Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/220/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313228043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov:
matka - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX B., štátnej občianky SR, zastúpená JUDr.
Tijanou Ćećezovou, LL.M., advokátkou so sídlom Drieňová 17, 821 01 Bratislava a otec - V. G., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomP.O.B.XXX,BratislavaIII,štátnyobčanSR,onávrhumatkynaúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca

proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/329/2013 - 259, zo dňa 14.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/329/2013-259 zo dňa 14.03.2019 zastavil konanie v časti
zverenia,zastupovaniaasprávymajetkumaloletéhodieťaťaT.G.,nar.XX.XX.XXXX,načasdorozvodu,
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T. G., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu
manželstva za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 vo výške 100 eur mesačne, v pravidelne sa

opakujúcich plneniach, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné
na maloletého T. G., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014, vo výške 725,97 eur
uložil otcovi uhradiť k rukám matky do 31.05.2019. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštancieprávnevecposúdilpodľa §2ods.1a2,§29ods.1a3 zákona č.161/2015Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65

ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Konštatoval, že návrh matky
maloletého bol v danej veci podaný na tamojší súd dňa 09.12.2013. Mal preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25.06.,.k. 51P/24/2012-237, právoplatným dňa 17.07.2014,
bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a zároveň bolo rozhodnuté o zverení maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode manželstva. S prihliadnutím k tejto
skutočnosti matka vzala návrh v časti zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, zastupovania
a správy majetku maloletého na čas do rozvodu manželstva späť, pričom so späťvzatím návrhu

opatrovníkmaloletéhosúhlasilasúdhoakceptoval avsúladesust.§29ods.1CMPvtejtočastikonanie
zastavil. Predmetom konania zostalo určenie výživného na maloletého podľa návrhu navrhovateľky
od 01.02.2013 do rozvodu manželstva vo výške 250 eur mesačne, teda za obdobie od 01.02.2013
do 17.07.2014, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa25.06.2014, č.k. 51P/24/2012-237, vo výroku o rozvode manželstva rodičov maloletého. Konštatoval,
že v konaní vo veci vedenej sp. zn. 51P/24/2012 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa
25.06.2014, č.k. 51P/24/2012-237, v časti výroku o výživnom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,

zo dňa 20.02.2015, sp. zn. 20CoP/106/2014, zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie
konanie. Následne Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 16.12.2015, č.k. 51P/24/2012-322,
potvrdenýmrozsudkomKrajskéhosúduvBratislave,zodňa17.05.2017,sp.zn.20CoP/134/2016,okrem
iného uložil otcovi maloletého povinnosť počas trvania striedavej osobnej starostlivosti platiť výživné na
maloletého vo výške 100 eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy

najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky v období od 17.07.2014 do 30.09.2015.
V danej veci išlo o určenie výživného za obdobie od právoplatnosti súdneho rozhodnutia od 17.07.2014
do 30.09.2015. Predmetom tohto konania, vo veci určenia výživného na maloletého za čas do rozvodu
manželstva, je určenie výživného na maloletého podľa návrhu matky od 01.02.2013 do právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, to je do 17.07.2014. Súd nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa,
na ktorý by mohol prihliadnuť a vyhovieť návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi maloletého

prispievať na výživu maloletého od 01.02.2013, keďže na strane matky neexistovala prekážka, ktorá
by jej bránila podať návrh skôr, dňa 01.02.2013. Návrh matky na priznanie výživného spätne zamietol,
nakoľko nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Z uvedeného
dôvodu nezisťoval skutočný stav významný pre obdobie od 01.02.2013 do 09.12.2013, týkajúci sa
odôvodnených potrieb maloletého a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Súd sa

zaoberal dôvodnosťou návrhu matky na určenie výživného za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014,
teda za cca sedem mesiacov predchádzajúcich rozvodu manželstva, resp. obdobiu, od ktorého bolo
výživné na maloletého určené právoplatným súdnym rozhodnutím vo výške 100 eur mesačne. Vyhovel
návrhu matky a uložil povinnosť otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého od podania návrhu,
to je od 09.12.2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, to je do 17.07.2014 vo výške

100 eur mesačne s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, zo dňa 16.12.2015, č.k. 51P/24/2012-322, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 17.05.2017, sp. zn. 20CoP/134/2016, a to v časti o uložení povinnosti otcovi prispievať
na výživu maloletého vo výške 100 eur mesačne v období od 17.07.2014 do 30.09.2015, keď mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že aj v období od podania návrhu v tejto veci, to je od 09.12.2013

do 17.07.2014 išlo o tie isté už ustálené odôvodnené potreby maloletého a schopnosti,
možnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré boli v zásade rovnaké ako v období od
17.07.2014 do 30.09.2015. Stotožniac sa v celom rozsahu s vyššie uvedeným odôvodnením na toto
odôvodnenie aj pre obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 poukázal. Vo zvyšnej časti návrh matky
zamietol, pričom neprihliadal na listiny, ktoré sa netýkali predmetu konania. Dospel k záveru, že otec

k termínu pojednávania nepreukázal, že by okrem už zistených úhrad bývania, nákladov spojených
so športovou činnosťou maloletého a mobilu, ktoré boli zohľadnené pri určení výšky výživného v
predmetnom období, uhrádzal aj iné výdavky maloletého, ani že by k rukám matky poukazoval za tieto
mesiace výživné. Zročné výživné za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 ustálil vo výške 725,97 eur,
čo predstavuje šesť mesiacov v roku 2014 po 100 eur = 600 eur + 23 dní v decembri 2013, to je 23 x

3,23 (100/31) = 74,29 eur + 16 dní v júli 2014, to je 16 x 3,23 (100/31) = 51,68 eur. S
prihliadnutím na dobu, za ktorú má byť zročné výživné uhradené a ktorá ku dňu rozhodnutia uplynula,
uložil otcovi maloletého povinnosť uhradiť zročné výživné k rukám matky do 31.05.2019. Zároveň
prihliadol na aktuálny výkon práce otca v zahraničí na dôležitých projektoch, jeho jazykovú znalosť a
skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je otec maloletého je

jedným z dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti K.B.K. SERVICE, spol.
s r.o. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výroku rozsudku o zročnom výživnom podal odvolanie otec dôvodiac ust. § 365
ods. 1 písm. g/ CSP. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že zročné výživné za obdobie

od 09.12.2013 do 17.07.2014 nevzniklo, alternatívne, ak súd dospeje k záveru, že zročné výživné
vzniklo, žiadal o umožnenie splatiť ho formou splátok po 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou
odvolacieho rozsudku. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v rozhodnom období neprispieval
na výživu maloletého peňažným plnením, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si plnil iným spôsobom.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 4.3.1966 sp. zn. 5Cz/10/669, R 44/1966, z ktorého

vyplýva potreba zohľadnenia pri výživnom aj iných plnení, napr. naturálnou formou. V období od marca
2013 do júla 2014 sa podieľal na uspokojovaní základných potrieb maloletého, o čom predkladá rozpis
vykonaných úhrad formou zakúpenia oblečenia a topánok. Namietal, že súd nezohľadni ani pravidelné
mesačné úhrady vo výške 50 eur súvisiace s nákupom stravy a potravín pre syna aj po jehotréningoch. Z predložených dôkazov tvoriacich prílohu jeho odvolania vyplýva, že na úhrade nákladov
na maloletého sa v rozhodnom období podieľal sumou vo výške 1.201,20, čo prekračuje výšku zročného
výživného ustáleného súdom prvej inštancie. Uviedol, že do augusta 2016 býval v spoločnej domácnosti

s matkou a maloletým, riadne vykonával starostlivosť o neho, aktívne sa mu venoval, zúčastňoval
sa na jeho tréningoch a zápasoch, navštevoval s ním lekárov, dbal na zabezpečenie jeho zdravotnej
starostlivosti. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10.5.2016, sp. zn. 17CoP/85/2015
mal za to, že pri určovaní výšky výživného je nevyhnutné zohľadniť aj osobnú starostlivosť o maloletého
z jeho strany. V súvislosti s lehotou určenou na úhradu zročného výživného uviedol, že a základe ďalších

rozsudkov mu vznikla povinnosť zaplatiť matke v lehote do 31.05.2019 sumu 2.174,42 eur, v lehote do
30.06.2019 sumu 2.816,16 eur a v lehote do 30.09.2019 sumu 2.816,16 eur, voči daným rozhodnutiam
podal odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za likvidačné, vzhľadom na jeho príjem,
ktorý dosahuje vo výške 688 eur mesačne. V dôsledku konania matky je nútený si prenajímať s rodičmi
1 a pol izbový byt, v ktorom aktuálne žijú. Jeho majetkové pomery sú v porovnaní s matkou oveľa nižšie.
Okrem nákladov na bývanie a stravu musí si plniť vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Viktórii vo

výške 250 eur mesačne a zameškané výživné vo výške 50 eur mesačne. Splatnosť zročného výživného
v jednej splátke je pre neho likvidačná, keďže nedisponuje žiadnymi úsporami, ktoré by mohol použiť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdiť ako zákonný, náležite odôvodnený a reflektujúci na správne zistený skutkový stav. K otcom

predloženým bločkom, ktorými preukazuje nákup ošatenia a vecí pre maloletého uviedla, že T. si bloky
prezrel,mnohézvecínemá,otecmuichnekúpil.Uviedla,žemnožstvozoznačenýchvecíjezakúpených
v Košiciach, odkiaľ pochádza otcova priateľka. Je preto možné sa domnievať, že vo veľa prípadoch ide
o dámske veci, napr. dámska zimná bunda, lodičky a pod. Nesúhlasil a s tvrdením, že otec prispieval
na stravu maloletému sumou 70 eur mesačne, nakoľko na tréningoch syna mu len občas kúpil hotdog

a minerálku. Nie si je vedomá toho, že by zabezpečoval stravu maloletému nákupmi do spoločnej
domácnosti. Obranu otca vo vzťahu k splátkam zročného výživného a iných konaniach vedeným na
súdoch považovala za účelovú. S poukazom na rozpor v tvrdeniach otca k príjmom, výdavkom, času
strávenom s maloletým tieto považovala za nehodnoverné.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky nesúhlasil s tvrdeniami matky, ktorá spochybňovala ním
predložené doklady o kúpe vecí z dôvodu, že bločky z nákupov sú ľahko dohľadateľné, pričom aj v
menších obchodoch s dámskym tovarom sa predáva oblečenie pre deti. Ohradil sa voči vyjadreniam

vzťahujúcim sa k jeho domnelej partnerke a kúpe dámskych vecí. O ošatenie syna sa staral a stará
doposiaľ, naďalej mu hradí jeho športové aktivity futbal za 40 eur mesačne, kopačky 200 eur raz za pol
roka, tréningové oblečenie 110 eur, dopravu na zápasy 100 eur mesačne, stravu 90 eur,
vreckové 50 eur, dovolenky, oblečenie, obuv, náklady na športového lekára, výživové doplnky a vitamíny.
Ide o časť jeho výdavkov za posledné tri mesiace a všetky vie riadne preukázať. Spochybnil plnenia

maloletému poskytované matkou, ktorá nepredložila žiaden doklad o akomkoľvek nákupe pre syna,
pričom platby za stravu vo výške 300 eur mesačne vyčíslila neprimerane. Poprel, že by na maloletého
neprispieval, nakoľko od začiatku mu poskytuje plnenia, trávi s ním čas a venuje sa mu, zúčastňuje
sa všetkých jeho športových aktivít a zápasov a sprevádza ho na ne. Poukázal na to, že matka sa
vo vyjadrení vôbec nezaoberala okolnosťami jeho opustenia spoločnej domácnosti pod hrozbou násilia

smrti a skaličenia, čo sa udialo pred očami detí, keď mal strach o svoje zdravie a život. Zdôraznil, že
do augusta 2016 robil v domácnosti všetko, pričom matka trávila čas so svojim priateľom. Žiadal o
zohľadnenie jeho nedobrovoľného odchodu z domácnosti a skutočnosť, že mu bolo bránené bývať v
byte výmenou zámkou a vyhrážkami, a pri tom mal platiť výživné na dve deti 550 eur a zabezpečovať
kompletnú starostlivosť o ne. Dal do pozornosti znalecký posudok, na základe ktorého bol maloletý

zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom už vtedy bolo povedané, že by mohol žiadať
syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti, ktorú naďalej zabezpečuje.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa § 65 a
§ 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné.8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia
uvedenévodvolaní.Odvolacísúdkonštatuje,že súdprvejinštancierozhodolsprávne,vykonalpotrebné
dokazovanie,zktoréhovyvodilajsprávnyprávnyzáver,správneaplikovalpríslušnéustanoveniaZákona

o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o výšku zročného výživného na maloleté dieťa a jeho
splatnosť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho
odôvodnením, a poukazuje naň.

9. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý výrok o zročnom výživnom. V danej prejednávanej
veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď ustálil výšku zročného výživného na maloletého
za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 vo výške 725,97 eur. Odvolací súd nespochybňuje argumenty
otca o jeho príspevkoch na bývanie maloletému a zabezpečovanie jeho športových
aktivít, ktoré skutočnosti matka v konaní nepopierala. Správne súd prvej inštancie zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného na maloleté dieťa

aj s prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.12.2015 č.k.
51P/24/2012-322 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.05.2017
sp. zn. 20CoP/134/2016, a to v časti o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého vo
výške 100 eur mesačne v období od 17.07.2014 do 30.09.2015, keď mal vykonaným dokazovaním
preukázané,žeajvobdobíodpodanianávrhuvtejtoveci,tojeod09.12.2013do17.07.2014išlootieisté

už ustálené odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré
boli v zásade rovnaké ako v období od 17.07.2014 do 30.09.2015. Odvolací súd konštatuje, že výpočet
zročného výživného za sporné obdobie je správny. Na námietky otca vzťahujúce sa k predloženým
nákupným bločkom pripojeným k odvolaniu, odvolací súd neprihliadal vychádzajúc z faktu, že určená
výška výživného na maloleté dieťa v sume 100 eur zohľadňuje aj plnenia otca poskytované maloletému

nad rámec tejto sumy, týkajúce sa príspevkov na stravu, športovú činnosť a s tým súvisiaci nákup
športových potrieb a ďalších výdavkov (absolvovanie turnajov, zápasov a pod.). Ostatné príspevky
spočívajúce v nákupe oblečenia, ktoré však matka spochybňuje, je potrebné považovať za dobrovoľné
príspevky otca, ktoré rovnako poskytovala maloletému aj matka, vzhľadom na skutočnosť, že rodičia v
tom čase bývali v jednej domácnosti. Napokon, odvolací súd konštatuje, že medzi bločkami z nákupov

predloženými otcom sa nachádza aj doklad zo 7.2.2013 (hodnota tovaru 87,59 eur), teda nie za
sporné obdobie a niektoré doklady sú nečitateľné, bez možnosti identifikácie dátumu nákupu, pričom z
nich nevyplýva, že išlo o veci určené maloletému, ktorú skutočnosť matka spochybnila. Odvolací súd
nerozporuje, že otec má s maloletým vytvorený pekný a blízky vzťah, venuje sa mu a podporuje ho
v športovej činnosti, čo je nesporne pre neho prospešné. Nemožno však prihliadať na argumenty otca

vo vzťahu k jeho nákladom na maloletého vyčísleným za posledné tri mesiace, ktoré sa nevzťahujú na
obdobie, za ktoré je zročné výživné určené. Na námietky otca týkajúce sa opustenia jeho domácnosti
rovnako nemožno prihliadať z identických dôvodov. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru,
že zročné výživné na maloletého T. za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 vzniklo tak, ako ho určil
súd prvej inštancie. Odvolací súd neprihliadol ani na odvolací návrh otca na určenie splátok zročného

výživného po 50 eur mesačne z dôvodu, že výživné je spotrebného charakteru určené pre zabezpečenie
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a vzhľadom na jeho výšku nie je dôvodné povolenie splátok.
Skutočnosť, že otec má dlh na výživnom na základe iných rozhodnutí rovnako nie je dôvodom na
vyhovenie jeho návrhu.

10. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ust. §
387 CSP potvrdil, pretože je správne.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).