Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380109
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6118380109.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: žalobkyne: N. Y., nar.

X.X.XXXX, bytom Z. dvor XX/X, J., právne zastúpený JUDr. Branislav Samec, IČO: 42 217 679, so
sídlom Národná 15, J., proti žalovanému: B.. N. Z., nar. X.X.XXXX, bytom B. P. XXXX/XX, J., právne
zastúpená TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sládkovičova 6, J. o zaplatenie 490,39 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 490,39 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom miestne a funkčne
príslušnému súdu dňa 19.11.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť

žalobkyni 490,39 eur a náhrady trov konania.

2. Nárok skutkovo odôvodnila tým, že podľa úradného záznamu spísaného na Exekútorskom úrade
Mgr. Milana Somíka v Martine dňa 29.5.2013, sa žalobkyňa zaviazala splácať žalovanej pohľadávku
priznanú exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.8.2007 sp. zn.
8Ro/233/2007-11, v mesačných splátkach po 100,- eur. Žalobkyňa ako povinná v exekučnom konaní
si svoj záväzok splnila v poradí istina, príslušenstvo, a pri uhrádzaní splátok došlo k vzniku preplatku

vo výške 490,39 Eur. Po prepočte úhrad vyplýva, že sa malo celkovo uhradiť suma 4.087,89 Eur,
pozostávajúcej z stiny 2.695,35 Eur + celkový úrok 1.074,90 Eur+ trovy konania 317,64 Eur. Súčtom
úhrad vyplýva, že žalobkyňa uhradila sumu 4.578,28 Eur. Žalovaná však preplatok nevrátila ani po
písomnej výzve.

3. Upomínací súd rozhodol vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní č.k. 30Up/1054/2018
dňa 19.12.2018. Proti platobnému rozsahu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že veriteľ

(žalovaný - JUDr. N. Z.) mal voči dlžníkovi (žalobcovi - N. Y.) peňažnú pohľadávku, z titulu rozhodnutia
Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
01.03.2008, ktorým súd uložil žalobkyni (odporkyni - N. Y.), aby do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu zaplatila žalovanému (navrhovateľovi - JUDr. N. Z.) sumu 5018,95 eur (151200,- Sk) s 3 %
úrokom z omeškania odo dňa 1.7.2004 do zaplatenia a trovy konania 301,14 EUR (9072,- Sk). Žalobca
(dlžník - N. Y.) mal voči žalovanému (veriteľovi - JUDr, N. Z.) peňažnú pohľadávku vo výške 490,39
eur z titulu preplatku v exekučnom konaní EX 458/2012, oprávnený: Z. N., povinný: Y. N. o zaplatenie

2695,35 eur, ktoré bolo vykonávané na Exekútorskom úrade Martin u súdneho exekútora Mgr. Milan
Somík, splatnú dňa 31,03.2017. Žalovaný (veriteľ' - JUDr. N. Vereševá) týmto úkonom jednostranne
započítal vzájomné pohľadávky vyššie uvedené, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. V dôsledku
účinkov tohto zápočtu pohľadávka žalovaného (veriteľa - JUDr. N. Z.) zanikla v rozsahu 490,39 eur apohľadávka dlžníka (žalobca - N. Y.) zanikla v rozsahu 490,39 eur. Zánik vzájomných pohľadávok nastal
okamihom, keď' sa vzájomné pohľadávky po prvý krát stretli, t. j. 31.03.2017. Na jednostranný zápočet
vzájomnej pohľadávky bol žalobca N. Y. upozornený pri osobnom stretnutí, a taktiež bol upozornený

súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somikom, ktorý realizoval exekučné konanie EX 45812012.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení replikou uviedla, že v konaní EX 458/2012 splatila pohľadávku dohodnutými
úhradami po 100 eur, dokonca navyše, čím vznikol preplatok, teda nemohlo dôjsť k započítaniu, pretože
nejestvovala žiadna spôsobilá pohľadávka na započítanie.

5. Žalovaná duplikou zdôraznila, že pohľadávka z titulu rozhodnutia Okresného súdu v Žiline č.
8Ro/233/2007-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2008, ktorým súd uložil
žalobkyni zaplatiť žalovanej sumu 5018,95 eur s 3 % úrokom z omeškania odo dňa 1.7.2004 do
zaplatenia a trovy konania 301,14 eur jestvuje, bola uspokojená čiastočne v exekučnom konaní EX
458/2012 vedenom JUDr. Milanom Somíkom, kde bola vymáhaná suma 2.695,35 eur a nárok žalobkyne

zanikol zápočtom.

6. Vo veci samej nariadil súd pojednávanie, na ktorom opätovne vykonal dokazovanie, pretože na
pojednávaní nariadenom pred vynesením rozsudku dňa 2.7.2019 nesprávnym doručovaním zmaril
účasť žalovanej. Tá pred pojednávaním uviedla, že doposiaľ pojednávaniu pre zdravotné problémy

nemohla venovať dostatočnú pozornosť. Zdôraznila, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že pohľadávku v zmysle
rozsudku Okresného súdu v Žiline číslo 8Er/233/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
01.03.2008 uhradila, musí takéto tvrdenie preukázať. Nadviazala tým na skutkové tvrdenia v odvolaní
(novoty), keď uviedla, že v rámci exekučného konania EX 458/2012 povinná zaplatila iba časť
pohľadávky z dôvodu, že samotným návrhom na vykonanie exekúcie sa žalovaná domáhala výkonu

rozhodnutia len v časti priznaného nároku vo výške istiny 2.695,38 € s príslušenstvom, ktorú splácala.
Samotné podanie návrhu na vykonanie exekúcie len v časti priznaného nároku však sám o sebe
neznamená, že zvyšok pohľadávky zanikol, pretože sa jedná len o prejav dispozičnej vôle, v akom
rozsahu podá oprávnený návrh na výkon exekúcie. Zostatok pohľadávky zo sumy 5018,95€, teda vo
výške 2323,57€, ktorý nebol vymáhaný v exekučnom konaní, mal byť zaplatený na základe dohody s

p. Kepertom v splátkach po úhrade daného exekučného konania, ktoré malo byť uhradené do 2 rokov
v zmysle záznamu zo dňa 29.05.2013, spísaného u súdneho exekútora. Pohľadávka bola zaplatená až
31.03.2017, kedy bolo ukončené exekučné konanie. JUDr. Somikovi a žalobkyni oznámila, že preplatok
vo výške 490,39€ poukázaný na jej účet do zostatku dlhu, ktorý síce nebol predmetom exekúcie
ale bol priznaný exekučným titulom t.j. na úhradu zvyšnej časti dlhu vo výške (2323,57€) a na to

uskutočnila jednostranný zápočet. Za povinnú plnil pán B.t, s ktorým bolo dohodnuté, že po úhrade
exekučného konania bude pokračovať v splátkach dlhu zostatku pohľadávky (2323,57€) uvedenej v
platobnom rozkaze zo sumy 5018,95 € s ktorým sa preto dohodla, že po úhrade exekučného konania
EX 458/2012 nebudem vymáhať zostávajúcu časť pohľadávky cestou ďalšej exekúcie ale táto bude
uhradená splátkami.

7. V nasledujúcom vyjadrení uviedla, že ak sa žalobkyňa odvoláva na záznam, ktorý bol spísaný
dňa 29.05.2013 u súdneho exekútora Mgr. Somíka, ktorý realizoval výkon rozhodnutia EX 458/12,
nikde sa nehovorí o zostatku vymáhateľného nároku, naopak je uvedená celková vykonateľná
pohľadávka vo výške 5.143,28 eur. Dôsledným prešetrením všetkých platieb poukazovaných na účet

číslo 5568308/5200 vedený v OTP Banka Slovensko a.s. pobočka Žilina, nemôže považovať za plnenie
v rámci exekučného konania EX 458/2012 platby zo dňa 29.12.2014 vo výške 100 € zo dňa 26.01.2015
vo výške 100 € a zo dňa 30.04.2015 vo výške 100 €, ktoré boli poukázané Jozefom C. na plnenie
celkového dlhu v rámci vydaného rozsudku.

8. Žalobkyňa uviedla, že v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 9.5.2011 samotná žalovaná uviedla,
že povinný uhradil časť pohľadávky vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008 a zostatok úhrady nároku v
exekučnom konaní preukázala. Platby zo dňa 29.12.2014 vo výške 100 €, zo dňa 26.01.2015 vo výške
100 € a zo dňa 30.04.2015 vo výške 100 € boli vložené na účet žalovanej osobne B. C. na jej účet v
banke, ktorý bol vtedy jej partner, z jej prostriedkov a v jej mene v rámci úhrad exekučného konania

EX 458/2012.

9. Počas konania strany zotrvali na svojich tvrdeniach, žalovaná žiadala, aby žalobkyňa preukázala
úhradu dlhu vo výške 2323,57 eur predložením dokladov o úhradách, pričom žalobkyňa uviedla, ževzhľadom na časový odstup tieto už nemá k dispozícii. Naopak žalobkyňa vzhľadom na prehlásenie v
návrhu na exekúcie žiadala, aby neexistenciu dlhu preukázala žalovaná, ktorá ju tvrdila, rovnako žiadala
preukázať dohodu s p. C.. Žalobkyňa vzhľadom k tvrdeniam o úhrade v návrhu na exekúciu uviedla, že

návrh na vykonanie exekúcie bol zmätočný, plný chýb o čom svedčí aj to, že ho podala na vykonanie
exekúcie sama sebe.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Súd z upovedomenia o vykonaní exekúcie Mgr. Milana Somíka EX 458/2018 na základe poverenia

súdu na vykonanie exekúcie v konaní č.k. 24Er/2335/2011 zo dňa 25.3.2013 pre vymoženie pohľadávky
priznanej exekučným titulom Okresného súdu Žilina č.k. 8Ro/233/2007-11 mal súd preukázané, že bolo
začaté exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky 2.695,35 eur s 3% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008 a zo sumy 2.695,35 eur od 16.3.2008 do zaplatenia,
trov konania v exekúcii 317,64 eur.

15. Okresný súd Žilina platobným rozkazom č.k. 8Ro/233/2007 zo dňa 22.7.2017 zaviazal žalobkyňu
zaplatiť žalovanej (v danom konaní v opačnom procesnom postavení) sumu 151.200,- Sk (5018,92 eur)
s 3% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia a trovy konania 9.072,- Sk (301,13 eur).

16. Súd z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 9.5.2011 zistil, že žalovaná podala na jej exekútorský
úrad návrh na vykonanie exekúcie (vystupovala aj ako oprávnená) na vymoženie 2.695,35 eur s
príslušenstvom, pričom vyhlásila že si uplatňuje nárok na základe Platobného rozkazu Okresného súdu
v Žiline č. 8Ro/233/2007 zo dňa 22.8.2007, právoplatného a vykonateľného k 1.3.2008, ktorým odporca
bol povinný zaplatiť žalovanej sumu 5.018,92 eur spolu s 3% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2004

do zaplatenia trovy konania 301,14 eur. V návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že povinný uhradil
časť pohľadávky vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008. Žiadala, aby súdny exekútor vymohol zostatok
istiny 2.695,35 eur, 3% úrok z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008, 3% úrok z
omeškania zo sumy 2.695,35 eur od 15.3.2008 do zaplatenia a trovy súdneho konania 301,14 eur.

17. Podľa úradného záznamu spísaného súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom dňa 29.5.2013
sa povinná (žalobkyňa) zaviazala zaplatiť oprávnenej (žalovanej) v konaní EX 458/2012 o zaplatenie
2.695,35 eur s príslušenstvom vymáhanú pohľadávku v celkovej výške vykonateľnej pohľadávky
5.143,28 eur mesačnými splátkami po 100 eur mesačne od 30.6.2013 pod stratou výhody splátok
najneskôr do 24 mesiacov na účet oprávnenej č.ú. 5568208/5200 pod v.s. 4582012 so splatnosťou 1

splátky 30.6.2013.

18. Podľa súdu predložených úhrad od 28.6.2013 do 31.3.2017 bola uhradená na účet oprávnenej
uvedená v dohode podľa úradného záznamu suma 4.578,28 eur, hoci povinná mala uhradiť na istine
2.695,35eur,3%ročnýmúrokzomeškaniazosumy5.018,92eurod1.7.2004do15.3.2008predstavoval

558,13 eur a vyčíslený 3% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.695,35 eur od 16.3.2008 do zaplatenia
predstavuje 516,77 eur, trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok z exekučného titulu a trovy v
exekúcii boli vo výške 317,64 eur, čo predstavuje sumu spolu 4.087,87 eur.

19. Súd zistil, že platby zo dňa 29.12.2014 vo výške 100 €, zo dňa 26.01.2015 vo výške 100 € a zo dňa

30.04.2015 vo výške 100 € boli vložená B. C. na účet žalovanej, na ktorý podľa dohody spísanej Mgr.
Somíkom súdnym exekútorom, mala žalobkyňa ako povinná hradiť splátkami dlh vymáhaný v exekúcii.
Ani pri jednej platbe nebolo ako variabilný symbol uvedené číslo exekúcie ale dátum úhrady, pri platbez 30.4.2015 nebol žiaden odkaz. Súd tiež zistil, že sa nejednalo o posledné platby, ale platby v poradí
19, 20, a 23 z celkového počtu 44 platieb.

20. Súd ďalej zistil, že Mgr. Milan Somík v potvrdení z 23.5.2019 pre povinnú uviedol, že exekučné
konanie EX 458/2012 bolo ukončené vymožením, povinná predložila doklady o uhradení svojho záväzku
oprávnenej a uhradila aj trovy exekúcie, predmetné exekučné konanie bolo ukončené vymožením.
Súd zistil, že sa jedná o konanie na základe poverenia vydaného tunajším súdom v konaní č.k.
24Er/2335/2011 na vymoženie 2.695,35 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu Platobný

rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. 8Ro/233/2007 zo dňa 22.8.2007, právoplatný a vykonateľný k
1.3.2008, ktorým odporca bol povinný zaplatiť žalovanej sumu 5.018,92 eur spolu s 3% ročným úrokom
z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia trovy konania 301,14 eur a podľa návrhu na vykonanie exekúcie,
ktorým oprávnená - žalovaná žiadala, aby súdny exekútor zostatok istiny 2.695,35 eur, 3% úrok z
omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008, 3% úrok z omeškania zo sumy 2.695,35
eur od 15.3.2008 do zaplatenia a trovy súdneho konania 301,14 eur s uvedením, že pohľadávku výške

2.323,57 eur povinná uhradila dňa 15.3.2008.

21. Podľa konečného vyúčtovania exekúcie z 26.9.2018 súd zistil, že priamo oprávnenému bolo
zaplatené 4578,28 eur, zaplatené na účet exekútora 565 eur (časť trov súdneho exekútora 508,09
eur bola zaplatená na účet oprávnenej), z toho vymožený nárok oprávneného bol 2695,35 eur, úrok

z omeškania 1057,20 eur, trovy konania 317,64 eur (trovy súdneho konania a trovy exekúcie 1,50
eur overenie exekučného titulu a 16,50 eur súdny poplatok), spolu 4.070,19 eur, vymožené trovy
exekúcie 1.073,09 eur, z toho odmena súdneho exekútora 814,50 eur, odmena exekútora za zriadenie
exekučného záložného práva 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov 46,55 eur. Spolu 894,24 eur, z toho
20 % DPH 178,85 eur.

22. Podľa lustrácie v registroch súdu súd zistil, že exekučné konanie žalovanej ako oprávnenej voči
žalobkyni ako povinnej je vedené v registroch len ako jedno jediné pod 24Er/2335/2011 pred Mgr.
Milanom Somíkom, súdnym exekútorom, EX 458/2012, potom čo došlo k vylúčeniu žalovanej ako
exekútorky z vykonania exekúcie.

23. V konaní žalovaná nerozporovala preplatok v exekúcii EX 458/2012 vedenej JUDr. Milanom
Somíkom vo výške 490,39 eur.

24. Spornou skutočnosťou bolo, či došlo k zániku nároku započítaním a od podania odvolania žalovaná

rozporovala zánik pohľadávky 2323,57 eur.

25. Vo vzťahu k započítaniu súd z jednostranného započítacieho prejavu žalovanej zistil, že táto nárok
žalobkyne vo výške 490,39 eur započítala oproti nároku z peňažnej pohľadávky z titulu rozhodnutia
Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

01.03.2008, ktorým súd uložil žalobkyni (odporkyni - N. Y.), aby do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu zaplatila žalovanému (navrhovateľovi - JUDr. N. Z.) sumu 5018,95 eur (151200,- Sk) s 3 %
úrokom z omeškania odo dňa 1.7.2004 do zaplatenia a trovy konania 301,14 EUR (9072,- Sk).

26. Súd však zistil, že daný platobný rozkaz bol exekučným titulom pre vykonanie exekúcie pre ktorú

bolo súdom vydané poverenie tunajším súdom v konaní č.k. 24Er/2335/2011 zo dňa 25.3.2013 na
vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom Okresného súdu Žilina č.k. 8Ro/233/2007-11 vo
výške 2.695,35 eur s 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008 a
zo sumy 2.695,35 eur od 16.3.2008 do zaplatenia, trov konania v exekúcii 317,64 eur. Podľa potvrdenia
súdneho exekútor, nárok bol vymožený v exekúcii a zanikol úhradami na účet oprávnenej.

27. Súd považoval obranu žalovanej za účelovú. Predovšetkým súd neuveril žalovanej, že ako osoba,
ktorá je aj súdnou exekútorkou, nevedela podať riadny návrh na vykonanie exekúcie, teda že obsahoval
chyby a nepravdivé údaje. Naopak, návrh na vykonanie exekúcie podanej svojmu exekútorskému úradu
súd považuje za chybu či omyl, ale skôr za vypočítavosť, nakoľko k zmene súdneho exekútora došlo

až rozhodovaním o námietke zaujatosti, teda žalovaná ako exekútorka ho musela prijať, zaevidovať a
v exekúcii konať. Súd tiež nemôže uveriť žalovanej, že prehlásenie o úhrade dlhu je chybou návrhu.
Žalovaná má ukončené právnické vzdelanie, sama vykonáva činnosť súdneho exekútora, teda musí si
byť vedomá následkov vyhlásenia o úhrade dlhu. Súd si nevie ani predstaviť situáciu či dôvod (mimozakrývania prípadnej trestnej činnosti), pre ktorý by žalovaná tvrdila, že dlh povinná uhradila a toto
tvrdenie nebolo pravdivé. Návrh na vykonanie exekúcie nie je vyhlásenie o úhrade dlhu, ktoré je možné
násilím či pod hrozbou násilia vynútiť. Predstava, že by žalobkyňa násilím donútila žalovanú, aby na

žalobkyňu ako povinnú podala návrh na vykonanie exekúcie, potvrdila čiastočnú úhradu a zvyšku dlhu
bola žalovaná prinútená domáhať vymáhania vlastným exekučným úradom, je úplne iracionálna.

28. O úhrade dlhu nepriamo svedčí aj skutočnosť, že žalovaná ako oprávnená v návrhu na vykonanie
exekúcie nie len že tvrdila úhradu dlhu vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008, ale aj žiadala, aby súdny

exekútorvymoholzostatokistiny2.695,35eur,ďalejvymohol3%úrokzomeškaniazosumy5.018,92eur
od 1.7.2004 do 15.3.2008 (čo zodpovedá nároku na úhradu úroku z omeškania podľa exekučného titulu
pri čiastočnej úhrade dlhu vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008) a ďalej vymohol 3% úrok z omeškania
zo sumy 2.695,35 eur od 15.3.2008 do zaplatenia, teda odo dňa čiastočnej úhrady dlhu. Ak by bolo
pravdivé tvrdenie žalovanej, že v rámci dispozície sa rozhodla vymáhať len časť dlhu, žiadala by úrok
z omeškania len z tejto sumy (bez ohľadu na to, že by nemala dôvod tvrdiť a predstierať zánik časti

dlhu). Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ak by žalovaná uplatnila návrhom na vykonanie exekúcie
celý nárok podľa exekučného titulu hoci by bol čiastočne uhradený (rok 2011), mohla sa povinná brániť
námietkami či návrhom na čiastočné zastavenie exekúcie.

29. K návrhu žalovanej, aby žalobkyňa preukázala úhradu dlhu vo výške 2.323,57 eur, ktorý mal byť

uhradený dňa 15.3.2008, súd poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o úhradu, ktorá doposiaľ nebola
sporná a mala byť vykonaná pred viac ako 12-timi rokmi, teda nebol ani dôvod ponechávať si doklady
o takejto nespornej úhrade.

30.Súdtiežpoukazujenaskutočnosť,žežalovanánepreukázaladohodusp.B.C.otom,žečasťdlhuvo

výške 2.323,57 eur bude uhrádzaná splátkami po tom, ako zostatok priznaného nároku bude vymožený
v exekúcii, pričom súd takúto dohodu považuje skoro s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotu za
nemožnú. Uzavrieť zo strany povinného takúto dohodu by bolo podľa úvah súdu možné jedine vtedy, ak
by povinný zneužil nevedomosť oprávneného, ktorý by nebol schopný chápať dôsledky svojho konania.
Totiž vznik takejto dohody predpokladá jej uzavretie pred podaním návrhu na vykonania exekúcie s

rizikom nie len premlčania možnosti vymôcť nárok, oslabenia možnosti, že niekto dobrovoľne uhradí
priznaný nárok po ukončení exekučného konania, ale výslovne ponechania možnosti úhrady na vôli
povinného. Voči uvedenému je v úplnom rozpore postup, kde je v rámci exekučného konania vymáhaný
ostatný nárok, ktorý je aj zabezpečený blokáciou vozidiel.

31. Súd tiež nemôže uveriť skutočnosti, že druh žalobkyne p. B. C. úhradami zo dňa 29.12.2014 vo
výške 100 €, zo dňa 26.01.2015 vo výške 100 € a zo dňa 30.04.2015 vo výške 100 € hradil iný dlh
ako bol vymáhaný v exekučnom konaní, nakoľko uvedené úhrady nie len že započítali na úhrady dlhu
vymáhaného v exekúcii (ak by úhradami hradil z vlastnej vôle inú časť dlhu, nepredložil by žalobkyni
doklad o takejto úhrade), ale v mesiaci január 2015 a apríl 2015 sa jednalo o jedinú úhradu, čo by pri

dohode o úhrade pod stratou výhody splátok znamenalo omeškania a zánik oprávnenia splatiť dlh v
splátkach. Tiež je potrebné uviesť, že ak by p. B. C. hradil splátkami iný ako vymáhaný dlh, poukázala by
na to žalovaná už skôr, rozporovala by „preplatok“ a určite by ho nezapočítavala voči nároku na základe
platobného rozkazu Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007.

32. K tvrdeniam žalovanej, že sám súdny exekútor v úradnom zázname z 29.5.2013 uviedol sumou
5.143,28 eur celý zostatok nároku, musí uviesť, že aj takéto tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou,
pretože suma 5.143,28 eur prestavuje celkovú sumu vymoženú v exekúcii EX 458/2012 vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, ktorá je uvedená aj vo vyúčtovaní dňa 26.9.2018 a pozostáva
z úhrad priamo oprávnenej 4578,28 eur, úhrad na účet exekútora 565 eur, čím bol uspokojený nárok

vymáhaný v exekúcii vo výške istiny 2695,35 eur, úrokov z omeškania 1057,20 eur, trov konania 317,64
eur (trovy súdneho konania a trovy exekúcie 1,50 eur overenie exekučného titulu a 16,50 eur súdny
poplatok), spolu 4.070,19 eur, vymožené trovy exekúcie 1.073,09 eur, odmena súdneho exekútora
814,50 eur, odmena exekútora za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 eur, náhrada hotových
výdavkov 46,55 eur. Spolu 894,24 eur, z toho 20 % DPH 178,85 eur, spolu 5.143,28 eur.

33. Súd preto bez akýchkoľvek pochybností konštatuje, že na strane žalovanej neexistovala pohľadávka
voči žalobkyni z platobného rozkazu Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007 ani z exekučného
konania EX 458/2012 a preto nemala žiadnu pohľadávku, ktorú by mohla voči nároku na vydaniebezdôvodného obohatenia započítať. Aj po opätovne vykonanom dokazovaní súd musí konštatovať, že
tvrdenia žalovanej postrádajú akúkoľvek logiku a súd ich považoval výslovne za účelové až konšpiračné
a úplne nepodložené.

34. Nakoľko súd zistil, že žalobkyňa ako oprávnená uhradila žalovanej viac ako bola povinná, teda
uhradila viac o sumu 490,39 eur (uhradila 4.578,28 eur namiesto 4.070,19 eur), teda hradila bez
právneho dôvodu, žalovaná sa na jej účet obohatila a je podľa § 451 Obč. zák. povinná vydať
bezdôvodné obohatenie. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú za zaplatenie

uvedenej sumy.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.Nakoľkovsporebolžalobcaúspešnývplnomrozsahu,súdmupriznalnároknanáhradutrovkonania
v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).