Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/205/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210894
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217210894.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: L. J., narodená
XX.XX.XXXX, bytom V. V. XX, právne zastúpená: JUDr. Tibor Szakál, advokát, so sídlom Hlavná 26/5,
Dunajská Streda, proti žalovaným: 1. mal. X. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. V. XX, zastúpený
zákonnou zástupkyňou žalovanou 3., právne zastúpený: JUDr. Peter Kovács, advokát, so sídlom

Rovinka 651, 2. M. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. F. XX, Q., právne zastúpený: JUDr. Peter
Voloch, advokát, so sídlom Čáčovská 305, Senica, 3. V. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. V. XX,
právne zastúpená: JUDr. Peter Kovács, advokát, so sídlom Rovinka 651, 4. mal. Y. L., narodený
XX.XX.XXXX, bytom V. V. XX, zastúpený zákonnými zástupcami žalovanými 5., 6., 5. A. L., narodený
XX.XX.XXXX, bytom V. V. XX, 6. F. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. V. XX, o náhradu škody, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/5/2017-137 zo dňa

31.01.2019 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. odmieta.

II. Odvolací súd žalovaným 1., 3., 4., 5., 6. priznáva spoločne a nerozdielne voči žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdzuje.

IV. Odvolací súd žalovanému 2. priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal

žalobcovi (správne žalobkyni) voči žalovaným 1., 3., 4., 5. a 6. ako spoločne a nerozdielne povinným
nárok na náhradu 55,56 % trov konania a výrokom III. priznal žalovanému 2. voči žalobcovi (správne
voči žalobkyni) nárok na náhradu 100 % trov konania.

2.Uznesenieoznačenévzáhlaví súdprvejinštancieprávneodôvodnilvnapadnutýchvýrokochonároku
na náhradu trov konania použitím ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tamojšiemu
súdu dňa 19.05.2017 domáhala zaplatenia náhrady škody 5.400 eur s príslušenstvom. Podaním
doručeným tamojšiemu súdu dňa 23.11.2017 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a
žiadala, aby súd konanie zastavil z dôvodu že žalovaní zaplatili spôsobenú škodu v celom rozsahu, čo
zdokladovala čestnými prehláseniami zo dňa 30.04.2016 a zo dňa 23.10.2017.4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania tým, že
žalovaní (okrem žalovaného 2.) zaplatením pohľadávky (okrem plnenia z 30.04.2016) procesne zavinili
zastavenie konania a preto sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu pomernej časti trov konania. Z

pripojených listín pritom vyplýva, že žalovaní dňa 30.04.2016, čiže ešte pred podaním žaloby, čiastočne
uhradili spôsobenú škodu v sume 1.200 eur. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že nebolo
možné žalobkyni priznať náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže žalobkyňa si uplatnila v súdnom
konaní aj nárok, ktorý už bol žalovanými uhradený, v tejto časti podala žalobu neoprávnene a v tejto
časti žaloby by bola v konečnom dôsledku neúspešná. Žalobkyňa by z celkovej žalovanej sumy 5.400

eur mohla byť úspešná len v sume 4.200 eur (t. j. 77,78 %), pričom v časti 1.200 eur (t. j. 22,22 %)
by bola neúspešnou. Z uvedeného dôvodu žalobkyni prislúcha náhrada trov konania len v rozsahu
55,56 % voči žalovaným 1., 3., 4., 5. a 6. ako spoločne a nerozdielne povinným. Žalovanému 2.
priznal súd prvej inštancie 100 % náhrady trov konania voči žalobkyni, keďže žalovaný 1. bol súdom
zverený do opatery žalovanej 3. a tak v zmysle príslušnej judikatúry (napr. R 43/2005, rozsudok NS
SR sp. zn. 2Cdo/65/2004) a podľa ustanovenia § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka by žalovaný

2. nemal byť pasívne legitimovanou stranou sporu, teda neprichádza do úvahy jeho zodpovednosť
z hľadiska zanedbania náležitého dohľadu. Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne, že žalovaný 2.
túto skutočnosť neoznámil žalobkyni ešte pred podaním žaloby, súd prvej inštancie poznamenal, že
žalobkyňanepredložiladôkazotom,žepredžalobnávýzvaadresovanážalovanému2.mubolaskutočne
doručená a žalovaný 2. nemal informačnú povinnosť oznámiť predmetné skutočnosti žalobkyni pred

začatím súdneho konania.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní
uviedla, že výzvu právneho zástupcu žalobkyne na náhradu škody zo dňa 20.09.2016 prevzal žalovaný
2. dňa 29.06.2016. Žalovaný 2. mal od 26.09.2016 skutočne nanajvýš dostatok času až do 19.05.2917,

t. j. do dňa podania žaloby, prakticky 8 (osem) mesiacov, aby na významnú právnu skutočnosť, že jeho
maloleté dieťa - žalovaný 1. X. L. je zverený do výchovy a starostlivosti len matky, t. j. žalovanej 3. V.
F.. Okolnosť, že žalobkyňa má byť susedom žalovaného 2., je v danej veci pre rozhodovanie súdu o
trovách právne bezvýznamná. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch II., III. zrušil a priznal jej 100 % náhrady trov konania.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2.. Vo vyjadrení uviedol, že podľa ústnej dohody s právnym
zástupcom žalobkyne si trovy konania a trovy právneho zastúpenia znáša každá strana sama za seba.

7. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne proti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II. Krajský súd v

Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),skúmal,či

podané odvolanie proti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II. má požadované náležitosti a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne proti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II. tieto náležitosti nemá.

8. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

9. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.11. Podľa § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady,
súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá
náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní.

13. Odvolacie dôvody sú ako povinná náležitosť odvolania upravené v ustanovení § 365 Civilného
sporového poriadku. Odvolateľ je povinný vo svojom odvolaní uviesť niektorý (alebo niektoré) z
odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, aby
bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nesprávne. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 363 Civilného
sporového poriadku obligatórnou náležitosťou každého odvolanie, súd prvej inštancie v odvolacom

konaní postupuje podľa osobitných pravidiel. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie v
zmysle ustanovenia § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolateľa nikdy nevyzýva. To isté platí
aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej
lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť,
odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa ustanovenia § 386 písm. d) Civilného sporového

poriadku, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je neodstrániteľnou vadou odvolania, pre
ktorú nemožno v odvolacom konaní.

14. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobkyne proti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II.
neobsahuje žiadne odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), hoci žalobkyňa v

odvolaní uvádza, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku, avšak všetky odvolacie dôvody žalobkyne
smerujú len proti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku III., pričom správnosť uznesenia súdu prvej
inštancie vo výroku II. žalobkyňa v odvolaní ničím nespochybňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené pre
existenciu tejto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať a preto odvolací súd odvolanie
žalobkyne proti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa ustanovenia § 386 písm. d) Civilného

sporového poriadku odmietol.

15.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniavovzťahužalobkyneažalovaných1.,3.,4.,5.,6.bolo
rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku, pretože výsledok odvolacieho konania existenciou neodstrániteľnej vady

odvolania zavinila žalobkyňa. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1., 3., 4., 5., 6. preto odvolací
súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

16. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne proti uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku III. Krajský súd v

Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka

v odvolaní použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku III. (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť jej spoločne a

nerozdielne náhradu škody v sume 5.400 eur. Žalovaný 2. nesúhlasil so žalobou dôvodiac, že nie je
pasívne legitimovanou stranu v spore a žalovaní už nahradili žalobkyni škodu vo väčšej výške, ako
požadovala v žalobe. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výrokoch o nároku na náhradu
trov konania konanie vo veci samej zastavil z dôvodu, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť.Ako dôvod späťvzatia žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaní medzičasom nahradili spôsobenú škodu v
celom rozsahu. Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že žalobkyňa prijala od žalovanej 3. dňa 30.04.2016
ako náhradu škody in natura 60 kusov balov slamy a dňa 17.11.2017 zaplatila žalovaná 3. žalobkyni

v hotovosti sumu 1.000 eur ako náhradu škody za lucernu a žalobkyňa prijala od žalovaného 5. dňa
23.10.2017 ako náhradu škody in natura 120 kusov balov slamy a dňa 23.10.2017 zaplatil žalovaný 5.
žalobkyni v hotovosti sumu 1.000 eur ako náhradu škody za lucernu.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu po odmietnutí odvolania proti uznesenia súdu prvej

inštancie vo výroku II. s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd
prvej inštancie správne a zákonne uznesením súdu prvej inštancie vo výroku III. rozhodol o priznaní
nároku žalovanému 2. voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu
100 %.

19. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej

zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu
konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku

podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

21. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo

zastaviť.Pokiaľideosprávaniežalovaného,potommusíísťvýlučneosprávaniesamotnéhožalovaného,
nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že
žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to
aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré

spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný
zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu
splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd.
Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade
má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania
na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom
vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a
dôvodomspäťvzatiažaloby.Akbolodôvodomspäťvzatiažalobypodanejdôvodnesprávaniežalovaného

v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie
konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne
z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného
ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný

alebo nie.

22.Zuvedenéhojezrejmé,žemedzižalobkyňouažalovaným2.nedošlovpriebehukonaniakžiadnemu
mimosúdnemu urovnaniu sporu a nárok žalobkyne uplatnený žalobou nebol uspokojený neskorším
správaním (konaním) žalovaného 2., keďže náhrada škody bola z časti pred začatím konania a z časti

po začatí konania žalobkyni zaplatená len žalovanými 3., 5.. Žalovaný 2. od začiatku konania odmietal
voči nemu uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody a predostieral rozsiahlu argumentáciu pre
zamietnutie žaloby. Preto možno vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok
prepriznanienárokunanáhradutrovkonaniažalovanému2.preprocesnézavineniezastaveniakonaniažalobkyňou voči nemu, keďže žalobkyňa nevzala žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaného 2.
spočívajúce v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov v zmysle žaloby došlo i konaním žalovaného
2.. Neopodstatnená je odvolacia argumentácia žalobkyne, podľa ktorej mal žalovaný 2. dostatok času

pred podaním žaloby oznámiť jej právne významnú skutočnosť, že žalovaný 1. bol zverený do výchovy
a starostlivosti matky - žalovanej 3., keďže pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo
zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska a podľa skutkových zistení v prejednávanej
veci nedošlo pred späťvzatím žaloby k uspokojeniu nároku žalobkyne uplatneného podanou žalobou
konaním žalovaného 2. ale len výlučne konaním žalovaných 3., 5..

23. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne a
žalovaného 2. podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z procesného
zavinenia žalobkyne, jeho rozhodnutie je správnym, nakoľko žalobkyňa nevzala dôvodne podanú
žalobu späť len (výlučne) pre správanie žalovaného 2.. Ak teda nebol daný dôvod na aplikáciu zásady
procesnej zodpovednosti žalovaného 2. za zavinenie platí, že zavinenie zastavenia konania možno

pričítať žalobkyni v dôsledku jej späťvzatia žaloby voči žalovanému 2., ktorú žalobu vzala žalobkyňa
v celom rozsahu späť z dôvodu nezodpovedajúcemu správaniu žalovaného 2. v súlade s jej žalobnou
požiadavkou. Závery súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie, keď
žalovanému 2. priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom
rozsahu, sú preto z pohľadu odvolacieho súdu správne.

24. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu
trov konania žalovaného 2. voči žalobkyni v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

25. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 2. bol v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný 2. a preto
jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového
poriadku vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).