Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200719
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619200719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci žalobcu: N.
N., nar. XX. XX/ XXXX, bytom R. XXX/XXX, Y., zastúpeného JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so
sídlom R. XX, T., proti žalovaným v rade: 1/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/X, W. I., 2/
Y. C., nar. XX. XX/ XXXX, trvale bytom R. XXX/X, W. I., o zaplatenie 32/000,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/5/2019-108
zo dňa 27.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o zaplatenie 32/000,- eur s
príslušenstvom rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 32 000,- eur, zmluvný
úrok z pôžičky 6 % ročne zo sumy 20 000,- eur od 28. 07. 2018 do 04. 12/ 2018, 6 % ročne zo sumy 12

000,- eur od 05. 12/ 2018 do zaplatenia, 6 % ročne zo sumy 20 000,- eur od 29. 09. 2018 do zaplatenia,
sankčný úrok z omeškania 18 % ročne zo sumy 32 000,- eur od 01/ 02/ 2019 do zaplatenia a zákonný
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 32 000,- eur od 01/ 02/ 2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 657, § 658, § 558, § 580, § 544, § 517, §
511 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie
konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Zlistinnýchdôkazov,predloženýchžalobcom,obsahktorýchžalovanínespochybnilivyplýva,žežalobca,
ako veriteľ, uzatvoril so žalovanými v 1/ a 2/ rade, ako dlžníkmi, dňa 27. 07. 2018 Zmluvu o finančnej
výpomoci - pôžičke, predmetom ktorej bola finančná výpomoc v čiastke 20 000,- eur, ktorú sumu sa
veriteľ zaviazal vyplatiť na účet dlžníka v deň podpísania tejto zmluvy a dlžník sa zaviazal finančnú

výpomoc vrátiť v deň, mesiac a rok ako je dohodnuté v čl. 3 - zmluva bola uzavretá na dobu určitú od
27. 07. 2018 do 17. 08. 2018. Pravosť podpisov žalovaných bol notársky overený dňa 27. 07. 2018
(ďalej „prvá zmluva o pôžičke"). Dňa 07. 01/ 2018 zmluvné strany - žalobca ako veriteľ, a žalovaní
ako spoludlžníci, uzatvorili Dodatok č. 1 k prvej zmluve o pôžičke, v ktorom bol doplnený termínvrátenia finančnej výpomoci na deň 31/ 01/ 2019, ako aj čísla účtu, na ktorý finančné prostriedky mali
dlžníci poukázať. Zároveň dodatok k prvej zmluve obsahuje dojednanie zmluvného úroku z požičaných
finančných prostriedkov vo výške 6 % ročne až do úplného vrátenia, ako aj dojednanie sankčného úroku

z omeškania vo výške 18 % z požičanej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenej
v čl. 2 ods. 3 zmluvy pre prípad, že dlžník poskytnutú pôžičku nevráti v dojednanej lehote (do 31/ 01/
2019). Pravosť podpisov žalovaných, ako dlžníkov, na tomto dodatku, bol notársky overený dňa 15. 01/
2019. Dňa 28. 09. 2018 žalobca, ako veriteľ, a žalovaní, ako dlžníci, uzavreli ďalšiu Zmluvu o finančnej
výpomoci - pôžičke, predmetom ktorej bola finančná výpomoc vo výške 20 000,- eur, ktorú sumu mal

veriteľ vyplatiť do rúk dlžníka v deň podpísania tejto zmluvy. Dlžník sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť
na označený účet, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 28. 09. 2018 do 11/ 09. 2018 - pravosť
podpisu dlžníkov bola osvedčená na matrike dňa 28. 09. 2018 (ďalej „druhá zmluva o pôžičke"). Dňa
07. 01/ 2018 uzatvorili žalobca, ako veriteľ, so žalovanými v 1/ a 2/ rade, ako spoludlžníkmi, Dodatok č.
1 k druhej zmluve o pôžičke, v ktorom bol doplnený údaj o termíne vrátenia finančnej výpomoci do 31/
01/ 2019 na účet veriteľa uvedený v tomto dodatku. Dodatok č. 1 k druhej zmluve o pôžičke obsahoval

aj dojednanie o zmluvných úrokoch z pôžičky vo výške 6 % ročne až do jej úplného vrátenia, ako
dojednanie sankčného úroku z omeškania vo výške 18 % ročne pre prípad, že dlžník poskytnutú pôžičku
nevráti v dohodnutej lehote, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, až do jej úplného zaplatenia.
Upravená bola aj doba trvania zmluvy do 31/ 01/ 2019 - pravosť podpisu obidvoch dlžníkov bola notársky
osvedčená dňa 15. 01/ 2019. Žalobca predložil výpis z účtu č. SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

spoločnosti PLASTIK SPOL. s.r.o., Ťapešovo, Lokca, z ktorého vyplýva, že na tento účet bola dňa 04.
12/ 2018 poukázaná suma 8 000,- eur s názvom transakcie „vrátenie fin. výpomoci". Dňa 15. 01/ 2019
žalovaní v 1/ a 2/ rade podpísali uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka voči veriteľovi -
žalobcovi, a to výšku dlhu 12 000,- eur - pôžička zo dňa 27. 07. 2018 a výšku dlhu 20 000,- eur - pôžička
zo dňa 28. 09. 2018 s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť dlh do 31/ 01/ 2019. Pravosť podpisu žalovaných

v 1/ a 2/ rade, ako dlžníkov, bola dňa 15. 01/ 2019 notársky overená.
Súd vykonal všetky označené dôkazy - tieto navrhol iba žalobca, žalovaní neoznačili žiadne dôkazy
na svoje tvrdenia. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca dňa 27. 07. 2018 požičal
na základe prvej zmluvy o pôžičke žalovaným sumu 20 000,- eur, ktorú sa títo zaviazali vrátiť do 31.
01. 2019. Z tejto sumy žalovaní splatili dňa 04. 12. 2018 čiastku 8 000,- eur, takže nesplatená zostala

suma 12 000,- eur. Dňa 28. 09. 2018 žalobca požičal žalovaným na základe druhej zmluvy o pôžičke
takisto sumu 20 000,- eur, ktorú žalovaní boli povinní splatiť do 31. 01. 2019. Z tejto sumy žalovaní nič
nesplatili. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie, uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, že dňa 09.
05. 2019 došlo k započítaniu pohľadávky vo výške 1 152,- eur a ani tvrdenie, uvedené v podaní zo dňa
27. 06. 2019, že ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) došlo k započítaniu iných pohľadávok

žalovaných, ktoré však ani nevyčíslili. Súd poukazuje na to, že nie je právne významné, či strany sporu
vzájomne obchodujú, ani to, či žalovaní vystavili žalobcovi faktúry na základe vzájomných obchodov. K
zániku záväzku započítaním totiž nedochádza automaticky vtedy, keď sa pohľadávky stretnú, ale až na
základe jednostranného alebo dvojstranného právneho úkonu. Len na základe kompenzačného prejavu
nastane zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú. Žalovaní však nepreukázali, že

v predmetnej veci došlo k takémuto prejavu vôle a v akom rozsahu. Nakoľko žalovaní nepreukázali
splatenie sumy 32 000, -eur, ktorý dlh uznali aj písomne dňa 15. 01. 2019 a nepreukázali zánik záväzku
započítaním, súd žalobcovi priznal uplatnenú istinu 32 000,- eur, ako nesplatenú pôžičku, poskytnutú
žalovaným podľa § 657 Obč. zák.
V dodatkoch, uzavretých k prvej aj druhej zmluve o pôžičke, si zmluvné strany dojednali úrok z

požičaných prostriedkov vo výške 6 % ročne. Takéto dojednanie je v súlade s ustanovením § 658 Obč.
zák. a nakoľko sa jedná o primeranú výšku úroku z pôžičky, súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi
6 % úroky zo sumy 20 000,- eur, poskytnutej na základe prvej zmluvy o pôžičke od 28. 07. 2018 do 04.
12. 2018, kedy žalovaní splatili čiastku 8 000,- eur a následne od 05. 12. 2018 do zaplatenia úroky z
pôžičky vo výške 6 % ročne zo sumy 12 000,- eur. Takisto súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi

zmluvné úroky 6 % ročne zo sumy 20 000,- eur, poskytnutej na základe druhej zmluvy o pôžičke, od
29.09. 2018 do zaplatenia.
V dodatku k prvej zmluve o pôžičke, aj k druhej zmluve o pôžičke, si zmluvné strany písomne dojednali
sankciu 18 % ročne z dlžnej sumy pre prípad, že dlžníci nesplatia pôžičku v dojednanom termíne do 31.
01. 2019. Nie je právne významné, ako zmluvné strany nazvali túto sankciu, ale rozhodujúci je sledovaný

cieľ. Zmluvné dojednanie o sankčnom úroku zodpovedá právnej úprave zmluvnej pokuty podľa § 544
Obč. zák. Jedná sa o sankciu, dojednanú stranami pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom
sankcia bola dojednaná písomne a bol určený spôsob jej určenia. Žalovaní navyše platnosť dojednaniasankcie nenamietali, a preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty 18 %
ročne zo sumy 32 000,- eur od 01. 02. 2019 do zaplatenia.
Dodatkom č. 1 k prvej zmluve o pôžičke, aj dodatkom č. 1 k druhej zmluve o pôžičke, bola dojednaná

splatnosť pôžičiek do 31. 01. 2019. Nakoľko žalovaní v tejto lehote nezaplatili istinu 32 000,- eur,
dňom 01. 02. 2019 sa dostali do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená
základná úroková sadzba 0,00 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o
5 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi z istiny 32 000,- eur aj úroky z
omeškania 5 % ročne od 01. 02. 2019 do zaplatenia.

Obidvezmluvyopôžičkeuzatvorili,akodlžníci,obidvajažalovaníspolu,takževzmysle§511ods.1Obč.
zák. sú obidvaja povinní splatiť žalobcovi pôžičku spoločne a nerozdielne. Súd nezistil žiadne dôvody
pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaných zaplatiť priznanú istinu, úroky z pôžičky,
zmluvnú pokutu a úroky z omeškania v lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods.

1,2 CSP. Žalobca v konaní mal plný úspech, a preto mu súd priznal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade.

Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 27.06.2019 prostredníctvom
svojho advokáta uviedli, že „po podaní odporu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a 2/ rade došlo k
úhrade pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/, preto dnešným dňom nárok žalobcu vo výške

32.000,- eur s príslušenstvom zostáva nezmenený. Medzi žalobcom a žalovanými prebiehajú naďalej
obchodné kontakty, kde žalobca odoberá od žalovaného tovar, a preto výška pohľadávky sa priebežne
mení a ku dňu pojednávania bude presne vyčíslený zostatok výšky pohľadávky žalobcu". Uviedli, že v
predmetnom spore bolo súdom nariadené pojednávanie na deň 27.08.2018, pričom predvolanie bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj právnemu zástupcovi žalovaných. Žalovaní v 1/ a 2/

rade neboli na pojednávanie osobitne predvolaní. Keďže okresný súd konal v neprítomnosti žalovaných
a ich právneho zástupcu, nastal stav, kedy žalovaní v 1/ a 2/ rade stratili možnosť výkonu práva strany
na vyjadrenie sa k vyjadreniu protistrany v civilnom súdnom spore zo strany orgánu ochrany práva, t.j.
súdu, porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

3. K odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade považuje za nezrozumiteľné a

nedôvodné.Opäť,akoajvichvyjadrení(replike),ajteraznezrozumiteľneuvádzajú,že„...počaskonania
došlo k úhrade pohľadávky žalobcu, a preto nárok žalobcu 32.000,- eur ostáva nezmenený...". Z obsahu
odvolania je zrejmé, že bola žalovaným 1/ a 2/ odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom (súd nepredvolal na pojednávanie žalovaných 1/ a 2/, ale
len ich zástupcu) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto časti považuje odvolanie taktiež za nedôvodné,
pretože žalovaní boli poučení doručenými uzneseniami súdu v zmysle § 167 ods. 4 CSP o následkoch
sudcovskej koncentrácie konania, a teda ich vyzval, aby sa vyjadrili, uviedli skutočnosti, označili a
predložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení spolu s poučením o sudcovskej koncentrácii. Ako je
zrejmézpodaniazástupcužalovaných,tentoimvypovedalplnúmoc 03.05.2019zdôvodunespolupráce

a straty dôvery, pričom jasne žalovaných upovedomil o skutočnosti, že pojednávania vytýčeného na
deň 27.08.2019 sa nezúčastní. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo je písané pre
bdelých) platí, že subjekt dotknutý na svojich právach sa o tieto musí zaujímať a relevantným spôsobom
sa domáhať ich ochrany, čo sa však v tomto prípade nestalo, naopak žalovaní napriek uvedenému
upozorneniu advokáta ostali pasívni. Je nesporné, že žalovaní 1/ a 2/ dodnes v zmysle zmluvy o pôžičke

z 27.07.2018 v znení jej dodatku, ako i zmluvy o pôžičke z 28.09.2018 v znení jej dodatku nevrátili
požičanú sumu v celkovej výške 32.000,- eur, čím sa tak dňa 01.02.2019 dostali do omeškania.4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej

neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Z odvolania žalovaných v 1/ a 2/ rade vyplýva, že namietajú odvolací dôvod v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

12. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie poučil žalovaných
v 1/ a 2/ rade o procesných právach a povinnostiach strán sporu prípisom, ktorý im bol doručený v
písomnej forme (žalovanému v 1/ rade dňa 25.4.2019 a žalovanej v 2/ rade dňa 2.5.2019), t.j. poučil
žalovaných v 1/ a 2/ rade o následkoch sudcovskej koncentrácie konania a vyzval ich, aby sa vyjadrili,

uviedliskutočnosti,označiliapredložilidôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Okresnýsúdvpredmetnej
veci stanovil termín pojednávania na deň 27.08.2019 o 9.30 hod. Na termín pojednávania predvolal
právnychzástupcovstránsporu,ktoríboliupovedomeníotom,ženimizastúpenástranavkonanínebola
osobitne predvolaná (§ 178 ods. 1 CSP), a preto bude ich vecou, aby o termíne pojednávania svojich
klientov vyrozumeli a zabezpečili ich účasť. Pojednávania dňa 27.8.2019 o 9.30 hod. sa nezúčastnili

žalovaní v 1/ a 2/ rade a ich právny zástupca bez ospravedlnenia, z ktorého dôvodu okresný súd
pojednával bez prítomnosti neprítomných účastníkov a vo veci rozhodol meritórne. Dňa 28.8.2019 bolo v
elektronickej pošte zistené, že podanie právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade bolo doručené súdu
dňa 27.8.2019 o 17.50 hod. Uvedeným podaním právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade predložilokresnému súdu vypovedanie plnej moci žalovaným v 1/ a 2/ rade. Z uvedeného podania právneho
zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade vyplýva, že právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade vypovedal
plnú moc žalovaným v 1/ a 2/ rade, ktoré vypovedanie oznámil žalovaným v 1/ a 2/ rade. Dôvodom

vypovedania plnej moci bola nespolupráca a strata dôvery. Zároveň právny zástupca žalovaných v 1/ a
2/ rade oznámil žalovaným v 1/ a 2/ rade, že sa pojednávania vytýčeného na deň 27.08.2019 nezúčastní.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa pojednávania nezúčastnili, ostali pasívni. S poukazom na vyššie uvedené
okresný súd postupoval v súlade s ust. § 180 CSP, vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a
žalovaných v 1/ a 2/ rade, ako aj ich právneho zástupcu a vo veci rozhodol. Zo strany okresného súdu

nedošlo k porušeniu práv žalovaných v 1/ a 2/ rade na spravodlivý proces.

13. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanými v 1/ a 2/ rade v podanom odvolaní proti
rozsudku okresného súdu, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nezrozumiteľné.

14. S poukazom na uvedené a ďalej z dôvodu, že odvolací súd nezistil nedostatky v postupe súdu

prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti, potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne
správny, a to aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý
plne zodpovedá úspechu žalobcu v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,
a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)