Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/110/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409212553
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1409212553.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: J.. W. Š.C.,

A. C. X, A., zastúpený FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti odporkyni: K. K., A. H.
XX, A., zastúpená JUDr. Pavol Drábik, advokát, Moskovská 23, Bratislava, o zaplatenie 5.674,60 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.674,60 eur s úrokom z omeškania zo sumy
6.138,49 eur vo výške 8,25% od 7.10.2002 do 14.1.2003, zo sumy 6. 452,77 vo výške 13% od 14.1.2003
do 31.12.2003, zo sumy 6.511,12 eur, vo výške 12% od 31.12.2003 do 14.2.2011 a zo sumy 5.674,60
eur vo výške 9% od 14.2.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania štátu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka J. H., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom C. XX, A. sa návrhom na začatie konania zo
dňa 18.11.2009 domáhala zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 6 138,49 eur s 8,25 % úrokom
z omeškania od 7.10.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného
obohatenia.
Návrh odôvodnila tým, že na základe jej žiadosti W. A. so sídlom W. X/B, A., zriadila od 20.4.1998
vkladnú knižku ev. č. XXXXXXX, s číslom vkladového účtu XXXXXXXX/XXXX. Ako prví vkladatelia boli

napísaný ona, ako prvý vkladateľ a J.. W. Š., A. C.Á. X, A., ako druhý vkladateľ. Bola zložiteľom prvého
peňažného vkladu vo výške 100.000,-Sk. Na základe jej žiadosti W. A. vyčiarkla druhého vkladateľa J..
Š., a ako druhý vkladateľa zapísala odporkyňu. Od prvého vkladu sa na vkladnej knižke uskutočnil ešte
jeden vklad z jej finančných prostriedkov vo výške 140.000,-Sk a postupne sa suma uložená na vkladnej
knižke najmä kapitalizáciou úrokov zvýšila až na sumu, ktorá dosiahla k 31.12.2001 sumu 311.593,-Sk.
Táto suma bola menená tak, ako sa realizovali kreditné a debetné operácie na účte, ako sú kapitalizácia
úrokov, výbery v hotovosti, odvody dane a ktorých komplexný prehľad je uvedený vo Výpise z účtu za

obdobie od 20.4.1998 do 7.10.2002. Výbery v hotovosti robila v uvedenom období navrhovateľka a 1x
odporkyňa tak, ako je uvedené v prílohe k podaniu PoŠ. A. označenému vo veci ako Vyrozumenie zo
dňa 4.11.2008, na základe plnomocenstva pre pána Š., ktoré mu vystavila. Podľa vyrozumenia banky
výbery z banky robila 5x ona a 1x odporkyňa. Uvedený výber odporkyňa urobila vo výške 30.000,-
Sk dňa 15.7.2002. Podľa informácie banky, podala odporkyňa dňa 7.10.2002 W. A. žiadosť, aby bola
navrhovateľka ako prvý vkladateľ z vkladnej knižky vyčiarknutá. Na základe tejto žiadosti ju banka
ako prvého vkladateľa vkladnej knižky skutočne aj vyčiarkla. Stalo sa tak bez jej súhlasu, odporkyňa

tak urobila svojvoľne a vôbec ju o tom vopred ani po tomto kroku neinformovala. Navrhovateľka o
uvedenom kroku odporkyne, ktorým ju právne aj fakticky úmyselne zbavila možnosti disponovať s
prostriedkami, ktoré boli v jej vlastníctve a ktoré boli vložené na vkladnú knižku vôbec nevedela a k
takémuto konaniu odporkyni nedala žiadny súhlas. Odporkyňa vedela, že ako druhá vkladateľka bolazapísaná ako disponent len z dôvodu, aby v prípade, že ju o to navrhovateľka sama požiada, mohla
vybrať peňažné prostriedky na účte, výslovne pre potreby navrhovateľky, a nikdy nebolo úmyslom
navrhovateľky sa vzdať disponovania s týmito peňažnými prostriedkami. O tom, čo sa v skutočnosti

stalo, by sa nebola dozvedela možno ani doposiaľ, keby sa nestalo, že medzi ňou a odporkyňou v roku
2008 došlo z jej strany k strate dôvery k odporkyni a chcela sa presvedčiť, aký je stav na vkladnej knižke,
a akým spôsobom sa s vkladom disponovalo. K strate jej dôvery k odporkyni došlo v dôsledku toho,
že z Oznámenie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 11.3.2008 sa dozvedela, že
na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.4.1999, ktorou s manželom M. H. darovali dcére odporkyne K.

K.K. 2-izbový byt, v ktorom býva, nebolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve ich doživotného
bývania v darovanom byte, tak ako medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté. Potom, ako jej W. A.
listom oznámila, že výpis jej môže poskytnúť len k dátumu 7.10.2002, dokedy bola prvou vkladateľkou,
tomu nerozumela. Splnomocnila preto W. Š., zistením potrebných informácií. W. A. jej vyčiarknutie
odôvodnila žiadosťou odporkyne a Obchodnými podmienkami W. A. pre vkladnú knižku. Z výpisu z W.
A. zistila, že k dátumu 7.10.2002 bol konečný zostatok na predmetnej vkladnej knižke 184.928,-Sk.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že viackrát žiadala odporkyňu o vrátenie peňazí vo výške zostatku
na vkladnej knižke k dátumu 7.10.2002, ako vyplýval z výpisu. Nakoľko to odporkyňa odmietala a pri
akejkoľvek otázke a žiadosti o vrátenie peňazí bola hrubá vo vyjadrovaní, so svojim nárokom sa obrátila
na advokátsku kanceláriu. Má za to, že odporkyňa ju úmyselne zbavila práva nakladať s vkladom,
ktorý tvorili len jej peniaze, peniaze jej ani doposiaľ nevrátila, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatila.

Napokon uviedla, že nemala dôvod sa o prostriedky na vkladnej knižke až do roku 2008 zaujímať,
pretože žije skromne, poberala dôchodok, a aj vdovský dôchodok, do smrti manžela poberala aj sociálny
príspevok na jeho opatrovanie a mala aj úspory, pretože až do roku 2000 bola zamestnaná. Prostriedky
na vkladnej knižke mala ako peňažnú zábezpeku na starobu, a vo výške zostatku ich chcela použiť na
osobné potreby, vrátane výdavkov na prípadnú zdravotnú starostlivosť a aj ako prostriedky na vlastný

pohreb. Teraz je v dôsledku konania odporkyne bez prostriedkov. Jediná suma, ktorá bola čerpaná z
predmetnej vkladnej knižky z jej súhlasom boli prostriedky na pomník jej nebohého manžela.
Platobným rozkazom č.k. 30Ro/2638/09 zo dňa 28.1.2010 súd návrhu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, v ktorom uviedla, že s navrhovateľkou sa pozná
asi 30 rokov, kedy ju s ňou zoznámil jej manžel, ktorý bol birmovným otcom jej manžela. Celý čas mali

nadštandardný vzťah, ktorý vyústil do toho, že navrhovateľka s jej manželom sa rozhodli ich dcére, ktorá
bola i krstnou dcérou navrhovateľky a jej manžela darovať byt, v ktorom bývali. Odporkyňa uviedla,
že o navrhovateľku a jej manžela sa roky starali. Zabezpečovali im všetko, o čo ich požiadali. Po
smrti manžela navrhovateľky zabezpečovali jeho pohreb. Navrhovateľka potom, ako stratila dôveru voči
pánovi Š. ju dala zapísať ako druhého vkladateľa na jej vkladnú knižku. Navrhovateľka predmetnú

vkladnú knižku trvalo držala u seba. Jednotlivé výbery z nej sa robili vždy len na základe pokynov
navrhovateľky a vkladnú knižku jej vždy vrátila. Navrhovateľka si vždy prepočítala vybranú sumu,
porovnala s údajmi vo vkladnej knižke a peniaze i vkladnú knižku si odložila. Uviedla, že pri zrušení
postavenia navrhovateľky ako prvého vkladateľa boli v banke prítomné obidve a tiež jej manžel a o
vyškrtnutie požiadala navrhovateľka. Odôvodňovala jej to tým, že ona do banky chodiť nebude, lebo by

sa bála. Vie povedať na čo sa peniaze, vybrané z vkladnej knižky použili. Faktúry, doklady o zaplatení a
pod. má v držbe navrhovateľka, čo je prirodzené , keďže sa jednalo o jej peňažné prostriedky. Posledný
výber v sume 15.350,50,-Sk bol ňou urobený dňa 25.9.2006. Zostatok na účte po tomto výbere bol
22.914,30,-Sk. Odporkyňa ďalej uviedla, že dňa 8.4.2003 došlo za účasti navrhovateľky a jej manžela
k výberu sumy 184.828,-Sk. Z tejto sumy si navrhovateľka ponechala 34.828,-Sk a suma 150.000,-Sk

sa v ten istý deň uložila do J., P..B.. z nej suma 50.000,-Sk ako vklad bez výpovednej lehoty a suma
100.000,-Sk na vkladnú knižku s viazanosťou. Tento vklad jej peňazí do J., P..B.. realizovali po vzájomnej
dohode s navrhovateľkou za účelom lepšieho zhodnotenia jej peňazí na vkladných knižkách. Pôvodne
navrhovala, aby vkladné knižky zneli na meno odporkyne, ale po vysvetlení, že ak budú znieť na meno
odporkyne, bude ako zamestnankyňa B. W., P..B.. mať v J., P..B.., ktorá bola dcérskou spoločnosťou B.

W., P..B.. zvýhodnené úročenie. Navrhovateľka jej k takémuto postupu dala výslovný súhlas. Odporkyňa
ďalej uviedla, že z vkladnej knižky s viazanosťou sa urobil výber v celej sume 101.158,50,-Sk (vložená
istina + úroky) a táto vkladná knižka bola zrušená. Tieto peniaze im navrhovateľka požičala na kúpu
auta. Na to, aby transparentne vracali pôžičku, dňa 3.10.2003 založila osobitný účet, na ktorý postupne
vkladali vrátené čiastky. Táto suma postupne k 19.1.2005 dosiahla výšku 133.081,70,-Sk a z tejto sumy

bol dňa 20.10.2004 urobený výber 5.000,-Sk pre potreby navrhovateľky. Zostatok, suma 127.886,70,-
Sk sa dňa 19.1.2005 previedol na vkladnú knižku, ktorá síce znela na jej meno, ale bola jednoznačne
vnímaná,žepatrínavrhovateľkeanavrhovateľkabolaotomtojednoznačneinformovaná.Ztejtovkladnej
knižky sa postupne z podnetov navrhovateľky a pre jej potrebu uskutočňovali jednotlivé výbery. Konečnásuma, ktorá na vkladnej knižke k 11.2.2010 zostala predstavuje sumu 823,11 eur. Na jej návrh, aby
s ňou navrhovateľka išla do J., kde jej mienila odovzdať uvedený zostatok na predmetnej vkladnej
knižke, navrhovateľka to odmietla s tým, že tieto peniaze necháva na úhradu nákladov na jej pohreb. Je

pravdou, že vzťahy medzi navrhovateľkou a ich rodinou sa zmenili potom, ako zistila, že v súvislosti s
darovaním bytu ich dcére, nie je tiež v katastri nehnuteľností zapísané jej právo doživotného užívania
bytu. Neobstáli ani jej argumenty, že darovaciu zmluvu si riadne prečítala, s jej obsahom vyslovila súhlas
a ju podpísala. Ich vzájomné vzťahy sa zhoršili až do takej miery, že navrhovateľku prestali navštevovať,
keď si to neželala. Odporkyňa tiež uviedla, že posledný výber z predmetnej vkladnej knižky sa uskutočnil

25.9.2006zaúčelomfinančnéhokrytiakomplexnejrekonštrukciekuchynenavrhovateľky.Navrhovateľka
o tomto výbere vedela a s ním súhlasila. V závere odporu odporkyňa uviedla, že peňažné prostriedky
navrhovateľky, s ktorými mala možnosť nakladať sa využili len pre potrebu navrhovateľky a zostatok na
vkladnej knižke je pripravená kedykoľvek jej odovzdať.
Navrhovateľka k odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že dcéra odporkyne nadobudla vlastnícke
právo k bytu manželov H. na základe darovacej zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností dňa

6.12.2000. Na uvedený dátum upozornila navrhovateľka preto, že ak sa následne v byte vykonala
akákoľvek modernizácia, napr. výmena okien za plastové v roku 2006, modernizácia kuchyne v roku
2006, jednalo sa už o úpravy bytu dcéry odporkyne a odporkyňa nemohla svojvoľne použiť jej peniaze
na financovanie úprav a zhodnotenie bytu už vo vlastníctve dcéry odporkyne. Takéto konanie odporkyne
je dôvodné posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka nikdy nežiadala odporkyňu

o výmenu okien za plastové ani o rekonštrukciu kuchyne. Akcentovala, že nikdy nemala úmysel vzdať
sa pozície 1. Vkladateľa predmetnej vkladnej knižky. Týmto účelom v banke dňa 27.10.2002 nebola.
Tvrdenia odporkyne v tejto súvislosti sú nepravdivé. Za Od 15.7.2002 predmetnú vkladnú knižku
nevidela, s vkladnou knižkou nedisponovala. Bola v dobrej viere, že na vkladnej knižke je peňažný
obnos 184.928,-Sk. Výber sumy 184.828,-Sk z predmetnej vkladnej knižky bol urobený bez vedomia

a jej súhlasu. Zvýrazňovala, že nebol ani dôvod, na to, aby bola v banke pri výbere sumy 184.828,-
Sk prítomná, keďže 27.10.2002 bola v banke odporkyňou ako prvý vkladateľ vyčiarknutá. Je absolútne
nepravdivé tvrdenie odporkyne o údajnom odovzdaní jej sumy 34.828,-Sk v hotovosti i p údajnej dohode,
aby odporkyňa sumu 150.000,-Sk vložila do J. kvôli lepšiemu úročeniu peňažných prostriedkov na
účte. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporkyni žiadnu pôžičku na auto, a ani na iný účel neposkytla.

Dôkazom o neserióznosti správania odporkyne voči nej je tvrdenie odporkyne v odpore, keď uvádza,
že na účte, ktorý údajne zriadila na vrátenie pôžičky (neuvádza aký), uložila ku dňu 19.1.2005 sumu
133.081,70,-Sk z nich 5.000,-Sk dňa 20.10.2004 vybrala údajne pre potreby navrhovateľky a zostatok
vo výške 127.886,70,-Sk previedla na vkladnú knižku opäť na svoje meno (odporkyne), ale údajne
vkladnej knižky vnímanej tak, že patrí navrhovateľke. Ak však navrhovateľka ani nevedela, že prestala

byť vedená na vlastnej vkladnej knižke v W. A. ako vkladateľ, keď nevedela, že si odporkyňa z jej
peňazí bez 100,-Sk prisvojila celú sumu zostatku na vkladnej knižke, keď nevedela, že s ňou odporkyňa
nakladá podľa svojej ľubovôle, potom tvrdenie, že ďalšia vkladná knižka odporkyne bola vnímaná ako
vkladná knižka navrhovateľky je absurdné. Jednoducho odporkyňa využila dôverčivosť navrhovateľky a
požívala jej finančné prostriedky vo svoj prospech. Vychádzala pritom zrejme z predpokladu, že keďže

má predmetnú vkladnú knižku vo svojej dispozícii, že navrhovateľka na to nepríde. Navrhovateľka
akcentovala, že na žiadny úkon dispozície s peniazmi na jej vkladnej knižke po dátumu 15.7.2002
odporkyňa od nej nemala súhlas.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, žiadosťou o vystavenie vkladnej knižky
zo dňa 20.4.1998, žiadosťou vkladateľa VK zo dňa 27.7.2001, výpisom W. A. zo dňa 22.7.2008,

oznámením W.C. A. zo dňa 22.7.2008, oznámením W. A. zo dňa 4.11.2008, oznámením Správy katastra
prehl.mestoSRBratislavuzodňa11.3.2008,potvrdenímV..K.,výpisomzúčtuodporkynevedenomvJ.,
žiadosťou o zrušenie VK odporkyne, vkladnou knižkou vedenou v J., zmluvou o UPC zo dňa 6.12.2000,
poštovými poukážkami, objednávka zo dňa 7.11.2001, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.2001,
faktúra zo dňa 3.5.2006, oznámením W. A., P..B.. zo dňa 19.3.2012, ako aj ostatným obsahom spisu,

výsluchom účastníkov, svedkov W. K. a J.. W. Š., a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento
skutkový stav:
Na základe žiadosti navrhovateľky W. A. so sídlom W. X/B, A., zriadila od 20.4.1998 vkladnú knižku ev.
č. XXXXXXX, s číslom vkladového účtu XXXXXXXX/XXXX. Ako prví vkladatelia boli napísaný ona, ako
prvý vkladateľ a J.. W. Š., A. C.N. X, A., ako druhý vkladateľ. Bola zložiteľom prvého peňažného vkladu

vo výške 100.000,-Sk. Na základe jej žiadosti W. A. vyčiarkla druhého vkladateľa J.. Š., a ako druhý
vkladateľa zapísala odporkyňu. Od prvého vkladu sa na vkladnej knižke uskutočnil ešte jeden vklad z jej
finančných prostriedkov vo výške 140.000,-Sk a postupne sa suma uložená na vkladnej knižke najmä
kapitalizáciou úrokov zvýšila až na sumu, ktorá dosiahla k 31.12.2001 sumu 311.593,-Sk. Táto sumabola menená tak, ako sa realizovali kreditné a debetné operácie na účte, ako sú kapitalizácia úrokov,
výbery v hotovosti, odvody dane a ktorých komplexný prehľad je uvedený vo Výpise z účtu za obdobie od
20.4.1998do7.10.2002.Výberyvhotovostirobilavuvedenomobdobínavrhovateľkaa1xodporkyňatak,

ako je uvedené v prílohe k podaniu PoŠ. A. označenému vo veci ako Vyrozumenie zo dňa 4.11.2008, na
základe plnomocenstva pre pána Š., ktoré mu vystavila. Podľa vyrozumenia banky výbery z banky robila
5xnavrhovateľkaa1xodporkyňa.Uvedenývýberodporkyňaurobilavovýške30.000,-Skdňa15.7.2002.
Podľa informácie banky, podala odporkyňa dňa 7.10.2002 W. A. žiadosť, aby bola navrhovateľka ako
prvý vkladateľ z vkladnej knižky vyčiarknutá. Na základe tejto žiadosti ju banka ako prvého vkladateľa

vkladnej knižky skutočne aj vyčiarkla. Odporkyňa vedela, že ako druhá vkladateľka bola zapísaná ako
disponent len z dôvodu, aby v prípade, že ju o to navrhovateľka sama požiada, mohla vybrať peňažné
prostriedky na účte, výslovne pre potreby navrhovateľky. V roku 2008 došlo zo strany navrhovateľky k
strate dôvery k odporkyni a chcela sa presvedčiť, aký je stav na vkladnej knižke, a akým spôsobom sa
s vkladom disponovalo. K strate jej dôvery k odporkyni došlo v dôsledku toho, že z Oznámenie Správy
katastraprehlavnémestoSRBratislavuzodňa11.3.2008sadozvedela,ženazákladedarovacejzmluvy

zo dňa 19.4.1999, ktorou s manželom M. H. darovali dcére odporkyne K. K. 2-izbový byt, v ktorom býva,
nebolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve ich doživotného bývania v darovanom byte, tak
ako medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté. Potom, ako jej W. A. listom oznámila, že výpis jej môže
poskytnúť len k dátumu 7.10.2002, dokedy bola prvou vkladateľkou, tomu nerozumela. Splnomocnila
preto W. Š., zistením potrebných informácií. W.Á. A. vyčiarknutie navrhovateľky ako prvej vkladateľky

odôvodnila žiadosťou odporkyne a Obchodnými podmienkami W. A. pre vkladnú knižku. Z výpisu z
W.Q. A. navrhovateľka zistila, že k dátumu 7.10.2002 bol konečný zostatok na predmetnej vkladnej
knižke 184.928,-Sk. Navrhovateľka viackrát žiadala odporkyňu o vrátenie peňazí vo výške zostatku
na vkladnej knižke, odporkyňa vrátenie peňazí odmietala.
Navrhovateľka vypovedala, že nikdy nedala odporkyni súhlas so zrušením svojho dispozičného práva k

predmetnejjejvkladnejknižkeanisvýberomsumy184.828,-Sk,ktorýodporkyňaurobila.Neponechalasi
sumu 34.828,-Sk. Nedala odporkyni súhlas na vklad peňažných prostriedkov na Účet XXXXXXX a ani na
vklad na Účet XXXXXXX, nedala odporkyni súhlas na Dispozíciu Auto, nemala vedomosť o VK dcéry a
ani nedala dispozíciu na akýkoľvek vklad peňazí odporkyne na vkladnú knižku (konkrétne sumy 50.000,-
SkzÚčtuXXXXXXX)anedalasúhlasaninanakladaniesosumou823,11eur.Konanieodporkyne,akým

nakladala s jej prostriedkami považuje za protiprávne. K rozpisu odporkyne podľa položiek uviedla, že
tvrdenie odporkyne, že sumu 5.000,-Sk použila na úhradu UPC je nepravdivé. Poukazovala na zmluvu
s UPC z ktorej je zrejmé, že prípojka bola zriadená 6.12.2000 a to za sumu 1.190,-Sk. Okrem toho
poukazovala na doklady o zaplatení UPC, ktoré vykonávala vždy začiatkom príslušného roka a teda
výber na UPC dňa 20.10.2004 je neopodstatnený. Na úhrady ročných poplatkov UPC používala úspory

z dôchodku, a nikdy na ich úhradu nezobrala peniaze od odporkyne, ani na tento účel od nej prostriedky
nežiadala. Pokiaľ ide o výlet, odporkyňa nekonkretizuje o aký výlet malo ísť. V uvedenom období však
nebola s odporkyňou na žiadnom výlete. Údaj o zasklení lódžie, koberec, spolu suma 25.007,-Sk.
Navrhovateľkauviedla,žeanitentoúdajniejepravdivý.Zazasklenielódžiedňa16.11.2001totižzaplatila
sumu 11.500,-Sk., o čom predložila listinné dôkazy. Nemá vedomosť o kúpe žiadneho koberca. Údaj

o zaplatení sumy 5.000,-Sk za UPC nie je pravdivý, ako uviedla vyššie. Údaj 23.2.2006 vybratie sumy
5.035,-Sk. Navrhovateľka uviedla, že sa jednalo o neoprávnené použitie jej peňazí. K sume 55.410,-Sk.,
ktorú odporkyňa tvrdila, že použila na plastové okná, navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že vyplatila
dodávateľovi výmeny okien sumu, ktorú jej dala odporkyňa za výmenu okien za plastové, ale nebola
informovaná vlastníčkou bytu a ani odporkyňou, že sa jedná o jej peniaze. Uviedla tiež, že podľa faktúry

sa za okná zaplatilo 53.419,-Sk a nie 55.410,-Sk. Má za to, že bez dohody s ňou nemohla odporkyňa
svojvoľnepoužiťjejpeniazenafinancovanievýmenyokien.A,eštezobralaajo1.991,-Skviac.Obdobne,
pokiaľ ide o kuchyňu. Nedala súhlas na použitie jej peňažných prostriedkov na zaplatenie prerobenia
kuchyne. Samotný fakt, že v byte býva, odporkyňu neoprávňoval na to, aby na tento účel použila jej
peniaze. K nakladaniu s vkladom na účte XXXXX-XXXXXXX/XXXX, ktorý si odporkyňa otvorila v J., a

na ktorý vložila už ako vkladateľ sumu 50.000,-Sk uviedla, že ako vyplýva z prílohy 1 vybrala odporkyňa
v hotovosti sumu 51.708,50,-Sk dňa 13.4.2004. Túto sumu jej nevrátila a ani nevysvetľuje, čo sa s
ňou vlastne stalo. To je popri sume 34.823,-Sk, ktorú jej údajne dala odporkyňa pre vlastnú potrebu v
hotovosti (čo rozhodne popiera), ďalšia suma, pri ktorej má navrhovateľka nadobudnúť dojem, že tiež
bola použitá na jej potreby. Dáva však do pozornosti súdu, že 26.4.2004 sa suma 50.000,-Sk objavuje

na účte dcéry odporkyne. To znamená údajne na ,,sporiacom“ účte, na ktorom si odporkyňa sporila
peniaze na vrátenie fiktívnej pôžičky jej navrhovateľke. Tak sa stalo, že odporkyňa namiesto toho, aby jej
tieto peniaze vrátila, použila ich ako vlastné na VK dcéry. Navrhovateľka zvlášť zdôraznila, že tvrdenie
odporkyne v Rozpise, že jej boli počas ,,splácania pôžičky“ na auto poskytované peniaze v hotovosti,a preto bola na VK Dcéry prevedená suma 127.886,70,-Sk je v celom rozsahu nepravdivé. Nemá
vedomosť o tom, že by bola vôbec odporkyni akúkoľvek pôžičku na auto poskytla, a ani o jej splácaní.
Uviedla, že nikdy neuzatvorila s odporkyňou žiadnu dohodu o nakladaní s peniazmi z jej vkladnej knižky

a k nakladaniu s prostriedkami, ako sú uvedené v rozpise. S našetrenou sumou 184.928,-Sk počítala
na starobu. Od 15.7.2002 predmetnú vkladnú knižku v rukách nemala. Dňa 9.6.2008 mala 80 rokov.
Dostala preplatok za byt, potom peniaze darom, plus nejaké peniaze mala doma. Chcela si ich vložiť na
predmetnú vkladnú knižku. Oslovila odporkyňu, aby jej VK odovzdala, odporkyňa jej vkladnú knižku dať
odmietla. Do roku 2008 predmetnú vkladnú knižku nepotrebovala. Odporkyni dôverovala. Uviedla, že

pracovala do svojich 72 rokov, takže peniaze mala, nepotrebovala vyberať z vkladnej knižky. Je pravdou,
že odporkyňa pred ňou spomínala, že majú záujem kúpiť si auto, no súhlas k tomu, aby si na jeho kúpu
požičali jej peniaze im nedala.
Odporkyňa vypovedala, že k nakladaniu s finančnými prostriedkami patriacimi navrhovateľke, ktoré
mala uložené na vkladnej knižke sa dostala na základe rozhodnutia a poverenia navrhovateľkou.
Ich vzťahy v tom čase boli také, že si neuvedomovala, že o jednotlivých úkonoch pri manipulácii

s peňažnými prostriedkami musí viesť nejaké oficiálne účtovníctvo. Vkladná knižka bola v držbe
navrhovateľky, ona ňou disponovala len pri jednotlivých výberoch. K zrušeniu dispozičného práva
navrhovateľky s predmetnou vkladnou knižkou došlo za účasti jej muža a navrhovateľky v banke.
Uviedla, že navrhovateľka bola oboznámená s tým, že bol založený účet, na ktorý budú poukazované
splátky pôžičky na auto podľa ich možností a to z dôvodu, aby bol o splátkach prehľad. Suma 50.000,-

Sk bola na tento účet uložená so súhlasom navrhovateľky po skončení platnosti vkladnej knižky a
po odovzdaní úroku navrhovateľke. Po splatení pôžičky bola založená terminovaná vkladná knižka,
ktorá bola odovzdaná navrhovateľke, a z ktorej sa na základe jej požiadaviek vyberali sumy, o ktoré
sama požiadala. Vkladná knižka aj s vybratou sumou peňazí bola navrhovateľke vždy odovzdaná. Po
skontrolovaní zostatku, na čom vždy trvala, si navrhovateľka vkladnú knižku uschovala.

V priebehu konania odporkyňa založila do súdneho spisu ,,Rozpis peňažných prostriedkov a účel ich
použitia“, kde uviedla, že:
dňa 8.4.2003 vybrala z VK vedenej v W. A. sumu 184.828,-Sk, z nej si navrhovateľka ponechala pre
seba 34.828,-Sk. V ten istý deň boli v J. založené dve vkladné knižky a to VK č. XXXXX-XXXXXXX/
XXXX bez výpovednej lehoty, na ktorú odporkyňa vložila sumu 50.000,-Sk a VK č. XXXXX-XXXXXXX/

XXXX s viazanosťou na ktorú odporkyňa vložila sumu 100.000,-Sk. Dňa 24.9.2003 odporkyňa vybrala
z vkladnej knižky sumu 101.158,50,-Sk, ktorú im navrhovateľka požičala na kúpu auta. Na splácanie
požičaných peňazí odporkyňa zriadila účet XXXXX-XXXXXXX/XXXX na ktorý v období od 3.10.2003
do 19.1.2005 sa našetrila suma 133.081,70,-Sk. Potom, ako dňa 20.10.2004 odporkyňa vybrala sumu
5.000,-Sk na zaplatenie UPC navrhovateľky a výlet, zostatok a to suma 127.886,70,-Sk bol prevedený

na VK č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX. Z tejto sumy odporkyňa postupne vybrala dňa 18.3.2005 sumu
25.007,-Sk na zasklenie lódžie a kúpu koberca, dňa 22.11.2005 na UPC sumu 5.000,-Sk, dňa 23.2.2006
odporkyňa vybrala sumu 5.035,50,-Sk, dňa 4.4.2006 z vkladnej knižky vybrala sumu 55.410,-Sk., ktoré
použila na plastové okná a dňa 25.9.2006 vybrala sumu 15.350,50,-Sk na prerobenie kuchyne.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že je nepochybné, že odporkyňa predmetnú sumu z vkladnej knižky

navrhovateľky vybrala, no urobila tak na základe vôle navrhovateľky a s peniazmi disponovala v súlade
s vôľou navrhovateľky, teda tak, ako si to navrhovateľka želala. Je fakt, že sa do bytu navrhovateľky sa
sústavne investovalo, a navrhovateľka si nemôže nemyslieť, že sa neinvestovalo aj práve z peňazí, ktoré
sú predmetom tohto konania. Poukazoval na písomný rozpis predmetných peňažných prostriedkov a
účel ich použitia.

Svedok J.. W. Š. (neskôr v procesnom postavení navrhovateľa) vypovedal, že navrhovateľku pozná
prostredníctvom svojich rodičov, ktorí sa s navrhovateľkou a jej dnes už zosnulým mužom priatelili.
Odporkyňu videl asi celkovo 4 krát. Bolo to asi v roku 2006-2008, keď navrhovateľka telefonovala jeho
mame a sa sťažovala, že nemôže disponovať s vlastnou vkladnou knižkou. Vtedy sa záležitosťou začal
zaoberať. Písomne žiadal W. A. o oznámenie potrebných skutočností. Zisťoval, čo je s vkladnou knižkou,

aký je na nej obnos, či s ňou niekto disponoval a iné. Až, keď boli bezradní, obrátili sa na advokátsku
kanceláriu. Uviedol, že určite nie je pravdou, že by sa navrhovateľka bála chodiť do banky a disponovať
s vkladnou knižkou. Ona má v banke zriadený aj účet. Nemá problém ísť do banky, dokonca má aj
platobnú kartu, platí, kde potrebuje, peniaze kde potrebuje vyberá i z automatu, je to moderná žena.
Potom, ako sa zistilo, že na vkladnej knižke nemá svoje peniaze, reagovala slovami: ,,Oni ma okradli“.

Vie, že peniaze na vkladnej knižke mala navrhovateľka na zabezpečenie staroby.
SvedokW.K.,manželodporkynevypovedal,ženavrhovateľkupoznáodmalička,teda51 rokov.Doroku
2008, kedy mala navrhovateľka 80 rokov si boli veľmi blízky. Peniaze z vkladnej knižky si navrhovateľka
povyberalasamaspôsobom,žeichsmanželkouoslovilaapeniazejejvybraliaodovzdali.Navrhovateľkasi potrebovala k dôchodku troška prilepšiť, keď len 1.200,-Sk mesačne prefajčila. Ďalej svedok uviedol,
že peniaze z PoŠ. A. vybrali všetci traja, teda navrhovateľka, odporkyňa i on. Všetci traja chceli ísť do
J. na F. T.. Napokon sa navrhovateľka rozhodla, že s nimi nepôjde. Poverila ich, aby 150.000,-Sk dali v

J. na vkladnú knižku a sumu 34.823,-Sk si navrhovateľka ponechala pre svoju potrebu, povedala im, že
je zvyknutá mať doma peniaze. Navrhovateľka im požičala sumu 100.000,-Sk na kúpu auta. Pôžičku jej
riadnesplatili.PoukazovalnastavvkladnejknižkyvJ.,sumu130.000,-Sk.Naotázkuprávnejzástupkyne
v tom čase ešte navrhovateľky, či svedok vie, kedy sa jeho manželka stala jediným disponentom vkladnej
knižky v W. A., svedok uviedol, že nebola jediným disponentom predmetnej vkladnej knižky.

Na pojednávaní konanom dňa 6.11.2012 odporkyňa predložila súdu predmetnú vkladnú knižku.
Z oznámenia W. A. zo dňa 19.3.2012 súd zistil, že dňa 7.10.2002 na základe žiadosti druhého vkladateľa
bola vyčiarknutá prvá vkladateľka J. H.. V období od 7.10.2002 do 8.4.2003 bolo v zmysle Obchodných
podmienok pre vkladné knižky W. A., a.s. na meno platné, že vkladatelia majú rovnaké právo disponovať
s vkladnou knižkou a v vkladom na nej. V období od 9.4.2003 do 19.3.2012 bola jediným disponentom
s predmetnou vkladnou knižkou K. K., ktorá vykonala všetky výbery z vkladnej knižky.

Na pojednávaní konanom dňa 6.11.2012 právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla pripustiť zmenu
návrhu v znení:
Odporkyni sa ukladá, zaplatiť navrhovateľke sumu 5 674,60 eur s úrokom z omeškania zo sumy 6 138,49
eur vo výške 8,25% od 7.10.2002 do 14.1.2003, zo sumy 6 452,77 eur vo výške 13% od 14.1.2003 do
31.12.2003, zo sumy 6 511,12 eur vo výške 12% od 31.12.2003 do 14.2.2011 a zo sumy 5 674,60 eur

vo výške 9% od 14.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania s odôvodnením, že žalovaná suma
sa zvýšila o sumu 314,28 eur, ktorú sumu odporkyňa vybrala z vkladnej knižky navrhovateľky dňa
14.1.2003 a o sumu 58,35 eur, predstavujúcu úroky na VK a následne sa znížila o 836,52 eur, ktorú
sumu odporkyňa navrhovateľke vrátila dňa 14.2.2011.
Uznesením zo dňa 18.4.2013 súd pripustil zmenu návrhu, ktorý znie:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 5 674,60 eur s úrokom z omeškania zo sumy 6
138,49eurvovýške8,25%od7.10.2002do14.1.2003,zosumy6452,77eurvovýške13%od14.1.2003
do 31.12.2003, zo sumy 6 511,12 eur vo výške 12% od 31.12.2003 do 14.2.2011 a zo sumy 5 674,60
eur vo výške 9% od 14.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Konanie v časti istiny 836,52 eur súd zastavil.

Podaním zo dňa 17.9.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky súdu oznámila, že navrhovateľka pani J.
H. dňa XX.X.XXXX zomrela. Závetným dedičom sa stal J.. W. Š., N.. XX.X.XXXX, ktorý vstupuje do
predmetného konania na miesto doterajšej navrhovateľky.
Z oznámenia Notárskeho úradu Q.. V.. A. súd zistil, že poručiteľka J. H. zomrela ako vdova, bezdetná.
Zanechala alografný závet, v ktorom za dediča celého svojho majetku ustanovila J.. W. Š., N..

XX.X.XXXX. J.. W. Š. je dedičom zo závetu.
Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 7.10.2013 č.k. 60D/78/2013, D not 50/2013-31 súd zistil, že celý
majetok po poručiteľke J. H.T. v celosti nadobudol J.. W. Š..
Predovšetkým, vzhľadom k tomu, že odporkyňa vzniesla námietku premlčania navrhovateľkou
uplatneného nároku súd predbežne skúmal a sa zaoberal tým, či nárok navrhovateľky nie je premlčaný.

Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíbezdôvodné
obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Účelom úpravy inštitútu bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku ako základnom predpise
súkromného práva bola predovšetkým snaha zákonodarcu zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor iného, tzn. že zákon za neprípustný označuje každý taký majetkový nárast určitého subjektu,

ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, ak inak, než niektorým právom dovoleným spôsobom
nadobudnutia majetku. V prípade, ak už však k bezdôvodnému obohateniu prišlo, uvedená právna
úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania, pričom povinným (zodpovednostným) subjektom na
vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom, t.j. vprospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia malo uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné
obohatenie vzniklo, pričom tak povinným ako aj oprávneným subjektom môžu byť osoby tak fyzické ako
ajosobyprávnické.Nevyhnutnoupodmienkouaplikáciepredmetnejúpravyjevšakto,abyzákladplnenia

spočíval v občianskoprávnych vzťahoch, ktoré sú upravené normami súkromného práva (predovšetkým
v obchodnom, príp. občianskom zákonníku), ktorého vzťahy sú založené na princípoch právnej rovnosti
autonómie subjektov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho odporca môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku, t.j.

zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty
vynútiteľného práva.
Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova

„mohlo“ a nie ,,mohol“). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 1997, sp. zn. 3
Obo 44/97).
Právomôžebyťvykonanéprvýraz,keďvzniknemožnosťpodaťnajehozákladežalobu,keďtedajeactio
nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napr. na tom, že oprávnený
nevedel o svojom práve. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená

kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Pre vzájomný
vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platí, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Ak márne uplynula
aspoň jedna z uvedených lehôt a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k
získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
Ako bolo vyššie uvedené, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojitej

(kombinovanej) premlčacej dobe, t.j. v subjektívnej a objektívnej (§ 107 ods. 1, 2 Obč. zák.). Pre
počiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa ten, na úkor koho
bolo získané bezdôvodné obohatenie, v konkrétnom prípade preukázateľne dozvie o tom, že došlo
na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu, t.j. keď

nadobudolvedomosťorozsahu bezdôvodnéhoobohateniaaoosobepovinného.Prezačiatoktrojročnej
objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne (fakticky) došlo. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb a je uplatnená
námietka premlčania, nemožno oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.
Predmetom sporu je pohľadávka pôvodnej navrhovateľky v súčasnosti navrhovateľa uplatnená proti

odporkyni z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo tak, že dňa 7.10.2002 na základe
žiadosti odporkyne bola vyčiarknutá navrhovateľka a stratila právo disponovať so svojou vkladnou
knižkou a vkladom na nej. V období od 9.4.2003 do 19.3.2012 bola jediným disponentom s predmetnou
vkladnou knižkou K. K., ktorá vykonala všetky výbery z vkladnej knižky. Ku dňu 7.10.2002 mala pôvodná
navrhovateľka nasporenú sumu 184.928,-Sk. Navrhovateľka sa o tom, že odporkyňa požiadala banku

o jej vyčiarknutie ako disponenta s predmetnou vkladnou knižkou dozvedela na základe oznámenia
a výpisu W. A. v júli 2008. Odporkyňa jej sumu 184.929,-Sk vydať odmietla s odôvodnením, že tieto
peniaze boli spotrebované, použité pre potreby navrhovateľky.Právna zástupkyňa navrhovateľa k vznesenej námietke premlčania uviedla, že predmetný nárok
premlčaný nie je, pretože pôvodná navrhovateľka sa dozvedela o tom, že ju odporkyňa pripravila o
pozíciu prvého vkladateľa a disponenta s vkladnou knižkou a že vybrala jej úspory až z listu W. A.

v roku 2008. Odporkyňa navrhovateľku úmyselne zbavila dispozície s jej vlastnou vkladnou knižkou
a vlastnými peňažnými prostriedkami. Tu sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa
premlčuje v 10 ročnej premlčacej dobe. Uviedla, že úlohou odporkyne bolo jediné, a to spravovať
peniaze navrhovateľky, ktoré si našetrila na čas, keď bude stará a nemohúca, a vtedy chcela, aby jej
ich odporkyňa vyberala podľa jej pokynov. A nie, aby odporkyňa zrušila právo navrhovateľky nakladať s

predmetnou vkladnou knižkou a s peniazmi sama šafárila tak, ako to urobila.
V prejednávanej veci je predmetom sporu zaplatenie sumy 5.674,60 eur ( po zohľadnení úrokov a
vrátení sumy 836,52 eur navrhovateľke) s úrokmi z omeškania. Súd konanie odporkyne posúdil ako
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.
Námietka premlčania uplatnená odporkyňou na pojednávaní konanom dňa 6.3.2015, podľa názoru
súdu nie je dôvodná.

Navrhovateľka sa o tom, že ju odporkyňa ju vylúčila z disponovania s jej vlastnou vkladnou knižkou
dozvedela v júli 2008 na základe jej žiadosti adresovanej W. A., a.s. Banka jej v prílohe zaslala výpis za
obdobie od založenia vkladnej knižky dňa 20.4.1998 do 7.10.2002, t.j. do doby, kedy na vkladnej knižke
bola vkladateľkou. Z výpisu z vkladnej knižky navrhovateľka zistila, že ku dňu 7.10.2002 bol zostatok na
vkladnej knižke v sume 184.928,-Sk. Podľa názoru súdu vtedy sa navrhovateľka dozvedela, že nemá

možnosť viac disponovať so svojimi vlastnými peňažnými prostriedkami a teda, že týmito bez právneho
dôvodu má možnosť disponovať len odporkyňa, keďže navrhovateľka bola vyčiarknutá z pozície prvého
vkladateľa a disponenta s peňažnými prostriedkami na predmetnej vkladnej knižke. 2- ročná subjektívna
premlčacia doba začala plynúť v júli 2008, keď si navrhovateľka bola vedomá toho, že nemá možnosť
disponovať so svojimi našetrenými peňažnými prostriedkami a premlčacia doba uplynula v júli 2010.

Ako však už bolo vyššie uvedené, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojitej
(kombinovanej ) premlčacej dobe, t.j. subjektívnej a objektívnej (§ 107 ods. 1, 2 Obč. zák.). Pre
počiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa ten, na úkor koho
bolo získané bezdôvodné obohatenie, v konkrétnom prípade preukázateľne dozvie o tom, že došlo
na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Oprávnený sa dozvie o vzniku

bezdôvodného obohatenia vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu, t.j. keď
nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe povinného. Pre počiatok trojročnej
objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne (fakticky) došlo. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb a je uplatnená
námietka premlčania, nemožno oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.

Podľa druhého odseku § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov, odo dňa,
kedy k nemu došlo. Vzhľadom k tomu, že občiansky zákonník, ani iný občianskoprávny predpis pojem
a podstatu úmyselného konania nevymedzuje, vychádza sa z právnej teórie a právnej úpravy zavinenia
obsiahnutej v trestnom zákone. Rozhodujúcim znakom úmyslu je predchádzajúca vedomosť subjektu,

ktorý sa neoprávnene obohatil, o tom, že svojim konaním získava, alebo môže získať hodnoty, ktoré
mu nepatria. Odporkyňa tým, že vybrala peniaze z vkladnej knižky navrhovateľky bez navrhovateľkou
udeleného súhlasu a pokynu, konala protiprávne a protiprávne bolo aj jej ďalšie konanie, keď si peniaze
ponechala a minula ich pre svoju potrebu, čím získala neoprávnený majetkový prospech. Takto konala v
období od 8.4.2003 do 31.1.2007. Navrhovateľkou uplatnený nárok takto nepochybne premlčaný nie je.

V ďalšom súd primárne uvádza, že sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, ktorá znamená,
že povinnosť tvrdiť a označovať dôkazy je na účastníkoch občianskeho súdneho konania (§ 101 ods.
1 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p.).
Dôkazným bremenom rozumieme procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že práve z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Kto a v

akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme
je preukázanie určitej skutočnosti. Neúspech v spore je nepriaznivým procesným dôsledkom, ktorý stíha
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno.
Navrhovateľ v sporovom konaní nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú
návrhu vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané. Na druhej strane však odporca nesie dôkazné

bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe, a to predovšetkým hmotnoprávne
námietky, ako sú započítanie, splnenie dlhu, premlčanie a podobne.
Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie
dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť.Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver o pravdivosti tohto tvrdenia účastníka o určitej
skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť
nebola preukázaná.

Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrh pôvodne navrhovateľky v súčasnosti
navrhovateľa je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a jej manželom a odporkyňou
a jej rodinou bol dlhodobo pekný vzťah. Nepochybne tomu nasvedčuje i rozhodnutie navrhovateľky
a jej manžela darovať dcére odporkyne byt, v ktorom bývali. Faktom však je aj to, že od 11.3.2008,

kedy sa navrhovateľka dozvedela, že v katastri nehnuteľností nie je zapísané jej právo doživotného
užívania darovaného bytu, tak, ako si to želala, a si to predstavovala, sa ich vzájomné vzťahy veľmi
zmenili. Navrhovateľka stratila voči odporkyni dôveru a aj v tejto súvislosti sa chcela presvedčiť, aký
je stav na predmetnej vkladnej knižke a vôbec ako sa s ňou disponovalo. Až z vyrozumenia W. A. sa
navrhovateľkadozvedela,žebolazbavenáprávadisponovaťsVK.Odporkyňavšaktvrdila,žekzrušeniu
práva navrhovateľky disponovať s predmetnou vkladnou knižkou došlo v peňažnom ústave - W. A. za

účasti ich oboch, keď sa pôvodná navrhovateľka podľa tvrdenia odporkyne mala vyjadriť, že je stará,
a že do banky by nechodila.
Vprvomradesúdneuverilodporkyni,ženavrhovateľkasavzdalaprávaprvéhodisponentaspredmetnou
vkladnou knižkou vedenou v W. A., P..B.. Podľa názoru súdu to bola odporkyňa, ktorá sa rozhodla
navrhovateľku pozície prvého vkladateľa s predmetnou vkladnou knižkou zbaviť. Urobila tak sama a

na základe svojho vlastného rozhodnutia, keď o tomto jej kroku nemal vedomosť ani jej manžel, ktorú
skutočnosť mal súd preukázanú výpoveďou svedka W. K., ktorý uviedol, že odporkyňa nebola jediný
disponent predmetnej vkladnej knižky. Podľa názoru súdu, aj výber hotovosti, sumy 184.828,-Sk z W.
A. dňa 8.4.2003 urobila len odporkyňa na základe vlastnej vôle a svojho rozhodnutia bez vedomia,
súhlasu a prítomnosti navrhovateľky, ktorej prítomnosť bola logicky zbytočná, keďže odporkyňa ju

dňa 7.10.2002 zbavila práva a možnosti nakladať so svojimi peňažnými prostriedkami. Podľa názoru
súdu z vkladnej knižky vybratú sumu 184.828,-Sk odporkyňa použila pre vlastnú potrebu a potreby
svojej rodiny. Nevieryhodne, až absurdne vyznelo tvrdenie odporkyne, že niekde na medziposchodí s
manželom odovzdali navrhovateľke sumu 34.828,-Sk. Rovnako súd neuveril ani tvrdeniam odporkyne,
žesumu150.000,-SkuložilavJ.preto,abysapeniazenavrhovateľkyvýhodnezúročili.Súdsastotožňuje

s tvrdením navrhovateľky, že tieto peniaze si odporkyňa uložila v J.e opäť pre seba. Vklad vo výške
100.000,-Sk, ktorý sa zvýšil s úrokmi na 101.158,50,-Sk odporkyňa vybrala a vkladnú knižku zrušila.
Peniaze údajne použila ako pôžičku od navrhovateľky na kúpu auta. Ani tomuto tvrdeniu odporkyne súd
neuveril. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľka súhlasila s použitím jej peňažných prostriedkov
ako pôžičky na kúpu auta odporkyni. Podľa názoru súdu si odporkyňa tieto peniaze z vkladnej knižky

vedenej v J. jednoducho vybrala a ich použila na účel, na aký uvážila. To, že si odporkyňa založila
účet, na ktorý údajne splácala poskytnutú pôžičku, a kde sa našetrila suma 133.081,70,-Sk, ktorej
súčasťou bola aj suma 50.000,-Sk, je podľa názoru súdu tiež len snaha o zneprehľadnenie jej dispozície
s peňažnými prostriedkami navrhovateľky, keď potom, ako účet dosiahol sumu 133.081,70,-Sk, potom,
ako odporkyňa vybrala sumu 5.000,-Sk., tento zrušila a sumu 127.886,70,-Sk previedla na ďalšiu

vkladnú knižku opäť na svoje meno. Tento postup odporkyne súd považuje minimálne za neprirodzený.
Nakoľko bolo na odporkyni, aby preukázala, že sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne neobohatila, súd
skúmal na aký účel odporkyňa použila predmetné peňažné prostriedky. Predovšetkým, ako už bolo
vyššie uvedené, súd neuveril odporkyni, že zo sumy 184.828,-Sk dala navrhovateľke sumu 34.828,-
Sk. Naopak, je vieryhodné a logické tvrdenie navrhovateľky, že keďže bola zbavená pozície prvého

vkladateľa, jej účasť v W. A. pri výbere sumy 184.828,-Sk bola úplne zbytočná. A, tvrdenie odporkyne,
že jej peniaze suma 34.000 Sk bola odovzdaná niekde na medziposchodí banky je priam až absurdné.
Predmetom ďalšieho posúdenia bola suma 150.000,-Sk. Odporkyňa tvrdila, že sumu 5.000,-Sk použila
na zaplatenie UPC a výlet. Ani tomuto tvrdeniu odporkyne súd neuveril a toto svoje tvrdenie odporkyňa
ani nepreukázala. Naopak, navrhovateľka predložila zmluvu s UPC, z ktorého mal súd možnosť

vidieť, že UPC prípojka bola zriadená dňa 6.12.2000 a to za sumu súčtom 1.190,-Sk. Výber peňazí z
vkladnej knižky na tento účel nebol dôvodný. Súd neuznal ani, že sumu 55.410,-Sk., ktorá sa použila
na výmenu plastových okien, bola takto použitá pre potreby navrhovateľky. Jednak, predloženou
faktúrou navrhovateľka preukázala, že za výmenu okien sa zaplatila sumu 53.419,-Sk. A potom, napriek
podpisu navrhovateľky na objednávke plastových okien, súd neuznal, že tieto finančné prostriedky boli

vynaložené na potreby navrhovateľky. Podpis navrhovateľky na objednávke súd považuje len za súhlas
užívateľky bytu s výmenou okien. Súd považuje za úplne samozrejmé a v súlade s dobrými mravmi,
že potom, čo navrhovateľka darovala dcére odporkyne byt obrovskej hodnoty, že aspoň také investície,
ako výmena okien a prerobenie kuchyne, obdarovaná, alebo jej rodičia budú financovať sami. Veď sajednalo o zhodnotenie a zveľadenie bytu ich dcéry, bytu, ktorý má hodnotu, na ktorý priemerný Slovák
nezarobí ani za niekoľko životov. Aj tvrdenie odporkyne, že údajne navrhovateľka videla u susedy nové
okná a kuchyňu, tak sa rozhodla dať si ich spraviť tiež, zostalo len v rovine tvrdenia odporkyne. Iný

pohľad súdu na tento odporkyňou tvrdený výdavok by súd nepovažoval za správny, keď rozhodnutie
súdu musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé. V zásade obdobne súd hodnotil aj odporkyňou
tvrdené výdavky na prerobenie kuchyne, zasklenie lodžie a koberec a za nepreukázaný považoval aj
odporkyňou tvrdený výber na UPC. Všetky peňažné transakcie odporkyne ako výber peňazí z vkladnej
knižky v W. a ich uloženie na ďalšie dve vkladné knižky v J., ich následné zrušenie, zriadenie účtu

odporkyne, a ďalší prevod peňazí na ďalšiu vkladnú knižku súd považoval len za snahu odporkyne
zneprehľadniť celkovú finančnú situáciu. V kontexte vykonaného dokazovania už vôbec súd neuveril
tvrdeniam odporkyne, že navrhovateľke pôžičku poskytnutú im na kúpu auta splácali v hotovosti. Aj za
predpokladu, že odporkyňa použila peňažné prostriedky pre potreby pôvodnej navrhovateľky, túto svoju
obranu tzn. kedy, v akej sume a na aký účel sa peniaze navrhovateľky použili a spotrebovali relevantným
spôsobom nepreukázala. Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že úlohou odporkyne bolo jediné,

a to spravovať peniaze navrhovateľky, ktoré si našetrila na čas, keď bude stará a nemohúca, a vtedy
chcela,abyjejichodporkyňavyberalapodľajejpokynov.Nie,abyodporkyňazrušilaprávonavrhovateľky
nakladať s predmetnou vkladnou knižkou a s peniazmi sama disponovala tak, ako to urobila. No a
napokon, napriek získaniu daru veľkej hodnoty (bytu manželov H.) neposkytla pomoc, oporu a podporu
pôvodnej navrhovateľke práve v období, keď ju najviac potrebovala, ktorá z dôvodu vysokého veku - 80

rokov a nepochybného výrazného úbytku síl) bola odkázaná na pomoc iných ľudí, susedov a známych,
alebo bývalých spolupracovníkov. V tejto súvislosti súd nemôže nepoukázať aj na výpoveď odporkyne
na pojednávaní, keď uviedla, že navrhovateľka si peniaze prehajdákala, a teraz ich vymáha od nej. Súd
tento prejav odporkyne považuje za veľmi necitlivý a to aj s poukazom na skutočnosť, že práve vďaka
pôvodnej navrhovateľke a jej nebohému manželovi v dnešnej neľahkej dobe má vyriešenú bytovú otázku

svojej dcéry.
Nie je dôvodná ani obrana odporkyne o duplicite pri ustálení žalovanej istiny, keď je potrebné rozlišovať
medzi úrokmi a úrokmi z omeškania. Pôvodne uplatnená suma 6.138,49 eur sa zvýšila o sumu 314,28
eur, t.j. o 9.468,-Sk, ktoré odporkyňa vybrala z účtu dňa 14.1.2003, ako to vyplýva z dokladu z W. A. na
sumu6.452,77eur,potomo58,35euranáslednesaznížilao836,52eur,ktoréodporkyňadňa14.2.2011

navrhovateľke vrátila na sumu 5.616,25 eur. Odporkyňa je preto povinná navrhovateľovi vrátiť sumu
5.674,60 eur ( 6.138,49 + 314,28 + 58,35 - 836,52 eur).
Odporkyňa nepreukázala, že sumu 5.674,60 eur, ktorú bez vedomia a súhlasu navrhovateľky vybrala z
jej vkladnej knižky vedenej v W.C. A., P..B.., že tieto peniaze odovzdala navrhovateľke, alebo že jej ich
vrátila, alebo, že tieto použila pre potreby navrhovateľky. Ponechaním si týchto finančných prostriedkov

prevlastnúpotrebusaodporkyňabezdôvodnenaúkornavrhovateľkyobohatila,jepretopovinnázískané
bezdôvodné obohatenie navrhovateľke, v súčasnosti jej dedičovi - navrhovateľovi vydať.
Podľa názoru súdu, iné rozhodnutie o predmete sporu by nebolo ani v súlade s dobrými mravmi.
S poukazom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, má preto navrhovateľ právo aj na
zaplatenie úrokov z omeškania, zo sumy 6.138,49 eur vo výške 8,25% od 7.10.2002 do 14.1.2003,
zo sumy 6. 452,77 vo výške 13% (úroky 314,28 eur), od 14.1.2003 do 31.12.2003, zo sumy 6.511,12
eur, vo výške 12% ( od 31.12.2003 pripísaný úrok 58,35 eur), od 31.12.2003 do 14.2.2011, a zo sumy
5.674,60 eur vo výške 9% od 14.2.2011 do zaplatenia (dňa 14.2.2011 odporkyňa vrátila navrhovateľke

sumu 836,52 eur).
O trovách konania i o trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde
písomne, dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, c) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,d)súddospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
/§ 205a/, f) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).