Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015289
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119015289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Q. O., nar. XX.XX.XXXX v W.,
trvale bytom obec F., okres W., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokus trestného
činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písm. f) Tr. zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2020 pod sp. zn. 2T/130/2019,
na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 28. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku s a

v napadnutom rozsudku z r u š u j ú výroky o treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu.

Na podklade 322 odsek 3 Tr. poriadku súd obžalovanému Q. O., nar. XX.XX.XXXX v W.

u k l a d á

podľa § 199 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) a za

použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 a odsek 8 Tr. zákona a § 39 odsek 2 písm. c) Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín dňa 28. mája 2020 pod sp. zn. 2T/130/2019 bol obžalovaný Q. O.,
nar. XX.XX.XXXX, na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 28. októbra
2019 pod č. k. 2Pv 348/19/3309-48 uznaný za vinného zo spáchania pokusu trestného činu zločinu

znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písm. f) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 13.06.2019 v čase okolo 12.30 hod. nad obcou B. S. V., v lokalite nazývanej Z. časť,
na lúke pri pojazdnej maringotke modrej farby, po tom, čo ku nemu prišla poškodená ťažko zdravotne
postihnutá V. W., ktorá má poruchu reči s neschopnosťou rozprávať a začala sa ho pýtať na cestu ku
zrúcanine hradu spôsobom, že mu písala vety do mobilného telefónu, ktoré mu ukazovala,

jej odpovedal, že cestu nepozná, a keď poškodená odchádzala preč, prišiel ku nej, chytil ju za ruku
a začal ju proti jej vôli ohmatávať na prsiach, najprv cez tričko, potom jej tričko použitím sily vyhrnul,
pokračoval v ohmatávaní cez podprsenku a neskôr aj na nahé prsia, poškodená sa bránila, dôsledkom
čoho spadla chrbtom na zem, kedy si obvinený na ňu ľahol, ruky jej stále držal a začal jej lízať prsia,stiahol jej krátke nohavice a začal ju hladiť po vagíne, stiahol jej nohavičky, hladil ju až jej do pohlavného
orgánu vopchal prst, poškodená sa bránila kopaním a škriabaním obvineného na tvár, pokúšala sa ujsť
a odtláčala ho od seba, po chvíli sa obvinený postavil, stále ju držal za ruky, vytiahol svoj pohlavný orgán

a násilím na neho položil ruku poškodenej, od ktorej chcel, aby mu vykonala orálny sex a súložila s ním,
potom jej povedal, že za súlož jej zaplatí 20,- €, pustil poškodenú a odišiel do maringotky pre peniaze,
čo poškodená využila a utiekla z miesta vyhľadať pomoc.

Za to bol odsúdený podľa § 199 odsek 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona

za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5, odsek 8 Tr. zákona, § 39 odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek
3 písm. d) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol podľa §
48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
podľa § 73 odsek 2 písm. a) Tr. zákona mu bolo uložené aj ochranné ústavné sexuologické liečenie.

Proti tomuto rozsudku, v pätnásťdňovej lehote po jeho vyhlásení, podala odvolanie prokurátorka v

neprospech obžalovaného čo do výroku o uloženom treste a určenom spôsobe jeho výkonu. V
písomnom odôvodnení odvolania prokurátorka uviedla, že sa so všetkými úvahami prvostupňového
okresného súdu, ktoré ho viedli k uloženiu päťročného trestu odňatia slobody, za použitia ustanovenia
§ 39 odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. d) Tr. zákona stotožniť nemôže.
Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný bol

doposiaľ 4-krát súdne trestaný, i keď prvé tri odsúdenia majú účinok zahladených odsúdení. Naposledy
bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 07. marca 2012 pod
sp. zn. 2T/89/2011 pre spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b)
Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody aj za použitia § 39 odsek 1
Tr. zákona vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a tento uložený trest vykonal dňom 25. marca 2018. Z
uvedeného je zrejmé, že obžalovanému už bol za obdobný zločin uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, s jeho mimoriadnym znížením pod zákonnú dolnú hranicu trestnej sadzby, čo evidentne nemalo
na neho pozitívny vplyv. Práve s ohľadom na pomery obžalovaného, už raz odsúdeného za obdobný
zločin a čas, kedy vykonal uložený trest odňatia slobody za jeho spáchanie, s prihliadnutím aj na všetky

okolnosti prípadu v prejednávanej veci, kedy u obžalovaného bola znalkyňou z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie, alkoholizmu, toxikománie Q.. P. D. konštatovaná znížená ovládacia
zložka na polovicu, v dôsledku vrodenej sexuálnej deviácie má prokurátorka za to, že prvostupňový
okresný súd síce správne aplikoval ustanovenie § 39 Tr. zákona, avšak ním uložený trest odňatia
slobody obžalovanému sa javí neprimerane miernym, keďže obžalovanému hrozilo uloženie takéhoto

trestu vo výmere najmenej 9 rokov a 8 mesiacov - s prihliadnutím na prevažujúce poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona. Je potrebné tiež prihliadnuť na to, že obžalovaný sa dopustil
násilia na sluchovo postihnutej osobe, ktorej tak spôsobil doživotnú psychickú traumu. Preto navrhla,
aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste
a určenom spôsobe jeho výkonu podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadky a aby sám podľa §

322 odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému podľa § 199 odsek 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm.
l), písm. n) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 a odsek 8 Tr. zákona a za použitia § 39
odsek 1, odsek 2 písm. c) Tr. zákona, odsek 3 písm. d) Tr. zákona primeraný prísnejší trest
odňatia slobody, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
a popritom aj ochranné ústavné psychiatrické a sexuologické liečenie.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa vyjadril i obžalovaný. Prostredníctvom obhajcu
uviedol, že odvolanie prokurátorky považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa považuje za správny a zákonný vo všetkých smeroch.
Nestotožňuje sa s odvolacími námietkami prokurátorky v tom, že je potrebné prihliadať či dokonca

uvádzať aj zahladené odsúdenia. Uloženie prísnejšieho trestu nepovažuje za účelné, pokiaľ sa nebude
riešiť príčina, ktorá ho viedla k spáchaniu žalovaného trestného činu a v tomto smere poukázal na
závery znalkyne Q.. P. D. - B. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a
sexuológie. Ňou diagnostikovaná psychická porucha u jeho osoby, resp. vrodená sexuálna deviácia, o
ktorej doposiaľ nevedel, odôvodňuje špecifický postup voči nemu, upravený v ustanovení § 39 odsek

2 písm. c) Tr. zákona. Práve uložené ochranné opatrenie súdom prvého stupňa dostatočne vyváži
prísnejší trest odňatia slobody, než aký mu bol súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku uložený.
I tak uložený trest v napadnutom rozsudku osobne ešte pokladá za prísny. Poukázal tiež na to, že od
počiatku trestného stíhania sa k spáchaniu skutku priznal, pri vyšetrovaní spolupracoval a doposiaľ sisám nevie vysvetliť, „čo ho to pochytilo“ a verí, že uložené predmetné ústavné liečenie mu pomôže
uvedomiť si svoj problém v sexualite a naučiť sa svoje konanie do budúcnosti ovládať. Preto represívny
účinok trestu v jeho prípade nemá výraznejší význam, pretože na zabránenie v jeho trestnoprávnom

konaní bolo a je zistenie vrodenej sexuálnej poruchy, jej uvedomenie si a jej liečenie, čo malo byť zistené
užvprípadejehopredchádzajúcehoodsúdeniazaobdobnútrestnúčinnosť.Tiežnamietolkonštatovanie
prokurátorky o tom, že prežité udalosti sú pre poškodenú doživotne traumatizujúce, pretože jeho konanie
voči nej iba môže mať takýto následok. Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd
odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu
uviedla,žesastotožňujesodvolanímpodriadenejprokurátorkyakoajsdôvodmiuvedenýmivpísomnom
odôvodnení jej odvolania a navrhla, aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu s

poukazom na to, čo uviedol v písomnej reakcii na písomné odôvodnenie odvolania prokurátorky a s
poukazom na správny a zákonný rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, navrhol
odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje so všetkým, čo uviedol

jeho obhajca právom konečného návrhu.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku - v posudzovanom prípade
výlučne len podľa písm. c), t. j. pri zásadnom porušení práva na obhajobu.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok

rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade
so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek
1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným zo spáchania pokusu
trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písm. f) Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku

naplnilvšetkypotrebnéformálnezákonnéznakycitovanéhotrestnéhočinu,vyjmúcvšakjehodokonanie,
ku ktorému však bol veľmi blízko. Krajský súd však musí konštatovať, že obžalovaný (so zreteľom aj
na platnú judikatúru, viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 22 októbra 2013, sp.
zn. 2Tdo/49/2013) tak, ako to vyplýva zo žalovaného skutku, svojim konaním - vykonanými sexuálnymi
praktikami naplnil súčasne aj formálne znaky trestného činu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200

odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. f) Tr.
zákona, čo orgány činné v trestnom konaní a prvostupňový okresný súd, keďže v tomto smere nijako
nereagoval, prehliadli, avšak vzhľadom na už právoplatne prijaté vyhlásenie o uznaní viny obžalovaného
nebolo možné uvedenú skutočnosť, v neprospech obžalovaného už zohľadniť. Keďže odvolací súd v
napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom

nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania (iba v prospech obžalovaného),
preskúmal z podnetu podaného odvolania len napadnutý výrok o uloženom treste odňatia slobody a
určenom spôsobe jeho výkonu a súvisiace výroky o uložených primeraných povinností a obmedzení a
dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky, ktoré bolo podané oprávnenou osobou a včas, je dôvodné.

Prvostupňový okresný súd, po tom, čo mu už raz krajský súd uznesením zo dňa 14. januára
2020 pod sp. zn. 2To/177/2019 zrušil jeho meritórne rozhodnutie - rozsudok v súvisiacich výrokoch o
trestnoprávnych sankciách s výrokom o vine a prvostupňový súd, rešpektujúc právny názor krajského
súdu doplnil dokazovanie zákonným spôsobom, vrátane výsluchu znalkyne prostredníctvom obrazovo-
zvukového prenosu, v posudzovanom prípade pri (opätovnom) ukladaní trestnoprávnych sankcií najskôr

postupoval správne a zákonne, keď u obžalovaného identifikoval dve poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. l) a písm. n) Tr. zákona, keďže tieto jeho zistenia a ich priznanie obžalovanému v jeho
prospech majú oporu v skutkových zistenia okresného súdu. Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného
skutku priznával prakticky od začiatku trestného stíhania a uveriteľne svoj spáchaný skutok aj oľutovalurobeným vyhlásením o uznaní viny v celom rozsahu, ktoré okresný súd po splnení všetkých procesných
podmienok aj prijal, čím napomohol objasneniu spáchanej trestnej činnosti, predovšetkým však pomohol
prokurátorovi (žalobcovi) ako nositeľovi dôkazného bremena, tiež prispel súčasne k hospodárnosti

celého trestného konania ako aj k nespochybniteľnosti a k stabilite výroku o vine v napadnutom
rozsudku. Okresný súd tiež nepochybil, keď na druhej strane v prospech obžalovaného aplikoval aj
ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 a odsek 8 Tr. zákona, keďže pre ich aplikáciu boli
splnené všetky zákonné podmienky. Rovnako tak tomu bolo aj pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia §
39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona, keďže z vykonaného znaleckého dokazovania bolo preukázané,

že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti tým, že jeho ovládacie schopnosti, v dôsledku
znalkyňou diagnostikovanej sexuálnej deviácie, ktorú ona podrobne a zrozumiteľne, až vo svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní popísala, o ktorej doposiaľ obžalovaný subjektívne nevedel, boli
znížené o polovicu. Pokiaľ však súd prvého stupňa súčasne opakovane tak, ako predtým v napadnutom
a zrušenom prvom meritórnom rozhodnutí aplikoval aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu
podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona, pre takúto aplikáciu neboli podľa krajského súdu splnené

zákonné podmienky a tieto nevyplývajú ani z vykonaných dôkazov a ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku prvostupňového súdu. Prvostupňový súd teda pochybil nie len v konštatovanej aplikácii
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona, avšak podstatnejšie pri konečnom
vymeraní trestu odňatia slobody obžalovanému. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími
námietkami prokurátorky o uložení neprimerane mierneho trestu odňatia slobody obžalovanému. V

tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že už v uznesení zo dňa 14. januára 2020, sp. zn.
2To/177/2019krajskýsúdcelkomzrozumiteľnepoukázalnaneprimeranosťuloženéhopäťročnéhotrestu
odňatia slobody obžalovanému, a to aj pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
podľa § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona, kedy však ale súd nie je viazaný zákonnými limitmi
podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, čo zrejme prvostupňový súd prehliadol a rovnako

prokurátorka i obhajca obžalovaného tak, ako to vyplýva z obsahov odôvodnenia odvolania a vyjadrenia
obžalovaného prostredníctvom obhajcu k nemu. Súd prvého stupňa teda pri prakticky nezmenenej
dôkaznej situácie aj po vykonaní dokazovania v naznačenom smere krajským súdom, tento jeho právny
záver o neprimeranom mierne uloženom treste obžalovanému ignoroval a opätovne obžalovanému
v napadnutom rozsudku uložil neprimerane mierny trest odňatia slobody. Prehliadol, že príčetnosť

obžalovaného, ktorá síce založila dôvod pre mimoriadne zníženie trestu u neho, avšak pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej sadzby, ktorá je až 9 rokov a 8 mesiacov, je znížená iba ovládacou
zložkou o polovicu, avšak na druhej strane pri plnom zachovaní jeho rozpoznávacích schopností o
svojom, a to i protiprávnom konaní, je takýto trest, aj vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného- jeho predchádzajúce odsúdenie za obdobný skutok,

kde mu bol uložený totožný trest odňatia slobody ako v posudzovanom prípade, aj so zreteľom
na všetky skutkové okolnosti prípadu, obžalovaným dokonané sexuálne praktiky na poškodenej a
jeho následne očakávania z pohlavného styku s ňou, k čomu však nie pričinením obžalovaného
nedošlo a napokon aj následok v podobe zrejmej psychickej traumy u poškodenej, skutočne príliš
miernym a teda neprimeraným trestom pre obžalovaného. Na druhej strane krajský súd uvádza, že

skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil sexuálneho násilia na poškodenej, ktorá je telesne postihnutou,
pre svoju poruchu sluchu, zohľadniť v neprospech obžalovaného nebolo opätovne možné v súlade so
zásadou zákazu pričítania tej istej okolnosti, keďže táto okolnosť podmienila použitie, resp. aplikáciu
prísnejšej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 199 až na odseku 2 Tr. zákona.
Absolútne však nemožno súhlasiť so zvýrazneným záverom, resp. konštatovaním prvostupňového súdu

v tom, že práve uloženie ochranného opatrenia v posudzovanom prípade najlepšie zaručí prevýchovu
obžalovaného(!). Z charakteru inštitútu súdom prvostupňového uloženého ochranného uloženého
predmetného ochranného opatrenia nevyplýva žiadna funkcia prevýchovy. Takúto funkciu sčasti plní
samotný trest a ochranné opatrenie, ktoré je zamerané na odstraňovanie či aspoň potlačovanie
príčin páchania trestných činov ich páchateľmi len dopĺňa takýmto spôsobom účel trestu v zmysle §

34 Tr. zákona a istou mierou prispieva tak aj k ochrane spoločnosti od páchania trestnej činnosti
smerom do budúcnosti. Taktiež nie je možné opomenúť aj očakávaného účinky generálnej prevencie v
posudzovanom prípade a to aj napriek existencii u obžalovaného diagnostikovanej doposiaľ nezistenej
sexuálnej poruchy, ktorá nemôže byť prevládajúcim faktorom pri ukladaní trestu.

Krajský súd, akceptujúc tým i odvolacie námietky prokurátorky preto dospel k záveru, že obžalovanému
pre náležité naplnenie očakávaného účelu trestu je nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody, spojený s
jeho bezprostredným výkonom a vo výmere väčšej, než mu bol súdom prvého stupňa uložený. Preto
po zrušení napadnutého rozsudku vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody, určenom spôsobejeho výkonu, aplikujúc všetky poľahčujúce okolnosti a mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 2
písm. c) Tr. zákona tak, ako ich správne aplikoval už prvostupňový okresný súd, uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloženého

trestu odňatia slobody krajský súd obžalovaného zaradil podľa § 48 odsek 2 písm. b)
Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Teda tak, ako to už pôvodne
urobil správne aj prvostupňový súd, keďže obžalovaný bol v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním
posudzovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody a iné, či už miernejšie alebo prísnejšie
zaradenie ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné. Takto uložený trest obžalovanému, spolu s už

uloženýmochrannýmopatrením,ktorétýmtorozsudkomzostávanedotknuté,jetrestomkonformnýmpre
dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a vyjadruje v dostatočnej
miere aj morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.

Krajskýsúdvzhľadomnauvedené,zpodnetudôvodnepodanéhoodvolaniaprokurátorkouvneprospech
obžalovaného preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a súčasne uzatvára,

že týmto rozsudkom nie sú dotknuté ostatné výroky napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.