Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213413
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412213413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5Co/88/2018-156

IČS:1412213413

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo

Bratislava IV, so sídlom v Bratislave, Polianky 9, IČO: 00 169 731, zast. JUDr. Janou Kocandovou,
advokátkou v Bratislave, Jungmannova 8, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: L. V., M.. XX.XX.XXXX,
Q. F. Q., T. U.Č. X, zast. Mgr. Ninou Kadličekovou, bytom v Bratislave, Jašíkova 16, o vypratanie bytu,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 1. decembra
2017 č.k. 5C/103/2012-140 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XXX na XX.

U. bytového domu so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/XX na E.. T. U. X F. Q., zapísaného
na LV č. XXXX, k. ú. R. M. F., obec BA - m.č. R., okres Bratislava IV, do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, a to bez nároku na bytovú náhradu, súčasne vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2/Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z 15. 4. 1998 bol manželke
žalovaného (pôvodne žalovaná 1/) pridelený byt č. XXX/XI na ulici T. U. X F. Q.. Byt bol odovzdaný
manželke žalovaného ako členovi žalobcu pri spoločnom členstve žalovaného s tým, že byt budú užívať

aj ich syn a dcéra (Dohoda o odovzdaní a pridelení bytu z 2. mája 1998). Vlastníkom bytu je žalobca
(výpis z listu vlastníctva č. 3400). Zo sumárnych analýz platieb za obdobia od 1. 1. 2009 do 31. 10. 2011,
od 1. 11. 2011 do 30. 9. 2012, od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2012 súd zistil, že žalobca evidoval voči žalovanému
a jeho manželke dlh vo výške 6.782,42 €. Žalobca z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskehozákonníka písomne vypovedal 14. 11. 2011 nájom bytu, pričom výpoveď 14. 12. 2011 doručil manželke
žalovaného (pôvodne žalovaná 1/). Zásielka s výpoveďou doručovanou žalovanému sa vrátila žalobcovi
späť4.1.2012spoznámkou„neprevzatávodbernejlehote“.Žalovanýuhradilvofebruári2013žalobcovi

v troch sumách celkom 6.770,28 €, jeho vážne chorá manželka v priebehu konania zomrela.
3/Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že o výpovedi z nájmu bytu nevedel, nakoľko
mu o tom manželka nepovedala. Peniaze na úhrady manželke dával, nevedel o tom, že úhrady
neplatila. Nevedel uviesť, kde sa nachádzal v čase doručovania výpovede, odôvodnil to charakterom
povolania, je vodičom z povolania, a teda je často na cestách mimo domu, výpoveď mu doručená

nebola. Platby za úhrady spojené s užívaním bytu uhrádzala podľa vyjadrenia žalovaného buď z
osobného účtu alebo poštovými poukazmi. O nedoplatku a jeho výške sa dozvedel až po tom, čo už bola
manželka hospitalizovaná v nemocnici, po mozgovej príhode. Manželka už zo zdravotných dôvodov
nekomunikovala, následne doma našiel manželke doručované výzvy na úhrady zo strany žalobcu aj
manželke doručenú výpoveď. Spolu so sestrou preto navštívili v mesiaci február v roku 2013 žalobcu
a vyrovnali dlžný nedoplatok.

4/Dňa 27. 9. 2015, teda v priebehu konania, manželka žalovaného (pôvodne žalovaná 1/) zomrela, preto
súd konanie voči nej uznesením č. k. 5C/103/2012-94 zo 7. apríla 2016 zastavil.
5/V poradí prvým rozsudkom č.k. 5C/103/2012 - 107 zo dňa 11.10.2016 súd prvej inštancie žalobu
ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že prihliadol na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že výpoveď mu nebola

nikdy doručená. Občiansky zákonník, pokiaľ ide o doručovanie výpovede z nájmu bytu, odkazuje na
ustanovenia upravujúce doručovanie procesným predpisom (v čase doručovania výpovede ním bol
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Procesný predpis platný
a účinný v čase doručovania výpovede z nájmu bytu vyžadoval pre platnosť doručenia, aby sa adresát
v mieste doručovania zdržiaval. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by sa žalovaný v čase

doručovania výpovede trvalo nezdržiaval v mieste bydliska. Žalovaný však má prácu, ktorá si vyžaduje
častý pobyt mimo bydliska. S doručením výpovede sa spája aj začiatok plynutia lehoty na podanie
žaloby o neplatnosť výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka a aj samotný začiatok
výpovednej lehoty na skončenie nájmu bytu. K tvrdeniam žalobcu, že už z dĺžky tohto súdneho konania
je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o výpovedi z nájmu bytu, súd uviedol, že samotná vedomosť o

výpovedi nenahrádza účinné doručenie. Rozhodnutie o vyprataní bytu je pritom mimoriadne závažným
rozhodnutím, a tak súd pri rozhodovaní (ako aj prenajímateľ pri doručovaní výpovede), musí brať
do úvahy okolnosti doručovania výpovede, od platnosti ktorého sa odvíjajú vyššie uvedené závažné
účinky. K námietke žalobcu, že už pred podaním žaloby v tomto konaní žalovaný neuhrádzal platby
spojené s užívaním bytu, v súvislosti s čím boli proti nemu vedené súdne a exekučné konania, čo je

možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, súd uviedol, že nespochybňuje povinnosť
žalovaného v pozícii nájomcu bytu plniť si povinnosti vyplývajúce z jeho postavenia spojené s užívaním
bytu. Súd však vzal do úvahy aj zdravotný stav manželky žalovaného. Manželka žalovaného bola vážne
chorá a podľa tvrdenia žalovaného až po jej hospitalizácii po mozgovej príhode žalovaný zistil, v akom
stave sú úhrady za služby spojené s užívaním bytu a tiež, že je vedené súdne konanie o vypratanie

bytu. Súd mal dôvod uveriť tvrdeniu žalovaného o jeho záujme na úhrade dlžných úhrad, nakoľko ich
vo februári 2013 uhradil, nie je pritom relevantné, či tak urobil on sám alebo za neho jeho sestra.
Od tohto obdobia podľa vlastného tvrdenia pri zhodnom vyjadrení žalobcu platby za úhrady spojené
s užívaním bytu riadne uhrádza. Vzhľadom na všetky okolnosti, teda že žalovanému reálne nebola
doručená výpoveď z nájmu bytu, ako aj na chorobu manželky žalobcu, dôsledkom ktorej neskôr podľahla

a aj na skutočnosť, že žalovaný po začatí konania uhradil jednak celú dlžnú sumu a odvtedy riadne
uhrádza platby spojené s užívaním bytu, súd vypratanie bytu žalovaným považoval za v rozpore s
dobrými mravmi.
6/Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislava uznesením č. k. 5C/103/2012 - 123 zo dňa 12.06.2017
rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že súd prvej inštancie v danom prípade konštatoval, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že
by sa žalovaný v čase doručovania výpovede trvalo nezdržiaval v mieste bydliska, má však prácu, ktorá
si vyžaduje častý pobyt mimo bydliska. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne žalovanej 1/ bola výpoveď
z nájmu bytu doručená dňa 14.12.2011, zásielka s rovnakou výpoveďou adresovaná žalovanému
(pôvodne žalovaný 2/) bola uložená na pošte rovnako dňa 14.12.2011 a odosielateľovi (žalobcovi)

vrátená dňa 04.01.2012. V prípade žalovaného, ktorý si zásielku v úložnej dobe nevyzdvihol, sa môže
uplatniť zákonná fikcia, že výpoveď mu bola doručená dňom, keď sa nevyzdvihnutá zásielka vrátila
žalobcovi, len v prípade, že sa tento ako adresát zásielky v mieste doručenia zdržiaval, pričom nie
je rozhodujúce, či sa o uložení písomnosti dozvedel. V každom prípade však tvrdenie strany, že sa včase doručovania výpovede z nájmu v mieste doručovania nezdržiavala, musí táto strana nado všetku
pochybnosť preukázať, súd skutočne nemôže vychádzať z úvah resp. predpokladov, podľa ktorých
žalovaný zrejme vykonával prácu mimo bydliska, a teda sa v mieste trvalého bydliska a teda i v mieste

doručovania výpovede zdržiavať nemohol. Len pokiaľ nie je splnená podmienka doručenia výpovede
(prípadne aj ako prílohy žaloby o vypratanie bytu) obom spoločným nájomcom, pri ktorých zákon
vyžaduje doručenie výpovede každému zvlášť (zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 710 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako
jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ

nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 17/2005 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu pod č. 58/2006 a tiež
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2009), nemohla a ani nezačala dňom doručenia výpovede plynúť
trojmesačná výpovedná lehota a nemohol ani zaniknúť spoločný nájom bytu manželov výpoveďou. Súd
prvej inštancie tak minimálne predčasne, a teda nesprávne konštatoval, že žalovanému reálne nebola
doručená výpoveď z nájmu bytu. Ochorenie bývalej manželky žalovaného (pokiaľ sa preukáže, že k

riadnemu doručeniu výpovede z nájmu bytu obom manželom došlo) nemá podstatnejší význam, keď ani
jeden zo spoločných nájomcov neplatnosť výpovede na súde v zákonnej trojmesačnej lehote neuplatnil
(§ 711 ods. 6 O.z.). Skutočnosť, že žalovaný po začatí konania uhradil celú dlžnú sumu a odvtedy riadne
uhrádza platby spojené s užívaním bytu, môže mať význam len v prípade preukázania hmotnej núdze
nájomcov z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpovede, a len v prípade zaplatenia dlhu pred

uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4 O.z.), kedy platí, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol (§
711 ods. 5 O.z.). Nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri
výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani
zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára
2010 sp. zn. 5 Cdo 211/2008). V dôsledku nedielnej povahy spoločného nájmu bytu manželmi výpoveď,

doručená len jednému z manželov (len jednému zo spoločných nájomcov bytu), nemôže vyvolať zánik
nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému manželovi (druhému spoločnému nájomcovi bytu) chýba
nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa. Súd prvej inštancie teda zameria
svoju pozornosť a doplní dokazovanie v naznačenom smere a až po zistení, že prenajímateľ platnú
výpoveď z nájmu bytu žalovanému (resp. obom spoločným nájomcom) riadnym spôsobom doručil, a že

dôvod výpovede nájmu bytu nezanikol (§ 711 ods. 5 O. z.), umožňuje súdu rozhodnúť o prípadnom
vyprataní bytu.
7/Na podklade zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave súd prvej inštancie doplnil
dokazovanie naznačeným smerom a vyzval žalovaného na preukázanie toho, že sa v čase doručovania
výpovede z nájmu bytu v mieste doručovania nezdržiaval. Žalovaný predložil súdu potvrdenie od

zamestnávateľa zo dňa 11.09.2017 (č.l. 127 spisu), v ktorom spoločnosť P. P., P..D..G.., P. P.C. XXX
XX C. XXXX, potvrdila, že žalovaný ako zamestnanec uvedenej spoločnosti v období od roku 2010 do
súčasnosti vykonáva prácu F., ktorá vyžaduje časté pobyty mimo jeho trvalého a obvyklého pobytu. Na
pojednávaní dňa 01.12.2017 žalovaný uviedol v podstate to isté, čo v predchádzajúcich vyjadreniach,
tiež na otázku súdu viedol, že v čase doručovania výpovede z nájmu bytu nebol v hmotnej núdzi.

8/Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané (v konaní nebolo sporné), že
žalobca ako prenajímateľ zo zákonného dôvodu vypovedal nájom bytu žalovanému a jeho manželke,
keď žalovaný spolu s manželkou nezaplatil úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší
čas ako tri mesiace, čím hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu. Zároveň ani jeden
zo spoločných nájomcov neplatnosť výpovede na súde v zákonnej trojmesačnej lehote neuplatnil (§

711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním preukázané, že obom
spoločným nájomcom bytu, žalovanému aj jeho manželke, bola výpoveď z nájmu bytu doručená,
manželke žalovaného do vlastných rúk dňa 14.12.2011 a žalovanému fikciou doručenia dňa 04.01.2012
v súlade s v čase doručovania účinným zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 46),
keď žalovaný nepreukázal, že by sa v čase doručovania výpovede z nájmu bytu v mieste doručovania

nezdržiaval. Potvrdenie zamestnávateľa žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný sa z dôvodu výkonu
povolania vodiča často vyskytuje mimo svojho trvalého a obvyklého pobytu nepreukazuje, že v čase
doručovania výpovede sa žalovaný počas celej doby, kedy bola zásielka (výpoveď z nájmu bytu)
uložená na pošte a mohol si ju žalovaný vyzdvihnúť, nezdržiaval v mieste doručovania. Zároveň nebolo
preukázané, a žalovaný to ani netvrdil, že by dôvod výpovede zanikol v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho

zákonníka, keď žalovaný sám uviedol, že v čase doručovania výpovede nebol v hmotnej núdzi, a navyše
súd uvádza, že aj v prípade tvrdenia a preukázania hmotnej núdze žalovaného z objektívnych dôvodov v
čase doručovania by nebola splnená druhá podmienka na zánik výpovede z nájmu bytu, a to že žalovaný
dlžné nájomné uhradil pred uplynutím ochrannej doby, prípadne sa s prenajímateľom písomne dohodolo spôsobe jeho úhrady, keď žalovaný zaplatil dlžné nájomné až vo februári 2013 a výpoveď mu bola
doručená fikciou doručenia dňa 04.01.2012.
9/S ohľadom na uvedené, keď žalovaný nado všetku pochybnosť v konaní nepreukázal, že by sa v

čase doručovania výpovede z nájmu bytu nezdržiaval v mieste doručovania, ani že by boli splnené
podmienky na zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
považoval súd výpoveď z nájmu bytu za platnú, doručenú obom spoločným nájomcom bytu, žalovanému
dňa 04.01.2012 a jeho manželke 14.12.2011, a keďže trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa
01.05.2012, súd zaviazal žalovaného na vypratanie predmetného bytu, a to bez nároku na bytovú

náhradu s poukazom § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na splnenie tejto povinnosti súd uložil
žalovanému lehotu 60 dní, aby

mal žalovaný dostatok priestoru zabezpečiť si nový nájom bytu, prípadne iný druh ubytovania, keďže
je to proces častokrát dlhšieho trvania.
10/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení

§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu.
11/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie
doručenia výpovede z nájmu bytu tomuto, keď bremeno dokazovania, či sa žalovaný v mieste
doručovania zdržiaval, súd preniesol na žalovaného. Z ustanovenia § 46 O.s.p. nevyplýva (a z judikatúry

k tomuto ustanoveniu vyplýva presný opak) že splnenie podmienky, že sa adresát v mieste doručovania
zdržiaval, musí dokazovať ten, kto zásielku doručoval (v prípade výpovede z nájmu bytu teda žalobca
ako prenajímateľ). V konaní musí byť preukázané, že sa žalovaný v mieste doručovania zdržiaval,
na spochybnenie splnenia tejto podmienky postačuje, že žalovaný túto skutočnosť namietal, žalovaný
nebol povinný preukazovať, že sa v mieste doručovania nezdržiaval v zmysle zásady, že nikto nemá

povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je potvrdené. V konaní žalovanému žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že sa v mieste doručovania výpovede z nájmu bytu zdržiaval, čo je základnou podmienkou
uplatnenia náhradného doručenia. Uvedené závery potvrdzuje i judikatúra k právnej úprave náhradného
doručovania podľa O.s.p., žalovaný poukázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2010
pod sp. zn. 3 Cdo 30/2010, v zmysle ktorého „ak doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste

doručovaniazdržoval,jepovinnosťousúduvykonaťšetrenienazisteniesplneniatejtopodmienky,pričom
nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo poštou doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho
prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník
konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom
náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v

čase doručovania zdržoval“. Podľa odvolateľa žalobca nepreukázal, že sa žalovaný v mieste a v čase
doručovania zásielky - výpovede - zdržiaval, ani nenavrhol na preukázanie tejto skutočnosti vykonanie
žiadnych dôkazov, nebolo tak preukázané splnenie podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia. Z týchto
dôvodov nemohlo prísť na strane žalovaného ani k zániku nájmu bytu a nie je preto daný právny
základ žaloby na jeho vypratanie. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
12/Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval jeho argumentáciu za účelovú s cieľom
vyhnúť sa neodkladnému vyprataniu bytu bez

nároku na bytovú náhradu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a

navrhol jeho potvrdenie odvolacím súdom.
13/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a
§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru že opodstatnené nie je.
14/Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu (poznámka pod čiarou 5a) k tomuto ustanoveniu odkazovala
v čase doručovania výpovede žalobcu žalovanému na § 46 O.s.p.).
15/Podľa § 46 ods. 1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na

pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
16/Podľa § 46 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí
sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom
istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sapísomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť
vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom
nedozvedel.

17/Podľa § 46 ods. 3 O.s.p. ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci
protichodný záujem, je doručenie neúčinné.
18/Vychádzajúc z ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nevyhnutným predpokladom
začatia plynutia zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty, uplynutím ktorej dochádza k zániku
nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom bytu, je doručenie písomnej výpovede nájmu

bytu nájomcovi, pričom na doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použije § 46 O.s.p.
19/Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval cieľ odstrániť
prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pre vznik fikcie doručenia
zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú
stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v
zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto podmienky patrí aj

skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje.
20/Zdržiavanie sa v mieste doručenia znamená, že adresát skutočne v mieste doručenia býva a má
teda možnosť osobne si zásielku prevziať. O zdržiavaní sa v mieste doručovania nemožno hovoriť, ak
je adresát napríklad na dovolenke, hospitalizácii v nemocnici a podobne. Ide o také prekážky, pre ktoré

nielenže nemohla byť adresátovi písomnosť osobne doručená, ale ani nemal možnosť sa dozvedieť,
že písomnosť je uložená na pošte. K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania tejto
skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení pod sp. zn. II. ÚS
278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011. V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať,
že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán"

a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania,
však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny
dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste."
21/Argumentáciu žalovaného, podľa ktorého splnenie podmienky, že sa adresát v mieste doručovania
zdržiaval, musí dokazovať ten, kto zásielku doručoval (v prípade výpovede z nájmu bytu teda žalobca

ako prenajímateľ), a že na spochybnenie splnenia tejto podmienky postačuje, že žalovaný túto
skutočnosť namieta pričom nie je povinný preukazovať, že sa v mieste doručovania nezdržiaval,
nepovažoval odvolací súd za správnu. Prenajímateľ bytu na jednej strane nedisponuje žiadnymi
prostriedkami, ktorými by (bez toho, aby nájomcu či viacerých nájomcov neustále nedovolene
monitoroval) mohol preukazovať miesto zdržiavania sa nájomcu bytu k určitému času. Na druhej

strane, pokiaľ by na spochybnenie splnenia podmienky zdržiavania sa adresáta v mieste doručovania
postačovala púha námietka adresáta bez akéhokoľvek preukázania, viedlo by to (v prípade vyhýbania
sa adresáta doručeniu) až k znemožneniu doručenia akejkoľvek písomnosti a tým i potlačeniu účelu a
zmyslu náhradného doručenia.
22/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
23/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
24/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).