Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118207105
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118207105.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235,
zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1/ rade: InDevel, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01
Žilina, IČO: 36 418 234, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom D.
Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, žalovanému v 2/ rade: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/
X, XXX XX Z. C., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 7 901,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1/ rade z a m i e t a.

II. Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 901,70 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 427,82 eur od 07.08.2017 do zaplatenia a zo sumy 7 473,88
eur od 14.04.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

III. Žalovaný v 1/ rade m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

IV. Žalobca m á voči žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajšom súde dňa 26.04.2018 domáhal voči žalovanému v 1/
rade a žalovanému v 2/ rade rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovanému v 1/ rade a žalovanému
v 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 7 901,70 eur spolu úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 427,82 eur od 07.08.2017 do zaplatenia a zo sumy 7 473,88
eur od 14.04.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/
rade je prevádzkovateľ motorového vozidla Ford EČV: U. XXXAO, ktorého prevádzkou bola spôsobená

škoda a žalovaný v 2/ rade je fyzická osoba vodič motorového vozidla Ford EČV: U. XXXAO, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 31.10.2016 spôsobil žalovaný v 2/ rade ako vodič predmetným
vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle HONDA EČV: W. XXXCZ,
ktorého držiteľom v čase nehody bol S. G. a na zdraví poškodeného. K predmetnému motorovému
vozidlu nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Žalobca poskytol poškodenému dňa 02.03.2017 poistné plnenie vo výške 7 473,88 eur a dňa 03.07.2017
poistné plnenie vo výške 427,82 eur. Listami zo dňa 06.03.2017 a 06.07.2017 si žalobca u žalovaných
uplatnil náhradu poistného plnenia vo výške 7 473,88 eur a 427,82 eur. V listoch bola uvedená lehota na
zaplatenie dlžnej sumy do 06.04.2017, resp. 06.08.2017. Žalovaní svoj dlh neuhradili ani len čiastočne.Žalobca splnil svoju povinnosť tým, že uhradil poškodenému škodu. Mal za to, že žalovaný v 1/ rade
zodpovedá podľa § 427 OZ a žalovaný v 2/ rade podľa § 420 ods. 1 OZ. Uplatnil si aj úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne.

2. Okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, dňa 19.07.2018 vydal platobný rozkaz.

3. Žalovaný v 1/ rade podal proti platobnému rozkazu odpor. Namietal zákonného sudcu ako aj namietal
svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Mal za to, že nie je prevádzkovateľom predmetného motorového

vozidla, nakoľko k predmetnému motorovému vozidlu nemal nikdy ani faktickú ani právnu možnosť
disponovania. Poprel, že by motorové vozidlo nemalo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné
zmluvné poistenie. Dňa 26.10.2016 uzatvoril žalovaný v 2/ rade poistnú zmluvu, pričom až listom zo dňa
17.01.2017 bolo žalovanému v 2/ rade oznámené, že došlo k údajnému zániku poistnej zmluvy. Poprel
zánik poistnej zmluvy, ako aj platnosť oznámenia o zániku poistnej zmluvy. Uviedol, že žalovaný v 2/
rade bol poistený v Generali poisťovni, a.s., ktorá sa iba účelovo snaží vyhnúť poistnému plneniu. Mal

za to, že žalobca za žalovaného v 1/ rade nič neplnil. Žalovaný v 1/ rade nemal povinnosť uzatvárať
povinné zmluvné poistenie. Žalovaný v 1/ rade nemal akúkoľvek účasť na spôsobení vzniknutej škody.
Bol názoru, že žalobca má nárok len voči žalovanému v 2/ rade, ktorý túto škodu spôsobil. Poprel aj
výšku škody. Poprel správnosť výpočtov vzniknutej škody. Spochybnil tiež výzvy na zaplatenie nároku,
nakoľko z týchto nevyplývajú základné skutkové okolnosti tvrdených nárokov, a teda poprel, že by bol

riadne vyzvaný na úhradu dlhu. Žiadal náhradu trov konania.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v 1/ rade bol v rozhodnom čase vlastníkom predmetného
motorového vozidla, a teda celkom jednoznačne mal právnu aj faktickú možnosť disponovať s vozidlom.
Bol názoru, že žalovaný v 1/ rade bol prevádzkovateľom vozidla, keď so žalovaným v 2/ rade uzatvoril

zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Žalovaný v 1/ rade touto zmluvou oprávnil žalovaného v 2/
rade k užívaniu vozidla. Trval na tom, že v rozhodnom čase nebolo k predmetnému vozidlu uzatvorené
riadne a platné povinné zmluvné poistenie. Dôvodnosť výšky oprel o predložené listinné dôkazy. Výšku
spôsobenej škody ustálil ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla 8 631,88 a predajnou
hodnotou použiteľných zvyškov motorového vozidla 2 130 eur. Škoda tak bola likvidovaná ako totálna

škoda 6 501,88 eur Zvyšná časť poisteného plnenia je regres poistného plnenia škody na zdraví za
bolestné 972 eur a regres za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 427,82 eur. Predmet konania tak tvorí
náhrada 7 901,70 eur, ktorá je tvorená regresom poistného plnenia za škodu 6501,88 eur, za bolestné
972 eur a za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 427,82 eur. Žalobca takto určené poistné plnenie titulom
vzniknutej škody vyplatil poškodenému. Namietal, že žalovaný v 1/ rade svoje tvrdenie o nesprávnosti

výpočtov nepreukázal. Ďalej bol názoru, že zákon nevyžaduje žiadne špeciálne náležitosti výzvy na
úhradu dlhu. Trval na tom, že za spôsobenú škodu žalovaný v 2/ rade zodpovedá ako vodič a žalovaný
v 1/ rade ako prevádzkovateľ.

5. Žalovaný v 1/ rade v duplike trval na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Zdôraznil,

že žalobca si zamieňa pojmy vlastník a prevádzkovateľ motorového vozidla. Zdôraznil, že dôležitým
v danej veci je kto mal právnu a faktickú možnosť disponovať s predmetným motorovým vozidlom.
Zároveň poprel, že by bol vlastníkom motorového vozidla v rozhodnom čase v dôsledku zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva. Upriamil pozornosť, že žalovaný v 2/ rade bol po celú rozhodnú dobu
zapísaný ako držiteľ predmetného motorového vozidla. Tiež trval na existencii povinného zmluvného

poistenia k predmetnému motorovému vozidlu. Poprel akúkoľvek neexistenciu alebo neplatnosť poistnej
zmluvy. Rovnako trval na nesprávnosti a nedôvodnosti výšky uplatneného nároku. Poprel všeobecnú
hodnotu vozidla a výšku hodnoty použiteľných zvyškov vozidla po nehode. Zdôraznil tiež, že žalobca za
žalovaného v 1/ rade žiadnu škodu nikomu neuhradil.

6.Žalobcavnáslednompísomnompodanízotrvalnatvrdení,žežalovanýv1/radebolvdôsledkuzmluvy
o zabezpečovacom prevode práva v rozhodnom čase vlastníkom predmetného motorového vozidla,
a teda osobou zodpovednou za vzniknutú škodu. Trval na tom, že žalovaný v 1/ rade mal faktickú
aj právnu moc nad predmetným motorovým vozidlom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva. Žalovaný v 1/ rade žalovaného v 2/ rade oprávnil len k užívaniu vozidla.

7. Žalovaný v 1/ rade v následnom podaní uviedol, že držiteľom vozidla bol žalovaný v 2/ rade. Mal za
to, že na predmet tohto sporu má vplyv iba skutočnosť kto bol zapísaný ako držiteľ vozidla a kto bol
ako držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla. Ak by takáto osoba nebola, tak potom by mohol maťtúto povinnosť niekto iný. Zdôraznil, že žalovanému v 1/ rade nebolo predmetné motorové vozidlo nikdy
odovzdané a takáto skutočnosť nebola žalobcom ani tvrdená. Tiež uviedol, že pri zabezpečovacom
prevodeprávasanemeníprevádzkovateľvozidla. Prevádzateľomvozidlajetenktomáprávnuafaktickú

možnosť disponovať s vozidlom. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva sa neprevádza ani faktická
ani právna možnosť disponovania s vozidlom. Poprel neexistenciu poistnej zmluvy. Mal za to, že vozidlo
bolo v čase dopravnej nehody poistené. Uviedol, že žalobca nesprávne a účelovo spája pojem vlastníka
a prevádzkovateľa motorového vozidla

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.11.2019, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie
a rozhodol vo veci samej. Právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného v 1/ rade sa
pridržiavali doterajších vyjadrení v spore. Žalovaný v 2/ rade sa na pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavil.

9. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom

materiáli a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Podľa evidencie vozidiel žalobcu v čase dopravnej nehody 31.10.2016 bol vlastníkom predmetného
motorového vozidla FORD EČV: U. XXXAO žalovaný v 1/ rade, avšak držiteľom motorového vozidla bol
bez zmeny počas celej doby žalovaný v 2/ rade.

11. Podľa relácie dopravnej polície zo dňa 27.04.2017 k dopravnej nehode dňa 31.10.2016 došlo tak,
že žalovaný v 2/ rade ako vodič pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu.
Jednalo sa o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého bol žalovaný v 2/
rade uznaný vinným. Vlastníkom poškodeného predmetného vozidla bol S. G.. Vodičom a držiteľom

predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda bol žalovaný v 2/ rade. Príčinou
dopravnej nehody bolo nesprávne odbočovanie a nedanie prednosti vjazde protiidúcim motorovým
vozidlám. Za poisťovateľa bola označená Generali poisťovňa, a.s..

12. Podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 31.10.2016 žalovaný v 2/ rade nedal prednosť v jazde

protiidúcemu vozidlu. Žalovaný v 2/ rade bol vodič ako aj držiteľ predmetného motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená škoda.

13. Podľa oznámenia poškodeného o uplatnení si nároku na náhradu škody. Poškodeným bol S. G..
Vodičom a držiteľom predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda bol žalovaný v

2/ rade. Priebeh dopravnej nehody bol popísaný tak, že škodca - žalovaný v 2/ rade ako vodič a držiteľ
predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda nedal prednosť protiidúcemu vozidlu.

14. Podľa oznámenia o škodovej udalosti vodičom poškodeného motorového vozidla bol žalovaný v 2/
rade. Držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda bol žalovaný v 2/rade.

15. Zo zápisu o poškodení vozidla vyplýva podozrenie na totálnu škodu.

16. Podľa kalkulácie opravy poškodeného motorového vozidla náklady na opravy predstavujú 13 410,05
eur.

17. Podľa výpočtu výšky škody všeobecná hodnota poškodeného vozidla bola 8 631,88 eur, hodnota
použiteľných zvyškov 2 130 eur a poistné plnenie VŠH - zvyšky 6 501,88 eur.

18. Podľa oznámenia o poukázaní náhrady škody poškodenému je skutočná škoda 6 501,88 eur,

bolestné 972 eur.

19. Podľa vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť VZP, a.s. náklady na zdravotnú
starostlivosť predstavujú 427,82 eur. Podľa vyúčtovania delegovanej poistnej udalosti spoločnosť Alianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že vybavila poistnú udalosť vo výške 6 501,88 eur +

972 eur + 427,82 eur (7 901,70 eur).

20. Podľa listiny s názvom zánik poistnej zmluvy zo dňa 17.01.2017 poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
v Generali poisťovňa, a.s. nenadobudla platnosť.21. Podľa odpovedi poisťovne Generali poisťovňa, a.s. zo dňa 23.01.2017 poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX od 26.10.2016 do 26.10.2016 bola stornovaná pre neplatnosť zmluvy.

22. Podľa výpisu z účtu vedeného vo VÚB banke, a.s. žalobca dňa 02.03.2017 uhradil Alianz poisťovni,
a.s. sumu 8 221,27 eur.

23. Výzvou zo dňa 06.03.2017 žalobca vyzval žalovaného v 2/ rade na náhradu poistného plnenia vo

výške 7 473,88 eur do 06.04.2017.

24. Výzvou zo dňa 06.07.2017 žalobca vyzval žalovaného v 2/ rade na náhradu poistného plnenia vo
výške 427,82 eur do 06.08.2017.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení.

Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (predmetného zákona) poškodeným ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,

Podľa § 2 písm. h) zákona škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva
poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie.

Podľa § 2 písm. j) zákona prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten,
kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto

je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
osoba bez poistenia zodpovednosti,

Podľa § 24 ods. 3 zákona poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2
proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti
poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 4 zákona podmienkou vzniku práva poškodeného na náhradu škody z poistného
garančného fondu podľa odseku 2 písm. a) a f) je, že útvar Policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil.
Potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri
uplatnení nároku na náhradu škody.

Podľa § 24 ods. 5 zákona kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za
rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky,
za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili
voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.

Podľa § 24 ods. 7 zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm.
a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu
toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je
povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa

odseku 2 písm. e).

Podľa§24aods.1zákonapoškodenýstrvalýmpobytomalebosídlomnaúzemíSlovenskejrepublikymá
nárok na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu (ďalej len „náhradné poistné plnenie"),Podľa § 24a ods. 4 zákona kancelária je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie alebo poskytnúť
písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné

plnenie, a to do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie. Kancelária
neposkytne náhradné poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný
zástupcaposkytnepoškodenémupoistnéplneniealebopísomnévysvetleniedôvodov,prektoréodmieta
poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie.

Podľa § 24 ods. 5 zákona výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného
proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú

osobitnou povahou prevádzky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku
patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou. Za škodu spôsobenú pri
prevádzke motorového vozidla zodpovedá popri prevádzateľovi (§ 427 OZ) aj vodič motorového vozidla
(§ 420 ods. 1 OZ). Okresný súd dodáva, že prevádzateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Povinnosť

uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa
držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez povinného
zmluvného poistenia zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

27. V danej veci vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu nebolo medzi stranami sporné, že dňa
31.10.2016 došlo k predmetnej dopravnej nehode. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné,
že pri tejto dopravnej nehode došlo ku škode na vozidle a zdraví poškodeného S. G.. Strany sporu
nerozporovali ani príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou, t.j. predmetnou dopravnou nehodou a

vznikomškodynamotorovomvozidleS.G..Medzistranamisporutaktiežnebolosporné,žežalovanýv2/
rade bol v čase dopravnej nehody držiteľom predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda a že bol v dokladoch predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda vedený
ako držiteľ tohto vozidla, a teda bolo jej povinnosťou v zmysle príslušných vyššie citovaných zákonných
ustanovení k predmetnému motorovému vozidlu uzavrieť poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie.

Taktiež nebol medzi stranami spor v tom, že žalovaný v 2/ rade bol v čase dopravnej nehody vodičom
tohto predmetného motorového vozidla, že porušil pravidlá cestnej premávky, bol uznaný vinným z
priestupku, a teda zavinil dopravnú nehodu a vznik škody poškodenému. Taktiež okresný súd považoval
za nesporné, že žalobca je právnickou osobou v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., a že žalobca vyplatil,
resp. refundoval, finančné prostriedky na náhradu vzniknutej škody vo výške 7 901,70 eur, a teda v

konečnom dôsledku poškodenému S. G. bola uhradená zo strany žalobcu z garančného fondu vzniknutá
škoda. V prípade žalobcu sa tak aplikoval § 24 ods. 7 zákona. V danej veci mal tak okresný súd
splnenú podmienku aktívnej vecnej legitimácie, keď žalobca je právnickou osobou zriadenou zákonomč. 381/2001 Z.z., ktorá z garančného fondu v zmysle príslušného zákona poškodenému preukázateľne
a nesporne nahradila vzniknutú škodu.
28. Medzi stranami sporu však bola sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/ rade ako

prevádzateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda v čase dopravnej nehody. Rovnako
bolo medzi stranami sporné, či v čase dopravnej nehody bolo/nebolo k tomuto predmetnému
motorovému vozidlu, ktorým bola spôsobená škoda platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie.
29. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu v spore, okresný súd má jednoznačne za to, že v danej
veci je daná pasívna vecná legitimácia len u žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade zodpovedal za

škodu nielen v súlade s § 420 OZ ako vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, keď
preukázateľne a nesporne spáchal priestupok a zavinil dopravnú nehodu a vznik škody poškodenému,
tak ako bolo zistené orgánmi činnými v trestnom konaní (§ 420 ods. 1 OZ); ale zodpovedal za škodu
jednoznačne aj v súlade s § 427 OZ ako prevádzkovateľ (držiteľ) motorového vozidla, ktoré spôsobilo
dopravnú nehodu. Podstatné pre danú vec bolo, že žalovaný v 2/ rade v rozhodnom čase bol držiteľom
vozidla, osobou zapísanou v dokladoch vozidla a teda osobou v danej veci a vo vzťahu k predmetu

sporu zodpovednou. Z predložených listinných dokladov jednoznačne vyplýva, že zodpovednou osobou
vzhľadom na predmet konania je len žalovaný v 2/ rade. Ak bol žalovaný v 2/ rade zodpovedný ako
prevádzkovateľ a tiež ako vodič motorového vozidla súd nemal, a ani nemohol mať danú pasívnu vecnú
legitimáciu aj na strane žalovaného v 1/ rade, a to ako prevádzkovateľa predmetného motorového
vozidla. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 1/ rade z

dôvodu § 427 OZ, okresný súd túto vyhodnotil ako dôvodnú. Okresný súd zdôrazňuje, že k predmetu
sporu v danej veci nie je podstatné kto bol vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda, ale to bol držiteľom tohto vozidla a kto bol zapísaný v dokladoch tohto vozidla.
Podstatné pre danú vec je kto mal faktickú a právnu možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
Okresný súd má za to, že faktickú a právnu možnosť má v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení osoba zapísaná v dokladoch vozidla a najmä držiteľ vozidla, bez ohľadu na vlastníctvo
vozidla. Okresný súd sa preto nezaoberal skutkovými tvrdeniami v tomto smere vlastníctva. Na okraj
však uvádza, že aj v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (č.l. 112 spisu), s ktorej obsahom
sa okresný súd oboznámil, faktickú a právnu možnosť (vo vzťahu k predmetu sporu) mal len žalovaný
v 2/ rade ako držiteľ vozidla. Žalovaný v 2/ rade motorové vozidlo držal, užíval, mal nad vozidlom tak

faktickú ako aj právnu moc. Žalovaný v 1/ rade sa zaviazal s vecou nedisponovať tak ako vyplýva z
čl. III bod 1 zmluvy. Predmetné motorové vozidlo nebolo v priebehu času odovzdané žalovanému v 1/
rade. Predmetné motorové vozidlo mal v priebehu času, ako aj v čase rozhodnom, v neustálej dispozícii
(faktickej, či právnej) žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade bol v zmysle čl. III bod 2 zmluvy zároveň
aj povinný plniť si všetky povinnosti vyplývajúce pre vlastníka veci a súčasne uhrádzať riadne a včas

všetky platby a náklady spojené s užívaním hnuteľnej veci a plnenia stanovené právnymi predpismi
predovšetkým platiť povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie. Okresný súd súhlasí s názorom
právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade, že v danej veci a vo vzťahu k predmetu sporu nie je žiaduce
zamieňať si pri zodpovednosti za škodu vlastníka a prevádzateľa motorového vozidla, t.j. osobu, ktorá
má faktickú a právnu možnosť disponovať s vozidlom. Z uvedeného dôvodu sa okresný súd bližšie

nezaoberal ani tvrdeniami vo vzťahu k právnemu režimu zabezpečovacieho prevodu práva.
30. Pokiaľ ide o spornosť existencie povinného zmluvného poistenia okresný súd má za to, že tak zo
skutkových tvrdení žalobcu ako aj doložených listinných dôkazov vyplýva, že v čase dopravnej nehody
predmetné motorové vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené, resp. v čase dopravnej nehody nebola
na motorové vozidlo platne a riadne uzatvorená poistná zmluva, tak ako vyplýva z vyjadrení a zo

stanoviska poisťovne Generali Poisťovňa, a.s. (č.l. 47, 48, 49 a 116 spisu). V konaní nebol preukázaný
opak. Okresný súd vyzval žalovaného v 2/ rade na preukázanie uzatvorenia povinného zmluvného
poisteniakpredmetnémumotorovémuvozidluvzmyslenávrhuprávnehozástupcužalovanéhov1/rade,
avšak bezúspešne. Žalovaný v 2/ rade na výzvu súdu nereagoval. Na preukázanie platného povinného
zmluvného poistenia neboli navrhnuté zo strany žalovaného v 2/ rade, na ktorom ležalo dôkazné

bremeno, žiadne dôkazy. Na vykonaní navrhnutých dôkazov v tomto smere strany sporu, resp. ich právni
zástupcovia, v konaní následne ani netrvali, preto okresný súd tieto v rámci prejednacej zásady ani
nevykonával. Žalovaný v 2/ rade tak neuniesol dôkazné bremeno, že v čase dopravnej nehody bolo na
predmetné motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Tvrdenia žalovaného v 1/ rade o
účelovostikonaniaGeneralipoisťovne,a.s.rovnakonebolipreukázané,azostalitaklenvrovinetvrdenia.

31. Okresný súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu veci a príslušných vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že právny základ nároku žalobcu je nesporne daný,
ale len voči žalovanému v 2/ rade v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. ako prevádzateľovi a zároveň
vodičovi predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda.32. V danej veci bola medzi stranami sporu sporná aj výška uplatneného nároku 7 901,70 eur, keď
žalovaný v 1/ rade nemietal nesprávny výpočet, všeobecnú hodnotu vozidla a hodnotu použiteľných

zvyškov vozidla po nehode. Okresný súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých suma
celkovo 7 901,70 eur vyplýva. Okresný súd konštatuje, že ak žalovaný v 1/ rade výšku a výpočty
škody spochybňoval bol povinný ich nesprávnosť aj preukázať. K uvedenému tvrdeniu však súdu
nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný v 1/ rade za týmto účelom v konaní nenavrhol ani
žiadne dokazovanie, a teda nesprávnosť a nedôvodnosť nároku žalobcu v uplatnenej výške zostala len

v rovine tvrdenia žalovaného v 1/ rade. Na tomto mieste okresný súd považuje za potrebné uviesť, že
sporové konanie podľa Civilného sporového poriadku je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou.
Strana súdneho konania má povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných
k posúdeniu jeho nároku a povinnosť dôkaznú, obsahom ktorej je označovanie a predkladanie dôkazov.
Strana sporu je povinná najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať
ich pravdivosť relevantnými dôkazmi. Z prejednacej zásady vyplýva zodpovednosť strany sporu za

zistenie skutkového stavu veci. Strana sporu tak zodpovedá za úspech v spore. Žalovaný v 1/
rade síce spochybnil výšku škody, avšak súdu neoznačil ani nepredložil žiadne konkrétne návrhy na
vykonanie dokazovania. Ani pred súdom žalovaný v 1/ rade nepredniesol žiadne konkrétne návrhy
na vykonanie dokazovania v tomto smere. Neuniesol tak v tomto smere dôkazné bremeno. Námietku
žalovaného v 1/ rade ohľadne výšky škody tak vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú. Naviac okresný

súd zdôrazňuje, že vykonaným dokazovaním bola výška uplatneného nároku žalobcu 7 901,70 eur
nepochybne preukázaná, keď z predložených listinných dôkazov výška uplatneného nároku žalobcu
jednoznačne vyplýva. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že uplatnený nárok žalobcu 7 901,70 eur
predstavuje vyplatenú škodu poškodenému zo strany žalobcu. Bolo tiež preukázané, že žalobca uhradil
poškodenému ako oprávnenej osobe finančné prostriedky na náhradu vzniknutej škody celkovo vo výše

7 901,70 eur, a to prostredníctvom príslušnej poisťovne Úhrada vyplýva priamo z predloženého výpisu
účtu. Samotná výška škody 7 901,70 eur bola preukázaná jednotlivými listinnými dôkazmi obsiahnutými
v spisovom materiáli. Výška škody vyplýva najmä zo zápisu o poškodení vozidla, kalkulácie opravy,
výpočtu výšky škody spracovaného Antonom Schniererom, podľa ktorého poistné plnenie predstavuje
6 501,88 eur vyčíslenia nákladov zdravotnej starostlivosti VZP 427,82 eur a výškou bolestného 972 eur

vyplývajúceho z odborného vyjadrenia 50/2016 (č.l. 27 rub a č.l. 40 spisu). Tieto listinné dôkazy, resp.
v nich vyčíslená výška škody neboli zo strany žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade relevantne
spochybnené.
33. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd žalobe žalobcu voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal za to, že nárok žalobcu vo výške 7 901,70 eur je plne preukázaný a dôvodný. V

konaní naviac nebolo preukázané, že by žalovaný v 2/ rade tento uplatnený nárok žalobcovi uhradil,
resp. čiastočne uhradil.

34. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie
uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1

nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že úroky z omeškania
možno priznať od toho času, keď sa žalovaný v 2/ rade dostal do omeškania. Žalobca preukázateľne
vyzval žalovaného v 2/ rade na úhradu dlžnej sumy 7 473,88 eur do 06.04.2017 a sumy 427,82 eur
do 06.08.2017, čo žalovaný v 2/ rade v konaní nerozporoval, a teda súd z uvedeného ako nesporného
vychádzal. Žalovaný v 2/ rade sa s úhradou sumy 7 473,88 eur dostal do omeškania nasledujúci deň,

t.j. 07.04.2017 a s úhradou sumy 427,82 eur dňa 07.08.2017. Okresný súd priznal žalobcovi viazaný
rozsahomnávrhuúrokzomeškaniazosumy427,82eurod07.08.2017dozaplateniaazosumy7473,88
od 14.04.2018 do zaplatenia, a to vo výške 5,00 % ročne, keď v čase prvého dňa omeškania žalovaného
v 2/ rade so zaplatením dlžnej sumy bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v rozhodnom období vo
výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti) po pričítaní 5 % bodov v súlade s § 517

ods. 2 a § 3 ods. 1 nariadenia. Okresný súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že Občiansky
zákonník nevyžaduje žiadne špeciálne náležitosti pokiaľ ide o výzvu dlžníkovi na úhradu dlhu.
35. Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia okresný súd dodáva, že námietka žalovaného v 1/ rade
o neoprávnenej zmene zákonného sudcu je nedôvodná, a to vychádzajúc z opatrenia predsedu súdu
zo dňa 02.05.2018 (č.l. 67 spisu).

36. Okresný súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktorépovažoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné
sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami stranami sporu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Vo výrokoch o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia. Žalovaný v 1/ rade bol voči žalobcovi plne úspešný, preto má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Žalobca bol úspešný voči žalovanému v 2/ rade
v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe voči žalovanému v 2/ rade vyhovel v celom rozsahu, a preto
má žalobca voči žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Okresný súd dodáva, že nakoľko žalovaný v 1/ rade nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný, netvoril

so žalovaným v 2/ rade nerozlučné procesné spoločenstvo. Nerozlučné procesné spoločenstvo je dané
medzi prevádzateľom a vodičom motorového vozidla, čo v tejto veci v oboch prípadoch predstavoval
iba žalovaný v 2/ rade.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.