písm.c) OSP), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný
vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j.
odstráni spory medzi stranami.

23. Pre úspešnosť žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, musí byť tiež splnená podmienka vecnej
legitimácie sporových strán.

24. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho

z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu
legitimáciu. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán
nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

25. Súd zastáva názor, že žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti je aktívne legitimovaným
na podanie žaloby, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
spoločnosti, ktorej je spoločníkom. Ak obchodná spoločnosť uzatvorí zmluvu o prevode majetku
spoločnosti na tretiu osobu, ide o právnu skutočnosť, ktorá môže mať významný vplyv na právne a

majetkové pomery spoločnosti, a teda sprostredkovane i na právne a majetkové pomery jej spoločníkov.
Z uvedeného dôvodu je daný i naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

26. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

27.Podľaust.§39Občianskehozákonníkajeneplatnýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach

robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).29. Jednou z podmienok platnosti je jeho vážnosť. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa
objektívnych okolnosti daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle
normy občianskeho práva spájajú (Š. a spol., Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, s. 240).

30. Následkom absencie slobody vôle alebo vážnosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť.
Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku a bez ohľadu na to, či sa
tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky t.j. práva a povinnosti z takto absolútne neplatného
právneho úkonu nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti

(ex offo), ak sa o skutočnostiach smerujúcich k absolútnej neplatnosti dozvie procesne korektným
spôsobom (I.Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, s. 493).

31. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uskutočnenie úkonov v rámci výkonu záložného
práva, na základe ktorých došlo k prevodu prejednávaných nehnuteľností na žalovaných v 1. a 2.rade,
nezodpovedali vôli A. ako záložcu.

32. Súd považuje splnomocnenie, na základe ktorého v mene záložcu JFKD konal Š. C. za neplatné v
zmysleust.§37,akoaj§39Občianskehozákonníka.Jenesporné,žeexistujúdveverziesplnomocnenia
udelené dňa 4.2.2013 konateľmi JFKD, pričom podpisy na oboch sú v overovacej knihe zapísané pod
jedným číslom. Z trestného konania, ako aj zo záverov konania vedeného pod sp.zn. 15C/989/2015

vyplýva, že dňa 4.2.2013 bolo udelené splnomocnenie Z. C. na úkony súvisiace s vydaním stavebných
a kolaudačných rozhodnutí, pričom podpisy konateľov sú vedené pod rovnakým číslom, ako v prípade
plnej moci zo dňa 4.2.2013. Súd preto dospel k záveru, že dňa 4.2.2013 nemohli byť overené podpisy
konateľov JFKD i na ďalšom, generálnom splnomocnení udelenom Š. C., pretože overenie takýchto
podpisov neexistuje. Súd uveril tvrdeniam žalobcu, že s plnými mocami bolo manipulované, a teda

že podpisy konateľov na splnomocnení pre Z. C. boli použité pre splnomocnenie udelené Š. C.. V
prospech tohto tvrdenia svedčí i skutočnosť, že podpis splnomocnenca bol overený až dňa 22.7.2015,
že žalobca v máji 2015 odmietal udeliť generálnu plnú moc tretej osobe, ako aj okolnosť, že dovtedy
všetky písomnosti za spoločnosť podpisovali obaja konatelia spoločne a navyše, od roku 2013 neboli
vzťahy medzi konateľmi dobré.

V danom prípade došlo ku konaniu bez splnomocnenia a pre prípadnú viazanosť právnym úkonom
splnomocniteľa by sa vyžadovalo dodatočné schválenie tohto úkonu splnomocniteľom bez zbytočného
odkladu (§ 33 ods.2 Občianskeho zákonníka).
Aj pre prípad riadne udeleného splnomocnenia, t.j. oboma konateľmi, by takéto splnomocnenie nebolo
platné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, s poukazom na závery rozhodnutia Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 353/2012, na ktoré žalobca v konaní poukázal (viď odsek 5 odôvodnenia).

33. Súd prihliadal na dôkazy vyplývajúce z trestných konaní ako na ostatné, v konaní predložené a
označené dôkazy, ktoré hodnotil v súlade s ust. v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP podľa svojej úvahy,

každý a jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. Súd rešpektuje prezumpciu neviny, ktorá znamená, že na obvinených, a
teda aj žalovanú v 2.rade je potrebné hľadieť ako na nevinnú, až do momentu právoplatnosti prípadného
odsudzujúceho rozsudku zo spáchania trestného činu.

34. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

35. Podľa § 151c ods.3 Občianskeho zákonníka záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode

pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

36. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť

spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak (§ 151j ods.1 Občianskeho zákonníka).37. V zmysle ust. § 151 l ods.1, ods.4 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je
záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu

záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa
bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný
veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému
okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

38. Podľa § 151 m ods.1 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.

39. Podľa ust. § 151m ods.2 Občianskeho zákonníka záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení

o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom
dohodnutýmvzmluveozriadenízáložnéhoprávaalebonadražbeajpreduplynutímlehotypodľaodseku
1.

40. Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Záložný veriteľ je povinný

informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu
mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji (§ 151m ods.6, ods.7 Občianskeho zákonníka).

41. Keďže splnomocnenie udelené Š. C. súd posúdil ako neplatné a záložný veriteľ RIUEST s.r.o.
nekonal pri výkone záložného práva so spoločnosťou JFKD, s.r.o. a nesplnil si voči nej svoje zákonné

povinnosti, predaj zálohu v rozpore s ust. § 151 l a § 151 m Občianskeho zákonníka súd posúdil
ako neplatný právny úkon. Na základe tohto úkonu sa žalovaný v 1.rade nemohol stať vlastníkom
nehnuteľnosti 1.

42. S poukazom na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, súd považuje

za neplatný aj následný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti 2 zo žalovaného v 1.rade na
žalovanú v 2.rade. Prvotný absolútne neplatný právny úkon zakladá neplatnosť právneho úkonu z neho
vyplývajúcu. U žalovanej v 2.rade nemožno hovoriť o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti 2, pretože ako spoločníčka a konateľka žalovanej v 3.rade a manželka splnomocnenca Š.
C.ojednotlivýchúkonochaichsúvislostiachmuselavedieť.Neprichádzapretodoúvahyuprednostnenie

ochrany vlastníckeho práva nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.

43. Nakoľko súd považuje uzavreté kúpne zmluvy za absolútne neplatné, k prevodu vlastníctva z
pôvodného vlastníka nedošlo, súd určil, že vlastníkom prevádzaných nehnuteľností je žalovaná v 3.rade.

44. Pre úplnosť súd dodáva, že samotná okolnosť, že nehnuteľnosť bola predaná za podhodnotenú
cenu, nezakladá neplatnosť takéhoto prevodu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo
244/2018). Súd však upriamuje pozornosť na znalecký posudok podaný v trestnom konaní Ing. Ľ. O. (viď
odsek 15), v zmysle ktorého vysporiadanie pohľadávok z predaja nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy
z 10.8.2015 žalovanou v 2.rade ako konateľkou žalovanej v 3.rade znalec považoval za poškodzujúce

spoločnosť.

45. Otázku neplatnosti kúpnych zmlúv súd rieši v konaní o určenie vlastníckeho práva ako predbežnú
otázku. Vyslovenie neplatnosti zmluvy nevyrieši s konečnou platnosťou otázku, komu nehnuteľnosť
patrí. Určením neplatnosti zmluvy sa teda obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a

len žaloba na určenie vlastníckeho práva vedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je
úplné odstránenie sporu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/91/2006, 2Cdo/252/2009).
Žalobca preto nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv. V porovnaní
s existujúcim stavom žalobca požadovaným určením neplatnosti zmlúv nemôže dosiahnuť zmenusvojho právneho postavenia a odstránenia neistoty vlastníckeho vzťahu, ktorý naďalej trvá. Vhodným
prostriedkom ochrany práv žalobcu je žaloba o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Súd
preto žalobu v časti týkajúcej sa vyslovenia neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol.

46. O vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného v 1.rade na samostatné konanie rozhodol súd v zhode
so zásadou hospodárnosti konania (čl.17 základných princípov CSP) a § 166 ods.2 CSP, pretože ide o
nárok nadväzujúci na výrok rozsudku o určení vlastníckeho práva.

47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, ods.2 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

49. Žalobca bol v konaní vo veci samej úspešný v časti o určenie vlastníckeho práva a neúspešný v časti
o vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Nakoľko pomer úspechu žalobcu sa rovná jeho neúspechu,
súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

50. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov
neodkladného opatrenia nepriznáva. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca
neúspešný a žalovaným trovy nevznikli.

51. Uvedené rozhodnutie o trovách konania súd považuje za zodpovedajúce spravodlivému a
rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov sporových strán v zmysle čl. 2 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné
(§ 357 CSP a contrario).

Proti ostatným výrokom rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie v štyroch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.