Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418202090
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418202090.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Slovenská
republika - Ozbrojené sily SR, zastúpené Ministerstvom obrany SR, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8,
IČO: 30 845 572, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., S. XXXX/XXA, o zaplatenie
1.108,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 21. júna 2019 č. k. 13C/28/2018-116 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.108,10 eura s
príslušenstvom ako nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku žalovaného
ako profesionálneho vojaka počas výkonu jeho prípravnej štátnej služby, a to na základe dohody o
úhrade týchto nákladov zo dňa 16. 01. 2012.

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.108,10 eura s
5% úrokom z omeškania ročne od 24. 02. 2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ust. § 18a ods. 1, 2, § 21 ods. 1, 2 zák. č. 346/2005 Z. z., § 228 ods. 3, § 83 ods. 5
písm. g/ zák. č. 281/2015 Z. z., ako aj vykonaným dokazovaním.

1.2. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že žalovaný bol vymenovaný do dočasnej
štátnej služby dňom 17. 03. 2012 a tiež to, že jeho služobný pomer skončil prepustením na základe
personálneho rozkazu č. 635 z 27. 01. 2017 dňa 08. 02. 2017, a to podľa § 83 ods. 5 písm. g)

zákona č. 281/2015 Z. z. pre neospravedlnené absencie. Uvedené je preukázané z vyššie uvedených
personálnych rozkazov a tieto tvrdenia neboli medzi stranami sporné.

1.3. Taktiež je nesporným to, že žalobca so žalovaným uzavrel Dohodu o úhrade nákladov vynaložených
na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka zo 16. 01. 2012, ktorou sa
zaviazal, že uhradí žalobcovi sumu 1.108,10 eura ako úhradu nákladov vynaložených na jeho výcvik.
Rovnako je zrejmé a nesporné, že žalovaný v štátnej službe nezotrval po dohodnutú dobu 6 rokov, keď

v štátnej službe bol od 17. 03. 2012 do 08. 02. 2017.

1.4. Je nepochybné, že k prepusteniu žalovaného zo štátnej služby došlo za účinnosti zákona č.
281/2018 Z. z. Zároveň je ale nesporné, že pokiaľ ide o povinnosť žalovaného nahradiť nákladyvynaložené na jeho výcvik žalovaného počas prípravnej štátnej služby, je treba s prihliadnutím na § 228
ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. postupovať podľa zákona č. 346/2005 Zb. Totiž, právne úkony, ktoré
vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou zákona č. 281/2015 Z. z. (a dohoda o úhrade vecných

nákladov práve takým úkonom je a vznikla dňa 16. 01. 2012, teda pred účinnosťou zákona č. 281/2015
Z. z.) sa posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 346/2005 Z. z.

1.5. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný porušil svoju povinnosť zotrvať v služobnom pomere po
dobu 6 rokov a ku skončeniu jeho služobného pomeru došlo pre porušenie jeho zákonných povinností

pred uplynutím tejto lehoty a žalovaný je preto povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.108,10 eura ako
náhradunákladovvynaloženýchnajehovýcvik.Jetiežzvyššieuvedenéhozrejmé,žezákonč.346/2005
Z. z., ktorý sa na tento právny vzťah použije, neupravoval možnosť alikvotného zníženia tejto náhrady,
a preto súd v tomto smere na obranu žalovaného neprihliadol a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

1.6. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd konštatuje, že žalovaný bol z vyššie uvedených dôvodov

povinný žalobcovi uhradiť žalovanú sumu, a to do 15 dní po vykonateľnosti personálneho rozkazu o jeho
prepustení, ktorá nastala dňa 08. 02. 2017, lehota na plnenie tak žalovanému uplynula dňa 23. 02. 2017,
a tak od 24. 02. 2017 je žalovaný s platením peňažného dlhu v omeškaní.

1.7. Súd považuje za potrebné uviesť, že na právny vzťah medzi stranami sporu (ktorého predmetom

je zaplatenie nákladov vynaložených na výcvik žalovaného počas jeho prípravnej štátnej služby) sa
nevzťahuje Zákonník práce (podľa § 191 zákona č. 346/2005 Z. z., obdobne § 217 zákona č. 281/2015
Z. z.) a obrana žalovaného v tomto smere je irelevantná.

1.8. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o obnove konania KaGŠ-147/3-203/2017-PravO, v

ktorom bolo zamietnuté jeho odvolanie voči rozhodnutiu č. 635 z 27. 01. 2017, súd konštatuje, že
žalovaný nepreukázal (a ani takú skutočnosť netvrdil), že by bolo došlo pri obnove konania k zmene
personálneho rozkazu, ktorým bol prepustený zo štátnej služby, a teda ani ku žiadnej zmene okolností,
ktoré sú podkladom pre rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného nahradiť náklady, ktorých zaplatenie
je predmetom tohto sporu.

1.9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že súd prvej inštancie porušil jeho práva dané mu Civilným sporovým poriadkom, keď mu doručil
predvolanie na pojednávanie elektronicky do schránky cez portál slovensko.sk. Vyzval ho, aby sa dostal
na pojednávanie. Súdne konanie v danej veci prebieha už niekoľko mesiacov a vždy mu súd doručoval

písomnosti na adresu jeho trvalého bydliska. V okamihu, keď malo prísť k riadnemu pojednávaniu, čo
považuje za najdôležitejší úkon v konaní, súd zrazu poslal predvolanie výhradne elektronicky. Týmto
konaním súd jednoznačne poškodil jeho práva na spravodlivý proces, a to konkrétne právo účasti na
pojednávaní, ktoré bolo týmto spôsobom zmarené. Preto považuje za zásadné pochybenie súdu, aby v
jednom konaní používal rôzne formy doručovania písomností a nezachováva dovtedy účinné a riadne

doručovanie písomností, ktoré bolo osvedčené. Týmto konaním nastala situácia - fixia doručenia, ktorá
by za zachovania dovtedy účinnej, riadnej a spravodlivej formy doručovania nenastala. Žiada preto,
aby bol vypočutý, v opačnom prípade bude donútený iniciovať ochranu svojich práv prostredníctvom
ústavnej sťažnosti.

2.1. Pokiaľ súd poukázal na ust. § 228 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z., opakovane tvrdí, že nárok
žalobcu nevznikol pred účinnosťou nového zákona. Nemohol vzniknúť, nakoľko v roku 2016, odkedy je
zákon účinný, ešte slúžil u OSSR. Nárok žalobcu vznikol až vo februári 2017, kedy bol prepustený, resp.
kedy prebehlo odvolacie konanie proti personálnemu rozkazu a stal sa právoplatným. Nemožno preto
aplikovať ust. § 228 ods. 3 a rozhodnúť o nároku podľa dovtedy platných a účinných predpisov. Celé

konanie bolo iniciované, prebehlo a skončilo sa dávno po účinnosti nového zákona. Nárok na zaplatenie
žalovanej sumy žalobcovi vznikol po právoplatnosti odvolacieho konania v máji 2017, teda za účinnosti
nového zákona, a nie podľa starého zákona č. 346/2005 Z. z.2.2. Žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu súvisia s nárokmi, ktoré boli vykonané až
vznikom nároku, čiže až za účinnosti nového zákona č. 281/2015 Z. z. Dohodu o úhrade nákladov v
žiadnom prípade nie je možné považovať za právny úkon súvisiaci s týmto nárokom. Dohoda sama o

sebe je právnym úkonom, avšak nárok vyplýva z nej. Nový Zákon o štátnej službe nikde nespomína,
že právne úkony uzatvorené podľa starého zákona sa posudzujú podľa starého zákona, bez ohľadu na
čas realizácie práv a povinností z nich vyplývajúcich. Obdobne nový zákon neupravuje, že nároky, či
právne úkony z pomerov vzniknutých za účinnosti starého zákona sa posudzujú podľa starého zákona.
Toto sú dva veľmi rozdielne inštitúty a v žiadnom prípade ich nemožno zamieňať. Je zásadný rozdiel

medzi „nárokmi a právnymi úkonmi súvisiaci s nimi“ a „právnymi úkonmi a nárokmi s nimi súvisiacimi.“
Žiadne ustanovenie zákona nehovorí o tom, že nároky, ktoré vyplývajú z dohôd uzatvorených podľa
doterajších predpisov sa posudzujú podľa doterajších predpisov, prípadne ešte bez ohľadu na moment
vzniku nároku vyplývajúceho z nich. Ak by OSSR vznikol nárok na plnenie z dohody ešte pred rokom
2016, tak by sa toto ustanovenie aplikovalo. Nárok však vznikol oveľa neskôr, a to za účinnosti nového
zákona. Pre tieto skutočnosti považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a v rozpore so znením zákona a

jeho účelom. Tvrdí, že nemožno aplikovať § 228 ods. 3 a na jeho základe tvrdiť, že podľa starej úpravy
nemajú povinnosť ani alikvotne znížiť náhrady. Zákon č. 281/2015 Z. z. ustanovený v § 228 ods. 3 nič
takéto nehovorí, ani žiadne ustanovenie, ktoré by tvrdilo to, čo súd prvej inštancie považuje za nesporné.
Upravujú sa len nároky, ktoré vznikli a právne úkony s nimi súvisiace.

2.3. Rovnako v odvolaní upozornil na prípadné použitie § 229 ods. 17 zákona č. 281/2015 Z. z., ktoré
síce tvrdí, že práva a povinnosti podľa dohody uzatvorenej podľa starého zákona zostávajú zachované,
čo však nevylučuje ich modifikáciu. Jediné, čo sa zmenilo, je zmena fakultatívnosti na obligatórnu
povinnosť alikvotne znížiť náklady, vzhľadom na dĺžku trvania služobného pomeru podľa § 25 ods. 6
zák. č. 281/2015 Z. z. Rovnako by sa mohli zmeniť aj iné veci ako napr. jeho povinnosť zaplatiť do 30

dní, do 15 dní a pod.

2.4. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, preto je daný odvolací dôvod v zmysle
CSP a podľa § 366 písm. c/, ak by súd považoval tento prostriedok procesnej obrany za novotu, chce
ním preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Tým pádom došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalovaný namietal doručovanie písomností zo
strany súdu, poukázal na ustanovenie § 13 ods. 3, 4, § 32 ods. 1, 2 a 5 Zákona o e-Governmente, ako

aj ust. § 105, § 106 a § 107 CSP. Uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení CSP a Zákona o e-
Governmentemožnokonštatovať,žeakonáhlemástranasporu(právnickáosoba,alerovnakoajfyzická
osoba) aktivovanú elektronickú schránku, súd má prednostne doručovať do elektronickej schránky, čo aj
urobil. Výhrady žalovaného preto v tejto súvislosti s doručovaním považuje za irelevantné a nedôvodné.
Je preto dôležité pravidelne si kontrolovať elektronickú schránku, aby neprišlo k zmeškaniu lehoty pre

uplatnenie práva, ako aj napríklad podanie opravného prostriedku proti rozsudku. V danom prípade
súd prvej inštancie doručoval predvolanie na pojednávanie do aktivovanej elektronickej schránky
žalovaného. Dňa 22. 05. 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd po vyvolaní veci zistil, že
žalovanýsanapojednávanienedostavil,keďvychádzalztoho,žemávykázanézdoručeniaopredvolaní
s fixiou doručenia dňom 18. 05. 2019. V prípade, že nastane „fixia doručenia“, to znamená elektronická

úradná správa sa považovala za doručenú uplynutím 15-dňovej lehoty bez ohľadu na to, či si ju žalovaný
v elektronickej schránke otvoril, alebo nie. V prípade žalovaného tak nedošlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na obdobný prípad, ktorý riešil Krajský súd v
Prešove, pričom časť z neho cituje v dôvodoch svojho vyjadrenia (2Cob/14/2018 z 29. 05. 2018).

3.1. K aplikácii zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období má
za to, že súd prvej inštancie prejednávaný spor správne právne posúdil. K námietkam žalovaného, ktorý
poukazuje na zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podotýka, že z § 229 ods. 17 zákona č. 281/2015 Z.

z. vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa § 18 a § 18a zák.
č. 346/2005 Z. z. zostávajú zachované. Žalovaný uzatvoril Dohodu o úhrade nákladov vynaložených
na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a
výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej služby č. PÚ-23-39/2012 dňa 16. 01. 2012. Z článku Vods. 1 dohody vyplýva, že „táto dohoda nadobudne platnosť a účinnosť dňom jej podpísania občanom
a vedúcim služobného úradu.“ Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňa 16. 01. 2012, kde sa v
článku II ods. 2 dohody žalovaný zaviazal uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na jeho výcvik

počas výkonu prípravnej štátnej služby v sume podľa čl. IV aj vtedy, ak nezotrvá v dočasnej štátnej
službe po dobu podľa § 21 písm. a/ alebo § 21 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. Podľa článku IV ods. 1
dohody najvyššia suma úhrady naložených nákladov na výcvik počas štátnej služby je 1.108,10 eura.
S poukazom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný si nesprávne vysvetľuje ustanovenie zákona
č. 281/2015 Z. z.

3.2. Pokiaľ žalovaný poukazuje na novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktorými má byť preukázané,
že „v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“, má za to,
že tie prichádzajú do úvahy len v prípade, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Žalovaný
pred súdom prvej inštancie v rozsiahlom odpore z 30. 04. 2018 a vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 09.
2018 argumentoval aplikáciou zákona č. 281/2015 Z. z. na prejednávaný prípad a rovnako aj alikvotným

znížením nákladov, čo súd prvej inštancie aj podrobne preskúmal a zaoberal sa pri posudzovaní prípadu
skúmaním aplikácie zákona č. 346/2005 Z. z., ako aj aplikáciou zákona č. 281/2015 Z. z. Žalovaný sa
účelovo pokúša na svoj prípad presadiť aplikovanie § 25 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., ktorý umožňuje
znížiť výšku nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského
výcviku profesionálneho vojaka počas prípravy štátnej služby. Aplikácia ustanovení uvedeného zákona

je možná len v prípade dohôd uzatvorených podľa § 25 ods. 3 a 4 zák. č. 281/2015 Z. z. Aj zo znenia
predmetného ustanovenia však vyplýva, že možnosť zníženia výšky nákladov zo strany služobného
úradu je fakultatívna, neaplikujúca sa na dohody uzatvorené podľa zákona č. 346/2005 Z. z. Opätovne
poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26. 06. 2018, kde vysvetlil, že dôvodom na prepustenie žalovaného
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bola jeho neospravedlnená neprítomnosť vo výkone

štátnejslužbyprofesionálnehovojaka,ktorápreukázateľnevzniklavroku2016,atedaeštepredvznikom
nespôsobilosti žalovaného výkonu štátnej služby. Prepustenie žalovaného bolo právoplatne skončené,
i keď jeho služobný pomer skončil doručením Personálneho rozkazu č. 635 z 27. 01. 2017, a to dňa
08. 02. 2017.

4. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý namietal, že v žalobe sa
vyjadroval k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zo strany súdu, pokiaľ namietal nesprávnosť
doručovania. Naďalej zastáva názor, že súd nemal žiaden objektívny, ani iný dôvod na zmenu spôsobu
doručovania od zaužívanej a účinnej formy. Tým, že zasielal dôležité predvolanie na elektronickú
schránku, a nie do vlastných rúk, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zo strany súdu.

Uvedenú schránku si musel aktivovať, a to z dôvodu výkonu živnostenského oprávnenia. Nevytvoril si
ju dobrovoľne ako súkromná osoba. Je toho názoru, že súd chcel úmyselne doručiť predvolanie týmto
spôsobom a dúfal, že nedôjde k prečítaniu, a teda k fikcii doručenia. Pokiaľ ide o ospravedlnenie sa z
druhého pojednávania, všetky elektronicky doručené dokumenty prvýkrát uvidel a oboznámil sa s nimi
v deň pred pojednávaním, v poobedňajších hodinách, musel sa ospravedlniť, nakoľko mal kolíziu dvoch

úkonov v rámci svojej právnej agendy. Naďalej trvá na tom, že súd konal spôsobom, ktorým porušil jeho
práva na spravodlivý proces, tak ako to tvrdil vo svojom odvolaní.

4.1. Žalobca opakovane a podľa neho jednoznačne nesprávne vykladá ust. § 229 ods. 17 zákona č.
281/2015 Z. z. Zákonodarca uvedeným myslel, že zmenou zákona nezanikajú staré dohody uzatvorené

podľa zákona. Práva a povinnosti samozrejme zostávajú zachované. Mal povinnosť slúžiť 6 rokov
a absolvovať výcvik. Ak neodslúži 6 rokov v OSSR, má právo na istú sumu, ale má povinnosť ju
zaplatiť. Tieto práva a povinnosti ostali a sú zachované. Predmetná dohoda neobsahuje ustanovenia o
spôsobe splácania, či o fakultatívnej alebo obligatórnej možnosti alikvotne znížiť túto sumu. V dohode
také ustanovenie nie je. Toto ustanovenie vyplýva zo zákona. Zákon sa v tejto veci zmenil, kde z

fakultatívnej možnosti ustanovil OSSR povinnosť znížiť náklady. Dohoda neupravuje, že je povinný
zaplatiť celú sumu, bez ohľadu na odslúženú dobu alebo podobne. Žalobca si práva z dohody uplatnil
až počas platnosti a účinnosti novej právnej úpravy. Je samozrejmé, že chce dosiahnuť aplikáciu pre
nehopriaznivéhoustanovenia,nakoľkohopovažujezaprávnečistú,správnuaspravodlivú.Fakultatívne
zníženie poznali oba zákony - starý, aj nový. Napriek tomu a napriek faktu, že od 07. 02. 2018 je

invalidným dôchodcom s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 40% a faktu, že v tento deň ešte
oficiálne bol profesionálnym vojakom, žalobca neakceptoval a fakultatívne náklady neznížil. V prípade,
ak má súd nejasnosti vo výklade predmetných ustanovení jednotlivých zákonov, navrhuje prerušiť
konanie a obrátiť sa na príslušný orgán a požiadať o výklad právnych predpisov. Navrhuje, aby odvolacísúd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalobcovi povinnosť zaviazať ho so zreteľom na
uplatnenie ustanovení o aplikácii alikvotnej časti zo sumy 1.108,10 eura k pomeru za odslúžených
5 rokov a 17 zo 6 rokov alebo, alternatívne akceptuje aj rozhodnutie, že odvolací súd sám zmení

rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodne sám tak, že ho zaviaže na zaplatenie alikvotnej časti zo
sumy 1.108,10 eura k pomeru 5 rokov a 17 dní z pôvodných 6 rokov, tak ako navrhoval vo svojom
odpore. Záverom uviedol, že je ochotný riešiť spornú vec s mierom a vzájomnou dohodou.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie

podané oprávnenou osobou (§ 359 CSP), podané v zákonnej lehote (§ 362 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP), vychádzajúc z rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a s
prihliadnutím na uplatnené odvolacie dôvody (§ 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 odsek 1
CSP potvrdiť.

6. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.108,10 eura s 5%-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.108,10 eura od 24. 02. 2017 do zaplatenia. Žalobca svoj návrh
odôvodňoval tým, že dňa 16. 01. 2012 žalobca (zastúpený riaditeľom Personálneho úradu Ozbrojených
síl SR) so žalovaným uzatvorili Dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné

zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo Vojenskom vzdelávacom a výcvikom zariadení počas
výkonu prípravnej štátnej služby č. PÚ-23-39/2012 v zmysle § 18a zákona č. 346/2005 Z. z. Podľa
článku II. odsek 2 uvedenej dohody „občan sa zaväzuje uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené
na jeho výcvik počas prípravnej štátnej služby v sume podľa článku IV. aj vtedy, ak nezotrvá v dočasnej
štátnej službe po dobu podľa § 21 odsek 1 písm. a/ alebo podľa § 21 odsek 2 zákona č. 346/2005 Z.

z.“ Podľa článku IV. odsek 1 dohody „najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov na výcvik počas
výkonu prípravnej služby je 1.108,10 eura.“ Žalovaný bol 17. marca 2012 vymenovaný do dočasnej
štátnej služby a podľa Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 1301 z
05. 03. 2012 mala trvať do 16. 03. 2018. Služobný pomer žalovaného skončil na základe Personálneho
rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 635 z 27. 01. 2017 podľa § 83 ods. 5

písm. g/ zákona, kedy bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej
službe, pretože mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby viac ako dva služobné dni
v priebehu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a ktorého služobný pomer sa skončí dňom
doručenia rozhodnutia 08. 02. 2017.

7. V konaní bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili Dohodu o úhrade nákladov
vynaložených na naturálne finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka dňa 16. 01. 2012,
ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 1.108,10 eura v prípade (okrem iných dôvodov)
nezotrvá v dočasnej štátnej službe dobu podľa § 21 ods. 1 písm. a/ alebo podľa § 21 ods. 2 zák. č.
346/2005 Z. z., čo v danom prípade znamenalo, že žalovaný mal povinnosť zotrvať v štátnej službe po

dobu 6 rokov, to znamená do 16. 03. 2018. Rovnako je nesporné, že služobný pomer žalovaného na
základe personálneho rozkazu pre neospravedlnenú absenciu žalovaného skončil dňom 08. 02. 2017.

8. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že žalovaný v rozhodnom období bol profesionálnym
vojakom Ozbrojených síl SR a vykonával štátnu službu podľa zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle
tohto zákona podľa § 18a odsek 1 uzatvoril aj dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne
a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka na Vojenskom vzdelávacom a výcvikovom
zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby. Zákon č. 346/2005 Z. z. bol zrušený zákonom č.
281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 2016. Za účinnosti tohto zákona bol žalovaný Personálnym rozkazom
riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 635 z 27. 01. 2017 podľa § 83 ods. 5 písm. g/ zák.
č. 281/2015 Z. z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe.
Služobný pomer žalovaného teda skončil dňom doručenia rozhodnutia, t. j. 08. 02. 2017.

9. Podľa § 382 CSP odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia
§ 229 ods. 17 zák. č. 281/2015 Z. z.9.1. Žalovaný na výzvu súdu oznámil, že v konaní argumentoval týmto ustanovením, nakoľko je
presvedčený, že je v jeho prospech a dohody zostávajú zachované. Táto skutočnosť však neznamená,
že OS SR môže pýtať od neho celú sumu, to znamená 100%, nakoľko to považuje za nespravodlivé a

protizákonné. Trvá na alikvotnej čiastke za náklady, ktoré v predmetnej dohode podpísal. Apeluje na to,
že zo 6 rokov odslúžil 5 rokov a 17 dní a žiadať od neho plnú sumu je v rozpore so zákonom, nakoľko
nastupoval podľa starého zákona a to, že s novým zákonom súhlasil, neznamená, že dohoda nie je v
jeho neprospech, ako tvrdí žalobca.

9.2. Žalobca na podanú výzvu súdu nereagoval (resp. reagoval, avšak jeho vyjadrenie bolo doručené
odvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci - 03. 08. 2020).

10. Podľa § 18a ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených
síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby občan
a vedúci služobného úradu uzatvoria písomnú dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne

a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo Vojenskom vzdelávacom a výcvikovom
zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby.

10.1. Podľa § 18a odsek 2 písmeno d/ zákona, dohoda podľa odseku 1 obsahuje záväzok občana
uhradiťslužobnémuúradunákladyvynaloženénanaturálneafinančnézabezpečeniejehovýcvikupodľa

odseku 1, ak sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí podľa § 70 ods. 1 písm. d/ až g/, alebo
ak profesionálny vojak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu podľa § 21 ods. 1 písm. a/ alebo
§ 21 ods. 2.

11. Podľa § 21 odsek 1 písmeno a/ zákona, do dočasnej štátnej služby sa vymenuje profesionálny vojak

po skončení prípravnej štátnej služby:
1/ na 3 až 6 rokov pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov, alebo
2/ dobu výsluhu v hodnosti poručík pre hodnostný zbor dôstojníkov.

Podľa odseku 2 citovaného §-u čas trvania štátnej služby podľa odseku 1a prvého bodu sa

určí na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu po predchádzajúcom písomnom súhlase
profesionálneho vojaka. Ak je tento čas kratší ako 6 rokov, možno na žiadosť profesionálneho vojaka
tentočasopätovnepredlžovať,najviacvšakna6rokovododňavymenovaniadodočasnejštátnejslužby.

12. Podľa § 83 odsek 5 písmeno g/ zákona, štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej

službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak mal neospravedlnenú neprítomnosť vo
výkone štátnej služby viac ako dva služobné dni v priebehu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov; neospravedlnené neprítomnosti kratšie ako jeden služobný deň sa sčítavajú.

13. Podľa § 228 odsek 1 zákona, na konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred účinnosťou

tohto zákona, ktoré nebolo právoplatne skončené a na právne vzťahy s ním súvisiace sa vzťahujú
doterajšie predpisy.

13.1. Podľa § 228 odsek 3 zákona, nároky, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto
zákona a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších predpisov; to platí aj o lehotách,

ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

13.2. Podľa § 229 odsek 17 zákona, práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej
podľa § 18 a § 18a zákona č. 346/2005 Z. z. zostávajú zachované.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval daný nárok žalobcu v zmysle zákona č. 346/2005 Z. z. podľa
§ 18a odsek 1 a § 18a odsek 2 písm. d/, bol jeho postup vo veci správny. Vychádzajúc z prechodných
ustanovení, a to konkrétne § 228 ods. 3 zák. č. 281/2015 Z. z. nesporne vyplýva, že nároky, ktoré vznikli
zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto zákona a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú
podľa doterajších predpisov. Takýmto právnym úkonom je nesporne aj dohoda o úhrade nákladov

vynaložených na naturálne finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka uzatvorená dňa 16.
01. 2012 medzi stranami sporu. Zo samotného ustanovenia § 229 odsek 17 zák. č. 281/2015 Z. z.,
na ktoré odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili, jednoznačne
vyplýva, že konkrétne práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa § 18 a §18a zák. č. 346/2005 Z. z. zostávajú zachované. Keďže žalovaný podpísal dohodu dňa 16. 01. 2012,
z ktorej mu vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti, tento dvojstranný právny úkon obsahuje všetky
zákonné náležitosti uvedené v § 18a ods. 2 zák. č. 346/2005 Z. z., a preto tento právny úkon je potrebné

posudzovať podľa doterajších predpisov, ktorým bol zákon č. 346/2005 Z. z. Keďže žalovaný nezotrval
v štátnej službe po určenú dobu, t. j. do 16. 03. 2018, ale jeho služobný pomer skončil na základe
Personálneho rozkazu č. 635 z 27. 01. 2017 dňa 08. 02. 2017, vznikla mu v zmysle zmluvných dojednaní
povinnosť nahradiť skutočne vynaložené náklady na jeho výcvik, a to v sume 1.108,10 eura, tak ako
sa zaviazal v článku IV. ods. 1 Dohody o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné

zabezpečenie uzatvorenej dňa 16. 01. 2012.

15. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta aplikáciu § 228 ods. 3, pričom tvrdí, že uvedené ustanovenie
nič nehovorí o tom, že právne úkony pred účinnosťou nového zákona sa spravujú starým, príp. niečo
obdobné v zákone neexistuje. Upozornil na ustanovenie § 229 ods. 17 zákona č. 281/2015 Z. z., ktoré
síce tvrdí, že práva a povinnosti podľa dohody uzatvorenej podľa starého zákona zostávajú zachované,

avšak nevylučuje ich modifikáciu. Samotné práva a povinnosti zostávajú zachované, čo je nesporné,
avšak jediné, čo sa zmenilo, je zmena fakultatívnosti na obligatórnu povinnosť alikvotne znížiť náklady,
vzhľadom na dĺžku trvania služobného pomeru podľa § 25 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z.

Odvolací súd námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné, keď má za to, že v danom prípade

neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 25 ods. 6 zákona č. 181/2015 Z. z., v zmysle ktorého zákon
umožňuje pomerne znížiť náhradu nákladov v prípade predčasného ukončenia štátnej služby. V danom
prípade je potrebné jednoznačne postupovať v zmysle zák. č. 346/2005 Z. z., a to s prihliadnutím
na ust. § 228 ods. 3 zák. č. 281/2015 Z. z., v zmysle ktorého nároky, ktoré vznikli zo služobného
pomeru pred účinnosťou tohto zákona a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších

predpisov. Samotné ust. § 229 ods. 17 zákona č. 281/2015 Z. z. jednoznačne stanovuje, že práva a
povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa § 18 a § 18a zákona čť. 346/2005 Z.
z. zostávajú zachované. Z uvedeného je preto nesporné, že práva a povinnosti z Dohody o úhrade
nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka, ktorú
žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 16. 01. 2012, sa musia posudzovať podľa vtedy platného predpisu.

Práve ustanovenie § 229 ods. 17 zákona č. 281/2015 Z. z. precizuje posudzovanie práv a povinností
vyplývajúcich z písomných dohôd v čase uzatvorenia starého zákona (zákon č. 346/2005), avšak za
účinnosti už novej právnej úpravy vykonanej zákonom č. 281/2015 Z. z.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, a to konkrétne

právo účasti na pojednávaní, ktoré mu bolo postupom súdu zmarené. Namietal, že súd nesprávne
postupoval, pokiaľ mu všetky listiny v písomnej podobe doručoval na adresu trvalého pobytu, avšak
predvolanie na pojednávanie mu poslal elektronicky, pričom nemal najmenší dôvod zmeniť spôsob
doručovania písomnosti. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd zaoberal tým, či postupom súdu prvej
inštancie bolo žalovanému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Podľa § 105 odsek 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávanie alebo pri inom úkone súdu;
tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu.

17.1. Podľa § 105 odsek 2 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie
písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť
súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

Zo systematického výkladu relevantných ustanovení je zrejmá postupnosť pri doručovaní písomností a
to nasledovne: 1/ súdom na pojednávaní alebo pri prvom úkone; 2/ do elektronickej schránky
podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Zákon o e-Governmente); 3/ doručovanie na
elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk a 4/

doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu podľa § 106 CSP alebo doručovanie osobitným
doručovacím orgánom.Podľa Komentáru k uvedenému zákonnému ustanoveniu, napriek stanovenému postupu pri doručovaní
je potrebné mať za to, že jeho nedodržanie nebude zakladať procesnú vadu. Potrebné je pritom
vychádzať z materiálneho prístupu k doručovaniu, pre ktoré je podstatné, aby sa adresát mohol s

doručovanou písomnosťou oboznámiť a bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces.

18. Doručovanie písomností do elektronickej schránky upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a doplnení niektorých zákonov. Spôsoby doručovania
písomností vyplývajú z ust. § 105, pričom je z neho zrejmé, že doručovanie do elektronickej schránky

prichádza do úvahy nie ako prvý, ale ako následný spôsob doručenia. Doručovanie podľa § 107 ods.
1 v spojení s § 106 alebo s § 107 ods. 2 bude namieste až vtedy, ak písomnosť nebude možné
doručiť súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone, alebo do elektronickej schránky. Elektronická
schránka sa zriaďuje orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu
medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii tým, o ktorých tak ustanoví osobitný
predpis (§ 11 ods. 1 Zákona o e-Governmente). V prípade fyzických osôb a fyzických osôb oprávnených

podnikať aktiváciu elektronickej schránky vykonáva správca modulu elektronických schránok na žiadosť
majiteľa elektronickej schránky, ktorá sa podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej
schránky a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najneskôr tretí pracovný pomer po doručení žiadosti.
Doručovanie do elektronickej schránky bude v zásade vylúčené v prípadoch, ak elektronická schránka
nie je aktivovaná, alebo pokiaľ osobitný predpis určuje, že písomnosti sa musia doručovať len v

listinnej podobe, alebo pokiaľ sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, väzbe, osobám
umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy, alebo tomu, kto
používa diplomatické výsady a imunity. Fyzickým osobám sa písomnosti budú doručovať cestou súdu na
pojednávaní alebo pri inom úkone. Do elektronickej schránky sa im bude doručovať len v prípade, ak ju
majú aktivovanú. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je u fyzickej

osoby fyzická osoba, pre ktorú bola elektronická schránka zriadená. Ďalej to môže byť aj podnikateľ,
ak je fyzickou osobou, pre ktorú bola elektronická schránka zriadená, ďalej je upravené disponovanie
u právnických osôb a orgánov verejnej moci. Miestom na elektronické doručovanie je aj elektronická
schránka, ktorá je aktivovaná a doručujú sa do nej aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej sa je uložená elektronická správa považovaná za nedoručenú.

Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Elektronická správa sa považuje za doručenú buď márnym uplynutím úložnej
lehoty, alebo potvrdením notifikácie o doručení. Uplatnenie fikcie doručenia teda znamená, že ak v
úložnej lehote sa nepotvrdí notifikácia o doručení, rozhodnutie sa bude považovať márnym uplynutím
tejto lehoty za doručené, to znamená, že nastanú jeho právne účinky.

19. V danej veci žalovaný namietol, že súd prvej inštancie mu doručoval písomnosti na adresu jeho
trvalého pobytu, kde mu doručil platobný rozkaz, dupliky, repliky, listiny v písomnej podobe, a to do
vlastných rúk, avšak termín pojednávania na súde prvej inštancie, čo považuje za najdôležitejší úkon v
konaní, mu doručil do elektronickej schránky. Mal za to, že súd nemal dôvod meniť dovtedajší spôsob

doručovania písomností.
Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvej inštancie doručoval najprv prostredníctvom
doručujúceho orgánu, až termín na pojednávanie doručil do elektronickej schránky, postup súdu
prvej inštancie bol stále v súlade s ust. § 105 CSP, pretože mal za to, že pokiaľ súd zistil, že
žalovaný mal aktivovanú elektronickú schránku, využil prednostne (§ 105 ods. 1 CSP) doručenie

písomnosti do aktivovanej elektronickej schránky v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. To, že si žalovaný
neskontroloval elektronickú schránku, nie je možné dať na ťarchu súdu, a preto nastúpila fikcia
doručenia, a to márnym uplynutím úložnej lehoty a to aj vtedy, ak sa adresát (žalovaný) o tom
nedozvedel. Neprítomnosť žalovaného na pojednávaní potom nebránila súdu prvej inštancie vo veci
pojednávať, pričom pojednávanie odročil na vyhlásenie rozhodnutia, o ktorom termíne žalovaného

upovedomil. Žalovaný tým, že si zriadil elektronickú schránku, je zodpovedný za to, aby si v tejto
elektronickej schránke kontroloval doručenie písomností a tieto preberal. V postupe súdu prvej inštancie
pri doručovaní písomností, keď súd najprv doručoval prostredníctvom doručovacieho orgánu a po
aktivovaníelektronickejschránkydoručovaltermínpojednávaniadoelektronickejschránky,odvolacísúd
nevidel porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné. Mal za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a súd prvejinštancie vec správne právne posúdil, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

Podľa § 396 odsek 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalobcovi v odvolacom
konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).